Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/254/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210814
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 1100 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1100 eur.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúvereč.5371482dlžníkomW.X.vzákonom
stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému W. X., D.. X. X. XXXX. Súdny exekútor
pridelil exekučnej veci číslo EX 9275/2009. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 21. 1. 2010, a to rozhodnutím o poverení, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 20 mesiacov). Uvedený postup exekučného súdu je nesprávny,
v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená

majetková škoda vo výške 125 eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o
nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vo výške 70 eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40 eur a nákladov na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na

poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdovýchvýdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil
tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasu
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom

k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako
ajnastranejehomajiteľov.Nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilajehoďalšiepodnikateľské

postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur. Preto si uplatnil náhradu
nemajetkovejujmyza20celýchmesiacov,t.j. 55eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučného
súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 616 dní. Podľa ustanovenia §

15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 7NcC/280/2013-19, zo dňa 19. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/254/2012.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 2. 2014, navrhol podanú žalobu zamietnuť, z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia povinného,
najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania, uvedenia relevantných údajov,

ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - prieťahov v
konaní, a to ani v rámci vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku. Všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4.

2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokužalobca reagoval lenvšeobecnouodpoveďou,ktorounedoplnilžiadané
informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného
od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim autentickým
výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy vkonaní. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí

vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom,
kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej
žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné

považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými

úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíva nielen počas domnelých
prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom
exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických

osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže
náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov
bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú

vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj
predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým
podaním zo dňa 21. 2. 2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ

nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo

veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 26. 2. 2014 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď
uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť).
Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a

žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3Er/817/2009, súd zistil, že

dňa 15. 10. 2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa
9. 9. 2009 proti povinnému W. X., na vymoženie sumy 205,13 eura s príslušenstvom. Vymáhaná
pohľadávka bola oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnostiSlovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 01706/09 zo dňa 26. 5. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
29. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 2. 7. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 3. 11. 2009 vyzval
súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere č. 5371482. Súdny exekútor uvedenú výzvu dňa 9.

11. 2009 postúpil oprávnenému. Súdny exekútor súdu dňa 1. 12. 2009 oznámil, že oprávnený nebude
súdom v rámci exekučného konania zmluvu o úvere predkladať. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa
21. 1. 2010 pod č. 5505 019412 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 205,13 eura, úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 197,16 eura od 21. 9. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho

konania vo výške 112,22 eura a trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 31. 3. 2010, č. k. 3Er/817/2009-18,
v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 23. 9. 2010, č. k. 3Er/817/2009-38, bola exekúcia zastavená,
nakoľko bola vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznával zákonom nedovolené plnenie, ktoré
bolo súčasne v rozopre s dobrými mravmi. Konanie o odvolaní oprávneného proti uvedenému uzneseniu
bolo uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 1. 2011, č. k. 9CoE/2/2011-44, zastavené, z dôvodu
späťvzatia odvolania.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1100 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 15. 10. 2009,
po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(existenciu
prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že

exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 3Er/817/2009, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal svoje
tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
omeškaním viac ako 20 mesiacov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15. 10.
2009 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 21. 1. 2010. Je potrebné uviesť, že samotné

nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002). Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom
exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného
titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že medzi oprávneným

a povinným vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Na uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca aj
následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď vylúčil aplikáciu
ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípadoch, v ktorých je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok. Súd mal v konaní preukázané, že doba, uplynutá od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na

vykonanie exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený charakter exekučného titulu, vzhľadom aj na
vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie (keď prílohou žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nebol spis príslušného rozhodcovského súdu, ani zmluva o úvere,
ktorá bola následne exekučným súdom od súdneho exekútora žiadaná avšak súdnym exekútorom ani
oprávneným nebola súdu predložená a zabezpečená bola do spisu až dodatočne), najmä zákonnosti

priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, nie je takej povahy a rozsahu, aby bolo možné
konštatovať žalobcom tvrdené porušenie práva na rozhodnutie v zákonnom stanovenej dobe v spojení
s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik

ani výšku tvrdenej majetkovej škody v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur
na správu vymáhanej pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým
spôsobom uvedený náklad vznikol. Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti
vo vzťahu k uplatneným nákladom na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním,

kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca neoznačil ani nepredložil
žiaden dôkaz, ktorý by vykonanie uvedených úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda
bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobcanepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1100
eur. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo
k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii

povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal, aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity
a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým
spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného
nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku premlčania
žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné

uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou hospodárnosti konania, prihliadajúc k
dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával, nakoľko by bolo
nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal
splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený nárok v zmysle § 15 ods. l zákona
o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe tvrdil,
že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v

spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej ujmy pri výkone exekúcie
proti povinnému Z. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu na doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané
informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nárok u na náhradu škody

žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16
ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy

konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.