Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/694/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203249
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712203249.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom 811 08
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka,
s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Q. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX A., T. Q. XXX/X, štátnej občianky SR, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom 040 13 Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247

268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Advokátska kancelária 040 01 Košice, Stará
Baštová 2, korešpondenčná adresa 040 13 Košice, Budapeštianska 8, o zaplatenie 331,94 eur s prísl. z
titulu zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/122/2012-42
zo dňa 19. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 68,38

eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho

konania vo výške 21,09 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislava Mikluša,
Advokátska kancelária Košice, Stará Baštová 2, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 178,88 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 178,88 eur od 06. 04. 2009 do zaplatenia zamietol. V časti o zaplatenie
sumy 153,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 153,06 eur od 06. 04. 2009 do
zaplatenia zastavil. Žalovanej náhradu trov voči žalobcovi nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania v sume 68,38 eur na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O. s. p., 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Má za to, že vedľajší účastník
na strane žalovanej bol v konaní úspešný, pretože úspešná bola žalovaná, keď za jeho úspech možno

pokladať i tú časť nároku žalobcu, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť, pretože v tejto časti procesne
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, v zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, teda vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu účelne vynaložených a preukázaných
trov konania, ktoré navrhol priznať a ktoré aj vyčíslil. Súd nepriznal ako účelné trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - „stanovisko
k vyjadreniu žalobcu“ zo dňa 07. 02. 2013 ( č. l. 47 spisu), k tomu režijný paušál, t. j. 26,56 eur + 7,81

eur, nakoľko vedľajší účastník v tomto stanovisku neuviedol žiadne nové skutkové ani právne okolnosti,
s ktorými by bolo nutné sa v súdnom konaní vysporiadať.Žalobca v zákonnej lehote podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku v rozsahu
priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Poukázal na to, že vynaložené trovy

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú neúčelné, nakoľko vedľajší účastník je v tomto prípade
združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv
združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, a z tohto dôvodu by
združenie malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a
s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Odvolateľ nespochybnil ústavne zaručené

právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne
zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z tohto dôvodu aj zákonom
privilegovaného subjektu. Zdôraznil, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako
spotrebiteľovi, ale táto bola poskytnutá prostredníctvom advokáta. Navyše vedľajší účastník do konania
nepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na iné skutočnosti, ako na tie, na ktoré súdy majú povinnosť
prihliadať z úradnej povinnosti. Na záver svojho podania poukázal na to, že na podporu ochrany

spotrebiteľa sú poskytované prostriedky štátom prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky (keď napríklad Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bola poskytnutá dotácia vo
výške 4.000 EUR), preto vyjadril pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa
alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací
súd v zmysle § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu trovy konania
neprizná a tohto zaviaže nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa okrem iného uviedol, že už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé

vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou
advokátskou kanceláriou združujúcou 17 advokátov a ďalších 24 právnikov (zdroj www.akss.sk ), ktorého zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom
združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval navrhovateľ, bolo
nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť,

teda právnu pomoc advokáta. Ním vynaložené trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom
prípade za účelné, jeho trovy súviseli bezprostredne s konaním. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
podalvyjadreniekžalobnémunávrhuažpotom,čosadôkladneoboznámilsobsahomžalobnéhonávrhu
a jeho príloh, vykonal svoje právne a skutkové posúdenie prípadu pri prvom úkone, ktorý mu patril,
preto nie je tento úkon ani nadbytočným a jeho vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie

súdu v prospech spotrebiteľa. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku žiadal potvrdiť. Uplatnil
si zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 21,09 eur titulom trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolaniavsúladesust.§212ods.1O.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.
1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti (časti výroku, ktorými okresný súd návrh
navrhovateľa zamietol a sčasti konanie zastavil a výrok, ktorým rozhodol, že žalovanej náhradu trov

konania nepriznáva) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v konaní boli žalovaná i vedľajší účastník vystupujúci
v konaní na jeho strane v celom rozsahu úspešní, a preto aplikácia ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktorú
náležite odôvodnil okresný súd, je v prejednávanej veci plne na mieste. Obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je totiž aj to, že účastník
konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré vynaložil
vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla,
musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na
súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na

náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v
zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnostiza účelné vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa
nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že
bol v konaní úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy

vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti
s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že k
zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom
vedľajšieho účastníka, ktorý po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu odpor proti platobnému rozkazu

zo dňa 06. 06. 2012.

Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá
na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu

orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v
tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na
právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Pokiaľ potom žalobca v rámci
svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty

schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, tento názor nie je správny a
navyše je potrebné zdôrazniť nasledovné:

Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné
obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre

bezpečnosťštátu,naochranuverejnéhoporiadku,predchádzanietrestnýmčinomalebonaochranupráv
a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie
podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty
práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré
občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv

spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci
súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť)
prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže
byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti
potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov, a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že

uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci
právnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajšíúčastníkjepodľazneniasvojichstanov
založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil žalobca) ešte vyvodiť, že
vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania
poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka

boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

Rovnako nenáležitý je i poukaz odvolateľa na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR finančne
podporuje činnosť občianskych združení, v roku 2012 vyplatilo Združeniu na ochranu spotrebiteľa
HOOS sumu 4.000 EUR, ktorá skutočnosť má podľa odvolateľa vplyv na účelnosť vynaložených

trov vedľajšieho účastníka. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že mu nie je
zrejmá existencia súvisu medzi finančnou podporou poskytnutou Združeniu na ochranu spotrebiteľa
HOOS a náhradou trov vedľajšieho účastníka, ktorým je OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom
Košice, Sofijská 13, ale ani súvis medzi skutočnosťou, že Ministerstvo hospodárstva SR môže
finančne podporiť občianske združenia, a právom takýchto združení na náhradu trov konania. Právo

na náhradu trov konania má totiž slúžiť výlučne na náhradu tých nevyhnutných nákladov, ktoré tomu
ktorému účastníkovi v konaní vznikli. Pokiaľ ich v konaní úspešný účastník vynaložil, má právo na ich
náhradu od toho účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Uvedené právo je potom úplne odlišné od
oprávnenia ministerstva finančne podporovať niektoré aktivity občianskych združení. Opačný výklad
by totiž neodôvodnene odopieral občianskemu združeniu založenému na ochranu spotrebiteľa právo

na náhradu trov konania, a to aj v prípade, ak tieto boli účelne vynaložené a nekryté poskytnutou
podporou, a naopak by došlo neprípustnému zvýhodneniu v konaní neúspešného dodávateľa, ktorý
napriek skutočnosti, že uplatňoval svoj nárok nedôvodne, nemusel nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
protistrany trovy konania, ktoré tento v konaní úspešný vedľajší účastník účelne vynaložil.Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p.. Žalobca, hoci si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol

v odvolacom konaní úspešný. Preto žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.
Vedľajší účastník na strane žalovanej bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil v písomnom

vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celkovej výške 21,09 eur a vyčíslil v podaní zo dňa 18. 02. 2014 ako
trovy konania pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu
v sume 13,28 eur, režijný paušál 7,81 eur, spolu 21,09 eur.

Z tarifnej hodnoty veci (331,94 eur) je tarifná odmena za jeden úkon právnej služby suma 26,56 eur, z
toho polovica 13,28 eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1,

s použitím § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov
a režijný paušál 7,81 eur (§ 16 ods. 3), spolu 21,09 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je žalobca povinný nahradiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.