Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203379
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413203379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: C. B., trvale

bytom C. XX, Bratislava, zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Tomášikova 4,
Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Nám. sv. Františka 8,
Bratislava, IČO: 00 603 520, zastúpený JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom so sídlom Na Vŕšku
1, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď žalovaného z nájmu bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového
domu na ulici C. XX v J., zo dňa 12.11.2012, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 30.11.2012, je n e p
l a t n á.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok
za žalobu vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že výpoveď žalovaného z nájmu bytu č. 4, nachádzajúceho

sa na 2. poschodí bytového domu na ulici C. XX v Bratislave, adresovaná žalobcovi dňa 12.11.2012 je
neplatná a že nájomný vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom naďalej trvá. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že dňa 07.11.1997 ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom nájomnú zmluvu k
bytu na dobu neurčitú, pričom dňa 30.11.2012 mu bola doručená v Ústave na výkon väzby (ďalej len
"ÚVV") v Bratislave výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného a záloh za služby spojené s
užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace. Poukázal na to, že vo výpovedi je konkrétne uvedené,
že celkový dlh na nájomnom sa k 30.09.2012 vyšplhal na sumu vo výške 4 228,14 eura. Uviedol, že

vo výpovedi nie je konkretizované časové obdobie, za ktoré nemalo byť platené nájomné v súlade s
§ 711 ods. 1 písm. d) a § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani jeho výška. Poukázal tiež na to,
že v čase doručenia výpovede sa nachádzal v ÚVV, teda bol preukázateľne v stave hmotnej núdze,
čím sa predĺžila výpovedná lehota o ochrannú lehotu 6 mesiacov, pričom v tejto lehote bolo nájomné v
plnej výške uhradené. Napokon poukázal na to, že výpoveď nebola doručená jeho dcére, ktorej vznikol
spoločný nájom bytu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zo strany žalobcu dlhodobo dochádza k hrubému
porušovaniu nájomnej zmluvy, a to tým, že žalobca ako nájomca neplatil nájomné a zálohové platby
za služby spojené s užívaním bytu, keď v roku 2010 uhradil z predpísaných 12 platieb za nájomné a
služby len 6 platieb, v roku 2011 uhradil 2 platby a v roku 2012 uhradil 3 platby. Poukázal na to, žežalobcovi zasielal vyúčtovanie za rok 2010 aj 2011 spolu s prehľadom celkového preplatku/nedoplatku
na nájomnom, takže žalobca o hrubom porušovaní nájomnej zmluvy vedel. Dňa 04.01.2012 podal proti
žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžného nájomného, ktoré ku dňu 30.04.2012 predstavovalo sumu 3

574,71 eura, čo tiež deklaruje vedomosť žalobcu o výške dlhu na nájomnom a zálohových platbách za
služby. Z uvedeného dôvodu dal žalobcovi výpoveď, ktorú si žalobca prevzal dňa 30.11.2012. Mal za
to, že výpovedný dôvod vo svojej výpovedi definoval dostatočne presne a jednoznačne, keď uviedol
jednak celkový dlh na nájomnom (vo výške 4 228,17 eura) ako aj dobu, ku ktorej celkový dlh vznikol (k
30.09.2012). Čo sa týka hmotnej núdze žalobcu uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,

že by sa v čase doručovania výpovede nachádzal v stave hmotnej núdze, keď samotná skutočnosť, že
žalovaný sa v tomto čase nachádzal v ÚVV nie je toho dôkazom. V zmysle zákona č. 599/2003 Z.z. sa
totiž na tento účel posudzuje nielen príjem osoby, ale aj jej ostatný majetok. Čo sa týka nedoručenia
výpovede dcére žalobcu uviedol, že tejto nevznikol spoločný nájom, ale iba odvodené právo bývania v
byte, navyše dcéra domácnosť žalobcu v januári 2011 trvale opustila, takže výpoveď jej ani nemusela
byť doručená.

Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na 25.02.2014, na ktoré právneho zástupcu
žalobcu ako aj žalovaného riadne predvolal. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu predložil súdu
písomné podanie žalobcu zo dňa 24.02.2014, v ktorom žalobca oznamuje súdu, že trvá na svojej
prítomnosti na pojednávaní, aby sa mohol k veci vyjadriť. Právny zástupca žalobcu na otázku súdu

doplnil, že žalobca sa chce vyjadriť k otázke svojej hmotnej núdze. Nakoľko súd otázku hmotnej
núdze žalobcu (vzhľadom na dôvod, pre ktorý žalobe vyhovel) nepovažoval pre rozhodnutie súdu za
podstatnú, pričom osobnú účasť samotného žalobcu na pojednávaní nepovažoval ani z iného dôvodu
za nevyhnutnú, súd v zmysle § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"O.s.p.") vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd má za to, že takýmto postupom neodňal žalobcovi

možnosť konať pred súdom, keď tento bol na pojednávaní (aj v celom konaní) zastúpený kvalifikovaným
zástupcom (advokátom) a navyše súd jeho žalobe vyhovel (určil výpoveď z nájmu bytu za neplatnú).
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 07.11.1997 žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom nájomnú zmluvu (č.l.

6-10 spisu), predmetom ktorej bol nájom bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu
na ulici C. XX v Bratislave. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Písomným podaním
zo dňa 12.11.2012 (č.l. 11 spisu) dal žalovaný žalobcovi výpoveď z nájmu bytu. Vo výpovedi žalovaný
konkrétne uviedol, že: "Z Vašej strany dlhodobo dochádza k hrubému porušovaniu nájomnej zmluvy
v zmysle článku VIII písm. a) tejto zmluvy; teda k neplateniu nájomného a záloh za služby spojené s

užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace, pričom Váš celkový dlh na nájomnom sa k 30.09.2012
vyšplhal na sumu vo výške 4 228,14 eur.". Vo výpovedi ďalej odkázal na ustanovenie § 711 ods. 1 písm.
d) zákona č. 40 /1964 Zb. Občiansky zákonník. Výpoveď bola žalobcovi dourčená do ÚVV v Bratislave
dňa 30.11.2012, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, navyše to preukazuje aj doručenka k výpovedi na
č.l. 44 spisu. Písomným podaním zo dňa 21.02.2013 (č.l. 12-14 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že

v čase doručenia výpovede sa nachádzal v ÚVV, teda v stave hmotnej núdze, čím sa výpovedná lehota
predĺžila o ochrannú lehotu 6 mesiacov. Ďalej mu oznámil, že vo výpovedi nie je konkretizované časové
obdobie, za ktoré nemalo byť platené nájomné, čo spôsobuje jej neplatnosť a napokon poukázal na to,
že výpoveď nebola doručená jeho dcére, ktorej vznikol spoločný nájom bytu.

Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom jeho dcéry, ako aj výsluchom
samotného žalobcu, nakoľko skutočnosti, ku ktorým mali vypovedať (hmotná núdza žalobcu, spoločný
nájom, trvalé odsťahovanie dcéry zo spoločnej domácnosti, úhrada dlžného nájomného v ochrannej
lehote) nemohli mať (vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel) žiadny vplyv na rozhodnutie
súdu. Vykonanie uvedených dôkazov by bolo teda nadbytočné a neúčelné.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") prenajímateľ
môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu

najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako
tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu
prenajímateľa.Podľa § 711 ods. 2 O.z. dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

Podľa § 711 ods. 6 O.z. neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede.

Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žaloba žalobcu bola podaná včas, teda v zákonnej lehote 3
mesiacov odo dňa doručenia výpovede v zmysle § 711 ods. 6 O.z.. Výpoveď bola žalobcovi doručená
dňa 30.11.2012, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 28.02.2013. Jeho žaloba bola teda podaná
včas (posledný deň zákonnej lehoty), súd preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby.
Dôvodom výpovede danej žalobcovi zo strany žalovaného bolo neplatenie nájomného a záloh za služby

spojené s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) O.z.. Platí
pritom, že písomná výpoveď nájmu bytu musí výpovedný dôvod skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na §
711 ods. 1 písm. d) O.z. (neplatenie
nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace), ale musí ísť

o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu
zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok
nie je možno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne

meniť (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 1 Cdo/2007 zo dňa 29.01.2008).
V prejednávanej veci žalovaný vymedzil dôvod výpovede slovami: "Z Vašej strany (zo strany žalobcu
- pozn. súdu) dlhodobo dochádza k hrubému porušovaniu nájomnej zmluvy v zmysle článku VIII písm.
a) tejto zmluvy; teda k neplateniu nájomného a záloh za služby spojené s užívaním bytu za obdobie
dlhšie ako tri mesiace, pričom Váš celkový dlh na nájomnom sa k 30.09.2012 vyšplhal na sumu vo

výške 4 228,14 eur.". Súd zastáva názor, že takto vymedzený dôvod výpovede nájmu bytu nie je
dostatočným skutkovým vymedzením dôvodu výpovede tak, ako ho má na mysli Občiansky zákonník
(a ako ho vyložil najvyšší súd vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí) a pre svoju neurčitosť spôsobuje
neplatnosť výpovede (§ 711 ods. 2 O.z. v spojení s § 37 O.z.). Žalovaný ako prenajímateľ vo výpovedi
neuviedol sumu ani obdobie (mesiace), kedy žalobca ako nájomca neplatil nájomné a úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu, čo nemožno napraviť ani dodatočným doplnením týchto údajov tak, ako
to urobil žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ku ktorému pripojil prehľad platieb žalobcu za obdobie
od 01.01.2010 do 31.12.2012 (č.l. 43 spisu) s uvedením konkrétnej výšky nájomného a úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu a konkrétne mesiace, za ktoré žalobca platby uhradil a za ktoré nie.
Súd pritom zastáva názor, že tento nedostatok výpovede nie je možné zhojiť ani tým, že žalovaný

zasielal žalobcovi vyúčtovania za roky 2010 a 2011 a ani tým, že dňa 04.01.2012 podal proti žalobcovi
žalobu o zaplatenie dlžného nájomného, ktoré ku dňu 30.04.2012 predstavovalo sumu 3 574,71 eura.
Skutkové vymedzenie výpovede musí byť totiž súčasťou samotnej výpovede, navyše vo výpovedi zo
dňa 12.11.2012 sa uvádza iná suma (4 228,14 eura) a iný dátum (k 30.09.2012) ako v žalobe podanej
dňa 04.01.2012 (suma 3 574,71 eura k 30.04.2012). Súd nemohol opomenúť tiež tú skutočnosť, že

vo výpovedi zo dňa 12.11.2012 žalovaný jednak uvádza, že zo strany žalobcu dochádza k neplateniu
nájomného a záloh za služby spojené s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako tri mesiace, avšak pri
vyčíslení konečnej sumy uvádza, že celkový dlh žalobcu na nájomnom sa k 30.09.2012 vyšplhal na
sumu vo výške 4 228,14 eur. Nie je teda zrejmé, či suma 4 228,14 eura predstavuje dlh iba na nájomnom,
alebo aj na úhradách za služby spojené s užívaním bytu, resp. v akom rozsahu sa na uvedenej sume

podieľa nájomné a v akom rozsahu úhrady za služby spojené s užívaním bytu. V tejto súvislosti súd
opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 1 Cdo/2007 zo dňa 29.01.2008, v
ktorom najvyšší súd riešil takmer identický prípad ako v posudzovanej veci (pozri str. 2 uvedeného
rozhodnutia), keď prenajímateľ v predmetnej výpovedi z nájmu bytu uviedol, že nájomníčka má dlh k 31.
augustu 2005 v sume 34.804,- Sk. Išlo teda o takmer rovnaké skutkové vymedzenie dôvodu výpovede

ako v posudzovanej veci. Takúto výpoveď pritom najvyšší súd považoval pre jej neurčitosť za neplatný
právny úkon, keďže v nej prenajímateľ "výpovedný dôvod nijako skutkovo nevymedzil, neuviedol sumu
dlhu žalobkyne na nájomnom ani obdobie (mesiace), kedy žalobkyňa nezaplatila nájomné alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu" (str. 4 rozhodnutia). Súd nemá dôvod sa od predmetnéhorozhodnutia najvyššieho súdu odchýliť ani v prejednávanej veci a v plnom rozsahu sa s ním (a so
závermi v ňom vyslovenými) stotožňuje. Okrem toho súd považuje za potrebné dodať, že presné a
jednoznačné skutkové vymedzenie dôvodu výpovede s uvedením jednotlivých mesiacov, kedy nájomca

nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu je nevyhnutné aj z toho
dôvodu, aby výpoveď z nájmu bytu (z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad) nemohla byť zamenená
s inou výpoveďou z nájmu bytu, ktorú by mohol prípadne dať prenajímateľ tomu istému nájomcovi z
rovnakéhodôvodu(neplatenienájomnéhoaúhrad),avšakzainéobdobieneplatenianájomnéhoaúhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel a určil výpoveď z nájmu bytu pre jej neurčitosť
za neplatnú.

Súd však nevyhovel žalobe žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že nájomný vzťah
medzi nájomcom a prenajímateľom naďalej trvá. Súd totiž zastáva názor, že na takomto určení nemá

žalobca naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Na rozdiel od žaloby na určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, kde sa naliehavý právny záujem predpokladá (keďže samotný Občiansky
zákonník takúto žalobu v § 711 ods. 6 upravuje) a žalobca ho teda nemusí osobitne preukazovať, pri
žalobe na určenie ďalšieho trvania nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom musí byť
naliehavý právny záujem daný (preukázaný). Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak

by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým (porov. R 17/1972). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje

neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie /porov. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012/).
Podľa názoru súdu určením neplatnosti výpovede z nájmu bytu sa definitívnym spôsobom vyriešil sporný
vzťah medzi účastníkmi a odstránila sa neistota v právnom postavení žalobcu ako nájomcu. Skutočnosť,
ženájomnývzťahmedziúčastníkminaďalejtrvá,jeibalogickýmvyústenímurčenianeplatnostivýpovede

z nájmu bytu rozhodnutím súdu. Osobitný výrok, ktorým by súd túto logickú previazanosť (príčinnú
súvislosť) konštatoval v rozsudku, by bol teda nadbytočný a neslúžil by potrebám praktického života
(mal by skôr akademickú povahu).
Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obaja účastníci mali v konaní
čiastočný úspech, pričom ich úspech možno pre účely rozhodovania o náhrade trov konania považovať
za rovnaký (žalobca mal úspech v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, žalovaný mal úspech v časti,
v ktorej bola žaloba zamietnutá).

Napokon súd uložil žalovanému s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu,
keďže žalobca bol v konaní od súdnych poplatkov oslobodení (uznesením č.k. 40C/47/2013-30 zo dňa
03.05.2013), pričom súd jeho žalobe v časti jedného nároku vyhovel (každý z uplatnených nárokov sa

pritom spoplatňuje samostatne). Výšku súdneho poplatku súd určil podľa položky 1 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov predmetného zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.