Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109208194
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6109208194.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.. N. I., nar. XX. XX. XXXX, 2/ W. I., nar.
XX. XX. XXXX a 3/ W. I., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom I. X. XX, H. H., zastúpení JUDr. Milanom
Szöllössym, advokátom, so sídlom Košice, Kováčska 28, proti odporcovi I. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H. H., I. XX, zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Komenského
14419/18D, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľov proti

rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, 10C/67/2009 - 214, zo dňa 03. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol
a rozhodol o trovách konania, zrušuje a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ každému
nemajetkovú ujmu v sume 4.000,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh

zamietol.Odporcuzaviazalnahradiťnavrhovateľom1/až3/trovykonaniaatotrovyprávnehozastúpenia
v sume 3.882,97 Eur na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali od odporcu zaplatenia
nemajetkovej ujmy, a to navrhovateľke 1/ v sume 33.194,- Eur a navrhovateľom 2/ a 3/ každému v
sume 49.800,- Eur ako materiálnej satisfakcie za zavinenie dopravnej nehody, pri ktorej utrpel manžel

odporkyne 1/ a otec odporcov 2/ a 3/ zranenia, ktorým podľahol a smrť blízkeho príbuzného zavinená
odporcom neoprávnene a nenávratne zasiahla do ich osobnostného práva na ich súkromný a rodinný
život.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 11 a § 13 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na priznanie náhrady škody, a to

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodný. Pri rozhodovaní o výške tejto náhrady aplikoval
ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi a pritom vychádzal zo zistenej minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2008, keď došlo k tragickej
udalosti zasahujúcej do osobnostných práv navrhovateľov. Výšku nemajetkovej ujmy určil tak, že 50
násobok minimálnej mzdy v čase tragickej dopravnej nehody činil 268,87 Eur, teda spolu to predstavuje
sumu 13.443,50 Eur, ktorú s prihliadnutím na nesporný fakt, že odporca nespáchal trestný čin úmyselne

znížil na sumu 12.000,- Eur, ktorú rovnakým dielom rozdelil všetkým trom navrhovateľom a vo zvyšku
ich návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľov 1/ až 3/ zamietol a
rozhodol o trovách konania, podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/ a žiadali ho v tejto časti zmeniť tak,
že odporca bude zaviazaný zaplatiť im z titulu nemajetkovej ujmy u navrhovateľky 1/ sumu 33.194,-

Eur a navrhovateľom 2/ a 3/ každému po 49.800,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj
trovy konania. Poukazovali na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože zo zisteníz obsahu trestného spisu jednoznačne vyplývala a bola preukázaná zodpovednosť odporcu. Taktiež
bola nesporne preukázaná vysoká kvalita rodinného a spoločenského života poškodeného (zomretého)
a navrhovateľov. Okresný súd sa však dopustil pochybenia v nesprávne zistenom skutkovom stave

a posúdení všetkých okolností daného prípadu, s prihliadnutím ku každej skutkovej okolnosti vo
vzájomných súvislostiach závažnosti ujmy, trvaní ujmy, ktorá na rozdiel od náhrady majetkovej ujmy
pôsobí v dlhšom časovom období a jej intenzita klesá spravidla až v dlhšom časovom horizonte, a
následky ujmy, ktoré sú nezvratné z dôvodu smrti manžela navrhovateľky 1/ a otca navrhovateľov 2/ a 3/.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka „výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo“. Sú toho názoru, že uniesli
dôkazné bremeno v preukázaní neoprávneného zásahu i príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a
neoprávnenosťou zásahu, o čom súd nemal žiadne pochybnosti. Aj napriek tomu, že konštatoval, že
došlo k neoprávnenému zásahu do ich práva na ochranu osobnosti, dopustil sa pochybenia, keď im
priznal veľmi nízke odškodnenie.

Pochybenie okresného súdu je aj v nesprávnom právnom posúdení tým, že pri rozhodovaní vo veci
samej použil zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi,
v zmysle ktorého, ako to vyplýva aj z jeho pomenovania, sa odškodňujú obete násilných trestných
činov. Použitá právna úprava pre výšku nároku v danom prípade je pre rozhodnutie neaplikovateľná.

Okresný súd, vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, mal určiť výšku náhrady
na základe voľnej úvahy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo. Použitie neaplikovateľného právneho predpisu na posudzovaný prípad mylne
viedlo okresný súd k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej a k priznaniu nízkej náhrady nemajetkovej
ujmy. Fakt zbytočnej a predčasnej smrti ich blízkej osoby navždy negatívne poznačil ich život a táto

udalosť vážnejšie, intenzívnejšie a dlhodobejšie zasahuje navrhovateľku 1/, ktorej manžel ako životný
partnerchýbaabudechýbať.Okresnýsúdnevzaldoúvahy,žepodľačlánku15ods.1ÚstavySlovenskej
republiky „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. Mal pri
rozhodovaní vziať do úvahy aj článok 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd porušil zásadu
rovnosti zbraní, keď im v konaní „nevenoval dostatočnú pozornosť“ a popri banálnom treste odňatia

slobody v trvaní 2 roky a 5 mesiacov s podmienečným odložením výkonu trestu na skúšobnú dobu
5 rokov s probačným dohľadom a treste zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v
trvaní 6 rokov viac poskytoval obhajobu osobe, ktorá spôsobila smrť manžela navrhovateľky 1/ a otca
navrhovateľov 2/ a 3/. Pre vyváženosť žalobou uplatňovanej nemajetkovej ujmy a súdom priznanej ujmy
dávajú do pozornosti odvolacieho súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/244/2011, zo dňa

04. 04. 2012, v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/29/2011, zo dňa 20.
06. 2011 s priznanou náhradou nemajetkovej ujmy jednotlivo vo výške 30.000,- Eur a 10.000,- Eur.
Vydané rozhodnutie okresného súdu popri zamietavých pochybeniach spôsobuje jeho zmätočnosť a
nedostatočné odôvodnenie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ až 3/ nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) a f) O. s. p. zrušil a vec mu v tejto časti vracia

na ďalšie konanie.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobností fyzickej osoby. Predmetom
ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie,

vážnosť, rodinný život a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy). Teda subjektom práva na ochranu osobnosti je
len fyzická osoba ako ľudská bytosť - človek, pretože len táto môže byť nositeľom osobnosti, resp.
jednotlivých hodnôt tvoriacich osobnosť.

Subjektom práva na súkromie je právo na rodinný život. Obsah práva na súkromie je nutné určovať so
zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodáchuvedenýchvčlánku154cods.1ÚstavySR.Podstatourodinnéhoživotajeoprávneniefyzickej
osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založenej na silných citových väzbách.Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do

práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená
taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, teda nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu
vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenského vzťahu s blízkou osobou.

V zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom
všeobecného osobnostného práva v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, môže využiť právne
prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v tomto ustanovení a prichádzajú
do úvahy pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére. Realizácia ochrany
podľa § 13 Občianskeho zákonníka je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k

postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je ich osobným záujmom;
ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti a ak tých niet, tak o rodičov.

Právo na ochranu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného

práva na ochranu fyzickej osoby. Predpokladmi vzniku tohto nároku je existencia ujmy, porušenie
právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie
osobnostných práv a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Okresný súd, ako na to poukazujú aj navrhovatelia v podanom odvolaní, mal za preukázanú

zodpovednosť odporcu, teda porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v jeho konaní, jeho
zodpovednosť za narušenie osobnostných práv a príčinnú súvislosť medzi ujmou a protiprávnym
konaním. Mal za preukázané nepochybne, že náhle úmrtie manžela navrhovateľky a otca navrhovateľov
2/ a 3/ v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zavinenej odporcom, tragicky zasiahlo do
osobnostných práv navrhovateľov, ich rodinného života a súkromnej sféry a fakt zbytočnej a predčasnej

smrti blízkej osoby navždy negatívne poznačí ich život. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia okresný
súd cituje ustanovenie § 11, ako aj § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy okrem aplikácie zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní
osôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmivychádzalztejskutočnosti,žetragickénásledkynešťastnej

udalosti nezhojí zásah spôsobilý ohroziť možnosť ekonomického prežitia rodiny odporcu, pretože
ekonomická situácia rodiny nebola priaznivá ani pred dopravnou nehodou. Odporca je zamestnaný,
pri svojej kvalifikácii však nedosahuje vysoký príjem, jeho manželka bola v čase výsluchu pred súdom
nezamestnaná, z manželstva pochádza 11 ročný syn, ktorý bol svedkom dopravnej nehody a jemu
to tiež nepochybne spôsobilo psychickú traumu. Rodina je nemajetná, žije v rodinnom dome rodičov

odporcu a nemožno prehliadnuť, že rodina navrhovateľov je i v dôsledku podnikania navrhovateľky 1/
finančne zabezpečená, navrhovatelia 2/ a 3/ sú plnoletí. Asymetria ekonomickej sily rodiny účastníkov
znamená, že odporca objektívne nemôže poskytnúť navrhovateľom finančnú satisfakciu v sume, ktorú
by mohli subjektívne pociťovať ako výrazne ekonomické aktívum. Prihliadol na to tiež, že odporca poslal
navrhovateľke 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 34.986,- Eur.

Podľa ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na
ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, ak ich niet, jej rodičom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej okresný súd návrh

navrhovateľov v prevyšujúcej časti, pokiaľ sa domáhali priznania nemajetkovej ujmy do výšky
presahujúcej u každého z nich 4.000,- Eur, zamietol. Zhodne s okresným súdom zistil, že sú splnené
všetky predpoklady pre prisúdenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože do osobnostných práv
navrhovateľky 1/ a navrhovateľov 2/ a 3/ bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody zo strany odporcu
a pri tejto dopravnej nehode zahynul ich blízky príbuzný - manžel a otec. Čo do výšky 4.000,- Eur,

ktorá bola priznaná rozsudkom okresného súdu každému z navrhovateľov rozsudok okresného súdu
odvolaním nebol napadnutý, v tejto časti zostal nedotknutý.Navrhovatelia sa podaným odvolaním domáhajú priznania nemajetkovej ujmy vo vyššej čiastke, ako
rozhodol okresný súd. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal
s posudzovaním základných hľadísk pri rozhodnutí o výške uplatnenej nemajetkovej ujmy, keď síce

pri rozhodovaní zohľadnil v prospech odporcu tú skutočnosť, že navrhovateľom poskytol čiastočnú
satisfakciu ospravedlnením sa pred súdom a v rámci svojich možností i finančnú sumu, ktorá z jeho
hľadiska nebola zrejme zanedbateľná a konštatoval, že tragická udalosť negatívne poznačila jeho život i
život jeho blízkych, na druhej strane však nezohľadnil vysokú intenzitu nepriaznivého následku konania
odporcu, a to smrť poškodeného v dostatočnej miere, ako aj následky vzniknutej ujmy akou je smrť

blízkeho príbuzného, pokiaľ ide o situáciu na strane navrhovateľov. Pri určení výšky nemajetkovej
ujmy odvolací súd nepovažuje za správnu aplikáciu zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi, z ktorého právneho predpisu z ustanovenia § 5 ods. 1 okresný
súd pri určení výšky náhrady vychádzal.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje peňažnú satisfakciu, nie náhradu škody

a základným znakom je aj to, že predpokladaná ujma sa nedá nijako preukázať, a je vecou voľnej
úvahy, ktorá sa neurčuje svojvoľne, ale súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti,
za ktorých k porušeniu došlo. Ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že
zadosťučinenie musí byť primerané. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon
stanovuje taxatívne dve kritéria, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať, a to závažnosť

vzniknutej ujmy - platí zásada, že čím závažnejší, čo do svojej intenzity a trvania je nepriaznivý následok,
teda nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti postihnutej fyzickej osoby, tým vyššia musí byť aj výška
zadosťučinenia v peniazoch. Z druhého kritéria vyplýva, že pri určovaní konečnej výšky zadosťučinenia
v peniazoch musí súd prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby došlo.

Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi podľa názoru
odvolacieho súdu nie je možné v danej veci aplikovať pre rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej
ujmy, pretože už z § 1 tohto ustanovenia vyplýva, že „tento zákon upravuje jednorázové finančné
odškodnenie (ďalej len „odškodnenie“) osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných

činov (ďalej len „trestný čin“) spôsobená ujma na zdraví.“ V danom prípade z vykonaného dokazovania, z
obsahu výsledkov trestného konania, nevyplynulo, že by sa bol odporca dopustil úmyselného násilného
trestného činu. Okresný súd preto pri určovaní výšky nemajetkovej náhrady mal jednoznačne vychádzať
z aplikácie ustanovenia § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

Keďže okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu (hoci v dôvodoch rozhodnutia uvádza ustanovenie § 11, § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
avšak z ustanovenia § 13 ods. 3 pri určení výšky náhrady škody nevychádzal za použitia ods. 2
citovaného zákonného ustanovenia), i keď dostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne
posúdil a tým tiež odňal účastníkom konania svojím postupom možnosť konať pred súdom.

Zuvedenýchdôvodovmuselodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvnapadnutejčasti,pokiaľvozvyšku
návrh navrhovateľov zamietol, zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne
rozhodne o návrhu navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka za použitia ustanovenia § 136 O. s. p., z ktorého vyplýva, že ak možno výšku nárokov zistiť

len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Odvolacísúdtiežzrušilrozsudokokresnéhosúduvovýrokuonáhradetrovkonania.Vnovomrozhodnutí
okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Vovýroku,ktorýmokresnýsúdnávrhunavrhovateľovsčastivyhovelazaviazalodporcuzaplatiťkaždému
z navrhovateľov sumu 4.000,- Eur, ponechal krajský súd rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože
v tejto časti odvolaním nebol napadnutý.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.