Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Mária Klepancová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217475
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112217475.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: T. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
X/B, C., toho času M. XX, C., zastúpená JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Nám. SNP 2, Trnava,
proti odporcovi: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X/B, C., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom,
advokátom, Hlavná 23, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava na odvolanie
navrhovateľkyajodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.12P/9/2012-196zodňa08.októbra
2013 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode manželstva rodičov k maloletému C. H. z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania. Maloletého C.
H., nar. XX.XX.XXXX, syna účastníkov, zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého syna v sume 170,- eur mesačne
vždydo15.dňavmesiacivopredkrukámnavrhovateľky ododňanadobudnutiaprávoplatnostirozsudku
o rozvode manželstva. Rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok. Styk odporcu s maloletým synom C. súd prvého stupňa upravil tak, že odporca je oprávnený sa
s ním stýkať každý nepárny týždeň v roku v utorok od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny a v piatok od 16.00
hodiny do nedele do 17.00 hodiny a každý párny týždeň v roku v stredu od 16.00 hodiny do 19.00 hodiny
avštvrtokod16.00hodinydo19.00hodiny.Počasvianočnýchsviatkovjeodporcaoprávnenýstýkaťsas
maloletýmsynomkaždýpárnyrokod24.12.od9.00hodinydo25.12.do18.00hodiny,každýnepárnyrok
v čase od 26.12. od 9.00 hodiny do 28.12. do 18.00 hodiny. Počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný
pondelok od 9.00 hodiny do 17.00 hodiny a počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hodiny do 31.07.
do 18.00 hodiny. V čase začiatku styku prevezme odporca maloleté dieťa pred bytom navrhovateľky a
v čase ukončenia styku vráti ho navrhovateľke na tom istom mieste, pričom navrhovateľka je povinná
maloleté dieťa riadne pripraviť na tento styk. V prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť
uskutočniť, rodičia sú povinní oznámiť si túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 23 ods.1, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods.
2, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (v
ďalšom texte „O.s.p.“). Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že manželstvo účastníkov si neplní
svoj účel, nie je predpoklad na obnovenie ich manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Výkon
práv a povinností rodičov k maloletému Tadeášovi upravil s poukazom na to, že dieťa vzhľadom na
svoj vek potrebuje starostlivosť matky, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo, že navrhovateľka
je schopná postarať sa o maloletého syna. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že maloletého C. nemožno zveriť podľa návrhu odporcu do striedavejrodičovskej starostlivosti vzhľadom na pracovnú vyťaženosť odporcu. Odporca počas akcií pracuje od
7.00 hodiny jedného dňa do 7.00 hodiny nasledujúceho dňa a ani doposiaľ stanovený styk s maloletým
synom z dôvodu uvedenej vyťaženosti v plnej miere nerealizoval. Súd prvého stupňa prihliadol na
duševné ochorenie navrhovateľky keď rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého syna zastupovať
a spravovať jeho majetok. V prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky bude môcť odporca
hneď riešiť podstatné veci o maloletom. Obaja rodičia budú mať možnosť rovnocenne a rovnoprávne
rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Vzhľadom na vek maloletého a skutočnosť,
že maloletý začal navštevovať materskú školu, čím sa zvýšili jeho náklady naňho, zaviazal súd prvého
stupňa odporcu na platenie výživného v sume 170,- eur mesačne. Mal za to, že toto výživné zodpovedá
potrebám maloletého, ako aj schopnostiam a možnostiam výživou povinného odporcu. Súd vychádzal
z priemerného mesačného príjmu odporcu v sume 818,54 eur mesačne a z príjmu navrhovateľky,
ktorá sa od 01.08.2013 zamestnala a jej príjem predstavuje sumu 321,90 eur mesačne. Súd prvého
stupňa rozšíril doposiaľ určený styk odporcu s maloletým synom keď mal za to, že takouto úpravou bude
lepšie rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi
rodičmi. Poukázal na potrebu utužovania vzťahu dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej
starostlivosti.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 12P/9/2012-200 zo dňa 11. októbra 2013 súd prvého stupňa uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu titulom znaleckej odmeny v sume 7,52 eur na účet súdu,
v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania štátu
rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcu
zaviazal na náhradu trov štátu v polovici, t.j. v sume 157,52 eur. Odporca zložil preddavok na tieto trovy,
súd ho preto zaviazal na doplatenie zvyšku nezaplateného znalečného v sume 7,52 eur. Navrhovateľka
je od platenia súdnych poplatkov oslobodená.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti výživného, úpravy styku otca s maloletým C. a zverení
maloletého do osobnej starostlivosti v zákonnej lehote podali odvolanie obaja účastníci.
Nnavrhovateľka žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak,
že zaviaže odporcu platiť výživné na maloletého syna v sume 200,- eur mesačne. Styk odporcu s mal.
C. upraví v zmysle jej návrhu z pojednávania dňa 08.10.2013. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd
prvého stupňa rozsudok odôvodnil v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ sa týka výšky
výživného súd nevysvetlil, prečo toto výživné zodpovedá potrebám maloletého, ako aj schopnostiam
a možnostiam otca a najmä nevysvetlil, prečo nevyhovel jej návrhu na výživné vo výške 200,- eur.
Zvýšili sa nároky na ošatenie, obutie dieťaťa a na škôlku. Rovnako prvostupňový súd bližšie nevysvetlil,
prečo vyhovel návrhu otca na rozšírený styk s maloletým, ktorý je tak široko upravený, že ho samotný
otec, vzhľadom na charakter svojej práce, nebude môcť využiť. Nevysvetlil, prečo nevyhovel jej návrhu
na určité zúženie ale najmä zreálnenie úpravy styku otca s mal. C., najmä v priebehu pracovného
týždňa. Doterajšia úprava styku otca so synom založená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
18P/64/201291 zo dňa 11.03.2013, sa v praxi neosvedčila a spôsobuje veľké problémy navrhovateľke
a veľmi rušivo pôsobí na maloletého, pretože narúša jeho režim dňa v škôlke a jeho biorytmus. Pri
úvahe o výške výživného súd zohľadnil len zvýšenie nákladov v súvislosti s nástupom do škôlky. Tieto
náklady činia mesačne cca 50,- eur (stravné, školné a akcie organizované škôlkou). Neboli zohľadnené
ďalšie náklady, ktoré má s maloletým C. - oblečenie, obutie, cestovanie mestskou hromadnou dopravou
z bydliska do škôlky, strava, sladkosti, hračky, knižky, výdavky na rôzne kultúrne a spoločenské akcie a
pod., ktoré mesačne odhaduje v priemere minimálne na 40,- eur. Jej návrh na zvýšenie výživného na
200,- eur mesačne je opodstatnený a zodpovedá ako potrebám maloletého dieťaťa, tak aj možnostiam
a schopnostiam otca. Pokiaľ je mal. C. v škôlke, tak spolu s ostatnými deťmi pravidelne spávajú od
12.15 hod. približne do 14.00 hod., a potom majú deti spoločný olovrant. Aby bolo učinené pôvodnému
rozsudkuOSTrnavazodňa11.03.2013zadosť,takmuselibrávaťmal.C.užod12.00hod.zoškôlky,aby
ho mohla navrhovateľka odovzdať o 13.00 hod. otcovi (párny týždeň v stredu a štvrtok a nepárny týždeň
v utorok a piatok), čo na maloletého pôsobilo veľmi rušivo. Ďalší problém spočíval v tom, že otec na
stretnutia počas pracovného týždňa chodieval veľmi nepravidelne a veľa krát sa stávalo, že neoznámil,
že nepríde. Napriek tomu musela zabezpečiť, aby mal. C. bol riadne pripravený na styk s otcom a zobrať
synao12.00hod.vkonkrétnydeňzoškôlky.Pretonavrhlaúplnevypustiťúpravustykuvpriebehutýždňa
počas pracovných dní. Nepovažuje za vhodné, aby mal. C. u otca prespával. Pri náhodnej prehliadke
internetovej stránky našla prezentáciu odporcu, kde sa na jednej z fotografií prezentuje medzi „priateľmi“
dvojkrížom, pištoľou a nožom; na ďalšej z fotografií sa prezentuje fotografiou Hitlera s tým, že v pravejhornej časti pri mene C. H. je fotografia mal. C. a na poslednej fotografii je dehonestujúci obrázok
Jána Pavla II. s členom skupiny KISS a v pravom hornom rohu pri mene C. H. je fotografia mal. C..
Navrhovateľka sa domnieva, že takáto prezentácia odporcu na internete je veľmi výstižná a dokresľuje
osobnosť otca, jeho názory, zmýšľanie a hodnotovú orientáciu. Práve z tohto dôvodu sa obáva, že by
otec mohol pri dlhších pobytoch na mal. C. negatívne vplývať a doslova kaziť jej výchovu. Zistila, že mal.
C. sa vracia od otca rozrušený, má atypické správanie, je ťažšie zvládnuteľný a trvá určitú dobu, kým
sa dieťa dostane do rámca bežného správania sa.
Odporca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že mal.
C. zverí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v rovnakých týždňových intervaloch a rozhodne,
že výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Odvolanie odôvodnil tým, že
navrhovateľka trpí závažnou duševnou poruchou (bipolárnou afektívnou poruchou osobnosti). Táto
duševná porucha v minulosti ovplyvnila schopnosť navrhovateľky starať sa o maloletého a existuje
reálna obava z opakovania tejto situácie v budúcnosti. Súd prvého stupňa nedostatočne a zjednodušene
zohľadnil znalecký posudok, keď vychádzal iba z veľmi stručných odpovedí znalkyne v závere posudku;
nezohľadnil skutočnosti uvedené v texte posudku. Z textu posudku vyplýva, že bipolárna afektívna
poruchaosobnostijeochorenie,ktorésanedáúplnevyliečiť,dajúsalen(viacčimenejúspešne)potláčať
jeho prejavy. Je reálna možnosť, že akútna fáza choroby sa môže vrátiť a nijakým spôsobom sa nedá
predpovedať, kedy a za akých okolností. Odporcovi sa javí ako veľmi ľahkovážne a zjednodušené
tvrdenie, že navrhovateľke takáto choroba nijako nebráni v riadnej starostlivosti o maloletého. Súd
prvého stupňa úplne ignoroval samotnou znalkyňou potvrdenú možnosť opakovaného výskytu epizódy
(fázy)choroby. Takto je potenciálne ohrozená aj starostlivosť o maloletého. Ak by samotná navrhovateľka
dostatočne neodhadla nástup epizódy ochorenia, môže sa dostať do manickej či depresívnej fázy, v
ktorejjepriamoohrozenýnielenjejživot(viďsuicidálnesklonyakočastýsymptómochorenia),aleajživot
a zdravie maloletého. Jednoznačne formulovaný záver súdu o schopnosti navrhovateľky plnohodnotne
sa starať o syna je neopodstatnený a nedostatočne podložený. Momentálne je navrhovateľka v
takom zdravotnom stave, že sa o syna dokáže normálne postarať. Z tohto dôvodu upustil od svojej
pôvodnej požiadavky na zverenie syna do svojej starostlivosti. Má za to, že zverenie syna do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov by najlepšie zabezpečilo potreby maloletého s poukazom
na potenciálny návrat akútnej fázy ochorenia navrhovateľky. Súd prvého stupňa pri argumentácii o
pracovnej vyťaženosti odporcu ako dôvode, pre ktorý nevyhovel jeho návrhu na zverenie dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti dezinterpretoval jeho výpoveď. Súd mal za to, že pravidelne pracuje
počas akcií od 7.00 hod. jedného dňa až do 7.00 hod. nasledujúceho dňa. Pravda je taká, že
pracuje štandardne od 7.00 hod. do 19.00 hod.; spomínané akcie sa jednak vyskytujú len sporadicky,
jednak nemá povinnosť ísť pracovať aj na nočné akcie. Robil tak iba v období posledného roka, keď
navrhovateľka so synom opustila spoločnú domácnosť a prijal možnosť zvýšenia mzdy prácou nadčas.
Považuje však za samozrejmé, že ak by mal v starostlivosti svojho syna, prácu na týchto nočných
akciách by neprijal. Súd opomenul zohľadniť skutočnosť, že pracuje systémom „dlhý - krátky týždeň“,
keď počas dlhého týždňa pracuje päť dní týždni a počas krátkeho týždňa len dva dni. Navrhoval, aby
mal syna v striedavej starostlivosti práve v tento tzv. krátky týždeň. Argumentácia súdu prvého stupňa
o jeho pracovnej vyťaženosti ako prekážke zverenia syna zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti je
tak nepravdivá a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pracovná vyťaženosť matky, ktorá pracuje 5
dní v týždni, však súdu prvého stupňa neprekážala. Uvedené hodnotenie súdu prvého stupňa vykazuje
zrejmé znaky neobjektivity a rozdielneho, diskriminačného prístupu k matke a otcovi dieťaťa, keď
skutočnosti, ktoré u matky vôbec neprekážajú, sú u otca jednoznačnou prekážkou zverenia dieťaťa. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmý postoj súdu prvého stupňa, že matka je vždy a za každých okolností
lepší a vhodnejší rodič a otec je len „rodičom druhej kategórie“. Takýto nerovnaký a diskriminačný prístup
súdu je porušením čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, § 18 prvá veta a § 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine. Súčasne poukázal aj na
znenie § 24 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, keď súd prvého stupňa opomenul skúmať či je striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V odôvodnení rozhodnutia iba vágne skonštatoval, že maloletého
nemožno zveriť do striedavej rodičovskej starostlivosti. Odporca poukázal tiež na skutočnosť, že sa od
malička o syna staral v rozsahu, ktorý ďaleko prevyšuje štandard v iných rodinách a často suploval úlohy,
ktoré v ostatných rodinách vykonávajú len matky detí. Syna pravidelne kúpal, obliekal, prebaľoval či
kŕmil. Tieto činnosti robil rád, nakoľko má k synovi hlboký a úprimný vzťah. Čo sa týka výšky výživného
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Výživné určil len s poukazom na vek maloletého a skutočnosť, že začal
navštevovať materskú školu a výživné v takejto sume zodpovedá potrebám maloletého. Tieto potrebysúd prvého stupňa vôbec neskúmal, v odôvodnení rozsudku nie je uvedená ani len výška výdavkov na
materskú školu (ako jediný súdom tvrdený výdavok). Neuviedol ani iné výdavky a potreby. Takéto ničím
nepodložené stanovenie sumy výživného je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., čo zakladá
vadu rozsudku. Zastáva názor, že trojročné dieťa bez vážnych zdravotných problémov, ktoré ešte len
nastúpilodomaterskejškolyanevykonávažiadnušportovú,záujmovúčiinúmimoškolskúčinnosť,nemá
potreby odôvodňujúce výživné v sume až 170,- eur. Odôvodneným potrebám maloletého zodpovedá
výživné v sume maximálne 120,- eur. Súčasne navrhol, aby súd v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine
rozhodol tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Obaja účastníci konania sa vyjadrili k odvolaniu druhého účastníka konania.
Odporca uviedol, že súhlasí s výtkou navrhovateľky o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia súdu
prvéhostupňa,avšakzinýchdôvodov.Narozdielodnavrhovateľkytvrdí,žesúdneuviedoldôvody,prečo
dospel až k sume 170 eur. Preukázané výdavky maloletého zďaleka neodôvodňujú ani len túto sumu.
Navrhovateľka vytýka súdu nezohľadnenie výdavkov na maloletého, sama však v odvolaní uvádza iba
dve výdavkové položky, a to platby za škôlku (cca 50 eur) a ďalšie náklady v sume „minimálne 40
eur“(oblečenie,cestovanieMHD,hračkyatď.).Navrhovateľkatietovýdavkynamaloletéhonepreukázala
a dôkazne nepodložila, nevie ich ani presne kvantifikovať. Súčet výdavkov uvádzaný samotnou
navrhovateľkou nijako neopodstatňuje nielenže ňou požadovanú sumu 200 eur, ale ani súdom určenú
sumu 170 eur. Súhlasí aj s tým, že rozhodnutie súdu v časti úpravy styku s maloletým C. je nesprávne,
avšak z úplne opačných dôvodov. Odporca tvrdí, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom odkazuje na dôvody v svojom odvolaní.
Navrhovateľka sa ho snaží diskreditovať použitím výtlačku z internetovej stránky, s čím sa súd
prvého stupňa vyporiadal už na pojednávaní. Navrhovateľka použila záznam komunikácie na sociálnej
sieti, ktorej nebola adresátom a nemala súhlas na zaznamenanie a zverejnenie takejto komunikácie.
Navrhovateľka uvedený text interpretuje úplne opačne, keď odporca zobrazenie pápeža spolu so
skupinou Kiss kritizoval ako dehonestujúce a hanobenie Svätého otca. Podotýka, že pre neho ako
aktívneho veriaceho je dvojkríž symbolom sv. Cyrila a Metoda a zároveň Slovenska, ktorý si váži. K
údajnejnevhodnostijehostarostlivostiosynapoukázalnavýpovedesvedkov,ktoríprávejehooznačiliza
rodiča, ktorý sa ešte počas spolužitia o syna primárne staral. Pripadnú rozrušenosť syna pri odovzdávaní
medzi rodičmi naopak pozoruje vtedy, ak syna preberá od matky. U neho maloletý nevykazuje žiadne
znaky rozrušenosti či psychického diskomfortu.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že problém jej duševnej poruchy bol
podrobne skúmaný pred prvostupňovým súdom a vyriešený aj za pomoci znaleckého dokazovania a
výpovede znalkyne. Znalkyňa jasne uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky aktuálne neovplyvňuje jej
správanie sa k maloletému a nebráni jej zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa. Navrhovateľka sa
vyjadrila zásadne proti striedavej osobnej starostlivosti. Vníma ju ako účelový argument odporcu, aby
nemusel platiť výživné. V konkrétnom prípade neprichádza do úvahy striedavá osobná starostlivosť,
pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa a určite by neboli lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa.
Odporca by v rámci rozvrhu svojej pracovnej doby v Modre-Harmónii nebol schopný riadne zaisťovať
potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ odporca pracuje, tak z Trnavy odchádza o 06.00 hod. a prichádza
domov približne o 22.00 hod.. V prípade, keď má stráženie, prichádza domov na tretí deň o 10.00 hod..
Nesúhlasí s názorom odporcu, že potrebám maloletého dieťaťa zodpovedá výživné v sume maximálne
120,- eur. Už v rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18P/64/2012-91 zo dňa 11.03.2013, súd rozhodol
o tom, že otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od
01.09.2012. Od tej doby došlo k významnej zmene na strane mal. C. a to, že nastúpil do škôlky od
septembra 2013, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jeho potrieb. Do úvahy teda prichádza zvýšenie,
nie zníženie výživného.
Kolízny opatrovník maloletého C. navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil. Bližšie dôvody kolízny opatrovník neuviedol, poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní
dňa 08.10.2013.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas(§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212
ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadeniapojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v
odvolaním napadnutej časti je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvého stupňa, ktorým upravil
pomery k maloletému Tadeášovi na čas po rozvode manželstva rodičov.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľka aj odporca v konaní pred súdom
prvého stupňa navrhovali zverenie maloletého C. do svojej osobnej starostlivosti. Odporca neskôr
navrhoval striedavú osobnú starostlivosť. Povinnosťou súdu prvého stupňa teda bolo skúmať, či
odporcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletého C..
Súd prvého stupňa sa možnosťou striedavej osobnej starostlivosti dôsledne nezaoberal. Je
nedostatočné v rozhodnutí len konštatovať, že maloletého C. nemožno zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti vzhľadom na pracovnú vyťaženosť odporcu a tým, že ani doposiaľ stanovený styk s
maloletým synom z dôvodu uvedenej vyťaženosti nemohol realizovať. Vo svojom rozhodnutí neuvádza,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, keď posudzoval možnosti
striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil aj určenie výšky výživného
v sume 170 eur. Neuvádza z akých potrieb a nákladov na maloletého vychádzal pri svojom rozhodovaní,
na základe akých dôkazov rozhodol.
Podľaustanovenia§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd prvého stupňa sa týmto zákonným ustanovením dôsledne neriadil, výsledkom čoho je
nepreskúmateľné rozhodnutie. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Účelom
odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak
rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.
So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa vyporiada s
otázkou odôvodnených potrieb maloletého C.. Najmä výsluchom matky zistí, aké výdavky sú spojené s
návštevoupredškolskéhozariadenia,sjehoošatením,stravou,zdravotnoustarostlivosťouomaloletého.
Prípadne či sú so starostlivosťou o maloletého spojené iné výdavky. Tvrdené výdavky je potrebné
súdu hodnoverným spôsobom preukázať. Súd prvého stupňa bude skúmať aj možnosti (z hľadiska
zdravotného stavu, vzdelania), schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletého C.. Zistí mieruich osobnej starostlivosti o maloletého, prípadne aké plnenia nad rámec rozhodnutia súdu maloletému
poskytuje odporca. Vyporiada sa aj s otázkou striedavej osobnej starostlivosti, pričom podľa názoru
odvolacieho súdu sa javí byť vhodným vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej
psychológie za účelom posúdenia vhodnosti výchovného prostredia, a teda posúdenia, či je v záujme
maloletého zveriť ho do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo do starostlivosti len
jedného z rodičov. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti nesmie opomenúť vykonaným
dokazovaním zistiť aj praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako
by rodičia riešili presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého
rodiča, ako by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné
veci, napr. ošatenie, hračky a pod., či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná. Je potrebné
skúmať aj schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa vo veciach týkajúcich sa potrieb
maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou,
aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Súd prvého stupňa však musí mať na pamäti
skutočnosť, že prvoradým hľadiskom je vždy záujem dieťaťa.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere, a to aj nad rámec návrhov účastníkov, súd prvého
stupňa vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní podľa citovaného ustanovenia
§ 157 ods. 2 O.s.p..
V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.