Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203237
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112203237.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci

navrhovateľov: L.. P. T., M.. X.XX.XXXX, Q. D.Q. I., XXX XX C., I.. L. Y., XX.X.XXXX, Q. P. XX, XXX
XX Q. D. W., M.. X.X.XXXX, Q. L. XX, Q., zastúpení: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského
2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so
sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie zamieta.

II. Súd žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia P. T., I.. L. Y. J. D. W. sa návrhom na začatie konania domáhajú voči odporcovi zaplatenia
sumy263,52eur(L..P.T.),13.792,57eur(I..L.Y.)asumy1.745,81eur(D.W.) spríslušenstvom-úrokmi
z omeškania vo výške 9% ročne počnúc dňom 19.4.2011 titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci.

Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili zhodne tým, že ako členovia družstva vložili peňažné prostriedky
do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“), ktoré
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle
zákonač.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbách(ďalejlen„zákonč.566/2001Z.z.“)
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného Národnou
bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“), s ktorým Družstvo uzatvorilo

zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len „zmluva“), ktorá bola menená a
doplnená. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť
v súlade s Prospektom investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi
skončil svoju činnosť ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani
zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených
prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním obchodníka s cennými papiermi,
v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do

Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony
potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela
alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú dopráv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu
k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo
Obchodníkovi s cennými papiermi, najmä však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z

činnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/ nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými
papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď
NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/
NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001

Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči
klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientský majetok
zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií, a tak uspokojiť
následnénárokysvojichčlenov,5/NBSinýmizbytočnýmiprieťahmi,resp.svojounečinnosťouspôsobila,
že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila,
že by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa,

resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní
činnosti porušuje zákon.
Právny zástupca navrhovateľov podal dňa 8.9.2012 návrh na spojenie vecí podľa § 112 ods. 1 O.s.p.,
konkrétne vecí 19C 3/2012, 19C 25/2012 a 19C 72/2012.
Tunajší súd uznesením zo dňa 30.09.2013 spojil veci pred nim vedené pod sp. zn. 19C 3/2012 vo veci

navrhovateľky L.. P. T. proti odporcovi SR-NBS, pod sp. zn. 19C 25/2012 vo veci navrhovateľky I.. L. Y.
proti odporcovi SR-NBS a pod sp. zn. 19C 72/2012 vo veci D. W. proti odporcovi SR-NBS v súlade s
ustanovením § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie. Všetky tri označené veci spolu skutkovo súvisia
a týkajú sa toho istého odporcu.
Následne navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobám zo dňa 11.04.2013 uviedol bližšiu časovú a

vecnú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v :
1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva,
2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní
nedostatkov a

3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči družstvu.
Vo vzťahu k bodu 1/ podania, navrhovateľ argumentoval, že Prospekt investície bol vypracovaný
ku dňu 20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo
dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu

predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom k tomu, že sa
zmenili skutočnosti v ňom uvedené. V Prospekte investície sa nenachádzali aktuálne údaje o a/
predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo,
d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e/ zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt
výrobkov Družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f/ o majetkových aktívach, ktoré sa majú

nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva. V rozhodnutí pritom NBS ustálila
trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v
rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie
dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu investície. Neaktuálnosť Prospektu investície

pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007 došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi
predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície.
Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),
h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od roku 2006, avšak NBS voči
Družstvu zakročila až v máji 2011.

K bodu 2/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
ako aj obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a
vyhodnocovať informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle
§ 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné

rozloženie portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s.,
pričom rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu (ako to aj vyplýva zo zápisu z prerokovania
nedostatkov) patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu.
NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvekdostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu v zmysle § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z.
Čo sa týka bodu 3/, navrhovateľ poukázal, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.

OPK-9750/3/2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie
povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly navrhovateľa,
ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila
svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne
kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu,

čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej
investície.
Navrhovateľ zároveň v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu zo dňa 11.06.2013 doplnil, že
nesprávnym úradným postupom odporcu mu bola spôsobená mimozáväzková škoda, ktorá vznikla
v dôsledku porušenia právnych povinností odporcu vyplývajúcich mu priamo z právnych predpisov.
Odporca bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný záujem,

ale i priamo individuálny záujem jednotlivých investorov, vrátane navrhovateľa, a pokiaľ by si tieto
povinnosti splnil, navrhovateľovi by škoda nevznikla. Navrhovateľ argumentoval tým, že na predmetný
prospekt investícií majetkových hodnôt sa aplikuje Smernica EÚ 2003/71/ES. Navrhovateľ namietal, že
predmetom konania nie je posudzovanie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva
alebo kontrolnej komisie Družstva, ale posudzovanie objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu

nad Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Navrhovateľ zároveň namietal tvrdenie odporcu o
predčasnosti podanej žaloby, keď prebiehajúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť
podať veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu, pretože
súd má povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne nevylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd je

povinný zohľadniť už napríklad i správu správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu.

Odporca sa k návrhom na začatie konania vyjadril v písomnom podaní zo dňa 1.10.2012, 22.7.2013,
13.12.2013, a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadreniach uviedol, že Družstvo ako

podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň
riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť,
že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp.

propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č.
566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006
na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.,
na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície úrad postupoval podľa § 127

ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., pri ktorom posudzoval najmä jeho úplnosť,
t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Prospekt investície
neobsahoval Zmluvu o správe portfólia ani Zmluvu o riadení portfólia (ako tvrdil navrhovateľ), keďže

zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001
Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo
schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením
nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto eventuálne

nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by bolo porušením
ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny
úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkovýchhodnôt,avšaklenvzákonomvymedzenomalimitovanomrozsahu,atodohľadnadplnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z,

keď kontroloval 1/ zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126
ods. 2 a § 127), 2/ aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/dodržiavanieustanovenia§126ods.5zákonač.566/2001Z.z.Ažsúčinnosťouod01.06.2010bolaNBS
oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava
schválený Prospekt investície. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii
Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva
odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti obchodníka s
cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych

nárokov súdnou cestou. Odporca až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010,
v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie
dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u
obchodníka s cennými papiermi, pričom zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému NBS vydala dňa 12.07.2010
rozhodnutie, č. ODT-8305/2010, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil

povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu
NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS
ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané
prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak,

aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie
konanie. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval Družstvo na
aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo podalo žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície,
avšak ani na výzvu NBS žiadosť nedoplnila napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie
nedostatkov.ZuvedenéhodôvoduNBSrozhodnutímzodňa26.08.2010,č.OPK-5664/1-5/2010konanie

o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa
08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010,
oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c)
a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo
nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie

bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu
zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Odporca
teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne
prieťahyvkonaníanedopustilsaaninavrhovateľomvytýkanéhonesprávnehoúradnéhopostupu.Pokiaľ
preto navrhovateľovi vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca mal

zato,žejepovinnájuobjektívnepreukázať.NamajetokDružstvabolpritomuznesenímOkresnéhosúdu
BratislavaIzodňa11.04.2011,sp.zn.3K95/2010,vyhlásenýkonkurz,apretopokiaľnavrhovateliavložili
svoje finančné prostriedky do Družstva, mali si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia
tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou
žalobou.ZároveňibývalépredstavenstvoDružstvasanaOkresnomsúdeBratislavaIdomáhaložalobou

smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003
Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.
Odporca v písomnom vyjadrení k doplneniu žaloby navrhovateľov uviedol, že považuje za irelevantný
údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi vzhľadom
na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy

by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako
vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovatelia vložili finančné prostriedky
do Družstva a teda v právnom vzťahu boli s Družstvom. Ďalej uviedol, že verejné ponuky cenných
papierov, prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov
nemožno stotožňovať ani zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície

a vyhlasovateľmi verejných majetkových hodnôt. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt
bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo
právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady
2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí
na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s

účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt
vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad
pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajovv Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho
dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu

investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu
žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu
investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a
predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom

najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. NBS po zistení nedostatkov, týkajúce sa Prospektu investície iniciatívne využila
svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007
konkrétne nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v
portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva
pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho

členov. Ak navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou
údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v
polročnýcharočnýchfinančnýchsprávachneuvádzaloindícieainformácieozhoršenejfinančnejsituácii,
ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom
zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie

dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a
zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt
ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne
rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v
období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá

finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu
investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. Odporca ďalej uviedol, že informácie a poklady, ktoré

mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.
sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom
uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.

spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke
majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Pokiaľ išlo o opatrenia v súvise so zistením
závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, odporca uviedol, že
NBS i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi mu

uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003
do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením
na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi
riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná
informovať navrhovateľku o nedostatkoch zistených v činnosti obchodníka s cennými papiermi, keďže

dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa §
15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný
subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ
odporca na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej

osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba
nemala žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako
i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný
postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou
starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom

podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bola navrhovateľka členom. Podľa
odporcu navrhovateľ mal a mohol kontrolovať Družstvo na členskej schôdzi a tiež prostredníctvom
kontrolnej komisie ale aj využívaním iných členských práv Pokiaľ navrhovateľovi vznikla škoda a
bol ukrátený na svojom majetku tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodnéhonakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej
komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. Odporca argumentoval tým, že vymáhanie náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy až potom, keď navrhovateľ využil všetky

svoje možnosti na vymoženie nárokov primárne od tohto subjektu a od členov orgánov tohto subjektu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľov, oboznámením
s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise 19C 3/2012, najmä Rozhodnutiami
predstavenstva družstva o prijatí členských vkladov od navrhovateľov, Potvrdením o zániku členstva
v družstve ku dňu 30.03.2011 a o vzniku nároku na vyrovnací podiel, Zmluvou o riadení portfólia

medzi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE zo dňa
2.6.2008, Rozhodnutím NBS zo dňa 8. Januára 2008 č. OPK-9750/3/2007, zo dňa 20.augusta 2008 č.
OPK-9750-5/2007, zo dňa 7. Mája 2008 č. GUV-841/2008, listinnými dôkazmi označenými na čl. 98,
Dodatkom č. 9 - úplné znenie stanov družstva, obsahom listín z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp.
zn. 19C 56/2011, najmä s obsahom výpovede svedkýň Q. P. a S. Č., ako aj s ostatným obsahom spisu,
z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Úrad pre finančný trh (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt
investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003
o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení zo dňa 13.05.2003 oboznámil o splnení
podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001
Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003,

podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé
z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom
úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti
úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva.
Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia,
podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva

ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške 8% ročne.
Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007
uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní
o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV-841/2008,

zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa
20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm.
b) zákona č. 566/2001 Z.z.
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa

§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie
investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001
Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v

špecifikovanom rozsahu.
Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010,
Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.04.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa
Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo

odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s cennými papiermispôsobil Družstvu pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónov eur.
Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v

činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu
ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.04.2010 a následne
urgenciou zo dňa 30.06.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o
predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.

V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok
2009 bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo
dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.

Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na
základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú

vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.
Národná banka Slovenska si listom zo dňa 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované
doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre I.. C. Č., I.. S. T., K.. na
zastupovanieDružstva,akoajdokladyofinančnomvysporiadanípodľaZmluvyokúpecennýchpapierov
zo dňa 05.10.2009.

Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.

Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBSpodľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011.

NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu.
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie
začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím

zo dňa 07.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa
10.05.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010,
ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.05.2010, č.k.
OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade.

Rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona
č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c),
h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že
zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa

pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a
Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011.
NBS po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný

skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné
oznámenie na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava.
Listom zo dňa 26.04.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnejinformácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku
Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na
bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,

ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo Družstvo listom zo dňa 09.05.2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo
audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008
i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008

vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008.
Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.08.2007 NBS z predložených údajov
o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený
podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING,
akciováspoločnosť.KeďževzmysleprijatejinvestičnejstratégievProspekteinvestíciebyangažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej

ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala
91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby
sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich
sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila
NBSzosúladiťštruktúruaktívDružstvapodľaschválenéhoProspektuinvestícienajneskôrdo31.12.2007

a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva L.. C. W. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančný nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav

dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť, jej dcérskymi
spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo
listom zo dňa 29.01.2008 informovalo NBS, že počnúc od 01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy
tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného
emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením

Prospektu investície.
Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd zistil, že sa v nich nachádza 1/
výzvaNBSnapredloženiedokladov,atokópiívšetkýchzápisníczrokovaniačlenskýchschôdzíDružstva
za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica
z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva zo dňa 03.03.2009, ktorej predmetom bolo, okrem

iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie
zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej
schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a
plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/
oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, 6/ vyrozumenie KR

PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Trestného
zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm.
b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010,
ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede

zmluvy o riadení portfólia.
Súd ďalej z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že Družstvo vo vyjadrení zo dňa
19.03.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08.01.2010. Listom zo dňa 12.04.2010 Družstvo vyzvalo

obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4.
štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo dňa
16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991
eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,
ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo,

aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 03.05.2010
a opätovne zo dňa 17.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.Listom zo dňa 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene
vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál
2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú

úroveň a bolo vo výraznej strate.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 (právoplatné dňa 05.05.2011), sp. zn. 3K
95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze
veriteľov, v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení

portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou.
Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov,
čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť,
nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo
počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS.
Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných

vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty
nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu
vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že
uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.
Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom

prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do
Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.
Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného
pod sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 10.01.2014 správca konkurznej podstaty uviedol, že konkurz prebieha od
19.04.2011, do konkurzu je prihlásených cca. 2450 pohľadávok približne 2000 veriteľov, ktorí si uplatňujú

nároky voči úpadcovi v celkovej výške viac 32,5 mil. eur. V záujme úpadcu je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré
spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a.s. (do ktorej patril

aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners, s.r.o., ktorá
vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.
000,- Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené súdne konania,
ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločností úpadcu, je
uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C 56/2011, ďalej

nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia
škody, taktiež je uplatnený nárok voči Garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený
nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatne
skončené a preto o prípadnej miere uspokojenia je predčasné špekulovať.
Navrhovatelia požiadali NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená skutočnosť

nebola medzi účastníkmi sporná.
Navrhovatelia prihlásili svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde
Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Navrhovatelia sa voči odporcovi domáhajú náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny
úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Podľa citovaného zákona štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá

objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka mal. Sára Janigová sa stala členom družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva
zo dňa 31.03.2010.
Družstvo listom zo dňa 11.4.2011 potvrdilo, že navrhovateľke L.. P. T., zaniklo členstvo v družstve PDSI
dňa 30.3.2011, čím jej zároveň vznikol voči družstvu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške

263,52,- eur, ktorý je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatný do 6 mesiacov odo dňa zániku členstva
v družstve. Označený podiel však navrhovateľke nebol vyplatený.
Obdobne tomu tak bolo aj v prípade navrhovateľky I.. L. Y.C.G., ktorá podala prihlášku za člena družstva
PDSI dňa 25.11.2005, dňa 30.11.2005 zaplatila družstvu členský vklad vo výške 120.000,- Sk, dňa
29.12.2006 vklad vo výške 159.000,- Sk, dňa 14.3.2008 vo výške 5.000,- Sk. Dňa 2.2.2010 podala

družstvu žiadosť o zrušenie členského podielu a žiadala vyplatiť vyrovnávací podiel vo výške 13.792,57
eur. PDSI jej dňa 7.12.2010 vystavilo vlastnú zmenku na sumu 13.792,57 eur. Táto zmenka jej však
nebola družstvom doposiaľ vyplatená, z Potvrdenia vystaveného družstvom zo dňa 14.4.2011 to tak
malobyť„zdôvodudočasnéhovýpadkulikvidity“.Listomzodňa23.2.2011jejdružstvopísomnepotvrdilo
zánik členstva v družstva právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý je splatný dňa 2.2.2011.

Navrhovateľ D. W. podal žiadosť o zrušenie členstva v družstve dňa 10.1.2011 a požiadal o vyrovnací
podiel vo výške 1745,81 eur. Listom zo dňa 22.2.2011 družstvo navrhovateľovi potvrdilo, že členský
podiel č. 11690 v celkovej hodnote 1745,81 eur nie je vyplatený z dôvodu výpadku likvidity. PDSI mu
dňa 10.12.2010 vystavilo vlastnú zmenku na sumu 1.745,81 eur. Táto zmenka však nebola družstvom
doposiaľ vyplatená.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie
správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie

pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si pohľadávku voči Družstvu
pohľadávku spočívajúcu vo vyrovnacom podiele v konkurze neprihlásil.
Súd dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní nepreukázali vznik škody, keď vychádzal z ustálenej
súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle
ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z.

môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ
pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp.kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný
predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a
tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovatelia sa ako bývalí členovia Družstva, s ktorým boli v
právnom vzťahu a z ktorého im v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musia domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu
k nim v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v
podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovatelia si v konkurzom konaní svoju pohľadávku uplatnili, pričom

predmetné konkurzné konanie doposiaľ nie je skončené. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania
súdunepreukázalibezúspešnosťuplatňovaniasvojichprávvočiDružstvu,pričomtohočasuniejemožné
ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým boli navrhovatelia v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku
by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka, prípadne až po skončení konkurzného konania uplatňovaná
i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovatelia zároveň
nepodali ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle

§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovatelia teda primárne mali
uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a
až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie
náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu
nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľom škoda, ktoré

okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu.
Ak teda neexistuje preukázateľne škoda a nie je možné ustáliť jej výšku v dobe rozhodovania súdu o
uplatnenom nároku navrhovateľky na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne.
Súd považuje za potrebné skonštatovať, že pokiaľ sa navrhovatelia odvolávali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a

to práve z dôvodu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné
konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie
možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v
prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.
Súd ďalej konštatuje, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľom, jeho návrhu by nebolo možné

vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Pri posudzovaní
tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s tvrdeniami a argumentáciou
odporcu v danom smere.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení

zakázania činnosti Družstva, súd konštatuje, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej

ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,

ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým

časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva.
Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal
za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení
portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o
preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenskazhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone
dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom

neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka
Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť

Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa
§ 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj

majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
v prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka

s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s
cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len
Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako
súd uviedol vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto

informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov

o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a

spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravutohtostavu.NárodnábankaSlovenskavdanomobdobí(po24.08.2007)pretonemohlapristúpiť
k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení

neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, súd má za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane

navrhovateľa. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007),
vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná
banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2

ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu
rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré

malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svojepráva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti
svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.
V tejto súvislosti súd pre úplnosť dodáva, že z výsledkov vykonaného dokazovanie vedeného pred

tunajším súdom v konaní 19C 56/2011 v právnej veci navrhovateľa PDSI v konkurze proti SR-NBS
jednoznačne vyplynul záver, že obchodník s CP pracoval s portfóliom družstva, že mu za účelom
naplnenia zmluvy boli družstvom odovzdané peňažné prostriedky a cenné papiere, čo bezpochyby
mal mať účtovne a listinne zaznamenané. Je teda zjavné, že práve štatutárni zástupcovia družstva
porušili svoje zákonné povinnosti pri správe majetku členov družstva vyplývajúce z vyššie citovaných

ustanovení Obchodného zákonníka a svojim neodborným konaním sa pričinili o spôsobenú škodu,
ktorú si navrhovateľ bez preukázanie existencie akejkoľvek príčinnej súvislosti v tomto konaní uplatňuje
voči odporcovi. Povinnosťou družstva bolo riadne a pravdivo viesť účtovníctvo v zmysle príslušných
ustanovení zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. a opatrení MF SR, ako aj ostatných predpisov
upravujúcich účtovníctvo družstva, uschovávať účtovné záznamy v zákonnej archivačnej lehote 5 a
10 rokov, najmä pri tak dôležitých finančných transakciách, akými sú zverenie finančných prostriedkov

a cenných papierov družstva tretiemu subjektu. Nie zanedbateľný je aj fakt, že PDSI pred dozorným
orgánom - odporcom obhajoval výhodnosť jeho spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi CI,
pritom v krátkom čase na to alibisticky žiadalo NBS o vykonanie kontroly nad ním. Vzhľadom na
vzájomné personálne prepojenie družstva PDSI v kontrolnom orgáne Obchodníka s CP, ako aj
prepojeniezástupcovobchodníkasCPvkontrolnejkomisiidružstva, čovyplývazvýpisovzobchodného

registra oboch subjektov, ako aj na jednotný spôsob udeľovania pokynov zamestnanom CI, keď
zamestnanci CI prijímali pokyny aj od štatutárnych zástupcov družstva, pričom pri realizácii pokynov
nerozlišovali, či vykonávajú činnosť pre PDSI alebo pre obchodníka s cennými papiermi CI, čo vyplynulo
zo svedeckej výpovede Q. P. a S. Č. v konaní 19C 56/2011, teda s ohľadom na pracovné obyčaje, ktoré
sa uplatňovali v PDSI a u obchodníka s CP, nie je možné, aby družstvo nemalo vedomosť o udelených

sankciách zo strany NBS voči obchodníkov s CP, s ktorým bolo úzko personálne prepojené.
Súd na základe vyššie uvedeného posúdil nárok navrhovateľov ako nedôvodný a v celom rozsahu ho
zamietol, keď v konaní nepreukázali vznik škody, nesprávny úradný postup, a tým ani vznik príčinnej
súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za
škodu, ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými
papiermi, ktoré založil do súdneho spisu navrhovateľ, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich
nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadunadobchodníkomscennýmipapiermi.Súdzároveňzamietolnávrhynavrhovateľanavykonanie
dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov D..

U. N., I.. L. Š., I.. T. B. J. I.. P. N., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné,
nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení
navrhovateľa, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.
Podaním zo dňa 11.06.2013 navrhovatelia podali v predmetnej veci návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa

ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší ak rozhodol, že požiada
Súdny dvor Európskych spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej
len„ZFEÚ“),SúdnydvorEurópskejúniemáprávomocvydaťpredbežnýnálezootázkach,ktorésatýkajú
a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny

orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom
konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor
Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,

alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a
právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy
ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke.
Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie sožiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva,
ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné

prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy
veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho
orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť
sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný

súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku
vyvolanú navrhovateľmi Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni,
proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti
ustanovenia práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V
danom prípade tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán

povinnostipoložiťprejudiciálnuotázku.Nakoľkosúduostalafakultatívnamožnosťrozhodnúťopoložení/
nepoložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/
nepoloženia.
Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym
dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu

úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor
nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo
aplikácii vnútroštátneho práva.
V tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľ domáhal položenia týchto prejudiciálnych otázok :
1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút

verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa
štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou

bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi
prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej
únie nevzťahuje?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21
ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným

výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES
dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť
vykonávať dohľad na finančnom trhu?

Súd po posúdení návrhu navrhovateľov na predloženie ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel
k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky nemá bezprostredný
súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Predmetomtohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľom spôsobná údajným nesprávnym
úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad nad Družstvom
ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými papiermi ani

neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľa na majetku. Súd sa nestotožnil s názorom
navrhovateľov, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej
únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení

smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a inštitút verejnej
ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo
04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami
uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a zadefinované v
rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v§ 126 (do 21.07.2013,

inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky cenných papierov)
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená
do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských
subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich

rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov
na základe zverejneného prospektu cenných papierov. V zmysle vyššie uvedeného súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie a jeho návrh zo
dňa 15.10.2013 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali, nakoľko odporca si
náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku súdu, ktorým súd návrh navrhovateľov na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o) O.s.p.)