Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8C/19/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205200956
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2205200956.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľa: J. P.,

L. G. R., X.. R. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Ernestom Csongom, AK Dunajská Streda, Jesenského
č. 5026/13A proti odporcom: v 1. rade A.. H. J., L. Y. L. Č.. XX, v 2. rade E. J., L. Y. L. Č.. XX, zastúpení
advokátkou JUDr. Evou Skačániovou, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda o návrhu
navrhovateľa o určenie hranice a určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu odporcov o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že hranica medzi nehnuteľnostiami v kat. území Y. L., ved. na LV č. XXX ako parc. č. XXX/
X záhrady vo výmere 740m2 a ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2 a na LV č. XXX ako parc.

č. XXX/X orná pôda vo výmere 630m2 a parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 533m2
sa nachádza na spojnici bodov A - B podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha
Bindera č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 v znení doplnenia posudku zo dňa 17.10.2009, ktoré posudky sa
stávajú súčasťou tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamieta.

Súd určuje, že odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosť ved. na LV č.
XXX, k.ú. Y. L. ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 1.2.2005 sa domáhal na tunajšom súde, pričom žiadal aby súd zaviazal
odporcov na umožnenie preloženie oplotenia tak, aby toto oplotenie bolo totožné so skutočnou hranicou
oboch susediacich parciel. V priebehu konania navrhovateľ upresnil viackrát petit návrhu a žiadal aby
súd zaviazal odporcov zdržať sa akýchkoľvek zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa a zdržať sa

užívania pozemku ved. na LV č. XXX v kat. území Veľké Blahovo, ako parc.č. XXX/X, záhrady vo výmere
94 m2. Ďalej žiadal, aby súd určil, že hranica medzi nehnuteľnosťami ved. Na LV č. XXX ako parc.č.
XXX/X záhrady vo výmere 740 m2 a na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X orná pôda vo výmere 630 m2 a
parc.č. XXX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 533 m2 sa nachádza na spojnici bodov A - B podľa
grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 8/2008 z 31.10.2008.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.06.2011 zamietol návrh navrhovateľa a určil vlastníctvo odporcov v 1.
a 2. rade k nehnuteľnostiam ved. na LV č. XXX k.ú. Y. L. ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2.

Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa 17.08.2012 pod č. 23Co 218/2011-327 zrušil rozsudok
súduprvéhostupňaavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vosvojomuzneseníuviedol,žesúdprvéhostupňa
rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p.. Dal do pozornosti súdu prvého
stupňa, že dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadom existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný je treba vyhodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať pre celú vydržaciu

dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Navrhovateľ podaním zo dňa 16.08.2013 žiadal zmenu petitu návrhu, pričom súd uznesením zo dňa
11.09.2013 pripustil zmenu petitu návrhu zo dňa 01.12.2005. Navrhovateľ v tomto zmenenom petite
žiadal aby súd určil hranice medzi nehnuteľnostiami ved. na LV č. XXX C. XXX k.ú. Y. L. zároveň , aby
súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností ved. na LV č. XXX k.ú, Y. L. ako parc. č. XXX/X,

záhrada vo výmere 94m2.
Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť a vzájomným návrhom žiadali aby súd určil, že
odporcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. území Veľké Blahovo, ved. Na LV č. XXX ako parc.č. XXX/
X záhrady vo výmere 94 m2.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkov , znalcov , oboznámil sa s
pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä obsahom spisu tunajšieho súdu č. D 1556/94, Dnot 325/95,

oznámením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.8.2003, odpoveďou odporcu v 1. rade zo dňa
8.9.2003, LV č. XXX Y. kat. území Y. L. ako na čl. 15, LV č. XXX v kat. úz. Y. L. ako na čl. 17,
písomným vyjadrením odporcov k návrhu zo dňa 29.4.2005, písomným vyjadrením právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 24.6.2005, uznesením o pribratí do konania odporkyni v 2. rade zo dňa 28.6.2005,
výkazom plôch ako na čl. 41 spisu, uznesením č. Čd 88/55 zo dňa 26.2.1955, notárskou zápisnicou č.

NZ.č.109/1953, kúpnou zmluvou medzi C. R. a odporcami v 1. a 2. rade zo dňa 17.4.1997 č. Y. XXXX/
XX ako na čl. 51 spisu, uznesením o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 21.11.2005 ako na čl.
53, geometrickým plánom Ing. Imricha Kovácsa zo dňa 10.03.2000, znaleckým posudkom znalca Ing.
Jozefa Szegfü zo dňa 29.1.2007 pod č. 2/2006, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa
k znaleckému posudku ako na čl. 101 spisu, písomným vyjadrením právnej zástupkyni odporcov k

znaleckému posudku ako na čl. 102, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa ako na
čl. 129, uznesením o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 27.6.2008 ako na čl. 156, ako na čl.
165 zo dňa 16.7.2008, ako na čl. 174 zo dňa 29.9.2008, znaleckým posudkom znalca Ing. Vojtecha
Bindera pod č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov
konania k znaleckému posudku ako na čl. 192-193 spisu, písomným podaním znalca Ing. Vojtecha

Bindera zo dňa 02.01.2009, zo dňa 29.12.2008 ako na čl. 197-198, písomným vyjadrením právneho
zástupcu navrhovateľa ako na čl. 200, 205, písomným podaním právnej zástupkyni odporcov ako na
čl. 206, doplnením znaleckého posudku č. 8/2008 zo dňa 17.10.2009 ako na čl. 222 až 232, písomným
podaním právnej zástupkyni odporcov zo dňa 26.11.2009 ako na čl. 236, zo dňa 24.11.2010, písomným
vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.12.2009 ako na čl. 240, písomným podaním

znalca Ing. Vojtecha Bindera ako na čl. 244 zo dňa 16.2.2010, písomným vyjadrením právnej zástupkyni
navrhovateľov zo dňa 22.6.2010 ako na čl. 252, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa
ako na čl. 268 zo dňa 12.7.2010, písomným podaním znalca zo dňa 02.09.2010 ako na čl. 270-272,
návrhom právneho zástupcu navrhovateľa na opravy petitu návrhu zo dňa 01.04.2011, uznesením o
pripustení zmeny petitu návrhu zo dňa 12.4.2011 ako na čl. 290 spisu, vzájomným návrhom odporcov

zo dňa 11.4.2011, uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu zo dňa 28.4.2010 ako na čl. 296 spisu,
záverečnými návrhmi účastníkov konania, uznesením tunajšieho súdu č. 8C 19/2005 zo dňa 11.09.2013
ako na č.l. 345, písomnými podaniami právnych zástupcov účastníkov konania ako na č.l. 354, 343 a
ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností v kat.

území Y. L. ako parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 834 m2, ved. na LV č. XXX. Čo sa týka odporcov
tí sú vlastníkmi susedných parciel a to parc.č. XXX/X a parc.č. XXX. Oplotenie medzi spomenutými
parcelami je uložené na súčasnom mieste viac ako 50 rokov, s ktorým sa od nadobudnutia pozemkov
nehýbalo. Vo veci vzájomného vysporiadania si susedských vzťahov a s ohľadom na skutočnosť dlhého
časového obdobia týkajúceho sa oplotenia pozemkov navrhovateľ uviedol, že dal návrh na opätovné

zameranie parc.č. XXX/X. Na základe geometrického plánu zo dňa 10.03.2000 pod č. 3347260264/99
vyhotoveného dňa 10.03.2000 znalcom - geodetom Ing. Imrichom Kovácsom došlo k skutočnému
zameraniu parc.č. XXX/X a zistilo sa , že došlo a neustále dochádza k neoprávnenému užívaniu v
časti parcely vo výmere 94 m2, ktorá je vedená ako novoutvorená parcela pod č. XXX/X zo strany
odporcov. Parcela č. XXX/X tvorí jednotný celok s parc.č. XXX/X , a je nesporné, že táto parcela tvorí

jeho vlastníctvo. Uviedol ďalej, že odporcov upozornil na nové vymeranie parcely i výsledok skutočného
zamerania , z ktorého vyplýva, že neoprávnene odporcovia užívajú časť parc.č. XXX/X vo výmere 94
m2. Zároveň žiadal odporcov, aby mu umožnili preložiť oplotenie, aby toto oplotenie bolo totožné so
skutočnou hranicou oboch susediacich parciel. Navrhovateľ ďalej uviedol, že hranicu medzi pozemkamiz jeho strany už v čase kúpy tvoril plot osadený cez betónové a iné stĺpy pletivom. Predmetný plot
bol postavený približne pred 50 rokmi, pričom pôvodná dohoda týkajúca sa ohraničenia pozemkov sa
týkala toho, že plot bol prispôsobený tak, aby sa jeho priebeh prispôsobil k šope, ktorú používala p.

R., od ktorej odporcovia odkúpili celú nehnuteľnosť. V tom čase boli odporcovia upozornení na to, že
oplotenie je posunuté a lemuje existujúcu šopu a to z dôvodu, aby šopa nemusela byť odstránená.
Zároveň boli upozornení, že spomenutá skutočnosť neznamená, že predmetom prevodu bol i vyčlenený
pozemok, bol to len ústretový krok voči odporcom z vyššie uvedeného dôvodu. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že odporcovia vedeli o skutočnosti, že pozemok, ktorý kupujú, je inak situovaný, ako to vyplýva

z existujúceho oplotenia, pričom z hľadiska určenia, zamerania a vytýčenia priebehu hranice medzi
pozemkami odporcov a navrhovateľov je samostatné oplotenie právne irelevantné a z toho možno
dôvodiť jednoznačný právny záver, že odporcovia užívajú v skutočnosti aj časť jeho pozemku vo výmere
94 m2 bez akéhokoľvek právneho titulu a teda z ich strany ide o vedomé neoprávnené užívanie. Uviedol
ďalej, že napriek tomu, že odporcovia konštatujú, že spornú nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere a
že takto bola užívaná i ich právnou predchodkyňou, nepretržite a nerušene spolu po dobu dlhšie ako

10 rokov a apelujú na právny inštitút vydržania v danom prípade nemožno hovoriť o dobrej viere ani
o dobromyseľnosti odporcov ohľadne nakladania , resp. užívania spornej nehnuteľnosti a to z dôvodu,
že pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti boli upozornení, že existujúce oplotenie nie je v súlade so
skutočným vytýčením hranice medzi predmetnými pozemkami. Túto skutočnosť preukazuje aj listinný
dôkaz a to geometrický plán Ing. Imricha Kovácsa, ktorý predmetný geometrický plán vyhotovil. Bol

to práve Ing. Kovács, ktorý v čase keď vyhotovil zameriavanie skutočného stavu susediacich parciel
osobne upozornil odporcu v 1. rade na to, že oplotenie medzi spornými pozemkami sa nestotožňuje
so skutočnou hranicou oboch pozemkov. Uviedol ďalej, že odporcovia sami požiadali pri zameriavaní
geodeta o to, aby presne vytýčil hranice pozemkov, o čom svedčí aj geometrický plán z roku 2000
vyhotovený pod č. 33-472-602-64/99, ktorý bol schválený vtedajším Okresným úradom Dunajská Streda

katastrálny odbor dňa 04.04.2000 pod č. 475/00. Uviedol ďalej, že predmetný spor sa snažil vyriešiť
osobne a vzájomnou dohodou s odporcami, avšak nakoľko nebol úspešný, požiadal o pomoc zástupcu
obce, pričom v tomto smere bolo zvolené stretnutie za prítomnosti zástupcu obce, na ktoré však
odporcovia nedostavili. Čo sa týka uvedenej šopy, tá bola medzičasom odstránená a odporcovia začali
stavať novú a vzhľadom na túto skutočnosť sa spor vyostril, pretože on ako vlastník pozemku chcel,

aby sa existujúce oplotenie zrušilo a vzhľadom na nové určenie priebehu hranice pozemkov, upravilo
oplotenie tak, aby kopírovalo na novo zameranú hranicu pozemkov oboch účastníkov a teda , aby
sa tým predišlo budúcim sporom z toho eventuálne vyplývajúci. Uviedol zároveň, že odporca v 1.
rade sa ponúkol, že časť pozemku, ktorá bola starým oplotením zabratá v jeho prospech odkúpi ale
k odkúpeniu zo strany odporcov nedošlo práve z dôvodu vzniku konfliktov, ktoré následne viedli ku

vzniku predmetného sporu. Na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2005 navrhovateľ uviedol, že sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti z titulu dedenia po jej matke, neb. P. P., ktorá zomrela v roku XXXX pričom
sa jednalo o parc.č. XXX/X vo výmere 863 m2. Navrhovateľ ďalej uviedol, že neb. P. P.Á. užívala len
tú časť pozemku pokiaľ mala plot a ostatnú časť nie. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že predmetný
plot postavil jeho otec avšak nevedel súdu uviesť, že presne kedy, len toľko čo sa týka postavenia

plotu vedel súdu uviesť, že predmetný plot dal na základe geometrického plánu pričom p. P. vyznačil
hranice avšak nie na základe toho urobil plot ale podľa dohody so švagrinou aby mohla tá užívať šopu a
potom pri šope aj zo zadnej aj z prednej strany urobili plot. Navrhovateľ ďalej uviedol, že prijíma v celom
rozsahu znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Szegfüa pod č. 2/2006 zo dňa 31.1.2007, nakoľko po
preskúmaní predmetného znaleckého posudku dospel k záveru, že tento znalecký posudok v podstate

potvrdzuje právny záver, že návrh je podaný dôvodne. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Vojtecha
Bindera v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2008 navrhovateľ uviedol, že znalec vo svojom posudku
č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 konštatuje, že vlastnícka hranica medzi parc.č. XXX/X vo výmere 834
m2 a medzi parc.č. XXX vo výmere 669 m2 a parc.č. XXX/X vo výmere 630 m2 nachádzajúci sa v
kat. území Y. L. sa nachádza na spojnici bodov A - B. Znalec ďalej uvádza , že skutočná hranica

medzi spornými nehnuteľnosťami sa však nachádza v spojnici bodov A - D - C - B, pričom uviedol,
že s uvedenými závermi znalca súhlasí. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.1.2009 navrhovateľ ďalej
uviedol, že podľa jeho názoru rozpis zmien hraníc podľa pôvodných pkn. parcelách je dôležitý, pretože
jednoznačne potvrdzuje správnosť výmery parc.č. XXX/X vo výmere 94 m2, o ktorej parcely znalec
( Ing. Binder ) konštatuje, že je v užívaní odporcov. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že poloha hranice

medzi pozemkov parc.č. XXX C. parc.č. XXX/X nie je predmetom tohto konania a o prípadnej chybe
vo výmere parc.č. XXX znalec Ing. Szegfü sa vyjadril tak, že tá sa nachádza v susedných parcelách.
Pokiaľ ide o apeláciu na inštitút vydržania uviedol, že nie sú splnené všetky predpoklady k nadobudnutiu
vlastníckeho práva z tohto titulu spornej nehnuteľnosti. Čo sa týka vysvetlenia znalca jednoznačne a bezakýchkoľvek pochybností znalec Ing. Binder potvrdzuje závery svojho znaleckého posudku č. 8/2008 zo
dňa 31.10.2008. Predovšetkým z hľadiska merita veci konštatuje, že vlastnícka hranica medzi spornými
pozemkami sa nachádza na spojnici bodov A - B ako je to zrejmé z grafickej prílohy posudku, kde parc.č.

XXX/X. Na ústnom pojednávaní dňa 26.06.2013 navrhovateľ ďalej uviedol, že v roku 1993 boli urobené
merania v časti záhrady, nielen čo sa týka dvoch ktoré sú predmetom sporu ale aj z jednej a druhej
strany viaceré záhrady, t. z. že dve - tri záhrady z prava a dve - tri záhrady zľava. Prítomná bola ja matka
odporcu v 1. rade. Vtedy zastupoval pani R. pán F. a po zistení skutočností sa dohodli na tom, že keď
budú robiť nový plot spravia to podľa týchto zameraní, aby to sedelo. Čo sa týka plotov predošlých, kde

je užšia terajšia záhrada, uviedol, že aj teraz je tam provizórny plot, nakoľko tam bola niekedy drevená
šopa a k drevenej šope bol priložený provizórny plot. pri ďalšom meraní v roku 1999 ako ja predtým
boli vykolíkované vytýčené hranice, pričom uviedol, že sa rozprávali s odporcami a bolo im jasné, že
plot nie je na správnom mieste. Plot na správne miesto nemohol dať z dôvodu, že odporca to nedovolí,
pričom uviedol, že túto záležitosť viackrát chcel riešiť a dohodnúť sa s odporcami bez toho aby podal
návrh na súd.

Odporcovia v ústnych pojednávaniach ako aj v písomným vyjadreniach žiadali návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že je pravdou, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parc.č. XXX/X
záhrady vo výmere 740 m2, ako aj parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 94 m2 v kat. úz. Y. L. ved. Na LV
č. XXX. O inom liste vlastníctve navrhovateľa nemajú vedomosti. Čo sa týka LV č. XXX z toho vyplýva,
že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo dedením a to podľa uznesenia č. D 1556/94 a Dnot 325/95. Na

predmetnej LV je poznamenaný pod položkou Y.- XXXXX/XX geometrický plán č. 33-472-602-64/99 ,
t.j. ten istý geometrický plán, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, ale tak, že ide o novovytvorenú parc.č.
XXX/X vo výmere 94 m2. Na LV č. XXX však takáto parcela nie je uvedená. Poukázali ďalej na to, že
podľa LV č. XXX v kat. území Y. L. spolu s odporkyňou v 2. rade majú v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov aj parc.č. XXX/X ornú pôdu vo výmere 630 m2 a parc.č. XXX zastavanú plochu vo výmere 533

m2, ktoré nadobudli kúpou dňa 17.4.1997 od pôvodnej vlastníčky C. R.. Hranicu zo strany navrhovateľa
už v čase kúpy tvoril plot ( osadený cez betónové a iné stĺpy s pletivom ). Tento plot údajne postavil
pred 50 rokmi práve otec navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ namieta v podstate
priebeh hranice susediacich pozemkov. Odporcovia ďalej poukázali na § 67c zák. č. 162/1995 Z.z.
v znení neskorších predpisov ( naposledy zákon č. 173/2004 Z.z. účinného od 15.4.2004 ) priebeh

hraníc zisťuje predovšetkým komisia zložená so zástupcov príslušnej správy katastra a iných osôb a ak
vzniknú rozpory s tvrdením vlastníkov o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice
vyznačené v platnom katastrálnom operátore. Zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná
len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Poukázali ďalej na § 70 ods. 1 cit. Zákona podľa
ktorého údaje na katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Uviedli ďalej, že spornú nehnuteľnosti

nadobudli v dobrej viere a takto bola užívaná aj ich právnou predchodkyňou nepretržite a nerušene spolu
po dobu dlhšie ako 10 rokov. Tak oni ako aj ich právna predchodkyňa užívali nehnuteľnosť vo vedomí, že
im patrí a hranice sú dané a označené oplotením, ktoré osadil ešte navrhovateľov právny predchodca.
Poukázali ďalej na to, že v danom prípade sú dané podmienky na vydržanie spornej nehnuteľnosti
vzhľadom na všetky okolnosti, uplynutie času, v ktorom je nehnuteľnosť v oprávnenej držbe. Na ústnom

pojednávaní dňa 21.11.2005 odporcovia ďalej poukázali na tú skutočnosť, že užívajú len nehnuteľnosť
čo majú vo vlastníctve a v žiadnom prípade neužívajú časť parcely čo má vo vlastníctve navrhovateľ.
Poukázali na to, že plot, ktorý sa nachádzal na rozmedzí pozemkov bol postavený v 50 tých rokoch a
ktorý plot dal vyhotoviť ešte bývalý majiteľ p. M. a je na tom istom mieste aj teraz. Odporca v 1. rade sa
priznal skutočnosti, že ponúkol navrhovateľovi , odkúpenie novovytvorenej parc. č. XXX/X vo výmere 94

m2 v prípade ak tvrdí, že to patrí jemu a on to užíva. Tento návrh dal kvôli tomu, že nechcel s ďalšími
susedmi viesť spor o spornú plochu ktorá by s posunutím hranice chýbali zase jemu. Poukázal na to, že
v roku 2003 dal vyhotoviť geometrický plán a to z dôvodu, že chcel odkúpiť pozemok v susedstve pričom
teraz je vlastníkom aj týchto nehnuteľností. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že na nehnuteľnosti stála
niekedy šopa uviedol, že bývalý majiteľ nehnuteľnosti choval zvieratá, má tam šopu, čo zbúral a v čase

odkúpenia nehnuteľnosti bola tam betónová plocha. Čo sa týka výpovedi navrhovateľa uviedol, že časť
výpovedi nezakladá na pravde v časti čo navrhovateľ tvrdil, že ako bola šopa postavená a že susedka
mala tam dvere a plot musel byť posunutý kvôli dverám, nakoľko dvere neboli také veľké ako celá šopa.
Čosatýkanávrhuďalejuviedol,žechýbalosplotommedzipozemkamiparc.č.XXXvprospechpozemku
XXX/X čo je pravdepodobne vo vlastníctve brata navrhovateľa. Posun tohto plotu bolo začiatkom 80-

tých rokov po smrti majiteľa parc. č. XXX/X. Odporkyňa v 2. rade potvrdila výpoveď odporcu v 1. rade v
celom rozsahu. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Jozefa Szegfüa odporcovia uviedli, že predmetný
znalecký posudok neprijímajú, pretože určil hranicu pozemkov na zameranie parc.č. XXX/X, XXX C.
XXX/X v kat. úz. Y. L. v záujme navrhovateľa tak, že parcela odporcov a to parc.č. XXX má za takéhotostavu menšiu výmeru o 94 m2, ktorý rozdiel predstavuje povolenú krajnú odchýlku ( pri výmere tejto
parc. vo výmere 533 m2, ale na LV č. XXX má táto parcela uvedenú výmeru 669 m2 ). Uviedli, že takýto
postup znamená zásah do vlastníckeho práva. Reálna deľba pôvodných pozemnoknižných parciel č.

XXX/X C. XXX/X C. XXX ( celková výmera 5607 m2 ) v roku 1952 založila nový stav, ktorý bol v prípade
potvrdený vytvorenou hranicou a takto aj oplotený. Podľa tejto hranice vytvorenej v roku 1952 sa parcely
užívajú doteraz a tak aj odporcovia kúpili do BSM parc.č. XXX a parc.č. XXX/X. Hranice týchto parciel
boliurčenéužexistujúcimoplotením.Takétooploteniejeužodroku1952,ajkeďsamotnýplotprechádza
rekonštrukciami, ale vždy na pôvodnej hranici. Takto užívali parcely všetky predchádzajúci vlastníci od

roku 1952 a takto parc.č. XXX C. XXX/X užívala aj právna predchodkyňa odporcov C. R.. Uviedli, že
nadobudli sporné nehnuteľnosti od p. C. R. dňa 6.5.1997, teda takmer pred 10 rokmi, pričom ich právna
predchodkyňataktoužívalaobeparcelypredniminajmenejodroku1956.Okremtoho,žekúpilitietodve
parcely a to parc.č. XXX vo výmere 669 m2 a parc.č. XXX/X vo výmere 630 m2 a takto za ne aj zaplatili
na základe platného právneho úkonu, teda svedčí v ich prospech aj inštitút vydržania podľa § 134 OZ.
Pri terajšej hranici , potvrdenej existujúcim oplotením parcely odporcov majú s prípustnými odchýlkami

výmery ako sú uvedené na LV č. XXX, ako ich aj kúpili a ako ich aj reálne, skutočne a nerušene užívala
aj ich právna predchodkyňa. K znaleckému posudku Ing. Vojtecha Bindera odporcovia podaním zo
dňa 27.11.2007 uviedli, že znalec vo svojom posudku nepredložil žiadne merania, len z konštatovania
historických zmien dotknutých pozemkov. Nevytýčil hranice pozemkov, len zaznačil priebeh oplotenia v
teréne medzi parcelami XXX, XXX/X C. XXX/X. Neustálym preklesľovaním máp pozemkov dochádza k

odchýlkam, na ktoré už upozorňovali pri porovnaní máp Ing. Szegfüa a Ing. Kovácsa. Uviedli ďalej, že
u Ing. Bindera je hranica medzi pozemkami XXX C. XXX/X šikmá čiara. Táto hranica bola pri všetkých
predchádzajúcich mapách kolmá. Z toho vyplýva, že znalec si prispôsobil mapu pri vyhotovení posudku
podľa svojho uváženia. Vzhľadom k tomu, že znalec nepredložil ani vytyčovací náčrt pozemkov, ani
protokol o vytýčenie hraníc a ani výpočet výmier parciel, nie je možné z posudku určiť, kto akú výmeru zo

zapísaných výmer z LV užíva. Z tohto dôvodu uviedli, že naďalej trvajú na tom, že presunom oplotenia
podľa spojnice bodov A - B tohto posudku bude výmera pozemkov XXX C. XXX/X menšia o 94 m2 oproti
tomu, ako je zapísaná na liste vlastníctva. Tento problém bol už riešený aj pri znaleckom posudku Ing.
Szegfüa, keďže hranica dotknutých pozemkov vedená podľa spojnice A - D - C - B je v teréne cedená
ako skutočná hranica pozemkov vyznačená pôvodným oplotením, ktoré takto stojí nedotknuté už 50

rokov. Podaním zo dňa 4.3.2009 odporcovia v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku ako aj k
vyjadreniu Ing. Vojtecha Bindera uviedli, že naďalej trvajú na tom, že pochybeniu došlo pri preklesľovaní
pôvodných pozemnoknižných máp, ktoré vykresľujú spojnicu bodov A - D - C - B ako rovnú líniu. Mapu
Ing. Kovácsa niekto vniesol do katastrálnej mapy. Ing. Kovács dokreslil parc.č. XXX/X vo výmere 94
m2, ktorá bola následne zapísaná na LV č. XXX navrhovateľa. Táto parcela existuje len od 10.5.1999.

Pôvodný plot opísaný znalcom , stojí na tom istom mieste viac ako 50 rokov. Parc. č. XXX/X vznikla z
parc.č. XXX C. XXX/X , pričom skrátili ich o výmeru 90 m2. Naďalej namietali, že Ing. Binder nevyhotovil
protokol o vytýčení hraníc , ale spochybnil v tomto ohľadne znalca Ing. Szegfü, pričom naďalej opisuje
parc.č. XXX/X vo výmere 90 m2, ktorá nie je medzi spornými parcelami. Čo sa týka parc.č. XXX/X
záhrady vo výmere 94 m2 ktorú skutočne v teréne užívajú a ktorú má vo vlastníctve navrhovateľ a ktorú

parcelu už nadobudli do vlastníctva vydržaním a preto súd má akceptovať druhú alternatívu znalca Ing.
Bindera uvedenú vo vysvetlivke, že platí doteraz užívaná hranica A - D - C - B, ako aj prípadná hranica
nová. Na ústnom pojednávaní dňa 21.5.2009 odporca v 1. rade uviedol, že hranica medzi parcelami
č. XXX/X C. XXX/X je u každého znalca ináč zameraná. Ing. Szegfü vo svojom znaleckom posudku
pochybil s tým, že vypočítal parc.č. XXX podľa terajšieho stavu a tá parcela ako taká dnes už nemá

takú výmeru ako mala pôvodne alebo tú výmeru ktorá je uvedená na geometrickom pláne. Podaním
zo dňa 11.4.2011 navrhovatelia podali vo veci vzájomný návrh. Uviedli, že svoje vlastníctvo nadobudli
kúpou od pôvodnej vlastníčky C. R. dňa 17.4.1997. V čase kúpy hranicu zo strany navrhovateľa tvoril
plot ( osadený ce betónové a iné stĺpy pletivom ). Aj podľa vyjadrenia navrhovateľa plot bol postavený asi
pred 50 rokmi a to práve otcom navrhovateľa. Sporné nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, že hranicu

susedných parciel tvorí práve tento plot, lebo parcely ktoré nadobudli kúpou od Anny Szelleovej aj ona
takto užívala nerušene a nepretržite a podľa všetkého práve tento plot, ktorý určoval hranicu medzi
susediacim pozemkom , osadil ešte otec navrhovateľa. Uviedli ďalej, že hneď v prvom vyjadrení k návrhu
poukázali na to, že aj pokiaľ by táto hranica nebola presná, splnili všetky podmienky vydržania aj k tzv.
novovytvorenej parc.č. XXX/X vo výmere 94 m2, lebo všetky stanovené podmienky vydržania splnili.

Šopa, o ktorej sa navrhovateľ viackrát vyjadril bola postavená J. M., manželom F. M. ešte pred druhou
svetovou vojnou a bola postavená vo vnútri parc.č. XXX, pričom aj starý ( pôvodný) plot prechádzal mimo
jej. Pôvodný plot bol rekonštruovaný povojnových rokoch a obnovený na pôvodnom mieste. Poukázali
ďalej na to, že znalec Ing. Szegfü sám konštatoval, že chýba v teréne 94 m2 a to parc.č. XXX/X o čomvlastne prebieha tento spor. Podľa názoru znalca tieto rozpornosti mala riešiť Správa katastra v G. R. na
základe katastrálneho zákona na podklade podnetu o preskúmanie údajov katastrálneho operátu tak,
aby bola vykonaná revízia údajov v katastri. Podstatou je však, že 94 m2 v teréne chýba. Vlastníctvo

navrhovateľa alebo aj ich je menšie alebo väčšie o 94 m2, ktoré v teréne neexistuje. Preto uviedli, že
návrh bol podaný predčasne a podľa ich mienky, mal navrhovateľ návrhom obrátiť na katastrálny úrad,
aby on preveril údaj v katastrálnom operáte, resp. ďalších údajov v katastri i na základe už existujúcich
geometrických plánov, resp. výkazom plôch. Uviedli ďalej, že svedkyňa Margita Vargová potvrdila, že ich
právna predchodkyňa p. R. užívala pozemky , ktoré predala neskôr im v tom istom stave, ako ich užívajú

aj dodnes. Hranicu medzi susednými pozemkami vždy tvoril plot. Susedia boli rodičia navrhovateľa.
Pamätá sa, že v roku 1953 sa robil nový plot, pričom jeden meter z dvora p. R. bol zobratý v prospech
susedov. Plot v skutočnosti takto osadil do terénu otec navrhovateľa, pričom pôvodný plot bol dosiek a
neskôr sa plot zrekonštruoval a teraz je pletivový. Keď sa osádzal pletivový plot čo bolo asi v roku 1980
alebo 1981 umiestnenie plotu sa nezmenilo, to zn., že naďalej tento plot tvoril hranicu medzi susednými
pozemkami ako predtým. Predmetný pletivový plot ešte stále existuje a je na tom istom mieste, ako

ho v podstate vyhotovil otec navrhovateľa. Poukázali ďalej na § 134 OZ pričom uviedli, že odvolávajú
sa na toto ustanovenie a nepochybne zistený skutkový stav , že hranicu v prírode medzi susednými
pozemkami vždy tvoril plot , ktorú ich právni predchodcovia rešpektovali ako hranicu správnu, takto vždy
pozemky užívali v dobrej viere, že toto užívanie je v súlade s ich vlastníctvom. Takáto držba susediacich
pozemkov bola nesporne najmenej 50 rokov a oni takto pozemky aj kúpili a naďalej ich nerušene užívali

v dobrej viere, že im patrí do vlastníctva podľa hranice vytvorenej plotom osadeným pred 50 rokmi
práve otcom navrhovateľa a preto sa domnievajú, že započítaním doby oprávnenej držby ich právnou
predchodkyňou spĺňajú podmienky vydržania v zmysle ust. § 134 OZ.
Svedok znalec Ing. Jozef Szegfü na ústnom pojednávaní dňa 14.6.2007 uviedol, že podľa jeho názoru
je chyba v katastrálnom operátore, ktorá mohla vzniknúť už pri pôvodnom mapovaní z konca 19.

storočia. Uviedol, že stále ešte platí stará mapa, ktorá tvorí aj základ katastrálnej mapy, ktorá je platným
katastrálnym operátorom v súčasnosti do ktorého sú doplnené zmeny z geometrických plánov a iných
meraní. Čo sa týka predmetného sporu uviedol, že v spise sa nachádza geometrický plán z roku 1952
z ktorého zistil, že pôvodné pozemnoknižné parcely boli vedené v pkn. vložke č. XXX ako parc.č. XXX/
X, XXX/X C. XXX a pričom tieto boli geometrickým plánom rozdelené na novovytvorené parc.č. XXX/

X, XXX/X, XXX, XXX/X C. XXX/X a tieto údaje boli zaznamenané do vtedajšej katastrálnej mapy
a pozemnoknižnej vložky. ( listy vlastníctva ) Podľa jeho zistené už tieto údaje, ktoré vznikli týmto
geometrickým plánom neodrážajú skutkový stav ktorý je v teréne. To zn., že hranice parciel a výmery
pozemkov nesedia. Uviedol, že v jeho znaleckom posudku sú uvedené výmery ktoré boli vypočítané z
merania a výmery vedené na LV a v znaleckom posudku sú uvedené aj krajné odchýlky pre jednotlivé

výmery parciel, ktoré dovoľujú smernice pre katastrálne mapy. Zistil, že parc.č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX
sú v dovolených odchýlkach t.zn., že sú platné. Parcela č. XXX o ktorom tvrdia odporcovia, že je chybná
vykazujechybuarozdielvovýmere94m2t.zn.,žesajednáovýmeruoktoromvlastneprebiehaspor.Po
preskúmanívýmerynavrhovateľazistil,ževýmeryjehoparcielatoparc.č.XXX/XC.XXX/Xsúvporiadku
tak, že nevykazujú chyby. Uviedol, že dospel k názoru, že chyba 94 m2 a to parc.č. XXX/X o ktorej

sa prebieha tento spor nie je možné jednoznačne určiť koho vlastníctvo je táto parcela z technického
hľadiska nakoľko po uvážení dostupných katastrálnych údajov t. zn. z geometrického plánu z roku 1952
v súčasnej katastrálnej mape a bývalej mapy pozemkového katastra vykazuje, že hranica pozemku je
tvorená rovnou líniou, ktorá je daná v jeho znaleckom posudku a vychádza aj z geometrického plánu Ing.
Kovácsa, že je daná rovnou líniou ktoré sú 858-3, 936-3 a 858-21 a táto hranica sa napája na existujúci

plot, to zn., že hranica nie je tá, ktorá je v skutočnosti vonku oplotená. Uviedol ďalej, že treba podať
žiadosť na správu katastra o preskúmanie údajov katastrálneho operátora a nech kataster nehnuteľnosti
vykoná revíziu údajov v katastri na základe znaleckých posudkov. Čo sa týka výmery 94 m2 ktorá je
jadrom tohto sporu v skutočnosti táto výmera v teréne chýba. Vlastníctvo navrhovateľa alebo odporcu je
menší alebo väčší o 94 m2, ktorá v teréne nie je. V danom prípade vychádzal zo spätného bodu, ktorý

bod sa presunul a v danom prípade oporným bodom sú hranice pozemkom.
Svedok Štefan Németh uviedol, že bol na začiatku 90- tych rokov merať v obci Y. L., kde zameral aj
pozemok, ktorý tvorí predmet tohto sporu. Uviedol, že sa jedná o úzku parcelu, pričom parcelné číslo
súdu uviesť nevedel. Na zameranie ho poprosila matka navrhovateľa a preto vyhotovil geometrický plán.
Po vyhotovení predmetný geometrický plán odovzdal matke navrhovateľa a tento geometrický plán bol

odovzdaný do správe katastra a bol aj zapísaný. Uviedol ďalej, že keď sa dobre pamätá v čase keď bol
prítomný na miestnej ohliadke oplotenie nebolo totožné s vlastníckymi hranicami pozemkov.
Svedkyňa H. Y. uviedla, že si pamätá na užívanie nehnuteľnosti v čase keď ešte žila jej matka p. R..
Predmetná parcela bola rozdelená, na jednej strane bol dvor a na druhej strane záhrada. Plot tvorilhranicu medzi susednými parcelami. Na susednom pozemku žili rodičia navrhovateľa. Čo sa týka plotu
uviedla, že oni tam išli bývať v roku 1949 a v roku 1953 robili nový plot pričom jeden meter z ich dvora
zobrali v prospech susedov. To robil otec navrhovateľa, ktorý povedal, že to dá vymerať. Predmetný

tam bol plot z dosiek. Ďalší plot bol od roku 1981 pletivový pričom uviedla, že v roku 1980 a 1981 keď
urobili pletivový plot hranice sa nezmenili. Predmetný plot ešte stále existuje, je na tom istom mieste,
ako to dal vyhotoviť otec navrhovateľa. Udáva ďalej, že sa pamätá na to, že nikdy neboli spory ohľadne
užívania pozemkov.
Svedkyňa H. L. uviedla súdu, že predmetný spor chcel navrhovateľ mimosúdne riešiť s tým, že išiel na

obecný úrad a predložil geometrický plán Ing. Kovácsa a tvrdil, že hranice pozemkov nie sú v poriadku
poukazujúc na predmetný geometrický plán, pričom odporcovia napriek tomu, že boli predvolaní sa tam
nedostavili.
Svedok A.. A. F. uviedol, že dostal objednávku od navrhovateľa na vytýčenie hraníc na vyhotovenie
geometrického plánu a to v kat. území Y. L.. Uviedol, že predmetný geometrický plán bol vyhotovený,
že navrhovateľ musel zistiť užívaciu hranicu a hranicu vlastníctva čo nekorešpondujú. Uviedol ďalej, že

pri vyhotovení geometrického plánu vybral pôvodné mapovanie z roku 1890 a 1900 a to mapovanie z
Rakúsko-Uhorska. Na základe týchto archívnych dokladov s porovnaním konkrétnych meračských prác
v teréne identifikoval pôvodné hranice a nasledovne premietnutím vývoja parciel dospel k názoru, že
táto hranica je rovná. Na uličnej čiare je to identická a smerom dozadu sa potom užívacia hranica sa
vracia na pôvodnú majetkovú. Udával, že ohľadne toho vypracoval geometrický plán dňa 10.3.2000 pod

č. 3347260264/99, pričom hranice vytýčil na základe tohto geometrického plánu.
Znalec Ing. Vojtech Binder vo svojich vyjadreniach písomných ako aj na ústnom pojednávaní uviedol,
že miestnu ohliadku sporných nehnuteľností vykonal dňa 17.10.2008. Za účasti účastníkov konania
optickým meračským prístrojom SOPKKIA zameral sporné nehnuteľnosti medzi parcelami č. 100/2 až
109 kat. územia Y. L.. Meranie bolo zaistené na dané meračské body, podrobné body boli merané

polárnou metódou, z ktorých výsledky sa nachádzajú v meračskom operátore. Úlohou posudku bolo
určiť priebeh vlastníckej hranice medzi vlastníctvom navrhovateľa a odporcov a následne na základe
skutočného užívania pozemkov určiť kto a akú výmeru užíva. Porovnať výmeru užívanú jednotlivými
účastníkmi je možné len vtedy, keď číselné údaje z katastra nehnuteľnosti nemôže porovnať v teréne
existujúcimi parcelami, ktoré sú určené plotmi. Toto porovnanie sa nachádza aj v znaleckom posudku

a to v článku č. III. znalecký posudok pod č. 8/2008. Porovnanie výmery parc.č. XXX, ktoré vykonal
Ing. Szegfü je zavádzajúce nakoľko parc.č. XXX s pôvodnou výmerou už neexistuje. Táto parcela bola
zlúčená s parcelou XXX/X a následne na zlúčených parcelách bol vystavený rodinný dom odporcov. Na
základe zamerania skutočného stavu nehnuteľnosti zistil, že podľa geometrického plánu Ing. Kovácsa
( č. plánu 33472602-64/99 ) ako i vytyčovacieho náčrtu Ing. Szegfü ( č. plánu 2/2006 ) vlastnícka hranica

medzi spornými pozemkami sa nachádza na spojnici bodov A - B. Túto skutočnosť zistili nezávisle na
seba traja geodeti. Čo sa týka parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 94 m2 je podľa listu vlastníctva č.
XXX vo vlastníctve navrhovateľa , parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 94 m2 je podľa skutočného stavu v
teréne v užívaní odporcov. Protokol o vytýčení hraníc vyhotovil Ing. Jozef Szegfü, v ktorom navrhovateľ
nesúhlasil s navrhovanou hranicou. Preto vyhotovenie ďalšieho protokolu považoval za bezpredmetné.

Na ústnom pojednávaní dňa 21.5.2009 poukázal ďalej na to, že pri vytýčení hraníc musí sa vychádzať
vždy z pôvodnej pkn. alebo katastrálnej mapy, ktorá sa dnes volá mapa určeného operátu. Táto mapa
bola vyhotovená ešte pred prvou svetovou vojnou a pri geometrickom určení hraníc musí vychádzať
znalec z tejto pôvodnej mapy. Táto mapa je grafická , t. zn., že nie sú tam napísané číselné údaje ale
jednotlivé dĺžky a šírky musia byť obsunuté meračskými pomôckami. V danom prípade je výhoda, že

bol vyhotovený geometrický plán v roku 1955 ktorý geometrický plán obsahuje šírkové a dĺžkové údaje
sporných parciel. Šírky u týchto parciel čo je dôležité pre vytýčenie hranice sú v tomto geometrickom
pláne premerané na štyroch miestach. Túto skutočnosť aj konštatoval a to tak, že táto hranica má
byť medzi bodmi A , B. Táto mapa sa nachádza na katastri nehnuteľnosti. Originály sa nachádzajú
v Bratislave vo Výskumnom ústave geodézií. Pokiaľ sa týka vytyčovacieho náčrtu predmetný náčrt

nevyhotovoval nakoľko podľa udania je to zbytočné, keďže v súdnych spisoch sa nachádzajú meračské
náčrty. Čo sa týka pôvodnej parcely č. XXX/X z tejto parcely Ing. Kovács vytvoril novú parcelu č. XXX/
X pričom poukázal na to, že v pôvodnom znaleckom posudku sa pomýlil a omylom uviedol namiesto
parc.č. XXX/X parc.č. XXX/X. Čo sa týka písomného vyjadrenia odporcov zo dňa 4.3.2009 uviedol, že
toto vyjadrenie čo sa týka vety prvej nie je pravdivou, nakoľko bola pôvodná katastrálna mapa určeného

operátu a tá bola v rokoch 1950-1960 prekleslená a vznikla tzv. mapa evidenčná jednotnej evidencie
pôdy. Táto mapa sa volá dnes ako katastrálna mapa, to zn., že vznikla preklesľovaním ale táto mapa
sa používa toho času len ako obrázok a nemá geometrickú hodnotu. Pokiaľ sa týka čiary, že táto čiara
vznikla preklesľovaním to nie je pravda, nakoľko táto čiara bola rovná už v tej pôvodnej mape určenéhooperátu ako i v tom geometrickom pláne z roku 1955. Uviedol ďalej, že parc.č. XXX/X v súčasnosti patrí
navrhovateľovi vlastnícky nakoľko to má na liste vlastníctva a hranica medzi bodmi A a B je vlastníckou
hranicou. Podaním zo dňa 21.10.2009 znalec ďalej uviedol, že pri zameraní skutočného stavu v teréne

dňa 17.10.2008 zistil totožnosť s meranými údajmi geometrických plánov č. 33472602-64/99, 087/2003,
2/2006. Vykonal ďalej porovnanie skutočného stavu užívania s údajmi vedenými na listoch vlastníctva
a zistil, že LV č. XXX , parc.č. XXX/X vo výmere 740 m2 v skutočnosti užíva 740 m2 navrhovateľ,
parc.č. XXX/X vo výmere 94 m2, skutočnosť 94 m2 užívajú odporcovia, LV č. XXX parc.č. XXX/
X vo výmere 630 m2 skutočnosť 587 m2, parc.č. XXX/XX vo výmere 493 m2 skutočnosť 493 m2,

parc.č. XXX/XX vo výmere 428 m2, skutočnosť 428 m2, parc.č. XXX vo výmere 533 m2 skutočnosť
439 m2, teda spolu podľa LV č. XXX vo výmere 2084 m2 avšak odporcovia užívajú v skutočnosti z
LV č. XXX výmeru 1947 m2. Rozdiel vo výmerách podľa listu vlastníctva a skutočného zamerania
vychádza z nesprávnych údajov pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX/X C. XXX. Predmetom
znaleckého posudku je určenie priebehu hranice medzi parcelami č. XXX/X, XXX/X a parcelami XXX
C. XXX/X. Zo všetkých dostupných archívnych materiálov preto znalec uviedol, že vyplýva, že sporná

vlastnícka hranica sa nachádza na spojnici bodov 858-3, 936-3 a 858-21. To zn., že parcela č. XXX/
X vo vlastníctve navrhovateľa je v užívaní odporcov. Podaním zo dňa 16.02.2010 ďalej uviedol, že k
jednotlivým námietkam odporcov môže konštatovať, že od spornej hranice, ktorá bola vytvorená v roku
1955 došlo v užívaní parciel navrhovateľa ako aj odporcov k zmenám a k zlúčeniu parciel a novým
rozdeleniam. Porovnať stav vytvorený v roku 1903 so stavom právnym v roku 2008 je možné vykonať

len ako celok medzi hranicou na spojnici bodov 858-2, 858-18, 34, 858-28, 27, 858-30 a hranicou na
spojnici bodov 858-5, 931-16, 938-11, 858-26, 858-48, 938-12, 858-25, 858-46, 937-23. Podľa číselných
údajov preto vytvoril digitálnym grafický podklad , v ktorom vypočítal skutočné matematické výmery
jednotlivých parciel a dostal údaje ako parc.č. XXX/X podľa geometrického plánu má výmeru 2011 m2
podľa matematického výpočtu 1900 m2, parc.č. XXX má výmeru podľa geometrického plánu 669 m2 a

podľa matematického výpočtu 596 m2, parc.č. XXX/X má výmeru podľa geometrického plánu 1194 m2 a
podľa matematického výpočtu 1223 m2, parc.č. XXX/X má výmeru podľa geometrického plánu 834 m2
a podľa matematického výpočtu 834 m2, parc.č. XXX/X má výmeru podľa geometrického plánu 899 m2
a podľa matematického výpočtu 836 m2, teda spolu hore uvedené parcely podľa geometrického plánu
majú výmeru 5607 m2 a podľa matematického výpočtu 5389 m2. Z uvedených výpočtov možno zistiť,

že výmery jednotlivých parciel vypočítané z grafických podkladov pri vzniku pozemkovej mapy v roku
1903 vykazujú nezrovnalosti. Tieto nezrovnalosti od roku 1903 sa prenášajú do výmer novovytvorených
parciel. Treba konštatovať preto podľa udania znalca, že pozemková kniha nezodpovedala za výmeru
parciel.
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu neprávom zadržuje.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ na základe

uznesenia č. D 1556/94, Dnot 325/95 sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v kat. území Veľké Blahovo, ved.
v pkn. vložke č. XXXX ako parc.č. XXX/X stavebný pozemok vo výmere 834 m2 podľa B4 v celosti.
Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že odporcovia sa stali vlastníkmi susediacej parcely na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 17.4.1997. Z predmetnej kúpnej zmluvy ako na čl. 51 spisu súd zistil, že odporcovia
v 1. a 2. rade odkúpili od predávajúcej a to od C. R. nehnuteľnosti v kat. území Y. L., ved. na LV č.

XXX C. J..Č.. XXX zastavanú plochu - dom, súpisné číslo 16 vo výmere 669 m2 a parc.č. XXX/X ornú
pôdu vo výmere 630 m2 a to do svojho podielového spoluvlastníctva manželov. Kataster nehnuteľnosti
povolil vklad dňa 6.5.1997 pod č. Y. XXXX/XX. B. Z. Č.. XXX v kat. území Y. L. súd zistil, že navrhovateľ
je vlastníkom nehnuteľnosti a to parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 740 m2 ako aj parc.č. XXX/X
záhrady vo výmere 94 m2. Čo sa týka titulu nadobudnutia na LV č. XXX je vyznačené uznesenie č. D

1556/94, Dnot 325/95 ako aj spis č. Z XXXX/XX - prev. geom. plán č. 33-472-60-64/99. Z predloženého
geometrického plánu ktorý vyhotovil Ing. Imrich Kovács pod č. 33-472-602-64/99 dňa 10.3.2000 a
ktorý overil Okresný úrad , katastrálny odbor v G. R. dňa 4.4.2000 pod č. XXX/XX súd zistil, že bol
konštatovaný doterajší stav nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 834m2 a bol zistený nový stav ktorý stav a to právny je totožný s registrom CKN tak, že bola vytvorená
parcela č. XXX/X záhrada vo výmere 94 m2 a parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 740 m2 teda spolu
výmera dvoch parciel je 834 m2. Navrhovateľ v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol,

že je vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. Y. L. ako parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 834 m2 ved.
na LV č. XXX. Čo sa týka odporcov tí sú vlastníkmi susedných parciel a to parc.č. XXX/X a parc.č.
XXX. Oplotenie medzi spomenutými parcelami je uložené na súčasnom mieste viac ako 50 rokov, s
ktorým sa od nadobudnutia pozemkov nehýbalo. Tvrdil ďalej, že vo veci vzájomného vysporiadania
si susedských vzťahov a ohľadom na skutočnosť dlhého časového obdobia týkajúceho sa oplotenia

pozemkov dal návrh na opätovné zameranie parc.č. č. XXX/X. Poukázal ďalej na geometrický plán Ing.
Imricha Kovácsa ( hore citovaného ) pričom uviedol, že došlo ku skutočnému zameraniu parc.č. XXX/
X a zistilo sa, že došlo a neustále dochádza k neoprávnenému užívaniu časti parcely navrhovateľa vo
výmere 94 m2, ktorá je vedená ako novovytvorená parc.č. XXX/X Y. výmere 94 m2 zo strany odporcov.
Účastníci konania zhodne tvrdili na ústnom pojednávaní a to aj sám navrhovateľ, že predmetné oplotenie
medzi nehnuteľnosťami uložil v 50. tých rokoch jeho otec.

Právo držby patrí medzi základné oprávnenie vlastníka. ( § 123 ). Právo držby môže patriť aj osobe
odlišnej od vlastníka ( § 130 ) ak táto osoba je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudlo, hoci v
skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod ( napr. v prípade neplatnej
darovacej zmluvy ). Za držiteľa sa považuje osoba ( fyzická, či právnická ) , ktorá fakticky ovláda vec a
nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené

so subjektívnou stránkou držby veci. Tá istá vec môže byť súčasne v držbe ( spoludržbe ) aj viacerých
osôb. Predmetom držby môže byť každá vec v právnom zmysle, a to tak hnuteľná ako aj nehnuteľná.
Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe
musia teda byť splnené nasledovné náležitosti a to : a./ faktické ovládanie veci, b./ vôľa nakladať s vecou

alebo s právom, ako so svojimi, c./ dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Treba tu
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej
usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim
kritérium je , či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o

tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti , z ktorých možno
usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva.
V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá, že držba je oprávnená. V
takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie
neoprávnenej držby. Na rozdiel od držiteľa, vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia

vlastníctva. Oprávnená držba vyplývajúca priamo zo zákona je upravená v § 2 ods. 3 zák. č. 293/92 Zb. v
znení neskorších predpisov o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Oprávnenému
držiteľovi, ktorým môže byť fyzická i právnická osoba alebo štát, prislúchajú zásadne rovnaké práva,
aké má vlastník. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona /
ex lege / pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov a to: a./ musí ísť o spôsobilý

predmet vydržania, b./ držba musí byť oprávnená, c./ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby. O hnuteľných vecí je vydržacia doba trojročná a u nehnuteľnosti desať ročná. Do
plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde
k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec
patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby

tej istej veci; v takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. Subjektom vydržania môže byť tak
fyzická ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Pre
započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie §
865 ods. 3 ( 507a, ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb. ) , umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1983,
so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984 , ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 ( zákon č.

509/1991 Zb. ) umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítal čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992. Výsledkom splnenia všetkých
zákonompožadovanýchpredpokladovvydržaniajenadobudnutievlastníckehoprávakvecivydržiteľom,
a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona,
nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Preto rozhodnutie súdu , vydané

na základe určovacej žaloby vydržiteľa ( § 80 písm. c./ O.s.p. ) o tom, že tento nadobudol vlastnícke
právo vydržaním, má povahu deklaratórneho rozhodnutia. Keďže právnym následkom vydržania je
nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania ( aktuálne
je to pri nehnuteľnostiach ) rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnostiobyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. od januára 1951 do 31. marca 1964, a napokon obdobie platného Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon č. 131/1982 Zb. účinný od

1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992. Podľa obyčajového práva platného na území
Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po
dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v
tom čase mala nielen registračný ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K
takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy,

uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom
prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne
mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo
o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k
nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel,
že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a

opak sa musel dokazovať. Podľa občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ( § 115 - 116 ods. 1 v spojení s
§ 145 ) vlastnícke právo k hnuteľnej a nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a
nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, t.j. tri roky hnuteľnú a desať rokov nehnuteľnú vec. Uvedené
právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa veci z rozdielnych hľadísk. Zatiaľ, čo
podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť

pri nastúpení do držby, podľa OZ č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu
dobu. Podľa obyčajového práva, i podľa ust. § 116 ods. 2 OZ č. 151/1950 Zb. platila zásada, že kto
nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 OZ č. 141/1950 Zb. sa od 01.01.1951 ustanoveniami tohto
zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá

začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 OZ č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím
10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie ( zákonom č. 131/1982 Zb. ) t.j. do 1.4.1983 neupravoval. Až
uvedená novela občianskeho zákonníka v ustanoveniach § 132a, 135 novo upravila ochranu držby a
vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že

tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984. ( § 865 ods. 3 ). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá
mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú veci tri roky
a nehnuteľnú vec desať rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol
dobromyseľný, že mu vec patrí. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Platný právny
stav platí od 1.1.1992. ( zákon č. 509/1991 Zb. ). Pochybnosti ohľadne započítania oprávnenej držby

aj pred 1.1.1992 preklenula súdna prax ( R 83/2002, Rč 50/2000 ) tak, že pre vydržanie treba do doby
oprávnenej držby započítať aj dobu pred prvým januárom 1992.
Vdanomprípadesúdzistil,ženavrhovateľžiadalabysúdurčilhranicumedzinehnuteľnosťamivedenými
Správou katastra G. R., v kat. úz. Y. L. na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 740 m2, ako
parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2 a na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X orná pôda vo výmere 630

m2 a parc.č. XXX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 533 m2 sa nachádza v spojnici bodov A - B
podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 v
znení doplnenia posudku zo dňa 17.10.2009, ktoré posudky sú súčasťou rozsudku. Zároveň žiadal, aby
súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedené správou katastra v G. R., pre
k.ú. Y. L., ved. na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 94m2. Odporcovia podaním zo dňa

11.4.2011 podal vo veci vzájomný návrh a žiadali aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v kat. úz. Y. L., ved. na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 94 m2.
Navrhovateľ vo svojom pôvodnom návrhu zo dňa 1.2.2005 žiadal aby súd zaviazal odporcov umožniť
navrhovateľovi preloženie oplotenia tak, aby toto oplotenie bolo totožné so skutočnou hranicou oboch
susediacich parciel a to novovytvorenej parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X na základe geometrického

plánu č. 33-472-602-64/99 vyhotoveného dňa 10.3.2000 znalcom - geodetom Ing. Imrichom Kovácsom,
povereným dňa 4.4.2000 pod č. XXX/XX. Zmeneným návrhom sa navrhovateľ ďalej domáhal, aby
súd určil hranicu medzi nehnuteľnosťami poukazujúc na znalecký posudok Ing. Vojtecha Bindera č.
8/2008 a uložil odporcom zdržať sa akýchkoľvek zásahov do jeho vlastníckeho práva. Dňa 16.08.2013
navrhovateľ žiadal zmenu petitu návrhu, súd svojím uznesením pod č. 8C 19/2005-345 zo dňa

11.09.2013 pripustil zmenu petitu návrhu tak, že súd má určiť, že hranica medzi nehnuteľnostiami v kat.
území Y. L., ved. na LV XXX ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 740m2 a parc. č. XXX/X záhrady
vo výmere 94m2 a na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 630m2 a parc. č. XXX
zastavené plochy a nádvoria vo výmere 533m2 sa nachádza na spojnici bodov A - B podľa grafickejprílohy znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 v znení doplnenia
posudku zo dňa 17.10.2009, ktoré posudky sa stávajú súčasťou rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd určil,
že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností ved. na LV č. XXX k.ú. Y. L. ako parc. č. XXX/X

záhrady vo výmere 94m2.
ZobsahuznaleckéhoposudkuznalcaIng.JozefaSzegfüač.posudku2/2006zodňa31.7.2007súdzistil,
že ten mal za úlohu vypracovať geometrický plán a to na vytýčenie hranice pozemkov a na zameranie
pozemkov medzi pozemkami parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 834 m2, ved. na LV č. XXX a medzi
nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX ako parc.č. XXX vo výmere 669 m2 a parc.č. XXX/X vo výmere 630

m2 v kat. území Y. L., ďalej určiť kto , akú výmeru už z účastníkov konania užíva z nehnuteľností ved.
na LV č. XXX C. XXX v kat. území Y. L..
Znalec v danom posudku konštatoval po zameraní bloku pozemkov a porovnania výsledkov merania
( súradníc podrobných bodov ) , že zamerané identické podrobné body ( lomové body ) resp. ich
súradnice a súradnice podrobných bodov z predchádzajúcich záznamov podrobného merania zmien č.
746, 858 a 885 sú v dovolených odchýlkach pre strednú súradnicovú chybu triedy presnosti 3. Výsledky

záznamov podrobného merania zmien č. 746, 858 a 885 sú už evidované v súbore geodetických a
popisnýchúdajovkatastranehnuteľnosti,tozn.,žeprispracovaníznaleckéhoposudkuznalecvychádzal
v nich zachytených údajov. Výsledky merania a výpočtov boli porovnané aj s údajmi meračského náčrtu
č. 211 vyhotoveného pre geometrický plán na zlúčenie a rozdelenie pk. parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX.
S týmto geometrickým plánom boli vytvorené aj parc.č. XXX/X vo výmere 834 m2, parc.č. XXX/X vo

výmere 1194 m2 a parc.č. XXX Y. výmere 669 m2, ktorých hranice resp. výmera je predmetom sporu
účastníkov konania.
Poukázalďalejnato,žeparc.č.XXX/Xbolineskoršieďalšímigeometrickýmiplánmiodčlenenénaparc.č.
XXX/X , XXX/XX C. XXX/XX tak, že terajšia výmera parc.č. XXX/X je 634 m2. Porovnanie údajov z
merania a z meračského náčrtu č. 211 prebehlo s dvoma spôsobmi a to porovnaním priamo meraných

omerných mier na identických bodoch ( šírky a dĺžky pozemkov ), porovnaním údajov zákresu parciel na
katastrálnejmape,mapeurčenéhooperátuaporovnanímvýpočtuvýmerparcielzpriamomeranýchmier
a výmer parciel vedených v súbore popisných informácií katastra nehnuteľnosti. Po porovnaní údajov
merania zaznamenaných vo vytyčovacom náčrte a údajov geodetických informácií znalec zistil, že
vlastnícku hranicu medzi navrhovateľom - vlastníkom parc.č. XXX/X C. XXX/X a odporcami - vlastníkmi

č. XXX/X C. XXX tvorí priama línia úsečky definovaná spojnicou bodov 858 - 3, 936-3, 858-21, ktorá
sa napája existujúce oplotenie.
Pozemok parc.č. XXX/X, ktorého časťou hranice je spojenica bodov 858 - 3, 936-3, 858-21 je v užívaní
odporcov. Pri porovnaní výpočtu výmer parciel s priamo meraných mier a výmer parciel vedených v
súbore popisných informácií KN pri zohľadnení krajných odchýlok vo výmerách pre mapy mierky 1 :

2880 ( grafické mapy ) znalec zistil stav na LV č. XXX vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade a to pri
parc.č. XXX/X výmera na LV č. 630 m2, výmera z priamych mier ( súradníc ) krajná odchýlka + /- 30 m2,
parc.č. XXX/XX výmera na LV XXX m 2, výmera z priamych mier ( súradníc ) 493 m2, krajná odchýlka
+/- 27 m2, parc.č. XXX/XX výmera na LV XXX m2 , výmera z priamych mier ( súradníc ) 428 m2, krajná
odchýlka +/- 26 m2, parc.č. XXX výmera na LV XXX m2, výmera z priamych mier ( súradníc ) 439 m2,

krajná odchýlka + / - 28 m2. Čo sa týka LV č. 991 vo vlastníctve navrhovateľa parc.č. XXX/X výmera
na LV XXX m2, výmera z priamych mier ( súradníc ) 724 m2, krajná odchýlka +/- 31 m2, parc.č. 103/3
výmera na LV XX m2, výmera z priamych mier ( súradníc ) 94 m2, krajná odchýlka +/- 16 m2.
Znalec konštatoval teda a to z porovnania výmer vedených na LV č. XXX, že výmery parc.č. XXX/X, XXX/
XX C. XXX/XX sú v dovolených odchýlkach. Rozdiel vo výmere parc.č. XXX vypočítaných sú súradníc

a výmerov vedenou na LV je 94 m2, rozdiel presahuje krajnú odchýlku. To znamená, že odporcovia
v skutočnosti vlastnia pozemok menšou výmerou ako je pozemok vedený na liste vlastníctva. Výmery
parciel navrhovateľa vedených na LV č. XXX a to parc.č. XXX/X C. XXX/X sú v dovolených odchýlkach.
Znalec v závere svojho znaleckého posudku teda konštatoval, že dospel k záveru, a to , že hranice
parc.č. XXX/X C. XXX/X určené geometrickým plánom č. 33472602-64/99 Ing. Imricha Kovácsa je v

súlade s geodetickými informáciami katastra nehnuteľností pre katastrálne územie Y. L.. Výmera parc.č.
XXX vedená v popisných informáciách KN vykazuje chybu, chýbajúca výmera 94 m2 sa nenašla v
susedných parcelách ( tzv. protichyba ). Je možné teda sa domnievať podľa zistenia znalca, že bola
chybne určená výmera niektorej pk. parc.č. XXX/X, XXX/X C. XXX vedená v pznk. Vložke č. XXX, k.ú.
Y. L. z ktorej vychádzal geometrický plán z roku 1952, meračský náčrt č. XXX a tak došlo aj k zlému

vyčísleniu výmery pre novoutvorenú parc.č. XXX.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha Bindera č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 súd ďalej zistil, že
úlohou znalca bola vypracovať geometrický plán a to na vytýčenie hranice pozemkov a na zameranie
pozemkovmedziparc.č.XXX/Xzáhradavovýmere834m2,ved.NaLVč.XXXamedzinehnuteľnosťamived. Na LV č. XXX C.ko parc.č. XXX vo výmere 639 m2 a parc.č. XXX/X vo výmere 630 m2 v kat. územie
Y. L., ďalej určiť kto, akú výmeru z účastníkov konania užíva z nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX C. XXX
v kat. úz. Y. L..

V predmetnom znaleckom posudku znalec konštatoval, že medzi parcelami účastníkov konania sa
nachádza plot medzi spojnici bodov A - D - C - B z drôteného pletiva na betónový a drevených stĺpov.
Parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 94 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 3347, 260-64/99
zo dňa 4.4.2000 je ohraničená spojnicou bodov A - B - C - D - A je v užívaní odporcami. Na presné
zistenie vlastníckej hranice podľa udania znalca treba teda vychádzať z pôvodných pozemnoknižných

parciel zakreslených na mape určeného operátu. ( bývalá pozemkovoknižná mapa ). V roku 1954 podľa
geometrického plánu č. 69/54 došlo k rozdeleniu pôvodných pozemnoknižných parciel a to parc.č. XXX/
X záhrada vo výmere 3592 m2, parc.č. XXX/X neplodná plocha vo výmere 939 m2, parc.č. XXX dom
a dvor vo výmere 1076 m2 teda spolu 5607 m2, na parcely č. XXX/X záhrada vo výmere 2011 m2,
parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 669 m2, 104 dom a dvor vo výmere 1194 m2 teda spolu 3874 m2 a na
parcely č. XXX/X stavebný pozemok ( záhrada ) vo výmere 899 m2, parc.č. XXX/X stavebný pozemok

vo výmere 834 m2, teda spolu 1733 m2. Parcelám č. XXX/X, XXX/X, XXX vytvorených geometrickým
plánom č. XX/XX zodpovedajú terajšie parcely č. XXX/X orná pôda vo výmere 630 m2, parc.č. XXX/XX
záhrady vo výmere 493 m2, parc.č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 428 m2, parc.č.
XXX zastavené plocha a nádvoria vo výmere 533 m2, parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 700 m2,
parc.č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria vo výmere 463 m2, parc.č. XXX/X orná pôda vo výmere

424 m2, parc.č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 88 m2, parc.č. XXX/XX zastavené
plochy a nádvoria vo výmere 52 m2, teda spolu 3811 m2, časť z bývalej parc.č. XXX/X je odčlenená do
cesty vo výmere 63 m2. Parcelám č. XXX/X C. XXX/X zodpovedajú terajšie parcely č. XXX/X záhrady
vo výmere 740 m2, parc.č. XXX/X záhrady vo výmere 94 m2 a parc.č. XXX/X zastavenej plochy a
nádvoria vo výmere 899 m2 spolu vo výmere 1733 m2.Ďalej znalec poukázal na to, že môže teda

konštatovať, že k parcele č. XXX/X vo výmere 834 m2 , ktorá bola vytvorená geometrickým plánom
v roku 1954 zodpovedajú parc.č. XXX/X vo výmere 740 m2 a parc.č. XXX/X vo výmere 94 m2, ktoré
boli vytvorené geometrickým plánom č. 33472602-64/99. Vlastnícka hranica medzi spornými parcelami
č. XXX/X záhrada vo výmere 834 m2 a medzi parcelami XXX vo výmere 669 m2 a parc.č. XXX/X
vo výmere 630 m2 v kat. úz. Y. L.Z. sa nachádza na spojnici bodov A - B. Skutočná hranica medzi

spornými nehnuteľnosťami je v teréne vyznačená drôteným plotom na betónových a drevených stĺpov
a sa nachádza na spojnici bodov A - D - C - B. Plocha medzi vlastníckou hranicou a skutočnou hranicou
bola označená parcelným číslom XXX/X vo výmere 94 m2 a je zobrazená spojnicou bodov A - B - C - D -
A. Z doplnení svojho znaleckého posudku Ing. Vojtech Binder poukázal na kópiu z pôvodnej pozemkovej
mapy z roku 1903 pričom uviedol, že táto mapa pôvodne bola označená ako katastrálna mapa z

pôvodného vymeriavania pre kat. úz. Y. L.. Sporné parcely boli označené ako parc.č. XXX/X záhrada vo
výmere 3592 m2, parc.č. XXX/X záhrada vo výmere 939 m2, parc.č. XXX zastavaná plocha vo výmere
1076 m2. Výmery týchto parciel boli vypočítané grafickou metódou, to zn., že na základe miestneho
zamerania bola vyhotovená mapa a na tejto mape pomocou nitkového planimetra boli vypočítané
tzv. grafické výmery, ktoré boli základom založenia pozemkovoknižných vložiek a pozemkovoknižných

máp. Presnosť grafickej výmery závisel najmä na presnom vytvorení kresby a na stálosti mapového
podkladu - papieru. Grafické znázornenie pôvodnej pozemkovej mapy zobrazuje časť katastrálnej mapy
vyhotoveného z poľného náčrtu pri mapovaní v roku 1903 doplneného údajmi zameranými v roku 1955
pri rozdelení pôvodných parciel XXX/X, XXX/X C. XXX. Grafické znázornenie pôvodnej pozemkovej
mapy bolo vyhotovené na podklade mapy pôvodného vymeriavania v súradnicovom systéme JTSK po

skenovaní mapového listu 14 katastrálnej mapy. Skenovaním boli odmerané súradnice lomových bodov
a bol vytvorený obraz, v ktorom bolo možné výpočty plôch vykonať matematickými výpočtami. Znalec
konštatoval,žepozameranískutočnéhostavuvterénezistiltotožnosťsmeranýmiúdajmigeometrických
plánov č. 33472602-64/99, 087/2003, 2/2006. Vykonal porovnanie skutočného stavu užívania s údajmi
vedenými na listoch vlastníctva a zistil, že rozdiel vo výmerách podľa listu vlastníctva a skutočného

zamerania vychádza z nesprávnych údajov pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXX/X C. XXX.
Zo všetkých dostupných archívnych materiálov znalec konštatoval, že vyplýva, že sporná vlastnícka
hranica sa nachádza na spojnici bodov 858-3, 936-3 a 858-21. To zn., že parcela č. XXX/X vo vlastníctve
navrhovateľ je v užívaní odporcov, pričom konštatoval, že pozemková kniha nezodpovedala za výmery
parciel.

Z notárskej zápisnice Nz . č. 109/1953 , N/not 115/53 zo dňa 02.12.1953 súd ďalej zistil, že predmetná
notárska zápisnica bola vyhotovená notárom Dr. Michalom Erdelským v prítomnosti vdovy F. M., K.. P.
ako aj E. S., K.. R. jej sestry F. E., K.. R. ktorí žiadali aby notár vyhotovil notársku zápisnicu o tom, že
hore uvedení rozdelili si podľa skutočného úžitku nehnuteľnosti pkn. vložke č. XXX kat. úz. Y. L., parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX pričom sú vedené ako spoluvlastníčky v pkn. vložke č. XXX pod bod 2, 4, 17 v
celosti vedený dom , dvor a záhradu , že podľa mernického nákresu so XXX/X novým mpč. označenú
XX a 11 m2 teda 559 m2 veľkú časť prijíma E. S. so XXX/X, XXX novými pmč. označené spolu 18 a 63

m2, veľkú časť preberá s domom a dvorom F. M., K.. P. a parc.č. XXX/X, XXX/X novými mpč. označené
časti výmery 17 a 33 m2 preberá F. E. , K.. R. a navzájom si dovoľujú, aby sa vlastnícke právo týmto
spôsobom pozemnoknižne vložilo.
Z výsledkov vykonaného dokazovania poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, ďalej na výpoveď
účastníkov konania ako aj z výpovede svedkyni H. Y., dcéry pani C. R., od ktorej odporcovia odkúpili

susediacu nehnuteľnosť súd zistil, že hranicu susedných parciel tvorí práve plot, ktorý plot uložil podľa
vyjadrenia účastníkov konania práve otec navrhovateľa. Odporcovia ktorí nadobudli kúpou susedné
parcely od C. R. užívala C. R. nerušene a nepretržite a podľa všetkého práve tento plot , ktorý určoval
hranicu medzi susediacim pozemkom, osadil ako je to hore uvedené ešte otec navrhovateľa. Na túto
skutočnosťpoukázaliodporcoviaužnazačiatkutohtokonaniapričomuviedli,žesplnilivšetkypodmienky
vydržania k novovytvorenej parc.č. XXX/X vo výmere 94 m2. Svedkyňa H. Y. potvrdila, že právna

predchodkyňa odporcov p. R. užívala pozemky, ktoré predala neskôr v tom istom stave ako ich užívajú
odporcovia aj dodnes. Hranicu medzi susednými pozemkami vždy tvoril plot, pričom susedia boli rodičia
navrhovateľa. Uviedla ďalej, že sa pamätá na to, že keď sa robil nový plot v roku 1953 bol to osadený tak,
že jeden meter z dvora jej matky p. R. C. bol zobratý v prospech susedov. Plot v skutočnosti takto osadil
do terénu otec navrhovateľa, pôvodný plot bol z dosiek, neskôr sa plot zrekonštruoval, teraz je pletivový,

pričom umiestnenie plotu sa nezmenilo, to zn., že naďalej tento plot tvoril hranicu medzi susednými
pozemkami ako predtým. Predmetný pletivový plot ešte stále existuje a je na tom istom mieste, ako ho
v podstate vyhotovil otec navrhovateľa. V danom prípade navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že hranica
medzi nehnuteľnostiami vedenými správou katastra G. R., v kat. území Y. L., na LV č. XXX ako parc.
č. XXX/X záhrady vo výmere 740m2 a ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2 a na LV č. XXX

ako parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 630m2 a parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria vo výmere
533m2 sa nachádza na spojnici bodov A - B podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing.
Vojtecha Bindera č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 v znení doplnenia posudku zo dňa 17.10.2009, ktoré
sa stávajú súčasťou rozsudku, pričom žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX k.ú. Y. L. ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2. Odporcovia vo

vzájomnom návrhu taktiež žiadali, aby súd určil, že sú vlastníkmi tejto spornej nehnuteľnosti z dôvodu
vydržania.
Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva ( aktívna
legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnení, ak
žalovaný má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej

zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností.
Podanie určovacej žaloby je viazané na preukázanie naliehavého právneho záujmu ( § 80 písm. c
O.s.p.). súdy obvykle považujú právny záujem navrhovateľa na usporiadanie vlastníckych vzťahov v
evidencii nehnuteľnosti za notorietu, pretože bez listinného dôkazu o vlastníctve nemôže nehnuteľnosti
scudziť, získať na ňu stavebné povolenie, použiť ju na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, zriadením

záložného práva atď. väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná neodloženými právnym vzťahmi
k nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak určením vlastníckeho práva možno
predísť žalobe na plnenie. Tým sa určovacia žaloba stáva aj právnym prostriedkom, ktorým sa umožňuje
poskytnutie ochrany právneho postavenia vlastníka skôr, než dôjde k porušeniu jeho práva. Avšak už k
porušeniu práva vlastníka došlo, potom má vlastník obvykle záujem na odstránení následkov porušenia

práva - na plnení, okrem prípadov odôvodňujúcich už uvádzanú kumuláciu petitov na určenie na plnenie.
Súd v danom prípade poukazuje na judikát č. R 6/1999 podľa ktorého určenia priebehu hraníc sa
v administratívnom konaní ( § 48 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z.z.) možno domáhať v prípadoch ak
nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami
treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa

ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom
susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná
plocha.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd preto určil v súlade s návrhom navrhovateľa čo do
odseku 1, že hranica medzi nehnuteľnostiami v kat. území Y. L., ved. na LV č. XXX ako parc. č. XXX/

X záhrady vo výmere 740m2 a parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2 a na LV č. XXX ako parc. č.
XXX/X orná pôda vo výmere 630m2 a parc. č. XXX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 533m2
sa nachádza na spojnici bodov A-B podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing. Vojtecha
Bindera č. 8/2008 zo dňa 31.10.2008 v znení doplnenia posudku zo dňa 17.10.2009, ktoré posudkysa stali súčasťou predmetného rozsudku. Sami odporcovia žiadali určiť predmetnú hranicu tak, ako to
žiadal navrhovateľ.
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX k.ú.

Y. L. ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2. Odporcovia podali vzájomný návrh, kde žiadali, aby
súd z dôvodu vydržania určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ved. na LV č. XXXX,
k.ú. Y. L. ako parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2.
Vydržanie je osobitným originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ( ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov a to: 1. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2.

Držba musí byť oprávnená, 3. Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Subjektom vydržania môže byť tak aj fyzická ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov ( § 21). Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby
je významné intertemporálne ustanovenia § 865 ods. 3 ( § 507a ods. 3 Zákona č. 135/1982 Zb.),
umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01.04.1983 so súčasným odkladom možností vydržania
až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade

vydržania pozemku započítal čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred 01.01.1992.
Pred plynutie vydržacích dôb sa použijú primerane ustanovenia uplynutí premlčacej doby ( § 111 a nasl.).
Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie
vlastníckeho práva k veci vydržiteľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže tento právny

následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.
Preto rozhodnutie súdu, vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa ( § 80 písm. c.O.sp.) o tom, že
tento nadobudol vlastnícke právo vydržaním, má povahu deklaratórneho rozhodnutia.
Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona ( ex
lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy,

a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti
občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964, a napokon obdobie platného
občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 01.04.1964 so zreteľom na jeho novelu, najmä zákon č.
131/1982 Zb., účinný od 01.04.1983 a zákon č. 509/91 Zb. účinný od 01.01.1992.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenka do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti

nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to tak napriek
tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter,
bol vlastník uvedený niekto iný.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, ktorý nebol dobromyseľný pri začiatku svojej
držby a teda vedel, že nehnuteľnosti nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo,

že je po práve a opak sa musel dokazovať.
Podľa občianskeho zákonníka 141/1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto
ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú t. j. 3 roky na hnuteľnú a desať rokov
na nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený

držiteľ sa zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo,
že držba je oprávnená.
Uvedené právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa veci z rozdielnych hľadísk.
Zatiaľ čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala
dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa OZ č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po

celú vydržaciu dobu. Podľa obyčajového práva a i ustanovenia § 116 ods. 2 OZ č. 141/1950 Zb. platila
zásada, že kto nadobudol oprávnený držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu
dobu predchodcu. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 OZ č. 141/1950 Zb. sa od 01.01.1951
ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva.
Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa v zmysle § 566 OZ č. 141/1950 Zb. skončila

najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty, počítanej od 01.01.1951, ak pravda neuplynula skôr.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie ( zákonom č. 131/1982 Zb)
t. j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená novela ustanovenia § 132a, 135a novo upravila ochranu
držby a vydržania možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.01.1983 s
tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 ( § 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci,

ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec
3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti
bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Súd v tomto smere poukazuje na judikát R 83/2002 podľa ktorého
vlastníkom nehnuteľnosti počínajúc dňom 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenejdržbe nepretržite po dobu 10 rokov a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992;
do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.
Navrhovateľ vstúpil v roku 1997 do držby nehnuteľnosti nadobudnutím vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti v stave, v akom užívali tieto nehnuteľnosti najmenej 50 rokov pred nimi ich právni
predchodcovia tak, že hranicu medzi susednými nehnuteľnostiami tvoril plot, ktorý postavil otec
navrhovateľa. Túto skutočnosť uznal sám navrhovateľ, ktorý uznal, že nehnuteľnosť v čase keď
to navrhovatelia nadobudli do vlastníctva, právom oprávnenej a dobromyseľnej držby nadobudla
do vlastníctva aj právna predchodkyňa odporcov C. R., plot bol osadený a určil hranicu medzi

nehnuteľnostiami v roku 1953, a od vtedy bola nespornosť hranice až do roku 2000. Je pravdou, že
navrhovateľ nadobudol vlastníctvo skôr ako odporcovia a až v roku 2000 si dal vyhotoviť geometrický
plán. Vzhľadom na a dĺžku doby vydržania treba preto aplikovať na konkrétny prípad, že vydržacia lehota
začala plynúť prinajmenšom v roku 1953, keď bol nanovo urobený plot. Podľa vyjadrenia svedkyni H.
Y. na tom istom mieste stál plot už mnoho rokov predtým. Umiestnenie plotu sa nezmenilo ani vtedy,
keď sa robil plot z pletiva a tak existuje do dnes. Až do roku 2000 žiadne pochybnosti nezhody o

hranici pozemkov neboli. S poukazom na ust. § 865 ods. 3 ( § 507a ods. 3 Zákona č. 131/1982 Zb.)
a ust. § 872 ods. 6 Zákona č. 509/1991 Zb. je možné započítať nepretržitú a nenarušenú držbu už
od roku 1953 najneskoršie od 01.04.1983. Súd v danom príapde poukazuje aj na § 129 ods. 1 OZ,
podľa ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo ktor vykonáva právo pre
seba a na znenie ust. § 130 ods. 1 OZ, že ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená. Znemená to, že v prípade pochybnosti< či ide o držbu oprávnenú sa teda
predpokladá, že platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten,
kto popiera dobromyseľnosť držby má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Nakoľko
navrhovateľ súdu preukázať nevedel, že v danom prípade zo strany odporcov ide o neoprávnenú držbu

súd návrhu navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX k.ú. Y. L. ako
parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 94m2 zamietol a vyhovel vzájomnému návrhu odporcov čo sa týka
určenia, že tí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ved. na LV č. XXX k.ú. Y. L. ako parc.č.
XXX/X záhrady vo výmere 94m2.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p. podľa ktorého v zložitých

prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).