Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010019
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 14. 02. 2014 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému P. V.

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. V., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom
E. XXX/XX, Z.

j e v i n n ý, že

dňa 07. 03. 2013 v Z. na E. ulici číslo XXX poskytol na základe ústnej dohody dvom neznámym osobám
pôžičku vo výške 2000 euro, pričom od nich prijal ako záloh osobné motorové vozidlo V. H. combi, X,X
K. r. v. XXXX, šedomodrej farby, V.: K ktoré bolo bez evidenčného čísla, bez technických dokladov, bez
kľúčov a s vylomenou spínacou skrinkou a dňa 12. 03. 2013 bolo pri domovej prehliadke v objekte na
E. číslo XXX v Novákoch predmetné vozidlo zaistené a bolo zistené, že neznámy páchateľ uvedené
vozidlo odcudzil dňa 07. 03. 2013 v Rakúsku, pričom hodnota vozidla je vo výške 7500 eura

t e d a:

- prijal ako zálohu vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal tým pre
seba väčší prospech

t ý m s p á c h a l

- zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písmeno a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona číslo 300/2005
Z. z.

a za t o s a

o d s u d z u j e:

Podľa § 231 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v
trvaní 3 (tri ) roky s probačným dohľadom, výkon ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva ) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písmeno g/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému P. V. povinnosť podrobiť v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil správu
číslo listu 13 - 14, príkaz na domovú prehliadku číslo listu 18 - 19, zápisnicu o domovej prehliadke číslo

listu 20 - 44, odborné vyjadrenie číslo listu 90 - 92, správu číslo listu 55 - 58, doklady číslo listu 59 -
65, uznesenie číslo listu 5 - 7, úradný záznam číslo listu 66, lustráciu vozidla číslo listu 93, výpis zo
živnostenského registra číslo listu 94, úradný záznam číslo listu 95, správy o povesti číslo listu 97 - 98,
register trestov číslo listu 96.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že peniaze požičal dvom neznámym osobám, nevie ako

na neho prišli, asi ich niekto poslal. Nevedel, že to auto je kradnuté. Živnosť vykonáva na adrese, ktorá
je uvedená v obžalobe od roku 2012. Na otázku prokurátora uviedol, že tie osoby prišli s autom deň
predtým ako auto bolo zaistené políciou. S tými osobami, ktoré potrebovali finančnú hotovosť 2000 euro
sa dohodol, že peniaze vrátia do dvoch týždňov. Zo sumy mal dostať 5 % navyše a auto si mali zobrať.
Potom, čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania a bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,

obžalovaný uviedol, že auto nebral, preto že ho rozoberie, bral ho len ako zálohu. Zdalo sa mu to
výhodné, auto malo určite vyššiu hodnotu ako 2000 euro. V súčasnosti už nevie popísať tie 2 osoby.
Spomína si len, že boli strednej postavy, bez vlasov. Mali asi 30 až 40 rokov, mali ruský prízvuk. Nepýtal
sa ich ako sa o ňom dozvedeli, nepýtal si od nich žiaden doklad totožnosti. Na otázku uviedol, že sa
s nimi dohodol že prídu o 2 týždne. Prišli na aute, auto nevidel, potom doňho sadli a odišli preč. Na

otázku prokurátora, či s tými osobami spísal nejakú zmluvu uviedol, že nie. Na otázku prečo, uviedol
že to nepokladal za potrebné. Opravuje autá, má vodičské oprávnenie a má vlastné auto. Pozná aké
náležitosti musí mať auto, aby mohlo jazdiť po cestných komunikáciách, s týmto autom však nechcel
jazdiť. Na otázku uviedol, že vozidlo nemalo ŠPZ -ky, technický preukaz, kľúče, nevie či malo v poriadku
spínaciu skrinku, lebo v aute nebol. Zámky zvonka neboli viditeľne poškodené. To, že spínacia skrinka

bola vytrhnutá povedala polícia po domovej prehliadke. Na otázku, či sa mu nezdalo divné, že auto
nemalo kľúče uviedol, že to nevedel, kľúče mu nedali. Na otázku, či sa mu nezdalo divné, keď mu auto
dali, že mu nedali kľúče, uviedol, že toto nebral tak. Na otázku, či sa mu nezdalo divné ako tie osoby
zaparkovali auto do garáže, keď mu nedali kľúče, uviedol, že si myslel, že si zobrali so sebou kľúče.
Na otázku, čo chcel s tým vozidlom robiť uviedol, že nič, keby muži prišli, vrátil by ho. Na otázku, či sa

mu nezdá zvláštne, že od osôb, ktorým požičal 2000 euro si nepýtal kontakt, uviedol, že si je vedomý,
že urobil chybu. Na otázku prokurátora, či sa zamýšľal nad tým, čo by urobil s vozidlom keby mu tie
osoby nevrátili peniaze, uviedol, že nie. Keby nevrátili peniaze, vozidlo by mal na súčiastky. Na otázku
prečo neuzavrel s tými osobami záložnú zmluvu, prípadne sa predtým neporadil s advokátom uviedol,
že nečakal, že to tak dopadne.

Na čísle listu 13 - 14 sa nachádza správa úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, národná ústredňa
SIRENE z ktorej vyplýva, že vozidlo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku bolo dňa 07. 03. 2013
odcudzené vo Viedni.
Na čísle listu 92 sa nachádza písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že hodnota vozidla, ktoré je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku ku dňu 12. 03. 2013 bola 7500 euro.

Na číslo listu 66 sa nachádza úradný záznam Krajského riaditeľstva policajného zboru -odboru
kriminálnej polície Trenčín zo dňa 12. 03. 2013, z ktorého vyplýva, že operatívno- pátracou činnosťou
bolo zistené, že v obci Nováky na ulici Lesnej 816/22 v rodinnom doma v garáži patriacej k rodinnému
domu sa nachádzajú viaceré motorové vozidlá, ktoré mali byť v dňoch 10. 03. 2013 a 11. 03. 2013
odcudzené v Dolných Vesteniciach, uvedené vozidlá mali odcudziť a v garáži rozoberať obžalovaný, F.

A. a L. U..
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku
a tento skutok vykazuje všetky zákonné znaky zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písmeno a/ Trestného zákona číslo 300 /2005 Z. z., pretože obžalovaný prijal ako zálohu vec, ktorá bola

získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal tým pre seba väčší prospech. Je potrebné
uviesť, že obžalovaný, vzhľadom na okolnosti za akých poskytol dvom neznámym osobám pôžičku vo
výške 2000 euro, pričom od nich prijal ako záloh motorové vozidlo, konal minimálne v nepriamom úmysle
v zmysle § 15 písmeno b/ Trestného zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie
zákona a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Obžalovaný ako automechanik, osoba, ktorá

opravuje motorové vozidla si musel byť vedomý, že okolnosti za akých mu tie dve neznáme osoby,na základe pôžičky vo výške 2000 euro, dali ako protihodnotu motorové vozidlo sú značne podozrivé a
nie je vylúčené, že uvedené motorové vozidlo mohlo byť odcudzené, čo sa neskôr v priebehu šetrenia
zistilo. Tiež bolo podozrivé , že uvedené vozidlo bolo bez evidenčného čísla, bez technických dokladov,

bez kľúčov, s vylomenou spínacou skrinkou. Všetky tieto okolnosti mali obžalovanému navodzovať
podozrenie z trestnej činnosti v súvislosti s uvedeným vozidlom, ak tomu tak nebolo, obžalovaný konal
úplne vedome, podľa názoru súdu s vedomím, že uvedené neznáme osoby pre motorové vozidlo už
neprídu a podľa názoru súdu obžalovaný úplne vedome motorové vozidlo získal od tých osôb za tým
účelom, aby vozidlo rozobral a rozpredal na súčiastky. Všetky horeuvedené skutočnosti viedli súd k

tomu, že uznal obžalovaná za vinného zo zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov na Slovensku súdne trestaný nebol, nebol postihnutý ani v
priestupkovom konaní, podľa správy z miesta bydliska je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi
a sestrou, mesto neriešilo žiadne priestupky menovaného a na menovaného neboli žiadne sťažnosti zo
strany spoluobčanov.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia §
51 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej
sadzby s probačným dohľadom vo výmere 3 roky, pričom výkon trestu odložil na skúšobnú dobu 2
roky, počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustil úmyselnej trestnej činnosti lebo v opačnom
prípade mohlo byť rozhodnuté že podmienečne odložený trest v trvaní 3 roky vykoná. Takto uložený

trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a je
potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Súd zároveň obligatórne
uložil podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanému povinnosť v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom sa podrobiť programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.