Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242315
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242315.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľky - Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F.
XXX/X, XXX XX L., právne zastúpená - Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom V. L. XX, XXX XX
E., proti odporcovi - Československá obchodná banka, a.s., so sídlom: Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, právne zastúpený - URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom: Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o určenie neplatnosti výpovede, na základe odvolania navrhovateľky

proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Cpr/3/2011-173 zo dňa 30.1.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým po pripustení jeho zmeny
uznesením 14Cpr/3/2011-157 zo dňa 29.11.2012 sa domáhala: 1/ určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru zo dňa 20.12.2010 zo strany odporcu, 2/ že pracovný pomer uzavretý pracovnou

zmluvou zo dňa 1.7.1999 medzi odporcom a navrhovateľkou skončil dňa 31.10.2011, 3/ uloženia
povinnosti odporcovi nahradiť mzdu za obdobie od 1.4.2011 do doby opätovného prideľovania práce vo
výške486,361eurmesačnespolusúrokomzomeškaniavovýške9%dozaplatenia,akoajnáhradytrov
konania. V časti jej návrhu uplatnený nárok o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru - okresný súd uznesením č.k. 14Cpr/3/2011-155 zo
dňa 23.10.2012 vylúčil na samostatné konanie.

Dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru videla navrhovateľka v tom, že:
- výpoveď nebola vopred prerokovaná zo zástupcami zamestnancov,
- dôvod výpovede - „neskorý príchod do práce dňa 17.9.2010“ bola objektívna okolnosť - nejde o
porušenie pracovnej disciplíny, navyše možnosť výpovede z tohto dôvodu bola prekludovaná, pretože
výpoveď zo strany odporcu bola spísaná až 20.12.2010,

- opustenie pracovnej týždennej porady dňa 20.9.2010, kde jej boli vytýkané pracovné nedostatky,
nastalo v dôsledku nezvládnutých emócií na jej strane,
- nesplnenie úlohy zo dňa 27.10.2010, mala dohodnúť minimálne 5 schôdzok s klientmi banky, na
plnenie tejto úlohy nemala vytvorené dostatočné pracovné podmienky, pretože na plnenie pracovnej
úlohy nemala dostatok času a plnenie tejto úlohy odvádzalo jej pozornosť od plnenia jej ďalšej funkcie
hlavnej pokladníčky, nebola na prácu so systémom dostatočne vyškolená,

- od 27.11.2010 do 5.12.2010 v dobe, kedy čerpala riadnu dovolenku, pri odchode na ňu neodovzdala
hotovosť pokladne nad 3.500 eur inému zamestnancovi, čím mala porušiť predpis týkajúci sa
manipulácie s hotovosťou, - tvrdila, že takýto postup pri nakladaní s hotovosťou bol zo strany
zamestnancov bežný a nebol nikomu inému vytýkaný.

Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázaný vznik pracovného pomeru navrhovateľky so

zamestnávateľom - odporcom, skutočnosti ohľadne vzniku pracovného pomeru neboli medzi účastníkmi
sporné. Odporca listom zo dňa 20.12.2010 skončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa § 63 ods. 1písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, na
ktoré bola navrhovateľka písomne upozornená vytýkacími listami. Výpovedné dôvody zamestnávateľ -
odporca vo výpovedi špecifikoval, jednalo sa o štyri výpovedné dôvody, ktoré boli skutkovo konkrétne

vo výpovedi vymedzené v rozsahu, ako to uvádza súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho
rozsudku pod bodom 1/, 2/, 3/, 4/ na strane 3 písomného vyhotovenia rozhodnutia.
Navrhovateľka prevzatie výpovede potvrdila svojim podpisom dňa 30.12.2010. Na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 17.9.2010 (skutkové vymedzenie v bode 1) a zo dňa 20.9.2010 (skutkové vymedzenie
v bode 2 výpovede) bola navrhovateľka upozornená vytýkacím listom zo dňa 30.9.2010, ktorý

navrhovateľka prevzala tým istým dňom. Bola poučená na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny. Na porušenie pracovnej
disciplíny uvedenej v skutkovom vymedzení výpovede pod bodom 3 bola navrhovateľka odporcom
upozornená vytýkacím listom zo dňa 26.11.2010, zároveň i na možnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Tento vytýkací list prevzala dňa 6.12.2010
s výhradou, že s jeho znením nesúhlasí. Na porušenie pracovnej disciplíny uvedenej pod bodom 4

skutkového vymedzenia výpovede bola navrhovateľka odporcom upozornená vytýkacím listom zo dňa
7.12.2010 a zároveň i na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ Zákonníka práce, tento vytýkací list navrhovateľka prevzala dňa 30.12.2010. Listom zo dňa 8.2.2011
navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, z vyjadrenia odporcu zo
dňa 22.02.2011 vyplýva, že tento považoval skončenie pracovného pomeru za platné.

Okresný súd hodnotením vykonaného dokazovania vychádzajúc aj z obsahu výpovede svedkov (N.
B., X. G., V. K., Ing. S. W., B. K., R. T., Ing. G. K., F. N.), ako aj z listinných dôkazov, ktoré účastníci
konania pre účely súdneho konania súdu predkladali, aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení § 61
ods. 1, § 61 ods. 2, § 63 ods. 1, písm. e/, § 63 ods. 3, § 74, § 17 ods. 2 Zákona č. 311/2001

Z.z. (ďalej „Zákonník práce“) účinného v rozhodnom čase dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu
navrhovateľky, keďže nezistil žiaden dôvod, prečo by mala byť výpoveď neplatná. V konaní súd
mal preukázané prerokovanie výpovede danej navrhovateľke príslušným odborovým orgánom, túto
skutočnosť potvrdili členovia odborového orgánu, napokon i to, že im boli známe výpovedné dôvody,
pre ktoré je jej daná výpoveď. Z emailovej komunikácie bolo preukázané, že k prerokovaniu výpovede

došlo na základe žiadosti príslušného zamestnanca odporcu zo dňa 10.12.2010, prerokovanie výpovede
bolo oznámené predsedkyňou odborového orgánu dňa 17.12.2010, výpoveď bola datovaná dňom
20.12.2010, z čoho vyplýva, že k prerokovaniu výpovede došlo vopred. Výpoveď odborovým orgánom
bola platne prerokovaná, pretože súčasťou žiadosti o prerokovanie výpovede bola listina obsahujúca
dôvody,prektorémienidaťodporcanavrhovateľkevýpoveď,tútoskutočnosťpotvrdiliajsvedkovia.Preto

účinky prerokovania výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce sú dané.
Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza svoje závery ku každému jednotlivému
výpovednému dôvodu nasledovne:

Bolo preukázané, že navrhovateľka sa dňa 17.09.2010 dostavila na pracovisko oneskorene. Jej

oneskorený príchod do práce bol spôsobený objektívnym meškaním dopravného prostriedku, čo by
samo osebe nebolo výpovedným dôvodom pre menej závažné porušenie disciplíny. Navrhovateľka sa
však následne dopustila ďalšieho konania, ktoré podľa názoru súdu má charakter menej závažného a
dokonca opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ďalšie následné porušenia pracovnej disciplíny
sú objektívne výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Za takéto dôvody

považoval súd ostatné dôvody a to:
a/ bezdôvodné opustenie pravidelnej týždennej porady pobočky dňa 20.9.2010, čoho sa dopustila po
tom, čo jej boli vytýkané nedostatky v jej práci. Nebolo sporné, že navrhovateľka poradu opustila.
Opustenie pracovnej porady je podľa názoru súdu bolo menej závažným porušením pracovnej disciplíny
bez ohľadu na to, čo navrhovateľku viedlo k opusteniu porady. Nezvládnutie emócií po tom, čo jej boli

vyčítané nedostatky v práci, nemôže byť ospravedlnením neúčasti navrhovateľky na pravidelnej porade
na ktorej bola jej účasť povinná.
b/ nerešpektovanie pokynu zadaného nadriadeným 27.10.2010 dohodnúť minimálne 5 schôdzok s
klientmi týždenne a uvedené zadať do systému CM. Navrhovateľka sama potvrdila, že klientov síce
vyhľadávala, ale že si nesplnila povinnosť evidovať schôdzky a kontakty s nimi v systéme v zmysle

zadania. Nijakým spôsobom však nepreukázala, že by skutočne aktívne klientov vyhľadávala, napríklad
tým, že si o tom viedla záznamy iným spôsobom. V systéme nemala evidovaných žiadnych klientov
a schôdzky s nimi. Pokiaľ argumentovala, že mala nedostatok času na plnenie tejto úlohy popri práci
pokladníčky, svojho zamestnávateľa neupozorňovala, pracovnú úlohu prijala bez výhrad. Rovnako tak uzamestnávateľa nereklamovala prípadnú chybu programu pre ktorú by povinnú evidenciu nebolo možné
realizovať, zamestnávateľa neupozornila na to, že na prácu so systémom ju nedostatočne vyškolil.
Tým, že neevidovala povinný počet schôdzok a kontaktov s klientmi v počítačovom systéme v zmysle

písomného pokynu zamestnávateľa zo dňa 27.10.2010, porušila druhýkrát menej závažne pracovnú
disciplínu, keď neuposlúchla pokyn nadriadeného a neplnila si zadané povinnosti.
c/ porušenie povinnosti pri nakladaní s hotovosťou pri odchode na plánovanú dovolenku. Súd v konaní
mal taktiež preukázané, že navrhovateľka pri odchode na plánovanú dovolenku v dňoch 27.11.2010
až 5.12.2010 ponechala v pokladni hotovosť vo výške 14.376,84 eur. Potvrdila, že porušila časť 4 bod

1.1 interného predpisu INSG 2009.643B2. Podľa názoru súdu ponechanie hotovosti v pokladni v sume
niekoľkonásobne prevyšujúcej povolenú výšku povolenej hotovosti v pokladni je výslovným porušením
interného predpisu, ktorý bez ďalšieho možno kvalifikovať ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Takýmto nedbanlivým konaním navrhovateľky mohla byť odporcovi spôsobená značná škoda.
Súd podotýkal, že na svoju obranu navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
nesplnenie si tejto povinnosti, nepreukázala, že by takýto postup pri manipulácii s hotovosťou bol na

pobočke kde pracovala bežný.

V posudzovanej veci na základe konštatovaných skutočnosti súd mal za to, že boli dané výpovedné
dôvody, tie boli vo výpovedi riadne skutkovo vymedzené tak, aby boli nezameniteľné a riadne
identifikovateľné, bola splnená aj podmienka výpovede uvedená v § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce,

bola splnená aj dvojmesačná lehota pre výpoveď požadovaná ust. § 63 ods. 3 Zákonníka práce.

Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa 142 ods.1 O.s.p., odporcovi - úspešnej
procesnej strane priznal právo na náhradu trov od navrhovateľky - neúspešnej účastníčky v konaní.
Odporcovi vznikli trovy titulom trov právneho zastúpenia, po preskúmaní účelnosti ich vynaloženia a

správnosti vyčíslenia postupujúc v zmysle ust. Vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal súd titulom trov
právneho zastúpenia sumu 911,39 eur .

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, vytýkala

nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Domáhala sa preto zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Naďalej zotrvávala na
tom, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov,
nesplnil hmotnoprávnu podmienku v zmysle § 74 Zákonníka práce. V osobitostiach poukázala na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku pod sp. zn. 3Cdo/192/2007 podľa ktorých sa

musí prerokovať samotná výpoveď zamestnávateľa, t.j. jeho už vyhotovený, existujúci právny úkon,
nie však len zámer, úmysel, alebo rozhodnutie dať zamestnancovi v budúcnosti výpoveď. Svedkovia
- zástupcovia odborovej organizácie jednoznačne nepotvrdili, že im bola doručená príloha k mailu,
vypracovanálistinarozviazaniapracovnéhopomeru,potvrdiliiba,žedostaliododporcumailomžiadosťo
prerokovanie výpovede s prílohami, teda zámer odporcu skončiť s ňou pracovný pomer. Keďže odporca

vypracovával právny úkon - skončenie pracovného pomeru s ňou až 20.12.2010, nemohol taký úkon
predložiť zástupcom zamestnávateľa dňa 17.12.2010 na prejednanie, takýto úkon odporca len účelovo
predstieral.

Odvolateľka nesúhlasila s hodnotením opodstatnenosti jednotlivých dôvodov výpovede súdom prvého

stupňa. Pokiaľ ide o jej vytýkané omeškanie do práce a vytýkané pochybenie ku ktorému malo dôjsť
17.9.2010 - možnosť tejto výpovede bola prekludovaná podľa 63 ods. 4 Zákonníka práce, nakoľko
výpoveď zo strany odporcu bola spísaná až dňa 20.12.2010. Poznamenala správnu konštatáciu
súdu prvého stupňa, že meškanie spoja do zamestnania je objektívnou okolnosťou, ktorú nemôže
zamestnanec ovplyvniť a nie je to možné považovať ani za porušenie pracovnej disciplíny. Obdobne

možnosť výpovede k vytýkanému pochybeniu dňa 20.9.2010 (opustenie miestnosti, kde prebiehala
pracovná týždňová porada) bola tiež prekludovaná, nakoľko výpoveď zo strany odporcu bola spísaná
až dňa 20.12.2010. Túto skutočnosť súd poznal z písomného vyjadrenia jej právneho zástupcu , avšak
tomuto nevenoval patričnú pozornosť pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Dodala, že takýto dôvod
výpovede je možné považovať aj za dôvod v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej nadriadená vyvolala

u nej negatívne emócie a následne aj jej reakciu využila ako dôvod výpovede, pričom je dôvodné sa
domnievať, že vytýkanie pracovných výsledkov nebolo opodstatnené a sledovalo jediný cieľ - zníženie
počtu pracovníkov na prevádzke odporcu. Bolo však preukázané, že ona napriek uvedenému neopustila
svoje pracovisko, budovu pobočky a aj pracovná porada bezprostredne po jej odchode sa skončila, nievšak z dôvodu jej odchodu, ale z dôvodu ukončenia programu schôdze. Aj tento výpovedný dôvod súd
vyhodnotil nesprávne. Ďalší dôvod výpovede - nesplnenie úlohy zo dňa 27.10.2010 - táto úloha s ňou
nemohla byť splnená v rozsahu ako to odporca od nej požadoval, vzhľadom na jej pracovné zaradenie,

čo odporca poznal. Odporca jej zadal takúto úlohu len preto, aby jej nesplnenie mohol neskôr vytknúť a
získať dôvod pre skončenie pracovného pomeru. Zadaním takejto úlohy odporca musel vopred vedieť,
že nie je schopná túto úlohu časovo zvládnuť bez ohrozenia plnenia svojej hlavnej pracovnej úlohy
- práce hlavnej pokladníčky banky odporcu. Na plnenie uloženej úlohy nemala dostatočne vytvorené
pracovné podmienky, časový priestor ako iné pracovníčky prevádzky, pretože ako jediná plnila funkciu

hlavnej pokladníčky.
V konaní bolo ďalej preukázané, že nebola ani dostatočne vyškolená na prácu so systémom „CM“.
Napokon samotné zistene, že systém CM neeviduje splnenie úlohy z jej strany ešte neznamená že
túto úlohu si neplnila, alebo že by ju ignorovala. Pokiaľ by odporca považoval za splnenie úlohy iba
tú skutočnosť, že v systéme CM sa nachádza záznam o stretnutiach, napriek tomu, že by takéto
stretnutia neorganizovala, je potrebné považovať vyžadovanie plnenia takejto úlohy iba za šikanovanie

podriadených, pretože zmyslom tejto úlohy nie je iba zaznamenávať do evidencie CM stretnutia s
klientmi ale reálne ich podnecovať, čo ona plnila. Bolo i z výsluchu svedkov preukázané, že skutočne
odkazovala klientov banky na stretnutia s inými kolegami, teda ich podnecovala na stretnutia a plnila
túto úlohu riadne v rámci svojich časových možnosti hlavnej pokladníčky banky. Po kontrole zo strany
nadriadenej ktorou bolo zistené, že systém CM nezaznamenáva plnenie uvádzanej úlohy tie odstránila

po riadnom poučení a evidovala následne schôdzky riadne. Ďalší výpovedný dôvod, že pred odchodom
na dovolenku v období od 27.11.2010 do 5.12.2010 neodovzdala hotovosť pokladne nad 3.500 eur
inému zamestnancovi, čím mala porušiť predpis týkajúci sa manipulácie s hotovosťou, s ktorým bola
oboznámená,- v konaní sa preukázalo, že takýto postup, aký ona zvolila pri nakladaní s hotovosťou
bol zo strany viacerých zamestnancov v minulosti bežný, no nikomu z radov iných zamestnancov takýto

nedostatok vytýkaný nebol, na takýto nedostatok v predchádzajúcom období zo strany nadriadených
upozornená nikdy nebola. Napriek tomu, že pracovníci odporcu ktorí mali rovnaký problém, poukazovali
na tento problém na poradách, nadriadení tento problém až s výnimkou jej, nikdy neriešili. Ak by bolo
možné pripustiť, že tento dôvod výpovede mohol súd vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny,
absentujú zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/

Zákonníka práce, hmotnoprávna podmienka, že bola v období 6 mesiacov pred výpoveďou upozornená
na porušovanie pracovnej disciplíny, horeuvedené dôvody totiž nie je možné považovať za porušenie
pracovnej disciplíny na jej strane. Takéto právne posúdenie menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny neobstojí ani z hľadiska škodlivých následkov vyplývajúcich pre odporcu a ani z hľadiska
rovnakého posudzovania porušovania pracovnej disciplíny inými zamestnancami. Z týchto dôvodov sa

domáhala zmeny napadnutého rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadala vyhovieť podanému návrhu v
celom rozsahu, alternatívne žiadala zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zvýraznil, že ako zamestnávateľ splnil povinnosť vopred

prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce nastanú len
vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, alebo
priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede uvedené v
§ 61 ods. 2 Zákonníka práce. Uvedené náležitosti jeho žiadosť o prerokovanie splnila, bola teda v súlade

s § 74 v nadväznosti na § 61 ods. 2 Zákonníka práce. K jednotlivým porušeniam pracovnej disciplíny
navrhovateľky sa vyjadril jednak na pojednávaní (15.2.2012), v písomných podaniach (18.7.2011,
5.3.2012) ako aj v podaniach právneho zástupcu (14.9.2012, 29.10.2012). Navrhovateľka svoje tvrdenia
účelovo zmenila s cieľom zľahčovania situácie, dostala sa do rozporu so svojimi prvotnými vyjadreniami,
jej tvrdenia ktorými dôvodí, že pracovnú disciplínu neporušila, neobstoja. Rovnako neobstoja jej

tvrdenia o znižovaní počtu zamestnancov a s tým súvisiace konanie voči nej ako zamestnancovi. On
preukázal v konaní listinnými dôkazmi, že k žiadnej diskriminácii zamestnancov nedošlo. Práve naopak,
ako zamestnávateľ postupoval v danom prípade obozretne, transparentne. Navrhovateľka vedomá si
následkov svojho konania napriek tomu svoju pracovnú disciplínu nezlepšila a preto došlo s ňou k
rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré plynuli z dôkazov, vec správne právne posúdil,
neopomenul žiadnu skutočnosť ktorá by mohla mať vplyv na odlišné právne posúdenie veci. Z tohtodôvodu odporca žiadal potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľky za dôvodné.

Preskúmanímspisuboljednoznačnepreukázanývznikpracovnéhopomerunavrhovateľkyuodporcu,že
odporca sa rozhodol ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou, výpoveď zo dňa 20.12.2010
v písomnej forme doručil odporkyni do vlastných rúk a skončenie pracovného pomeru na základe

jednostrannej výpovede sa opiera o § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce (Zákon č. 311/2001 Z.z. v
platnom znení) pre opakované porušenie pracovnej disciplíny.

Z obsahu písomnej výpovede zo dňa 20.12.2010 (č.l. 11, 12 spisu) vyplýva, že výpovedná doba je
trojmesačná, začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede,

t.j. dňom 1.1.2011 a podľa tohto pracovný pomer navrhovateľky sa mal skončiť dňa 31.3.2011.
Zároveň vo výpovedi sa konštatuje, že bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 17.12.2010.
Bezpochyby prevzatie tejto výpovede potvrdila navrhovateľka dňa 30.12.2010, z toho vyplýva, že je
zachovaná aj hmotnoprávna lehota na podanie návrhu o neplatné skončenie pracovného pomeru, tento
návrh navrhovateľka u súdu podala 20.4.2011.

Nemožno uprieť súdu prvého stupňa, že v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a
najobjektívnejšieho rozhodovania vykonal dokazovanie rozsiahle, avšak doterajšie skutkové zistenia
súdu prvého stupňa nepostačujú pre prijatie objektívneho záveru o tom, že boli naplnené zákonom
požadované podmienky pre danie výpovede odporcom navrhovateľke z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.

e/ Zákonníka práce.

Krajský súd zistil, že odporca v písomnom vyhotovení výpovede vymedzil konkrétne skutkové dôvody
a v rozsahu tohto vymedzenia dôvody skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom predložil na
prerokovanie so zástupcami zamestnancov, boli naplnené podľa názoru krajského súdu podmienky

platného prerokovania. Túto skutkovú okolnosť súd prvého stupňa správne zistil a po právnej stránke
aj správne uzavrel. Krajský súd sa nestotožnil preto s odvolacou argumentáciou navrhovateľky
namietajúcou neplatnosť prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov.

V ďalšom sa krajský súd zaoberal so spornými otázkami, ktoré sa dotýkali skutkových zistení a právnych

hodnotení jednotlivých skutkových dôvodov - tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou.

Výpovedný dôvod - neskorý príchod navrhovateľky dňa 17.9.2010 na pracovisko, správne bola
vyhodnotená súdom prvého stupňa ako objektívna okolnosť, s uvedeným záverom sa i krajský súd
stotožňuje, nejde v prípade uvedeného dôvodu o porušenie pracovnej disciplíny, neskorý príchod

navrhovateľky bol zapríčinený objektívnou okolnosťou, naviac za oneskorený príchod sa ospravedlnila.
Tento dôvod nebolo možné kvalifikovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Výpovedný dôvod - opustenie pracovnej týždennej porady 20.9.2010, kde navrhovateľke boli vytýkané
pracovné nedostatky - bol okresným súdom vyhodnotený nesprávne ako porušenie pracovnej disciplíny.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka na označenej pracovnej porade
neuniesla psychickú a emočnú záťaž, v dôsledku citovej indispozície opustila miestnosť v ktorej sa
konala pracovná porada, nie však pracovisko, mala záujem sa vrátiť na poradu po tom ako sa čiastočne
upokojila, porada sa však medzičasom ukončila, nebolo sa už kam vrátiť. Vzhľadom na intenzitu tých
okolností, ktoré túto reakciu u navrhovateľky vyvolali - opätovne možno uzavrieť, že existovala okolnosť

objektívnej povahy, preto ani tento dôvod nemožno považovať za porušenie ( ani menej závažné )
pracovnej disciplíny.Nerešpektovanie pokynu nadriadenej zadaný dňa 27.10.2010 podľa ktorého mala dohodnúť si
minimálne 5 schôdzok s klientmi banky - vyhodnotené súdom prvého stupňa ako porušenie pracovnej
disciplíny podľa názoru krajského súdu bolo predčasné. Treba prisvedčiť ale súdu prvého stupňa, že

ak navrhovateľka mala za to, že pre splnenie úlohy zamestnávateľ jej nevytvoril dostatočné pracovné
podmienky, pretože na plnenie pracovnej úlohy nemala dostatok času, prípadne plnenie tejto úlohy
odvádzalo jej pozornosť od plnenia zadanej úlohy, že nebola dostatočne vyškolená na prácu so
systémom - bolo jej povinnosťou zamestnávateľovi oznámiť, z doposiaľ vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by túto oznamovaciu povinnosť navrhovateľka voči odporcovi splnila. Na druhej

strane existujúce skutkové zistenia vo veci neumožnili prijať ustálený záver o tom, že uvedené
konanie navrhovateľky by dostatočne nasvedčovalo porušeniu pracovnej disciplíny. V súvislosti s
uvedenýmvýpovednýmdôvodomjepotrebnézodpovedaťďalšiesúvisiaceotázky:čisplnenietejtonovej
úlohy (bezpochyby sa jednalo o novú úlohu) bolo problémom aj u ďalších zamestnancov, či zistené
nedostatky vo vzťahu k iným zamestnancom boli tiež riešené obdobným postupom porovnateľným
ako v prípade navrhovateľky, či zamestnávateľ zachoval obdobný štandardný postup aj vo vzťahu

k iným zamestnancom ako navrhovateľke, t.j. či ich napomenul iba ústne, alebo obdobne tak, ako
navrhovateľku. Sú to skutkové otázky, ktoré si vyžadujú relevantné odpovede a preto bez doplnenia
týchto skutkových zistení záver o tom, že ide daným konaním o porušenie pracovnej disciplíny
navrhovateľkou je predčasný. Doplnenie týchto skutkových zistení presahujú aj rámec odvolacieho
konania.

Ďalší dôvod porušenia pracovnej disciplíny - porušenie ustanovenia časti 4 bod 1.1 interného
predpisu INSG 2009.643B2 (manipulácia s hotovosťou), teda porušenie povinnosti zamestnanca
pracujúceho s hotovosťou v prípade plánovanej neprítomnosti na pobočke dlhšej ako 5 kalendárnych
dní, previesť hotovosť na iného pokladníka tak, aby stav zverenej hotovosti nepresiahol výšku 3.500

eur - keď navrhovateľka v dňoch 27.11.2010 - 5.12.2010 si čerpala plánovanú riadnu dovolenku 9
kalendárnych dní a v pokladni ponechala hotovosť vo výške 14.376,84 eur, podľa názoru krajského
súdu, vzhľadom na obsah a intenzitu je porušením pracovnej disciplíny, vo vzťahu k uvedenému
dôvoduvýpovedekrajskýsúdkonštatovalnedôvodnosťodvolacejargumentácienavrhovateľky.Dodáva,
že navrhovateľka zaradená v pracovnej pozícii a s pracovnou náplňou pokladníčky pracujúca s

finančnou hotovosťou, bola viazaná vnútorným predpisom zamestnávateľa o hospodárení s finančnými
prostriedkami, označené ustanovenie interného predpisu zamestnávateľa je požiadavkou splnenia
tzv. prevenčnej povinnosti zodpovedného zamestnanca pred prípadnou škodou. V doterajšom štádiu
konania však ide o jediný dôvod porušenia pracovnej disciplíny menej závažného charakteru (odporcovi
-zamestnávateľovivdôsledkutohtokonanianavrhovateľkytotižškodanevznikla,odporcatoaninetvrdil)

atentojedinýdoposiaľpreukázanýdôvodporušeniapracovnejdisciplínypodľanázoruodvolaciehosúdu
bez ďalšieho pre možnosť dania výpovede navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce
nepostačuje,pretoževzmysletohtoustanoveniasavyžadujeopakovanéporušeniepracovnejdisciplíny.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u

zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možnodaťzamestnancovivýpoveď,akbolvposledných6mesiacochvsúvislostisporušenímpracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Aby v posudzovanej veci mohol byť naplnený výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka
práce, muselo by byť preukázané, že pred uplatnením tohto výpovedného dôvodu zamestnávateľ
navrhovateľku v posledných 6 mesiacoch písomne upozornil na možnosť výpovede v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď,
zamestnanec musí najmenej dva krát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Už po

prvom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny ho zamestnávateľ písomne upozorní a po druhom
porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď.

V konkrétnej posudzovanej veci bude preto významné ustáliť a zodpovedať, či bolo nesplnenie úlohy
navrhovateľkou uloženej jej dňa 27.10.2010 a vytýkané jej zamestnávateľom porušením pracovnej

disciplíny, alebo nie, na ustálenie tejto otázky krajský súd už naznačil v predchádzajúcej časti aké
súvislosti je potrebné skúmať a zodpovedať.Vzhľadom na súhrn všetkých uvedených okolností krajský súd musel rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť (i v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania) a vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.