Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208245.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, 130 00, ČR, IČO 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanej Z. G., bytom L. V. XXXX/XXX, J. nad P., o
zaplatenie zmenkovej sumy 1.092,89 Eur, zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej
odmeny, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 36CbZm/111/2013-40 zo

dňa 28.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia zmenkovej sumy 1.092,89 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.092,89 Eur
od 22.08.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.092,89 Eur od 28.12.2009 do

zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 3,64 Eur podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vyplývajúce zo zmluvy o
úveruč.3610480.ŽalobcanadobudolprávazozmenkyindosamentomodremitentazmenkyPohotovosť
s.r.o., IČO 35 807 598 (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia

i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa daná vec spravuje právnym
poriadkom SR, ktoré zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu k účastníkom konania
(§ 10 a 11 zák. č. 97/1963 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov). Ako vyplýva zo zmluvy o úvere č. 3610480 uzatváral túto zmluvu veriteľ Pohotovosť
s.r.o. ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 O.z.). Žalovaná predmetnú zmluvu
uzavrela ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ, je vystaviteľom predmetnej zmenky a tento subjekt

považoval súd za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z. Úverovú zmluvu vyhodnotil ako predtlačenú
formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah,
najmä keď jej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej iba VPPÚ), ktoré spotrebiteľ
nemôže vôbec ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju mohol prijať ako
celok, alebo odmietnuť. Predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 O.z. Pokiaľ veriteľ použil pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20)

VPPÚ. Naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy
a tiež vykonávacích predpisov k nemu. Mal za zistené, že z textu predmetnej zmenky je zrejmé, že
vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Vzhľadom na výšku
tohto úroku, ako aj na poznatky súdu z rozhodovacej činnosti, predpokladal nekalú povahu viacerých
zmluvných podmienok, dohodnutých v zmluve o úvere, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách
pre prípad omeškania dlžníka (spotrebiteľa) s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov a dohody

o zabezpečení záväzku dlžníka, na ktorých bola založená predmetná žaloba. Z uvedeného dôvodu v
súladesosmernicouRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachspotrebiteľskýchzmluváchna účely preskúmavania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky v tejto veci, zaoberal sa
zmluvou o úvere č. 3610480 zo dňa 02.04.2009, vrátane VPPÚ. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený
smernicou93/13/EHSz05.047.1993vychádzazmyšlienky,žespotrebiteľsavporovnanísdodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah. Je potrebné zdôrazniť, že článok 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré
smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou, ktorá
medzi zmluvnými stranami znova obnovuje rovnosť a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný

iba pozitívnym zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho je vnútroštátny
súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. V zmysle článku 6 ods. 1 uvedenej smernicu, nekalá
podmienka nezaväzuje spotrebiteľa a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne
napadol túto podmienku. Z toho vyplýva, že v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd
musíajbeznámietokdlžníkaskúmaťnekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,zktorýchzmenkavychádza,

prípadne, ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.
Tomuto nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov (najmä článku I § 10 a § 17), ktoré sa týkajú všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok
dlžníkavočizmenke.Súdjeoprávnenýazároveňpovinnýskúmaťplatnosťpredmetnejzmenkyadohody
o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu

pri vyplňovaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve na základe, ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnený zo
zmenky zo zákona. Ochrana, ktorú smernica 93/13/EHS priznáva spotrebiteľom sa vzťahuje na prípad,
v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú

podmienku zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie,
alebo má ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od uplatňovania z dôvodov nákladov,
ktoré by mu vznikli v súdnom konaní. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať
základné právo na spravodlivú súdnu ochranu, zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo
sa nezaručuje len tomu, ktorý uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti ktorému je uplatňované nejaké

právo. Predmetná zmenka bola v zmysle bodu 17 VPPÚ vystavená žalovaným ako blankozmenka na
zabezpečenie záväzku dlžníka (žalovanej) vyplývajúceho mu s uvedenej zmluvy o úvere voči veriteľovi
ako remitentovi. Z citovaného ustanovenia bodu 17 VPPÚ vyplýva, že obsahuje dohodu zmluvných strán
predmetnejzmluvyoúvereozabezpečenízáväzkudlžníkavyplývajúcehomuzozmluvyblankozmenkou
a o vyplňovacom práve k tejto blankozmenke. Zmluva tu konštatuje, že bola vystavená blankozmenka

a obsahuje dohodu o tom, ako má byť zmenka vyplnená. Po preskúmaní tohto zmluvného dojednania
v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd zistil, že
obsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorésúvzmysle§53ods.5O.z.neplatnéatedanezaväzujú
dlžníka, ktorý v danom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. V písomnom vyhotovení zmluvy o
úvere žalovaná ako dlžníčka vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom tejto zmluvy, ako aj s

obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí s VPPÚ, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Z uvedeného vyplýva, že VPPÚ obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné
podmienky a aj keď žalovaná formálne vyhlásila, že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade
námietok, by žalovaná nemala reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok
a mohla ich ako dlžník iba akceptovať ako celok, alebo ich odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že VPPÚ

nemožno považovať za individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. Okrem toho v bode 5 VPPÚ veriteľ
a dlžník uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia
pohľadávky veriteľa. V bode 16 VPPÚ splnomocnil dlžník veriteľa na predaj cenných papierov, ktorých je
vlastníkom, tiež za účelom zabezpečenia riadneho a včasného splnenia záväzku žalovanej zo zmluvy o
úvere. Za tým istým účelom obsahuje predmetná zmluva aj inštitút notárskej zápisnice ako exekučného

titulu a záložnej zmluvy. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku blankozmenkou v kontexte s
ostatnými zabezpečovacími inštitútmi, dohodnutými v zmluve, spôsobuje hrubú nevývaženosť v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na to, že nejde o individuálne
dohodnutú zmluvnú podmienku, má súd za to, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 O.z. neplatná. V dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky, za ktorú považoval dohodu

veriteľa dlžníka (žalovanú) o zabezpečení jeho záväzku zo zmluvy o úvere blankozmenkou, má za to,
že táto neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť samotnej
zmenky, znamená to v tomto prípade neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy
o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu napoužitie zmenky ako zabezpečovacej. Zo zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol žalobca
a keďže v dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v bode 17 VPPÚ,
veriteľovi nevzniklo právo vyplniť blankozmenku, tak veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky práva a

povinnosti z predmetnej zmenky a teda nemohol práva zo zmenky previesť na žalobcu. Súd sa zaoberal
zmenkovou sumou s textom: „zmenkový úrok 0,25% denne od 22.08.2009 a posúdil takto formulovanú
úrokovú doložku na zmenke ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z.z. z dôvodu jej
nejasnosti a nezrozumiteľnosti“. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej doložky na zmenke, žalovanej nevznikla
povinnosť platiť uplatnený zmenkový úrok 0,25% denne. Preskúmaním zmluvy o úvere č. 3610480 zo

dňa 02.04.2009, ktorú uzavrela žalovaná ako dlžník s veriteľom Pohotovosť, keď jej poskytol finančné
prostriedky 700,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v lehote jedného roka zvýšené o príslušný poplatok 680,-
Eur, čo predstavuje 97% z istiny úveru, teda spolu 1.380,- Eur. Konštatoval, že uvedený poplatok nebol
spriehľadnenývoformeročnejpercentuálnejmierynákladov,nakoľko jupredmetnázmluvaneobsahuje.
K tomu mala žalovaná v prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia práv zo zmenky zaplatiť dohodnutý
zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne, ako aj zákonný

6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere vykazuje zjavné znaky
vybočenia z pravidiel morálky pri poskytovaní úverov a je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu, je
v zmysle § 39 O.z. neplatná, lebo svojim účelom a dôsledkami obchádza zákon. V dôsledku absolútnej
neplatnostizmluvyoúvereiVPPU,veriteľoviPohotovosťs.r.o.nevznikloprávonablankozmenky.Žalobu
ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie

práv zo zmenky. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej

veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a
to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má
všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej
republike. Poukázal na to, že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.
3 alebo 6 Nariadenia pre súd prvého stupňa bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd

prvého stupňa však vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou,
pričom tak žalobca, ako aj žalovaná takýto dôkaz a dokazovanie nenavrhli, teda súd prvého stupňa
vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania, svojvoľne rozšíril rozsah
vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Zdôraznil, že on,

žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky
ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal súd rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových

strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného
dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. O jeho práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva mal súd prvého
stupňa vychádzať pri rozhodnutí o žalobe len z predloženej zmenky. Keďže žalovaná nemohla na
základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, čo však neurobila, preto musia

byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený k tomu, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta
prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke bez návrhu žalovanej, čím by ju v konaní neobjektívne
podporil, na ťarchu žalobcu. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho
konaniaarovnostiúčastníkovkonania,akosúčastiprávanaspravodlivésúdnekonanie.Vdanejvecisúd

prvého stupňa, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej
ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim
konaním ju prakticky uznala, takže súd prvého stupňa sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných
skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takýto
postup súdu je v právnom štáte neprijateľný a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý

súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. V odvolaní ďalej poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú,
ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať anipodmieňovaťinýmiokolnosťaminežtými,ktorésúuvedenénazmenke.Súdprvéhostupňasaaplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu, predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti

nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže
robiťsámsúd.Súdporušilpoučovaciupovinnosťprekročenímustanovenia§5ods.1O.s.p.,ďalejporušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia

vykonané bez návrhu. Uvedené zistenie, či konštatovanie súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom
dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu, ktoré nemôže byť podkladom pre
jeho rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie v konštatovaní súdu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
žalovanej je založené na domnienke a presvedčení súdu, lebo toto nikto z účastníkov netvrdil. Podobne
súd prvého stupňa argumentáciu o nejasnosti a nezrozumiteľnosti formulácie úrokovej doložky opiera
okrem iného o VPPÚ, obsah ktorých nie je jemu - žalobcovi známy. Z uvedených dôvodov je napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd žalobu zamietol. Jemu, žalobcovi
ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd zásadným
spôsobom porušil zásadu kontradiktórnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie pred týmto
súdom je podľa jeho názoru postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a

preto s ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolania navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu zmenil, návrhu na zaplatenie žalovanej pohľadávky v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil v sume 61,41 Eur bez DPH za
podané odvolanie a 7,81 Eur bez DPH ako paušálnu náhradu.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.
1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v
konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s
§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle

ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to
v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že to
bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo
strany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože
žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu

posúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský
bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Podľačl.5ods.1Nariadenia,jeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporuvzásadepísomné
a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania, súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sakončí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a. Príprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia
termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114
ods. 2 O.s.p. doručenie žaloby spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a poučenie podľa § 120
ods. 4 O.s.p.

Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť
dôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené
dôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti
môžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie
tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť

toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je
významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,
hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom
na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a
skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú

obranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili
taký skutkový základ pre súdne rozhodnutie, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového
stavu, o ktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin, je povinný o tom
účastníkovpoučiť,poskytnúťprimeranúlehotunavyjadreniesa,zároveňmusíúčastníkapoučiťvzmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 O.s.p., ktoré
účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia
žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je

jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom. Žalovaná voči forme a obsahu zmenky nevzniesla žiadne
námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, spolu s VPPU, ktoré
žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať. Odvolací súd nemal z obsahu spisu preukázané splnenie
poučovacej povinnosti.

Pre vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne vec prejedná,
účastníkov riadne poučí v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.

Odvolací súd dáva okresnému súdu na zváženie možnosť prerušenia konania z dôvodu, že Krajský
súd v Prešove predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 16.10.2013 v obdobnej veci prejudiciálnu
otázku v znení: či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere , z ktorej zmenka vznikla. Konanie je vedené Súdnym dvorom Európskej únie

ako vec C-558/13 a doposiaľ v nej rozhodnuté nebolo.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p., rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvého stupňa
v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.