Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/12/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804896347
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3804896347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd v D. na hlavnom pojednávaní dňa v XX. XX. XXXX v senáte zloženom z predsedu C.. D. R. a

prísediacich L. Q. a H. G. v trestnej veci proti obžalovanému B.. G. R. V..

r o z h o d o l :

Obžalovaný B.. G. R. V.., nar. XX. XX. XXXX v T.,
bytom R., M. č. XX, súkromný podnikateľ

j e v i n n ý, že:

1.ako jediný konateľ spoločnosti IU. r. o. E. 7, R. v okrese Prievidza predstieral neexistujúcu pohľadávku

tejto firmy voči spoločnosti I. s. r. o. E. 7 Prievidza vo výške 1 830 800 ,-Sk, ktorej bol tiež konateľ,
spísanímzmluvyopôžičkez02.06.1998,uzavretejmedzitýmitospoločnosťami,ktorú uznalakonateľka
spoločnosti I. s. r. o. D. K. R. v notárskej zápisnici N XXX/XX NZ XXX/XX z XX. 12. 1998 a snažil sa
ju vymôcť v exekučnom konaní podaním návrhu na vykonanie exekúcie 22. 01. 1999, pričom exekučné
konanie bolo prerušené vyhlásením konkurzu na I. s. r. o. dňa XX. 05. 1999 uznesením Krajského súdu
Bratislave číslo X K XX/XX - 32 a uhradením tohto záväzku by E. sporiteľňa a.s. E. mýto 4, R. nemohla
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky 1 305 951,201,-Sk v celej výške

2. ako konateľ spoločnosti B. s. r.o. E. X R., registrovaného platcu dane z pridanej hodnoty v okrese
Prievidza podával N. úradu D. daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty a cestnej dane, ale daňové
povinnosti v nich uvedené neuhrádzal a za obdobie január, marec, apríl, jún, august, október až
december 2000, január, máj, júl, august, september, november 2001, február, apríl, máj, jún, júl v roku
2002 nezaplatil splatnú daň z pridanej hodnoty vo výške 413 396,70 slovenských korún a za rok 2000
nezaplatil splatnú cestnú daň 19 566,41,-Sk
3. ako konateľ spoločnosti B. s.r.o. E. 7, R. v okrese D. v období október až december 1999, február,

marec, apríl, máj, až december 2000 a v mesiacoch január, február, máj až december 2001 zadržal a
neodviedol preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti vo výške 449 783,99,-Sk

t e d a:

v bode 1

- dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle zmariť uspokojenie svojho veriteľa tým, že predstieral
neexistujuci záväzok,čím by spôsobil značnu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo

v bode 2

- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň

v bode 3- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň

t ý m s p á c h a l

v bode 1
- trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písmeno b/, ods. 3 Trestného zákona účinného

do 31. 8. 1999 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona
v bode 2
- trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky
v bode 3
- trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona číslo
140/1960 Zbierky a za to sa

a za t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 148a ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon, ktorého
sa mu podľa § 58 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú

dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 sa E. sporiteľňa a.s., E. mýto 4, XXX
X Bratislava s nárokom na náhradu škody odkazuje občiansko - právne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 2 To 18/06 zo dňa 27. 03. 2007 bol podľa § 258 ods. 1 písmeno
b/, c/Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 zrušený v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu
Prievidza číslo 2T 12/04 zo dňa 30. 09. 2005, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z trestných činov
uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Zároveň podľa § 259 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 bola

vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súvislosti so skutkom pod bodom 1 napadnutého rozsudku,
ktorý právne posúdil ako trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 31. 08. 1999 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona, nevykonal
súd všetky potrebné dôkazy, aby mohol spoľahlivo a náležitým spôsobom zistiť skutkový stav veci.

Konštatoval, že pohľadávka spoločnosti B. voči spoločnosti I. ktorých konateľom bol obžalovaný, nebola
zavedená v účtovníctve týchto spoločností a je zrejmé, že išlo o predstieranie neexistujúcej pohľadávky,
čo je potvrdené ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Snahou obžalovaného zmariť uspokojenie
pohľadávky veriteľa - Slovenskej sporiteľne, tým, že dlžník zmenší svoj majetok spôsobom akým to
obžalovaný urobil, takže Slovenská sporiteľňa nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej

pohľadávky, naplnil skutkovú podstatu predmetného trestného činu. Na trestnú zodpovednosť však
nepostačuje ak dlžník - obžalovaný takýmto spôsobom oddiali, prípadne sťaží uspokojenie pohľadávky,
pokiaľ veriteľ má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku veriteľa. Na spoločnosť I. s. r. o.
D. bol Krajským súdom Bratislava vyhlásený konkurz, výsledok konkurzu prvostupňovému súdu nebol
známy a tento si jeho výsledok nezadovážil, pričom podľa vyjadrenia obžalovaného konkurzné konanie

skončilo s výsledkom, že nebol problém uspokojiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne a. s. R.. Konkurzné
konanie malo byť ukončené v priebehu po vyhlásení napadnutého rozsudku po podaní odvolania a
nezadováženímvýsledkukonkurznéhokonaniaspoločnostiI.zostalovákuumvzistenískutkovéhostavu
vtomsmere,čipoškodenástranamohlauspokojiťsvojupohľadávkuzinéhomajetkudlžníka.Akbytomu
tak bolo nemohlo by dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ako ustálil prvostupňový súd

v bode 1 napadnutého rozsudku. Ďalej odvolací súd vyslovil právny názor, že úlohou prvostupňového
súdu bude zadovážiť si súdny spis z konkurzného konania ohľadne spoločnosti I., zistiť akým majetkom
tátospoločnosťvčasekonkurzudisponovala,čipohľadávka,ktorúobžalovanýuplatnilvočispoločnostiI.
(predstieraná pohľadávka voči spoločnosti B.) by zmarila uspokojenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne
a.s. Bratislava z majetku spoločnosti I.. Až po takto doplnenom dokazovaní, prípadne po vykonaní

ďalších dôkazov, ak bude potrebné ich vykonať môže prvostupňový súd náležite zistiť skutkový stav asprávne ho právne posúdiť. Odvolací súd tiež uviedol, že síce bol zrušený rozsudok v celom rozsahu,
ale vo vzťahu k bodom 2. 3 napadnutého rozsudku ako ho ustálil prvostupňový súd nemá námietky.
Prvostupňový súd, v zmysle § 264 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu, vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 10. 03. 2014 dôkazy, ktoré
nariadil vykonať odvolací súd, pričom najmä oboznámil pripojený spis Krajského súdu Bratislava číslo
4K 94/99 a z neho najmä čísla listov 1085 až 1334. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že
vo veci nekonal skôr nakoľko, hoci sa opakovane a často uvedený spis snažil zabezpečiť pre potreby
rozhodnutia vo veci, tento sa mu podarilo zabezpečiť až krátko pred hlavným pojednávaním dňa 10.

03. 2014.
Po prevedenom dokazovaní, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu vykonaný len doplnením
dokazovania v súvislosti so skutkom pod bodom 1 tohto rozsudku, dospel súd k záveru, že obžalovaný
sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode 1, čím naplnil všetky
zákonné znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písmeno b/, ods. 3 Trestného
zákona účinného do 31. 08. 1999 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona. Je preukázané,

že obžalovaný v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa Slovenskej sporiteľne a. s.
Prievidza predstieral neexistujúci záväzok, neexistujúcu pohľadávku spoločnosti B. s. r. o. R. voči
spoločnosti I. s. r. o. D. vo výške 1 830 800 slovenských korún. Predstieraním neexistujúceho záväzku
sa podľa ustálenej súdnej praxe a podľa judikatúry rozumie situácia, keď páchateľ vyhotoví písomný
doklad o existencii neexistujúceho práva alebo záväzku voči svojmu majetku. Bolo preukázané, že

obžalovaný spísal zmluvu o pôžičke medzi vyššie uvedenými spoločnosťami z júna 1998 a na základe
tejto pôžičky sa následne snažil obžalovaný túto pohľadávku vymôcť v exekučnom konaní podaním
návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade, že by nebolo došlo k prerušeniu exekučného konania,
vykonaním exekúcie by bolo zmarené uspokojenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s. Bratislava vo
výške1305950,201slovenskýchkorún.Vkonaníbolovykonanýmidôkazmi,najmäzávermiznaleckého

posudku Ing. H., výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní, ale aj výpoveďami viacerých svedkov,
ale aj obsahom listinných dôkazov, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní preukázané, že v
prípade pohľadávky 1 830 800 slovenských korún sa jednalo o fiktívnu neexistujúcu pohľadávku. Po
doplnení dokazovania oboznámením spisu Krajského súdu Bratislava číslo 4K 94/99 je zrejmé, že I.
s.r.o. D. mala nedostatok finančných prostriedkov a v konkurznom konaní boli uznané pohľadávky vo

výške niečo vyše jedného milióna euro, pričom boli uspokojení len prednostní veritelia štátu v rozsahu
asi 10 %, ostatní veritelia neboli uspokojení ani sčasti. Podľa názoru súdu vzhľadom na horeuvedené
skutočnosti, s prihliadnutím na spis Krajského súdu Bratislava číslo X K XX/XX, ktorý bol oboznámený na
hlavnom pojednávaní 10. 03. 2014 je možné konštatovať, že poškodená strana v súvislosti so skutkom
pod bodom 1 tohto rozsudku - Slovenská sporiteľňa a. s. R. nemohla uspokojiť svoju pohľadávku z iného

majetku dlžníka - obžalovaného, nakoľko spoločnosť obžalovaného I. v čase konkurzu nedisponovala
majetkom z ktorého by si poškodená strana svoju pohľadávku mohla uspokojiť. H. na horeuvedené
skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný je súkromný podnikateľ, z miesta bydliska v ňom nie sú známe bližšie informácie, podľa
registra trestov zo dňa v 07. 03. 2014 doteraz súdne trestaný nebol .

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 23 a § 31 Trestného zákona číslo 140/1960 Zbierky a po
zvážení osoby obžalovaného, berúc do úvahy spoločenskú nebezpečnosť jeho konania a tiež odstup
času od spáchania trestnej činnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon
ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky, počas ktorej sa nesmie dopustiť úmyselnej
trestnej činnosti, pretože by mohlo byť rozhodnuté, že podmienečne odložený trest vykoná. Súd v

rámci adhézneho konania nerozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenej strane Slovenskej
sporiteľni a. s. R. spôsobenú škodu, nakoľko ako vyplýva z listinného dôkazu na čísle listu 205 spisu, o
sume, ktorá bola uplatnená ako náhrada škody, už bolo právoplatne rozhodnuté v inom civilnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho

súdu ak Krajský súd v Trenčíne.