Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010222
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313010222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte v zložení JUDr. Vladimír Varga predseda senátu a prísediaci MUDr.

Milan Ivanco a Jaroslav Kačur, v trestnej veci obžalovaného L. L., pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. l písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2 Pv 496/11 zo dňa 09.04.2013, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 10. februára 2014 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obvinený L. L., M.. XX.XX.XXXX F. W.,
A. Q. W., B. Č.. XXXX/XX,

uznáva sa vinného, že

dňa 29.9.2011 v Košiciach, od presne nezistenej osoby, si za sumu 150,00 eur neoprávnene, teda v
rozpore so zákonom č. 139/1998 Z.z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,
zadovážil vysušené časti rastliny konope (Cannabis), uložené v igelitovej taške, ktorú mal uloženú vo
svojej izbe bytu č. 68 na prvom poschodí bytového domu na ulici B. Č.. XX F. W. a ktorú dobrovoľne

vydal policajtom OR PZ Humenné pri vykonaní domovej prehliadky dňa 30.9.2011, pričom išlo o 20
ks hermeticky uzavretých plastových sáčkov o rozmere 7 x 4 cm a jeden plastový sáčok o rozmere
cca 15 x 10 cm, a podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice č.
PPZ-KEU-KE-EXP-2011/3421 išlo o vysušené vrcholky rastliny konope (Cannabis) v celkovej hmotnosti
14,94 g s priemerným obsahom 19,70 % THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope,
z množstva ktorého by bolo možné pripraviť od 98 do 149 obvykle jednorazových dávok drogy, z takto
zadováženého množstva vysušených častí rastliny konope (Cannabis), dal jeden sáčok (jednu dávku)
presne nezisteného množstva R. C.L., M.. XX.X.XXXX, ktorý mu za to zaplatil sumu 10,00 eur, pričom

počas vianočných sviatkov roku 2010 L. L.Ť. zadovážil cigaretu s obsahom marihuany (joint), ktorú užil
fajčením spolu s R. C.,

teda

neoprávnene si kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku,

čím spáchal

zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 172 ods. l Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z., s poukazom na § 2 ods. 1

veta druhá Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v §
37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá

a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a zároveň v
zmysle § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona, ukladá obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou
probačného dohľadu, spočívajúcu v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na obvineného L. L. obžalobu sp. zn. 2 Pv 496/11 zo dňa 09.04.2013 pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že: „v presne nezistenom čase v období od roku 2009 do 28.09.2011, od
presne nezistenej osoby, na doposiaľ nezistených miestach si neoprávnene zadovažoval vysušené časti
rastliny konope (Cannabis), ktoré prechovával v mieste trvalého bydliska najmä pre vlastnú potrebu a
časťrozpredalrôznymnajmenejtromosobámvmesteHumennéadňa28.09.2011siodneznámejosoby

v Košiciach za 150 eur neoprávnene zadovážil igelitovú tašku s obsahom vysušených častí rastliny
konope (Cannabis), pričom pri domovej prehliadke túto dobrovoľne vydal - celkovo 20 kusov hermeticky
uzavretých plastových sáčkov o rozmere 7 x 4 cm a jeden plastový sáčok o rozmere cca 15 x 10 cm, kde
následným kriminalisticko-expertíznym skúmaním bolo zistené, že tieto obsahovali vysušené vrcholky
rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 14,94 gramov s priemerným obsahom účinnej látky

THC (tetrahydrokanabinolu) 19,7% , kde z predloženého množstva by bolo možné pripraviť od 98 do 149
obvykle jednorazových dávok drogy“, ktorým mal naplniť znaky zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona,
tým, že neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú

látku a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Obžaloba je odôvodnená priznaním L. L. v prípravnom konaní, jeho vyhlásením v konaní o dohode o
vine a treste. Výpoveďou svedkov R. C., T. W., T. L., ktorí podľa obžaloby potvrdili, že marihuanu kupovali
od L. L.. Prokurátor poukázal na znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice,

a znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria L.. U. J. L.. Š..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2013, obžalovaný po tom, čo mu bolo umožnené urobiť
niektoré z vyhlásení uvedené v § 257 odsek 1 písm. a) až c) Trestného poriadku (ďalej len TP), využil
oprávnenie obvineného nevypovedať. Jeho obhajca ešte pred tým, než súd umožnil obžalovanému

urobiť vyhlásenie podľa § 257 TP, sa k obžalobe prednesenej prokurátorom vyjadril tak, že obžalovaný
sa nedopustil konania, ktoré je možné kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin v zmysle § 172 ods. 2
Trestného zákona.

Pri zisťovaní osobných pomerov, obžalovaný nevyužil právo odmietnuť vypovedať a uviedol, že je

slobodný, bezdetný, býva s rodičmi v byte v Humennom. V dôsledku trestného stíhania prerušil štúdium
na VŠ - TU Košice, v súčasnosti je nezamestnaný. Prostriedky na živobytie si zarába príležitostnými
brigádami a býva u rodičov, kde má stravu a ubytovanie zabezpečené. Zdôraznil, že od doby, kedy bol
obmedzený na osobnej slobode väzbou, neužíva žiadne omamné psychotropné látky, nekontaktuje sa
s osobami u ktorých predpokladá, že by tieto látky mohli užívať. Deklaroval ochotu predložiť súdu o tom

aj objektívny nález.

Pri dokazovaní obžalovaný opäť využil právo obvineného nevypovedať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.2.2014, predseda senátu podľa § 258 ods. 4 Trestného

poriadku,prečítalzápisnicuoskoršejvýpovediobžalovaného-zprípravnéhokonaniazodňa01.10.2011a zo dňa 03.10.2011 a po prečítaní výpovede predseda senátu umožnil obžalovanému vyjadriť sa k
svojej výpovedi.

Obžalovaný po prečítaní výpovede z prípravného konania využil svoje právo vyjadriť sa k výpovedi a
vysvetlil, že: „Moja prvá výpoveď, ktorá bola prečítaná teda zo dňa 01.10.2011 bola realizovaná v čase,
keď som bol pod vplyvnom marihuany. Poukazujem na to, že aj znalci dnes vypočutí uviedli, že v tom
čase som bol psychicky závislý na užívaní marihuany do tej miery, že sa u mojej osobnosti prejavila
obranyschopnosť vyplývajúca z mojej závislosti, a že moje reakcie nezodpovedali realite.“

Svedok T. L., vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2013, uviedol, že pozná obidvoch
bratov L. už od detstva, bývajú na jednom sídlisku. Vyrastali spolu. Priznal, že je príležitostným
konzumentom marihuany a že túto nezískaval od L. L., ale príležitostne ju dostal od L. (brata
obžalovaného), pričom tento mu ju nenúkal, musel si ju od neho vypýtať a nakoľko vedel, že cena za
jednu obvyklú v sáčiku balenú dávku sa pohybuje okolo sumy 10,00 eur, takúto sumu L. L. za marihuanu

zaplatil.

Predseda senátu podľa § 264 od. 1 TP, prečítal výpoveď svedka z prípravného konania a vyzval ho na
vysvetlenie rozporov, nakoľko v prípravnom konaní tvrdil, že marihuanu kupoval od obžalovaného L. L..

Svedok tento rozpor vo výpovedi vysvetlil tým, že pokiaľ si spomína tak išlo o vyšetrovanie obidvoch
bratov L. J. L. L., tak možno sa doplietol pri strese počas výpovede. Na otázku prokurátora: „Mám
tomu rozumieť tak, že teraz upresňujete svoju výpoveď a dávate na pravú mieru tú skutočnosť, že ste
marihuanu získaval iba od L. L.?“ uviedol, že výpoveď na hlavnom pojednávaní zodpovedá skutočnosti.

Svedok L. L. (brat obžalovaného) vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.2.2014, po
poučení o práve odoprieť výpoveď z dôvodu príbuzenského a iného pomeru k obvinenému uvedeného
v ustanovení § 130 ods. 1 TP, uviedol, že v čase, keď s obžalovaným bratom boli obmedzení na osobnej
slobode už štyri roky študoval na VŠ v Košiciach, kde bola príležitosť zaobstarať marihuanu, ktorú si z
času na čas si kúpil, priniesol ju do Humenného a občas ponúkol aj kamarátom. Niekedy dal časť tej

marihuany aj bratovi, ale pre jeho osobné užívanie, ak si šli spolu zafajčiť a boli pri tom ich kamaráti, tak
ich ponúkli. Nebol svedkom toho, aby jeho brat (obžalovaný) predal marihuanu, či už vo forme jointov,
alebo sušenej rastliny inej osobe.

Svedok R. C. vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.2.2014, popísal, že s obžalovaným

sa spoznal v Holandsku, kde spolu užívali marihuanu. Neskôr sa stretli v Humennom a stalo sa , že
on obžalovaného vyhľadal s požiadavkou, aby mu pozháňal marihuanu. Vo väčšine prípadov to bolo
bezúspešné, no spomenul, že raz marihuanu dostal, nevedel však uviesť, či to bolo od L. J. G. L. L..

Predseda senátu na návrh prokurátora podľa § 264 TP, prečítal výpoveď svedka z prípravného konania

zo dňa 02.10.2011. Svedok vysvetlil, že: „Keď som v prípravnom konaní uviedol, že som počas Vianoc
dostal marihuanu, myslel som to tak, že sme spolu cigaretu - joint vyfajčili. V ten deň myslím tým
30.09.2011, keď som sa ho opýtal, či mi vie marihuanu zabezpečiť a on mi povedal, že áno, tak ja som
mu sám dal 10,- eur, pretože viem, že marihuana nie je zadarmo a je to drahá záležitosť.“

Svedok potvrdil, že užil marihuanu pred jeho výsluchom dňa 1.10.2011 (nález na čl. 199) a pripustil,
že prítomnosť týchto látok mohla mať vplyv na obsah jeho výpovede v prípravnom konaní. Zdôraznil,
že jeho prvá výpoveď bola asi v sobotu ráno a bolo to po piatkovom večere, kedy sa vrátil domov až v
ranných hodinách a hneď bol vzatý na políciu, tam mu bola odobratá vzorka a hneď aj vypovedal.

Svedok T. W. vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.2.2014 uviedol, že s obžalovaným
sa poznajú od detstva, no marihuanu s L. nefajčil, užíval ju s jeho bratom L., o ktorom vedel, že ju vie
zabezpečiť z miesta jeho VŠ štúdia.

Predseda senátu prečítal podľa § 264 ods. 1 TP obsah výpovede svedka zo dňa 02.10.2011. Svedok

rozpory vysvetlil tým, že v čase jeho výpovede v prípravnom konaní bol pod vplyvom marihuany. Pravda
je to, čo uviedol pred súdom, teda že marihuanu si zadovažoval od L. L..Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2014 boli vypočutí znalci, ktorí v prípravnom konaní vyšetrovali
duševný stav obvineného L. L., výsledkom ktorého bol znalecký posudok zo dňa 21.10.2011 č.
110/2011 L.. U. J. a č. 66/2011 L.. Š. U., v ktorom znalci vyslovili záver, že obvineného ovládacie a

rozpoznávacie schopnosti požitia návykovej látky boli zachované v plnom rozsahu. Po použití marihuany
a jej bezprostredného účinku na psychiku znalci pripustili zníženie len ovládacích schopností dôsledku
vplyvu na emotivitu ľahkou nepodstatnou mierou. Znalci konštatovali prejavy psychickej závislosti od
marihuany - fajčenia, s tým, že inú duševnú poruchu alebo chorobu nezistili.

Znalec L.. J. U. vo výpovedi uviedol, že u obžalovaného konštatovali zneužívanie marihuany s prejavmi
psychickejzávislosti.Poukázalnazáveryznaleckéhoposudku,podľaktorýchovládaciearozpoznávacie
schopnosti obžalovaného bez požitia návykovej látky boli zachované v plnom rozsahu. Po použití
marihuany a jej bezprostredného účinku na psychiku znalci pripustili zníženie len ovládacích schopností
dôsledku vplyvu na emotivitu ľahkou nepodstatnou mierou.

K záverom znaleckého posudku zo dňa 19.2.2013 č. 25/2013 L.. U. J. a č. 21/2013 L.. Š. U., znalec
L.. J. U. uviedol, že duševný stav obvineného bol plne kompenzovaný. V čase vypracovania posudku
boli konštatované prejavy psychickej závislosti na základe udávaných spôsobov užívania marihuany v
anamnéze, kde znalci konštatovali riziko, že by sa mohol vrátiť k užívaniu tejto látky a k opakovaniu
skutku za ktorý je stíhaný. Nakoľko obvinený verbalizoval rozhodnutie natrvalo zanechať fajčenie

marihuany, bol predpoklad dobrej ambulantnej spolupráce, ktorá v tomto prípade bola potrebná pre
edukáciu, podporu a kontrolu abstinencia. Najmä v prvom období po zahájení abstinencie. Preto znalci
v posudku navrhli uložiť ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú liečbu.

Znalec upresnil, že u posudzovaného išlo o vynútenú abstinenciu a v prípade, že by bol realizovaný

objektívny dôkaz, napr. odberom biologického materiálu už v období, kedy bol prepustený na slobodu a
tento dôkaz by bol negatívny na uložení ambulantnej protitoxikomanickej liečbe by znalci netrvali.

Znalec L.. J. U. zdôraznil, že od vyšetrenia obvineného uplynul rok a teda i o dostatočne dlhé obdobie,
počas ktorého by sa jeho predtým verbalizovaná snaha abstinovať mohla objektívne preveriť. Poukázal

na to, že závery znaleckého posudku boli prijaté v konkrétnom čase. V závere výpovede znalec podotkol,
že na ochrannej protitoxikomanickej liečbe v súčasnosti za predpokladu, že existuje objektívny nález a
tento by bol negatívny a potvrdzoval by abstinenciu, na takejto liečbe by netrval.

Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2014 bo vypočutý aj znalec L.. U. Š., ktorý prezentoval závery

znaleckého posudku zapísaného pod č. 66/2011 a doplnil, že pri vyšetrení posudzovaného znalci
konštatovali prejavy psychickej závislosti od marihuany - fajčenia, s tým, že inú duševnú poruchu alebo
chorobu nezistili.

Na otázku predsedu senátu znalec psychickú závislosť časovo vymedzil tak, že obvinený podľa jeho

vlastnýchslovmarihuanuskúšalasiod14rokov.Potomnasledovaloobdobienepravidelnéhopoužívania
ale podľa jeho údajov v roku 2011 užíval marihuanu pravidelne a dokonca niekoľkokrát denne.

K záverom znaleckého posudku zapísaného pod č. 55/2012 znalec uviedol, že v znaleckom posudku
posudzovaná duševná porucha sa prejavila a aj vznikla až po spáchaní skutku.

Vo vzťahu k záverom znaleckého úkonu č. 21/2013 znalec potvrdil, že pri prvom vyšetrení bola zistená
psychická závislosť od marihuany (21.10.2011), pri druhom vyšetrení 19.06.2012 u posudzovaného
zistili akútnu a prechodnú psychotickú poruchu bližšie nešpecifikovanú. V klinickom obraze prichádzalo
do úvahy najskôr ochorenie, ktoré sa nazýva väzbová psychóza, ktorá vzniká najčastejšie na podklade

reaktívnom, na podklade určitého stresu a reakcie mechanizmu osobnosti ochranného charakteru,
ktorými sa daná osoba bráni situácii, ktorú inak zvládnuť nevie. Jedná sa o hĺbku psychózy a v tom
čase o závažné ochorenie. Po preliečení v Prešove s určitým časovým odstupom niekoľkých mesiacoch
dňa 19.02.2013 posudzovaného znova vyšetrili. Znalec skonštatoval, že prejavy akútnej prechodnej
psychotickejporuchyplneodzneliaanamnestickykonštatovali,žeuposudzovanéhosajednáozávislosť

od fajčenia marihuany tohto času v abstinujúcej remisii (ústupu). Z toho dôvodu, že od tohto preliečenia
nebolo zistené, že by znovu marihuanu fajčil, tieto údaje boli anamnestické u posudzovaného a klinickým
pozorovaním tiež nejavil žiadne nadmerné známky užívania návykovej látky.Znalec poukázal na to, že v čase vyhotovenia posudku (19.02.2013), znalci odporúčali liečbu
ambulantnou formou preto, že v čase keď užíval marihuanu, ju užíval vo vyššej miere. Pretože závislosť
od marihuany sa považuje za ľahšiu závislosť je to rozdiel od heroínu, ak človek sa rozhodne pre

zmenu životného štýlu, zmeniť prostredie, môže prestať marihuanu prestať fajčiť podstatne ľahšie, než
od závislosti od heroínu.

Na otázku predsedu senátu, či pri zohľadnení časového odstupu jedného roka od vyšetrenia
obžalovaného, môže znalec dnes vysloviť odporúčanie protitoxikomanickej liečby bez aktuálneho

vyšetrenia,znalecodpovedal,žerokabstinenciesámosebejeúplnepostačujúci.Objektívnymdôkazom
by bolo vyšetrenie s odberom biologického materiálu, kde by bolo možné zistiť prítomnosť návykových
látok, napr. v moči.

Predseda senátu podľa § 268 ods. 2 TP požiadal procesné strany o súhlas s prečítaním znaleckých
posudkov s poukázaním na to, že vo významnej miere sa vypočutí znalci na znalecké posudky odvolali.

Po súhlasnom stanovisku procesných strán, podľa § 268 ods. 2 TP, predseda senátu prečítal znalecké
posudky. Procesné strany k vykonanému dokazovaniu nemali pripomienky.

Posúhlasnomstanoviskuprocesnýchstrán,,predsedasenátupodľa§268ods.2vetadruháTP,prečítal
znaleckýposudokKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZKošice,č. PPZ-KEU-KE-EXP-2011/3421.

Súd podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: zápisnica o vykonaní domovej
prehliadky čl. 104, zápisnica o vydaní vecí čl. 107, fotodokumentácia čl. 109, zápisnica o odobratí
biologického materiálu čl. 180-192, výsledok toxikologického vyšetrenia čl. 195-201, správa o povesti
Mestská polícia čl. 208, správa TU Košice čl. 210, odpis registra trestov zo dňa 05.02.2014.

Po ukončení dokazovania predniesol záverečnú reč prokurátor, ktorý poukázal na priznanie
obžalovaného, na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré preukazujú spáchanie skutku uvedeného v
obžalobestamuvedenouprávnoukvalifikáciou,začonavrholobžalovanémuuložiťtrestodňatiaslobody
na dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby, pre výkon trestu odňatia slobody ho navrhol zaradiť

od ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne navrhol uložiť ochranné liečenie
protitoxikomanické ambulantnou formou.

Obhajca v záverečnej reči poukázal na rozdielne právne posúdenie totožného skutku prokurátorom,
ktorý uzavrel s bratom obžalovaného L. L. dňa 01.02.2012 dohodu o vine a treste a tento totožný

skutok kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona. Táto dohoda
aj s dohodnutým trestom bola Okresným súdom Humenné potvrdená rozsudkom vyhláseným dňa
29.02.2012 a bratovi obžalovaného L. L. bol za totožný skutok trest odňatia slobody na 3 roky, ktorého
výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu určenú na 5 rokov. Zdôraznil, že tento trest bol L.

L. amnestovaný. Už z uvedeného je zrejmá rozdielnosť právneho posúdenia prokurátorom toho istého
konania a preto poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania a tvrdí že pokiaľ konanie obvineného
vykazuje znaky konania, za ktoré by mal niesť trestnoprávnu zodpovednosť, tak jeho konanie môže
prinajhoršom napĺňať znaky trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok,
jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona.

Trestná sadzba uvedená v prvom odseku citovaného paragrafu umožňuje súdu podmienečne odložiť
trest odňatia slobody, čo podľa názoru obhajcu v plnej miere naplní účel trestu. Práve pre dosiahnutie
účelu trestu, ktorým má byť dostatočná miera poučenia obvineného, aby sa v budúcnosti vyhol
akejkoľvek trestnej činnosti a špeciálne užívaniu návykových látok, obvinený sa nebráni uloženiu
ochrannej liečby ambulantnou formou. Obhajca poukázal naj na výnimočnosť prejednávanej trestnej

veci vzhľadom na okolnosti, ktoré ju sprevádzali v prípravnom konaní.

Obžalovaný v záverečnej reči prehlásil, že od doby obmedzenia osobnej slobody väzbou až doteraz
marihuanu neužil. Deklaroval rozhodnutie nedotknúť sa marihuany ani v budúcnosti a ubezpečil, že sa
nedopustí žiadnej trestnej činnosti.

Zo súdom konštatovaného zisteného skutkového stavu uvedeného v skutkovej vete výroku o vine tohto
rozsudku je zrejmé, že súd zistil (pri zachovaní jednoty skutku) čo do okolností (inak pôsobiacich ako
osobitné kvalifikačné pojmy), odlišný skutkový stav ako je uvádzaný v obžalobe.V prvom rade súd upozorňuje, že skutkové tvrdenie prokurátora v obžalobe uvádzané slovom "v presne
nezistenom čase v období od roku 2009 do 28.9.2011“ (čo môže znamenať aj obdobie napr. dvoch

dní od 27.9. do 28.9.2011- pozn. súdu) nemá obsahové náležitosti konkretizujúce skutok tak, aby
bol nespochybniteľne označený časový úsek páchania skutku a už vôbec nie je prijateľné, ak takéto
skutkové tvrdenie má mať rozhodujúci vplyv na posúdenie konania obžalovaného, nie ako zločinu, ale
ako zločinu považovaného podľa § 11 ods. 3 TZ, za obzvlášť závažný. To isté platí aj o skutkovom tvrdení
prokurátora v obžalobe uvádzaným slovom „neoprávnene zadovažoval“ ak nie je toto skutkové tvrdenie

v skutkovej vete špecifikované konkrétnym právnym predpisom, ktorý toto „zadovažovanie“ zakazuje.

Súd v konaní zistil a v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku jednoznačne stanovil čas
neoprávneného zadováženia vysušených častí rastliny konope (Cannabis) - dňa 29.9. 2011 v Košiciach,
a poukázal na rozpor konania obžalovaného s konkrétnou právnou normou - zákon č. 139/1998 Z.z., o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch), v dôsledku ktorého vyhodnotil zadováženie

kúpu, následný predaj a prechovávanie tejto látky ako neoprávnené. Súd zistil predaj jednej dávky
marihuany R. C., za sumu 10,00 eur (dňa 30.9.2011), a v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku,
súd uvádza dokazovaním zistené časové obdobie, kedy v čase ohraničenom obžalobou (rok 2009
až 28.9.2011) - počas vianočných sviatkov roku 2010 obžalovaný L. L. zadovážil cigaretu s obsahom
marihuany (joint), ktorú užil fajčením spolu s R. C.J..

Konanie obžalovaného uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, súd posúdil ako konanie,
ktorým obžalovaný neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a
psychotropnú látku, čím naplnil znaky zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného

zákona.

Prílohou č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
je zoznam omamných a psychotropných látok zaradených do I., II. a III. skupiny. Extrakt suchý z
rastlín rodu Cannabis (konopa), (okrem odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise) rastliny

rodu Cannabis (konopa) je zaradený do I. skupiny omamných látok a účinná látka THC, chemicky
tetrahydrokanabinoly, do I. skupiny psychotropných látok.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 139/1998 Z. z., omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú
závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi
následkami.

Psychotropnou látkou je podľa § 2 ods. 2 zák. č. 139/1998 Z. z., látka ovplyvňujúca stav ľudskej
psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi
následkami.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 139/1998 Z. z., zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len
fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe
povolenia, ktoré vydáva ministerstvo.

Nedovoleným zaobchádzaním s omamnými a psychotropnými látkami je podľa § 4 ods. 4 zák. č.

139/1998 Z. z., zaobchádzanie iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.

Podmienky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami upravuje ustanovenie § 5 zák.
č. 139/1998 Z. z..

Obžalovaný nebol podľa vyššie citovaných ustanovení osobou oprávnenou zaobchádzať s omamnými
látkami.

Podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-
EXP-2011/3421, obsah igelitovej tašky, ktorú obžalovaný vydal úkon vykonávajúcim poliajtom - 20 ks

hermeticky uzavretých plastových sáčkov o rozmere 7 x 4 cm a jeden plastový sáčok o rozmere cca 15
x 10 cm - predstavoval vysušené vrcholky rastliny konope (Cannabis) v celkovej hmotnosti 14,94 g s
priemerným obsahom 19,70 % THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny konope, z množstva
ktorého by bolo možné pripraviť od 98 do 149 obvykle jednorazových dávok drogy.Objektomtrestnéhočinuvýrobaomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 Trestného zákona, je záujem na ochrane ľudského života a zdravia
pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov.

Pre naplnenie znakov trestného činu výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, sa vyžaduje,
aby páchateľ neoprávnene konal niektorým zo spôsobov uvedených v tomto odseku. Postihuje sa teda
neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a nakladanie s nimi vo

všetkých formách uvedených v odseku 1 písm. a) až d) , ale nie pre vlastnú potrebu, a to bez ohľadu
na konkrétne množstvo tejto látky. Rozhodujúce je preukázanie okolnosti, že páchateľ mal túto látku v
držbe, prípadne s ňou nakladal uvedeným spôsobom, a to na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším
osobám, teda nie pre vlastnú potrebu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil právo obvineného urobiť niektoré z vyhlásení podľa §

257 TP a v procese dokazovania využil právo obvineného nevypovedať. Z toho dôvodu predseda
senátu podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného - z
prípravného konania zo dňa 01.10.2011 a zo dňa 03.10.2011 a po prečítaní výpovede predseda senátu
umožnil obžalovanému vyjadriť sa k svojej výpovedi. Obžalovaný po prečítaní výpovede z prípravného
konania využil svoje právo vyjadriť sa k výpovedi a vysvetlil, že jeho prvá výpoveď, zo dňa 01.10.2011

bola realizovaná v čase, keď bol pod vplyvnom marihuany. Poukázal pri tom na závery znalcov, ktorí
uviedli, že v tom čase bol psychicky závislý na užívaní marihuany. Zdôraznil, že jeho závislosť sa uňho
prejavila do tej miery, že jeho reakcie nezodpovedali realite.

Úmysel obžalovaného - neoprávnene držanú omamnú latku predať, alebo aj len držať pre inú osobu -

bol preukázaný výpoveďou svedka R. C., z ktorej vyplýva, že obžalovaný mu predal jeden sáčik (dávku)
presne nezisteného množstva za sumu 10,00 eur. Z jeho výpovede, tiež plynie, že v období vianočných
sviatkov roku 2010 L. L. zadovážil cigaretu s obsahom marihuany (joint), ktorou ponúkol R. C..

Navyše, množstvo zaistenej omamnej látky u obžalovaného vo významnej miere prekročilo množstvo

uvedené v § 135 TZ, kde je definované prechovávanie drog pre vlastnú potrebu.

Po prijatí vyššie uvedeného záveru, súd za kľúčové považoval preverenie okolností pôsobiacich ako
osobitné kvalifikačné pojmy v zmysle ustanovenia uvedeného v obžalobe - § 138 písm. b), j) Trestného
zákona, závažnejší spôsob konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Pojem „viaceré osoby“ definuje Trestný zákon v ustanovení § 127 ods. 12 ako najmenej tri osoby a
pojem „dlhší čas“ zákon expressis verbis nedefinuje.

Doba páchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovaným,
ktorý je sám závislým užívateľom drogy, nepresahujúca jeden rok, spravidla nemôže byť považovaná
za závažnejší spôsob konania v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm.
b/ Tr. zák., pretože

neprekračuje obvyklú dobu páchania takéhoto činu závislou osobou. (rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne z 19. novembra 2009,23To 121/2009 publikovaný v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 13/2012)

Aj keď posúdenie závislosti obvineného na omamných látkach a zistenie na prípadné uloženie

ochranného liečenia nie je vyšetrením duševného stavu v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 TP, lebo
tieto okolnosti možno odborne dokazovať aj pribratím jedného znalca z odboru zdravotníctva - odvetvie
psychiatra (R 61/2003), podľa rešpektovanej judikatúry (R 61/2003-II) aj v prípade, že znalec z odboru
zdravotníctva - odvetvie psychiatra sa vyjadruje aj k otázkam, ktoré nemá riešiť, nie je písomne podaný
znalecký posudok nulitným dôkazom, pokiaľ znalec zaujíma v ďalšej časti posudku odborné závery k

závislosti obvineného na omamných látkach, k možnostiam uloženia ochranného liečenia a zodpovedá
kritériám zákonnosti takéhoto dôkazu. Súd preto vyhodnotil závery znalcov tak, že u obžalovaného, ako
uosobyzávislejnaužívanídrogy,dobaohraničenáprvýmzistenýmodovzdanímdrogyinejosobe(počas
vianoc v roku 2010 R. C.) a posledným zisteným predajom drogy inej osobe (30.9.2011 R. C.) nemôžebyť považovaná za závažnejší spôsob konania v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle
§ 138 písm. b) TZ,
pretože neprekračuje obvyklú dobu páchania takéhoto činu závislou osobou.

Pri otázke posúdenia osobitného kvalifikačného pojmu v zmysle ustanovenia uvedeného v obžalobe -
§ 138 písm. j) Trestného zákona, závažnejší spôsob konania - na viacerých osobách, súd uzavrel, že
vykonaným dokazovaním naplnenie tohto osobitného kvalifikačného pojmu nebolo. Z výpovedi svedka
T. L. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že príležitostne dostal marihuanu od L. (brata obžalovaného),

pričom tento mu ju nenúkal, musel si ju od neho vypýtať a nakoľko vedel, že cena za jednu obvyklú v
sáčiku balenú dávku sa pohybuje okolo sumy 10,00 eur, takúto sumu L. L. za marihuanu zaplatil. Svedok
T. W. vypovedal pred súdom, že marihuanu užíval s bratom obžalovaného L., o ktorom vedel, že ju
vie zabezpečiť z miesta jeho VŠ štúdia. Rozpory vo svojich výpovediach v s výpoveďami v prípravnom
konaní obidvaja svedkovia vysvetlili tým, prvýkrát vypovedali dňa 1.10.2011 pod vplyvom užitej drogy.

Aj svedok R. C. potvrdil, že užil marihuanu pred jeho výsluchom dňa 1.10.2011 (nález na čl. 199) a
pripustil, že prítomnosť týchto látok mohla mať vplyv na obsah jeho výpovede v prípravnom konaní.
Zdôraznil, že jeho prvá výpoveď bola asi v sobotu ráno a bolo to po piatkovom večere, kedy sa vrátil
domov až v ranných hodinách a hneď bol vzatý na políciu, tam mu bola odobratá vzorka a hneď aj
vypovedal.

Súčasťou spisu sú výsledky imunochemického skríningu svedkov, ktorý vypracovalo súdnolekárske a
patologicko-anatomické pracovisko Úradu pre dohľad nad starostlivosťou v Košiciach, z ktorých vyplýva,
že u všetkých troch svedkov bol nález THC bol pozitívny, rovnako tak TLC - konfirmačná analýza
kanabinoidov bola na delta - 9 - THCCOOH pozitívna. Bola teda zistená prítomnosť prvkov svedčiacich

o požití marihuany. Išlo o skúmanie biologického materiálu moču, ktorý bol svedkom odobratý dňa
01.10.2011. Vypočutí boli dňa 01.10.2011 a následne aj 02.10.2011. Súd zistil, že zápisnice o výsluchoch
svedkov zo dňa 2.10.2011 sú zaprotokolované tak, že v podstatných bodoch ide o doslovnú kópiu (v
časti skopírovaný text) výsluchu svedkov z predchádzajúceho dňa - z 1.10.2011. Za týchto okolností,
súd za vierohodnú považoval výpoveď svedkov pred súdom - po zložení prísahy v zmysle § 265 TP.

Súd však pripúšťa, že zmena obsahu výpovedí vypočutých svedkov, môže do istej miery vyvolávať
pochybnosti, či k tejto zmene nedošlo aj v dôsledku snahy svedkov neusvedčovať svojho kamaráta,
preto súd uvádza, že pri trestnom čine podľa § 172 TZ, ktorý je v základnej skutkovej podstate zločinom so sadzbou

trestu odňatia slobody na tri roky (od 1. augusta 2013 účinný zákon č. 204/2013 Z. z.) až desať
rokov a v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa druhého odseku, zločinom považovaným za obzvlášť
závažným so sadzbou trestu odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov, čo znamená, že
horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody základnej skutkovej podstaty sa teda stáva dolnou
hranicou trestnej sadzby odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate, je povinnosťou súdu veľmi

dôsledne a citlivo posudzovať kvalitatívnu stránku prípadného osobitného kvalifikačného pojmu - teda
či prípadné prekročenie inak obvyklého času páchania konkrétneho trestného činu, ako aj prípadné
zistenie predaja, či bezodplatného odovzdania drogy trom osobám, napriek formálnemu naplneniu
znakov závažnejšieho spôsobu konania, aj skutočne vyžaduje použitie prísnejšej trestnej sadzby takejto
kvalifikovanej skutkovej podstaty.

Správanie členov uzavretého spoločenstva konzumentov marihuany vzniknuté na základe dlhoročných
priateľských väzieb, v rámci ktorého si členovia takéhoto spoločenstva vzájomne nahrádzajú len
skutočnenákladyvynaloženénazískaniemarihuany,ajvprípade,že„distribútor“zabezpečujedrogupre
najmenej tri osoby, bude nepochybne napĺňať podstatne nižšiu mieru závažnosti konania a ohrozenia

zákonom chráneného záujmu, než napríklad konanie páchateľa, ktorý pravidelne drogy zadovažuje a
predáva formálne len jednej osobe (teda nie závažnejším spôsobom konania), pričom táto ďalej drogu
(hoci i bez vedomia páchateľa) distribuuje širokému okruhu konzumentov.

Vprejednanejtrestnejvecivšaksúdvzhľadomzistenýuzavretýokruhčlenovspoločenstvakonzumentov

marihuany vzniknutého na základe dlhoročných priateľských väzieb, uzavrel, že aj keby osobitný
kvalifikačný pojem v zmysle ustanovenia uvedeného v obžalobe - § 138 písm. j) Trestného zákona,
závažnejší spôsob konania (na viacerých osobách) bol formálne naplnený vzájomným nahrádzaním
len skutočných nákladov vynaložených na získanie marihuany, jeho materiálna (kvalitatívna) stránka,napriek formálnemu naplneniu znakov závažnejšieho spôsobu konania, by neodôvodňovala použitie
prísnejšej trestnej sadzby takejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. Za popísanej situácie by teda nešlo
o takú závažnosť konania, ktorá by vyžadovala použitie trestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 TZ - odňatie

slobody 10 rokov až 15 rokov.

K výroku o treste obžalovaného je potrebné uviesť, že podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Tento ústavný princíp je

expressis verbis vyjadrený v druhej vete § 2 ods. 1 Trestného zákona - trestnosť činu sa posudzuje a
trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Dňa 1. augusta 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 204/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Týmto zákonom bola zmenená trestná sadzba za zločin nedovolená výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
Trestného zákona z pôvodnej (účinnej v čase spáchania skutku) štyri až desať rokov na tri až desať
rokov (horná hranica novelou dotknutá nebola).

Súd teda aplikoval znenie Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z..

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) TZ, to je, že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 TZ.

Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu
poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu pristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ, čím bola stanovená trestná sadzba tri roky až sedem rokov a osem
mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho doterajší bezúhonný život, na jeho vek
- skutok spáchal iba šesť mesiacov po prekročení veku dvadsaťjeden rokov, pričom podľa § 127 ods.

2 TZ, osobou blízkou veku mladistvých sa rozumie osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a
neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku.

Obžalovanýnemážiadnyzáznamvodpiseregistratrestovaanizpripojenýchsprávnevyplývaporušenie
zákona obžalovaným.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Je nevyhnutné zohľadnenie všetkých zákonných
kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej

úpravy, ale aj trestom spravodlivým, teda súladným s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práva základných slobôd, ktorý obžalovanému garantuje právo na
spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je nepochybne aj právo na uloženie
spravodlivého trestu.

Pri určovaní výmery trestu, ale najmä pri rozhodovaní o podmienečnom odložení jeho výkonu bol
súdom zohľadnený okrem už vyššie uvedených okolností aj osobný postoj obžalovaného na hlavnom
pojednávaní viackrát zdôraznené odhodlanie abstinovať a nepáchať žiadnu trestnú činnosť.Súd vyslovuje presvedčenie, že skúsenosť nadobudnutá počas trestného stíhania obžalovaného - aj
v dôsledku dočasného obmedzenia osobnej slobody väzbou - je dostatočne motivujúca pre to, aby sa
obžalovaný v budúcnosti vyhol užívaniu omamných látok ako aj inej trestnej činnosti.

Pri prezentovanom odhodlaní abstinovať, súd považoval uloženie trestu odňatia slobody nevyhnutne
spojeného s jeho výkonom za kontraproduktívne.

Prihliadajúc vyjadrenia znalcov (záp. z hlavného pojednávania konaného dňa 6.2.2014), ktorí vyšetrovali

duševný stav obžalovaného, súd neuložil obžalovanému ochranné liečenie. Podľa § 51 ods. 1 Trestného
zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný
dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd ustanovil skúšobnú dobu na dva roky a zároveň v zmysle
§ 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona, uložil obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou probačného

dohľadu spočívajúcu v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok.

Uložená povinnosť podľa názoru súdu najmä primerane zabezpečí, resp. potvrdí už dosiahnutý cieľ
sledovaný probačným dohľadom - zbavenie sa závislosti na užívaní omamných, resp. návykových látok.

V dôsledku uvedeného záveru súdu, súd neuložil obžalovanému protitoxikomanické ochranné liečenie.
Vychádzal aj z osobného konataktu s obžalovaným, ktorý sa pravidelne zúčastňoval hlavného
pojednávania, vždy sa dostavil upravený a vystupoval slušne - viackrát prezentoval ochotu presvedčiť
objektívnym nálezom o svojom odhodlaní abstinovať.

Vyššie uvedená povinnosť korešponduje so záujmom spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia
pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov.

Súd poukazuje na osobné pomery obžalovaného, ktorý býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a v tejto
súvislosti aj na skutočnosť (ktorá síce nie je zachytená v zápisnici o hlavnom pojednávaní), že matka

obžalovaného sa zúčastnila hlavného pojednávania ako verejnosť a veľmi emotívne prežívala priebeh
hlavného pojednávania - čo môže vytvárať predpoklad pre záver o záujme rodiča výchovne pôsobiť na
svojho syna (obžalovaného).

Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval za primerané, najmä však dostačujúce uložiť trest odňatia

slobody na tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu
s povinnosťou uvedenou vo výroku tohto rozsudku.

Súd upozorňuje, že pre ten istý skutok bola dňa 01.02.2012 uzavretá dohoda o vine a treste medzi
obvinenýmaprokurátoromOkresnejprokuratúryHumenné,výsledkomktorejbolauznanávinazaskutok

uvedený v obžalobe pri právnej kvalifikácii - zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie, alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c),
d) Trestného zákona, a prijatie trestu podľa § 172 ods. 1 vtedy účinného Trestného zákona, § 39 ods.
2 písm. d) Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, trest odňatia slobody na tri roky,
s podmienečným odkladom jeho výkonu s ustanovenou skúšobnou dobou na päť rokov s probačným

dohľadom (povinnosti ani obmedzenia, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu dohodnuté neboli - pozn.
súdu). Prokurátor a obvinený zároveň dohodli uloženie ochranného opatrenia - protitoxikomanickej
liečby ambulantnou formou. Takto dohodnutý rozsudok navrhol prokurátor návrhom zo dňa 01.02.2012
sp. zn. 2 Pv 496/11 súdu na schválenie. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.02.2011 bol návrh
prerokovaný a u obvineného L. L. (brat obžalovaného, obvinený pre síce iný, no obdobný skutok) došlo

k schváleniu dohody o vine a treste, bol mu uložený trest odňatia slobody na tri roky, s podmienečným
odkladom na päť rokov s uloženým probačným dohľadom - uložený trest bol odpustený rozhodnutím
prezidenta SR o amnestii z 2. januára 2013, č. 1/2013 Z. z., v dôsledku čoho sa naňho hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Súd poukazuje na to, že iba v dôsledku odmietnutia uzavretej dohody obvineným L. L. (súd nevzniesol
žiadne výhrady voči dohode o vine a treste) na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.02.2012, bola
vec uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/16/2012 zo dňa 29.02.2012, súdom vrátená
prokurátorovi do prípravného konania.Po vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania, prokurátor podal dňa 19.04.2012 (pre ten istý
skutok) obžalobu na obvineného L. L.Ť. sp. zn. 2 Pv 496/11-90 zo dňa 19.04.2012 o ktorej sa viedlo

konanie pred súdom pod sp. zn. 2T/62/2012. Prokurátor pred začiatkom hlavného pojednávania (vo
veci 2T/62/2012) dňa 16.05.2012 do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa § 239 ods. 1
Trestného poriadku, berie obžalobu späť - predseda senátu uznesením zobral späťvzatie obžaloby na
vedomie. Dôvodom späťvzatia obžaloby bola pochybnosť, že obžalovaný je schopný chápať zmysel
trestného konania, ktorá bola potvrdená vyšetrením duševného stavu obvineného L. L., výsledkom

ktorého bol znalecký posudok č. 72/2012 L.. U. J. a č. 55/2012 L.. Š. U., v ktorom znalci vyslovili záver,
že obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala po spáchaní trestného činu nie je v súčasnosti chápať
zmysel trestného konania. Súd cituje záver znaleckého posudku zo dňa 19.06.2012.

Dňa 16.07.2012 prokurátor doručil súdu návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou obvinenému L. L.. Konanie o tomto návrhu sa pred súdom viedlo pod sp. zn.

4Nt/3/2012. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obvinený L. L. bol pre skutok, pre
ktorý bol obžalovaný obžalobou prokurátora zo dňa 09.04.2013, o ktorej súd rozhodol týmto rozsudkom,
vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. 0Tp/46/2011 zo dňa
03.10.2011, do väzby. Z väzby bol prepustený až príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné
zo dňa 10.07.2012 s tým, že súčasťou príkazu prokurátora na prepustenie z väzby na slobodu je

pokyn prokurátora umiestniť obvineného L. L.J. po prepustení z väzby do zdravotníckeho zariadenia
- fakultná nemocnica J. A. Raimana, psychiatrické oddelenie v Prešove. Prevoz obvineného z ústavu
na výkon väzby v Košiciach mali podľa pokynu prokurátora zabezpečiť príslušníci ZVJS. Tento pokyn
prokurátor odôvodnil konzultáciou a súhlasom L.. B. L. a výpoveďou znalca L.. J. U., podľa ktorej mal
byť pobyt obvineného nebezpečný. Spomínaný príkaz prokurátora na prepustenie z väzby obvineného

a jeho následné umiestnenie na psychiatrickom oddelení FN J. A. Reimana v Prešove nebol súčasťou
predloženého vyšetrovacieho spisu, a súdu bol prokurátorom predložený na výzvu dňa 14.01.2014.

L. L. bol pre skutok, o vine z ktorého bolo rozhodnuté týmto rozsudkom, obvinený uznesením
vyšetrovateľa OR PZ Humenné ČVS: ORP-618/OVK-HE-2011 zo dňa 01.10.2011, pričom vyšetrovateľ

tento skutok právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Ako z už uvedeného vyplýva, prokurátorom a obvineným
L. L. bola v konaní o dohode o vine a treste dohodnutá právna kvalifikácia skutku podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Trestného zákona - prokurátor teda nenavrhoval súdu uznať obvineného za vinného aj podľa

druhého odseku ustanovenia § 172 Trestného zákona. Túto právnu kvalifikáciu prokurátor zopakoval aj
pri obžalobe doručenej súdu dňa 20.04.2012.

Súd na záver odôvodnenia rozsudku považoval za potrebné zrekapitulovať najdôležitejšie procesné
úkony, ktoré boli v súvislosti so skutkom, pre ktorý bol L. L. obvinený, vykonané. Prokurátor obžalobu

zo dňa 09.04.2013, o ktorej bolo rozhodnuté týmto rozsudkom odôvodnil rovnako ako obžalobu zo dňa
19.04.2012 (ktorú neskôr zobral späť), totožným textom - až po záverečné odseky, kde je uvedená
právna kvalifikácia už odlišne, pretože v neskoršej obžalobe je ten istý skutok kvalifikovaný ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom

na § 138 písm. b), j) Trestného zákona.

I keď súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobe prokurátora, súd považuje za
potrebné upozorniť na nekonzistentnosť právnej kvalifikácie toho istého skutku zo strany prokurátora.
Akosúdužvyššieuviedol,užuzavretádohodaovineatrestepretenistýskutoknebolasúdomschválená

iba v dôsledku nesúhlasného stanoviska obžalovaného. Ak by L. L. v konaní o návrhu prokurátora na
schválenie dohody o vine a treste uzavretej dňa 01.02.2012 vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 2T/62/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.02.2012, bol duševne zdravý a chápal
významtrestnéhokonaniaaodpovedalnavšetkyotázkykladenépodľa§333ods.3Trestnéhoporiadku,
súhlasným spôsobom, súd by predloženú dohodu o vine a treste schválil a potvrdil by ju rozsudkom (tak

ako u spoluobvineného L. L.) - a v súčasnosti by už v dôsledku rozhodnutia prezidenta SR o amnestii z
2. januára 2013, č. 1/2013 Z. z., bol uložený trest odpustený s účinkami zahladenia odsúdenia.Nedá sa nepoukázať na to, aký je priepastný rozdiel v dôsledkoch pre obžalovaného v návrhoch
prokurátora v konaniach o tom istom skutku - zatiaľ čo v konaní o dohode o vine a treste prokurátor
navrhol súdu schváliť dohodnutý podmienečný trest odňatia slobody na tri roky, v tomto konaní

(1T/41/2013) prokurátor v záverečnej reči navrhoval uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe - čo inými slovami
znamená navrhnutý trest odňatia slobody minimálne na desať rokov.

O to naliehavejšie vystupuje do popredia povinnosť súdu pri trestnom čine podľa § 172 TZ, ktorý

je v základnej skutkovej podstate zločinom so sadzbou trestu odňatia slobody na tri roky až desať
rokov a v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa druhého odseku, zločinom považovaným za obzvlášť
závažným so sadzbou trestu odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov, čo znamená, že horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody základnej skutkovej podstaty sa teda stáva dolnou hranicou
trestnej sadzby odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate, veľmi dôsledne a citlivo posudzovať
každú okolnosť dôležitú pre rozhodnutie tak, aby právna veta výroku o vine zodpovedala zistenému

skutkovému stavu a aby z tohto pohľadu bol uložený zákonný trest. Ambíciou tohto rozsudku bolo
uloženie takéhoto trestu a v závere súd vyslovuje presvedčenie, že jeden z účelov trestu - výchova
páchateľa k tomu, aby viedol riadny život - už bol naplnený ešte pred jeho uložením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.