Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010025
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814010025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava-samosudcaJUDr.JánGallo,nahlavnompojednávaníkonanomdňa10.01.2014,

v trestnej veci obžalovaných U. Z. a spol., takto

r o z h o d o l :

1.Obžalovaný U. Z. , nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom A. Č.. XX, okr.
Rožňava, nezamestnaný,

2.Obžalovaný X. D., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom A. Č.. XX, okr.
Rožňava, nezamestnaný

s ú vi n n í ,

že
1. obžalovaný U. Z.
dňa 04.01.2013 v čase od 19.00 hod. do 20.00 hod. v obci Drnava, okr. Rožňava, sa vlámal do
neobývaného domu č. 5, majiteľky K. I. tak, že preliezol vstupnú bránu, vošiel na dvor a potom kovovou
tyčou vylomil vchodové dvere a z domu odcudzil 1 ks plechový hrniec, 10 ks vidličiek, 29 ks rôznych

pohárov, 4 súpravy čajových šálok s tanierikmi, 1 ks porcelánový džbán, 1 ks porcelánovú nádobu s
vrchnákom, 1 ks sošku anjela, 3 ks rôznych obrusov, 4 ks posteľného prádla a 2 ks záclon, čím pre
poškodenú K. I. odcudzením vecí spôsobil škodu vo výške najmenej 50,- Eur a poškodením vchodových
dverí škodu vo výške najmenej 20,- Eur,

2. obžalovaný U. Z.
dňa 05.01.2013 vo večerných hodinách v obci Drnava, okr. Rožňava, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode obžalovaným ml. K. D. sa vlámali do neobývaného rodinného domu č. 5 majiteľky K. I. tak,

že preliezli vstupnú bránu, vošli na dvor, vylomili vchodové dvere domu a z povaly odcudzili rôzny
kovový materiál hmotnosti 150 kg a 1 ks medený bojler hmotnosti 18 kg, čím poškodenej K. I. spôsobili
odcudzením vecí škodu vo výške najmenej 78,90 Eur a poškodením dverí škodu vo výške najmenej
10,- Eur,

3. obžalovaný X. D.
dňa 17.02.2013 v podvečerných hodinách v obci Drnava, okr. Rožňava po predchádzajúcej vzájomnej

dohode s obžalovaným ml. K. D. sa vlámali do rodinného domu č. 21 majiteľky S. T.T. tak, že preskočili
oplotenie, vošli na dvor, na pivnici vybrali 3 ks sklenených výplní okna a z pivničných priestorov domu
odcudzili 2 ks práčok zn. Romo, čím poškodenej S. T. odcudzením vecí spôsobili škodu vo výške
najmenej 50,- Eur a poškodením oplotenia a okna škodu vo výške najmenej 20,- Eur,

t e d a

obžalovaný U. Z.
v bode 1. samostatne,v bode 2. spoločným konaním
neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním,

obžalovaný X. D. v bode 3.
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný U. Z. v bodoch 1.,2.
v časti skutku samostatne, v časti skutku v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona pokračovací

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v
znení Zákona č. 334/2012 Z.z. s poukazom na § 138 písm.e/ Trestného zákona,

obžalovaný X. D. v bode 3.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 334/2012 Z.z. s poukazom na §
138 písm.e/ Trestného zákona,

a súd ich za to

o d s u d z u j e :

Obžalovaného U. Z. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.l/ Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50
ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovaného X. D. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2, § 36 písm.l/, § 37

pím.h/, § 42 ods.1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50
ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 61 ods.1,2 Trestného zákona sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e trestný rozkaz Okresného súdu Rožňava,
sp.zn. 0T/4/2014, zo dňa 02.02.2014 vo výroku o trest, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia

slobody v trvaní 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov, ako
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 (dvoch) rokov.

Súčasne sa z r u š u j ú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 287 ods.l Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému U. Z. uhradiť poškodenej K. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX, škodu vo výške 20,- Eur (dvadsať) a spoločne a nerozdielne s
obžalovaným ml. K. D. škodu vo výške 88,90 Eur (osemdesiatosem Eur a deväťdesiat centov).

Podľa § 287 ods.l Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému X. D. uhradiť spoločne a nerozdielne
s obžalovaným ml. K. D. poškodenej S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX škodu vo výške 20,- Eur
(dvadsať Eur).Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodené K. I. O. S. T. so zbytkom nároku na náhradu
škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na U. Z. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 2l2
ods.2 písm.a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1 Trestného zákona, v časti skutku samostatne, v časti skutku v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona, na X. D. pre spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona, prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods.2
písm.a/ Trestného zákona a na ml. K. D. pre spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona, prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže, v
časti skutku podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a v časti skutku podľa § 212 ods.3 písm.b/
Trestného zákona.

Súd po oboznámení sa s trestným spisom určil termín hlavného pojednávania na deň 10.02.2014 a

obžalovaných, ako aj prokurátora upozornil, že skutky pod bodom 1. - 3. mieni kvalifikovať ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona v súlade so stanoviskom
Trestného kolégia NS SR Tpj 78/2011 a nie ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného
zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona, ako
je to uvedené v obžalobe.

Obžalovaný ml. K. D. sa na hlavné pojednávanie nedostavil a preto jeho trestná vec bola vylúčená na
osobitné konanie.

Obžalovaní U. Z. O. X. D. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o

možnosti urobiť vyhlásenie o vine, ako aj po opätovnom poučení , že súd mieni skutky pod bodom 1. -
3. kvalifikovať podľa ustanovenia § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, kde je trestná sadzba od 1
až do 5 rokov, vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutkov kladených im za vinu, tak, ako sú popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Po ich vyhlásení kladne zodpovedali aj na otázky uvedené v § 333 ods.3
písm.c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku. Okresný prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaných o

vine, pretože trval na kvalifikácii skutkov v zmysle obžaloby.

Súd vyhlásenie obžalovaných uznesením prijal, keďže nie sú dôvodné pochybnosti o skutkových
tvrdeniach v obžalobe a nie je potreba vykonania kontradiktórneho hlavného pojednávania a vzhľadom
na toto ich vyhlásenie, dokazovanie spáchania skutkov kladených im za vinu nevykonal, vykonal len

dokazovanie ohľadom majúceho sa uložiť trestu.

Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z ich výpovedí z prípravného konania, kde sa k spáchaniu
skutkov, ktoré sa im kladú za vinu a ktoré sú popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, v celom
rozsahu priznali, ich priznanie je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe

týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že úmyselným konaním neoprávnene vnikli do rodinného domu.
Obžalovaný U. Z., čo sa týka skutku pod bodom 1. kovovou tyčou vylomil vchodové dvere a z domu
odcudzil veci popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda vlámaním sa dostal do rodinného domu,
v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Podobne aj konaním pod bodom 2. vylomil vchodové dvere do domu,
taktoneoprávnenevnikoldodomuinéhozapoužitianásilia,kdesazmocnilvecípopísanýchvovýrokovej

časti rozsudku pod bodom 2. Tak isto aj obžalovaný X. D. úmyselným konaním popísaným pod bodom
3. vnikol do domu iného a to násilím, kde odcudzil veci popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na rozdiel od obžaloby súd toto ich konanie kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu, o čom procesné strany boli

aj zákonne poučené, teda o možnosti navrhnúť v určenej lehote nové dôkazy.

Súd konanie obžalovaných ohľadne skutkov pod bodom 1. - 3. kvalifikoval prísnejšou právnou
kvalifikáciou, teda ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného
zákona, nakoľko popísaného konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

vychádzajúc z týchto úvah:Záver o zavinení páchateľa sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, ktoré vyplynú z
dokazovania. Zavinenie je potrebné vyvodiť zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin
spáchaný, nevynímajúc konanie páchateľa, vrátane aj jeho priznania. V posudzovanej veci zavinenie

obžalovaných spočíva v skutočnosti, že neoprávnene vnikli do rodinného domu tak, že vylomili dvere,
resp. vybrali sklenené výplne okna, teda za použitia sily. Konali teda s dopredu premysleným úmyslom
a vedomosťou, že zmocniť sa cudzích vecí nachádzajúcich sa v uzamknutom dome bude možné len
neoprávneným vniknutím do tohto objektu a to za použitia sily a následne svoj úmysel aj realizovali.

Podľa § 38 ods.1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby.

Podľa stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu SR je potrebné ustanovenie § 38 ods.1 Trestného

zákona vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti, ako zákonného znaku
trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej
sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že
je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy,
ak jedno ustanovenie v osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných

skutkových podstát trestného činu. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov
podľa znakov základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Len pri aplikácii tohto ustanovenia osobitnej časti
Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti

inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin - skutok a tú istú skutkovú
okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber
právnej kvalifikácie trestného činu.

Podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa páchateľ potrestá, keď neoprávnene vnikne do obydlia

iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm.e/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného
činu vlámaním.

Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia § 212
ods.2 písm.a/ Trestného zákona , podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojil cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.
Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žetáistáokolnosť„vlámanie“jeokolnosťou,ktorápodmieňujepoužitie
vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a zároveň je zákonným znakom ako súčasť
základnej skutkovej podstaty iného trestného činu,
v danom prípade krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a preto v takomto prípade, aj keď
ide o alternatívu jednočinného súbehu, môže byť tá istá okolnosť použitá kvalifikačne len raz. Z vyššie
uvedených dôvodov súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods.1,2 písm.a/,c/ Trestného zákona.

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Podľa § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov ; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Obžalovaný U. Z. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, žije so svojimi rodičmi a s ďalšou
mnohopočetnou príbuznou rodinou v chatrči postavenej na dvore rodinného domu. Jeho správanie sa
nebolo ešte prejednávané komisiou verejného poriadku. Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný, naposledy

v roku 2009 pre rovnakú trestnú činnosť, ako je teraz posudzovaná, bol mu uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom, v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený
(viď uznesenie o osvedčení sa sp.zn. 3T/64/2009 uvedeného spisu na čl. 89).

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na

poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v priznaní sa k trestnej činnosti a oľutovaní v zmysle § 36 písm.l/
Trestného zákona , priťažujúca okolnosť zistená nebola. V danom prípade trestná sadzba v zmysle
ustanovenia § 194 ods.2 Trestného zákona je od 1 až do 5 rokov.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej
hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu. Mal za to, že takto uložený

trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania podobnej trestnej činnosti.

Obžalovaný X. D. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, býva v rodinnom dome s ďalšou
mnohopočetnou príbuznou rodinou, je nezamestnaný. Jeho správanie nebolo prerokúvanou komisiou

verejnéhoporiadku.Doposiaľbol8-krátsúdnetrestaný,vposlednýchštyrochprípadochpreprečinpodľa
§ 348 ods.1 písm.d/ Trestného zákona. Naposledy bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava,
sp.zn. 0T/4/2014 zo dňa 02.02.2014 odsúdený
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.d/ Trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov ,

ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 rokov. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 02.02.2014.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na poľahčujú okolnosť podľa § 36 písm.l/ Trestného zákona, keď
k trestnej činnosti sa doznal a túto oľutoval, na druhej strane prihliadol aj na priťažujúcu okolnosť

v zmysle § 37 písm.h/ Trestného zákona, keďže spáchal viac trestných činov. Totiž posudzovanú
trestnú činnosť spáchal skôr, ako vo veci 0T/4/2014 bol vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz, teda
súd obžalovanému ukladal súhrnný trest v zmysle § 42 ods.1 Trestného zákona. Po zohľadnení
vyššie uvedených skutočností obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s
podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkých druhov na dobu 2 rokov. Mal za to, že takto uložený trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu,
zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ako aj iných odradí od páchania podobnej trestnej činnosti.
Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Rožňava, sp.zn. 0T/4/2014 zo dňa 02.02.2014.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku uložil obžalovanému U. Z. uhradiť poškodenej K. I. škodu vo
výške 20,- Eur a uložil mu tiež spoločne s obžalovaným ml. K. D. povinnosť uhradiť jej škodu vo výške
88,90 Eur, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 ods.l Obč.zák.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému X. D. uhradiť spoločne a nerozdielne s

obžalovaným ml. K. D. poškodenej S. T. škodu vo výške 20,- Eur, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420
ods.l Obč.zák.

Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodené K. I. O. S. T. so zbytkom nároku na náhradu
škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych, nakoľko o ďalšej uplatnenej škode je potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.