Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/329/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209982
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212209982.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Svidník dňa 27.9.2012 žaloby, ktorými sa domáhal voči žalovanej:

náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275,-€ ( pôvodná
sp. zn. OS Svidník 5C/88/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 275,-€ ( pôvodná sp. zn. Okresný súd Svidník 5C/96/2012) a náhrady majetkovej
škody vo výške 125,- € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,-€ ( pôvodná sp. zn. OS Svidník
5C/89/2012). Tieto žaloby odôvodňoval tým, že OS Svidník ako exekučný súd rozhodol v ním vedených
exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby.

V ten istý deň žalobca podal na Okresnom súde Svidník aj žaloby, ktorými sa domáhal voči žalovanej:
náhrady majetkovej škody vo výške 1.830,63 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 366,13 €
( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/92/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 1.251,74 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 250,35 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/93/2012), náhrady majetkovej
škody vo výške 3.340,60 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 668,12 € ( pôvodná sp. zn. OS
Svidník 5C/94/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 3.684,38 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 736,88 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/91/2012) a náhrady majetkovej škody vo výške

454,45 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 90,89 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/90/2012).
Tieto žaloby odôvodňoval tým, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd nerozhodol v ním vedených
exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2 Exekučného
poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.
V ten istý deň žalobca podal na Okresnom súde Svidník tiež žaloby, ktorými sa domáhal voči žalovanej:
náhradymajetkovejškodyvovýške125,-€anáhradynemajetkovejujmyvovýške700,72€(pôvodnásp.

zn. OS Svidník 5C/95/2012) a náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 602,99 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/97/2012). Tieto žaloby odôvodňoval tým, že Okresný
súd Svidník ako exekučný súd nerozhodol v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovanýchv týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie„ v zákonom stanovenej
lehote“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.
Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012 sp.zn.5C/88/2012 rozhodol o spojení vecí vedených

pod sp.zn.5C/88/2012, 5C/89/2012, 5C/90/2012, 5C/91/2012, 5C/92/2012, 5C/93/2012, 5C/94/2012,
5C/95/2012, 5C/96/2012 a 5C/97/2012 na spoločné konanie s tým, že toto bude na Okresnom súde
Svidník vedené pod spisovou značkou 5C/88/2012.
Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.11NcC/41/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec bola prikázaná

Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 2C/329/2012.
Vžalobách,dôvodenýchneskorýmvydanímpoverenianavykonanieexekúciepôvodnevedenýchnaOS
Svidníkpodsp.zn.5C88/2012,5C/96/2012,5C/89/2012žalobcauviedol,preakúkonkrétnupohľadávku
navrhol vykonať exekúciu. Ďalej v nich tvrdil, že písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a
nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom

Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej
lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a
jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská

komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa
týchtopravidielsarobilrozdielmedziexekučnýmititulmistým,žepovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej
žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam
rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach,

ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa
týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu
zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia tej- ktorej žiadosti. V týchto svojich žalobách žalobca poukazoval na

to, že exekučný súd napriek tomu, že tá- ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v jednotlivých
dotknutých prípadoch o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení
po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom podľa žalobcu v žiadnom z dotknutých prípadov

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Postupy exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávne a v rozpore zo zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa žalobcu nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná
lebo počas špecifikovaných období nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa žalobca (ako poškodený) v dotknutých veciach počas súdneho konania
nachádzal. Žalobca sa podľa jeho tvrdení v týchto samostatne podaných žalobách dozvedel o všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.
V každej z týchto žalôb ( sp. zn. 5C 88/2012, 5C/96/2012, 5C/89/2012) majetkovú škodu, ktorej náhradu

žalobca požadoval, žalobca vyčíslil vo výške po 125,-€, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu
účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcuvovecisprávyaudržateľnostipohľadávky
v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v príslušnom
období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému sumu po 70,-€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,-€ a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na exekučnom súde sumu po 15,-€. Súčasne
poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov

z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami.
Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v týchto podaných žalobách
( sp. zn. 5C 88/2012, 5C/96/2012, 5C/89/2012) poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenejdobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase ( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa
žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym plynutím
času (v jednotlivých prípadoch) boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávok a taktiež podľa

žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a rizika insolvencie povinného. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia

strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Ďalej
uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súduspôsobilovsúvislostisvymáhanýmipohľadávkamiaichpríslušenstvomzánikďalšíchplánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a

vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
jeho majiteľov. Podľa žalobcu nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval
tiež na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna úprava. Vyslovil názor, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na v jednotlivých týchto žalobách
uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,-
€ za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby

bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom- ktorom prípade. Poukázal tiež v týchto žalobách na
to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti
pozitívne nereagovala.
V samostatne podaných žalobách, o ktorých sa konanie pôvodne viedlo pod spisovými značkami

5C 90/2012, 5C 91/2012, 5C 92/2012, 5C/93/2012, 5C/94/2012 ( tvrdené nerozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia „postupom v ktorom by súd správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku“) žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a
že navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon
č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh

žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť
o nich v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca poukazoval na znenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010

do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd
so súčasným poukazom na to, že
v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam

a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v
príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského
súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel

sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska
zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že tá- ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol,
že nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom
odporujúcimzákonu(t.j.bezsplneniazákonnýchpodmienok)bezďalšíchlegálnychpredpokladovzaložil

svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu

spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a

nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40
a 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na
ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok definovaných
v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej v §
41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa §

40 zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o
veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na
skutkový stav. Žalobca tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny
orgán- všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom

rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že
z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje).
Tiež uviedol, že ak v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania
o opravnom prostriedku sú tieto obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane
základného práva žalobcu nielen v rovine normatívnej ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v

rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu
jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade
a aplikácii podmienok pripustenia revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho
postavenia účastníkov konania čím degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to,
aký iný účel revízneho konania sleduje štát (napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa), pričom tento účel

nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa
celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou
aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto
prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom,
ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že

vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných
podmienok na taký postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom -ktorom
právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom
svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivých žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednejstrane existuje podľa žalobcu právne relevantný exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý
nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny
prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný

a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou (toho- ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok
rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní). Vyššie opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny

a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky rozhodnutej veci.
Týmito svojimi žalobami, vedenými pôvodne na OS Svidník pod sp.zn. 5C 90/2012, 5C 91/2012,

5C 92/2012, 5C/93/2012, 5C/94/2012 žalobca uplatňoval náhrady majetkovej škody a to v každom
jednotlivom prípade v celkových sumách zodpovedajúcich tej- ktorej istine s príslušenstvom, ktoré
podľa neho nemôžu viac byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom
súdnomkonanívedenomprotidlžníkovizpríslušnéhozáväzkovéhozmluvnéhovzťahu.Zároveňvtýchto
žalobách uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu

20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v tom- ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky
majetkovej škody). Uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodňoval tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1
Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa
žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej
vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom
k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky, pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a

účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv.
Tiež uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu

v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala
u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu
patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne

má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy;
uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije
ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii
základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že
každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie základného práva

na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov
musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Žalobca
tiežuviedol,žepotrebanáhradynemajetkovejujmymázákladvpožiadavkenaspravodlivéusporiadanie

vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.V samostatne podaných žalobách, konanie o ktorých bolo pôvodne vedené na OS Svidník pod
sp. zn. 5C/95/2012 a 5C/97/2012 ( tvrdené neskoré rozhodnutie o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia) žalobca taktiež uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že

navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie čím

došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa ňou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak
účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel
medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na to, že v
exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s
tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pričom
zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali uvedené žaloby,
boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť
o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia

takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež
na to, že exekučný súd napriek tomu, že dané veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovali si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadostiach

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné úsilie aby
docielil vecný posun v týchto konaniach a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (nie len
vo vzťahu k týmto konkrétnym exekučným veciam) dňa 2.7.2009 spísal a podal Žiadosť o informáciu
o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa

13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 25.2.2010 spísal a podal
Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy
v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane zákonnosti postupu súdu
- prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na
nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní

vnadväznostinanesprávnyprocesnýpostupsúdu.Ďalejvtýchtosvojichžalobách,oktorýchsapôvodne
konalo na OS Svidník pod sp.zn.5C/95/2012 a 5C/97/2012 uviedol, že opísaný postup exekučného
súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), lebo
podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, pričom nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím
ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal v predmetnej veci počas súdneho konania,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa, podľa jeho
tvrdení v dotknutej žalobe, dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do

spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V týchto žalobách žalobca uplatnil
nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil sumou 125,-€, pričom
podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich

tvrdení v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,-€, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu po 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a napoštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu po 15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými

ťažkosťami. Rovnako v týchto žalobách uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pričom poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v
primeranom čase ( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je
podľa žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu
márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež podľa žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného,
rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom

najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v
nej ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv, uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého

reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Tvrdil, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom

zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov, tiež uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v

jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho
veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Tvrdil, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa

relevantnej právnej normy, že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovisúdneho konania sasúdnaochrana poskytne vzákonom predpokladanejkvalite, výklad
a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany
všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho
štátu. Aj v týchto žalobách žalobca poukazoval na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala. S poukazom na

rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vsúdnomkonanívypočítalpožadovanúnáhradunemajetkovejujmy(zavnútornézásahydospoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní,ženastanevzákonomstanovenomčasestavpredpokladanýzákonom,stratudôveryvprávo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným

pomerom sumy 55,-€ za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 25.3.2013 navrhla žaloby v
celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov
konania. Podstatnými námietkami žalovanej proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla
vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie

dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno na súd. Ďalej na to, že nie je jasný
titul nároku na náhradu škody vzhľadom na uplatňovanie nárokov žalobcom z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov a na druhej strane z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej
dobe. Poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej bolidoručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej
lehoty a teda predčasne, poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu
nárokov na náhradu škody a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany s tým, že nárok žalobcu preto

vôbec nepovažuje za predbežne prerokovaný. Podľa žalovanej prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa §
45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní poukazovala na
ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, a že existenciu prieťahov

v konaní nepovažuje za preukázanú. Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku každému
uplatnenému nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pred dňom
23.4.2009 (t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody). Namietala tiež vyčíslenie škody, poukázala na to, že požadovať paušálne sumy
za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové a že skutočnú škodu treba
dokázaťlistinami/skutočnosťami,ktorépreukážupožadovanýnárok-vopačnomprípadejepreskúmanie

predmetného nároku znemožnené. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku
škody. Poukázala tiež na nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Tiež poukazovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík
verejnosťou a uviedla, že považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže táto mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne

vnímanej podnikateľskej aktivite. Uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym
úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 15.10.2013, na deň 17.12.2013 a na deň

27.1.2014. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na
hospodárnosť konania, o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na
nariadené pojednávanie taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a
vykonané dôkazy, k čomu je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou,

vždy v neskorích popoludňajších hodinách po skončení denného prevádzkového času súdu v deň
bezprostredne predchádzajúci pojednávaniam nariadeným na deň 15.10.2013 a 17.12.2013 ( dňa
14.10.2013 o 18.20 hod. a dňa 16.12.2013 o 17:28 ) boli doručené ospravedlnenia a žiadosti o
odročenie pojednávania ktoré súd už vzhľadom na čas ich doručenia nepovažoval za včasné ani
za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval za dôvodné. Ani v nich

uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať za dôležité dôvody ako ich má na
mysli ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 15.10.2013 bolo
žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 16.7.2013 a predvolanie na pojednávanie na deň
17.12.2013 bolo žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 18.10.2013) pričom ospravedlnenie
a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň kedy sa právny zástupca žalobcu, resp. samotný

žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne
doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne
doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom podaní bol žalobca a jeho právny zástupca
predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 v zmysle ktorého

kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je
akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas
vytýčeného pojednávania. Neúčasť na pojednávaní dňa 27.1.2014 žalobca ani jeho právny zástupca
neospravedlnili vôbec, ani nežiadali o jeho odročenie.

Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s obsahom
písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií listín zo
spisov OS Svidník sp.zn.2Er 49/09, sp.zn.2Er 52/09, sp.zn.4Er 828/09, sp.zn.3Er 677/09, sp.zn.7Er
455/09, sp.zn.4Er 543/09, sp.zn.3Er 54/09, sp.zn.4Er 536/11 obsahom spisov Okresného súdu Svidník
sp.zn.6Er 95/10 a sp.zn.8Er 60/2011, oboznámením sa s obsahom ďalších v spise pripojených listín a

zistil tento skutkový stav:
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 2Er 49/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému J. N. o vymoženie sumy 10.820,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 88/2012)bola dňa 15.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie

bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 19.1.2009.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 2Er 52/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej S. T.
o vymoženie sumy 38.444,-Sk s príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne
vedená pod sp.zn.5C 89/2012) bola dňa 17.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009,
poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 19.1.2009.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 828/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej I. H. o vymoženie sumy 453,59 € s príslušenstvom
( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 92/2012) bola dňa

14.11.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 18.12.2009, dňa 4.1.2010 exekučný súd vyzval súdneho
exekútora vyčísliť trovy exekučného konania čo súdny exekútor splnil dňa 21.1.2010, o žiadosti o
udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 15.2.2010 tak, že exekučné konanie zastavil pre

nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť oprávneným predloženého exekučného titulu. Na odvolanie
oprávneného Krajský súd v Prešove toto uznesenie svojim uznesením zo dňa 13.8.2010 potvrdil,
uznesenie o zastavení exekučného konania tak nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 3Er 677/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnejvecioprávneného(žalobcu)protipovinnejD.H.ovymoženiesumy254,93€spríslušenstvom

( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 93/2012) bola dňa
14.10.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 4.11.2009, dňa 10.11.2009 exekučný súd vyzval
súdneho exekútora vyčísliť trovy exekučného konania čo súdny exekútor splnil dňa 23.11.2009, dňa

22.12.2009 exekučný súd vyzval súdneho exekútora predložiť zmluvy o úvere na čo súdny exekútor
reagoval dňa 21.1.2010 tak, že oprávnený sa rozhodol zmluvy o úvere súdom nepredkladať, o žiadosti
o udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 29.3.2010 tak, že exekučné konanie zastavil
pre nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť oprávneným predloženého exekučného titulu. Na odvolanie
oprávneného Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 23.11.2010 uznesenie o zastavení

exekučného konania zrušil a vec vrátil súdu 1.stupňa na ďalšie konanie, následne dňa 14.1.2011
exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného predložiť na vec sa vzťahujúcu zmluvu o úvere,
následne uznesením zo dňa 4.3.2011 exekučný súd zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa
vymoženia sumy 160,66 €, v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 244,98 e od 19.2.2009 do zaplatenia a v časti týkajúcej sa vymoženia trov oprávneného

vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 117,20 €. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.4.2011.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 7Er 455/09 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému J. E. o vymoženie sumy 666,06 € s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 94/2012)

bola dňa 31.7.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 17.9.2009, dňa 28.10.2009 exekučný súd vyzval oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere na ktorú tento nijako nereagoval, dňa 18.11.2009 bola súdu doručená

žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania, dňa 19.1.2010 súd opätovne vyzval oprávneného
cestou jeho právneho zástupcu predložiť zmluvu o úvere spolu so Všeobecnými podmienkami na
čo tento opäť nijako nereagoval, dňa 29.7.2011 súd vyzval súdneho exekútora predložiť v súčinnosti
s oprávneným uvedenú zmluvu spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru na čo dňa
23.8.2011 oprávnený súdu predložil požadované dokumenty, následne dňa 8.9.2011 exekučný súd

o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil pre nevykonateľnosť
oprávneným predloženého exekučného titulu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 543/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnejvecioprávneného(žalobcu)protipovinnejD.H.ovymoženiesumy323,72€spríslušenstvom( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 95/2012) bola dňa
1.8.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 17.9.2009, exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol uznesením zo dňa 16.2.2010 tak, že exekučné konanie zastavil pre nepreskúmateľnosť a
nevykonateľnosť oprávneným predloženého exekučného titulu. Na odvolanie oprávneného Krajský súd
v Prešove uznesením zo dňa 25.6.2010 toto uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie
konanie.

Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 3Er 54/09 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej D. A. o vymoženie sumy 10.560,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 96/2012)
bola dňa 16.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie

bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 22.1.2009.
Z obsahu fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisu sp.zn. 4Er 536/11 súd zistil, že v uvedenej
exekučnejvecioprávneného(žalobcu)protipovinnejR.X.Q.ovymoženiesumy167,-€spríslušenstvom
( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 97/2012) bola dňa
8.7.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,

exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24.8.2011, dňa 21.9.2011 zahlásil do konania vstup
vedľajší účastník na strane povinnej ktorý dňa 3.11.2011 podal návrh na vylúčenie súdneho exekútora a
na zastavenie exekúcie, podaním zo dňa 12.3.2012 oprávnený adresoval predsedovi súdu sťažnosť na
prieťahy v exekučnom konaní. Následne dňa 14.5.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia

rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky na ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc nakoľko táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Oprávnený odvolanie proti
uzneseniu nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2012.
Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 8Er/60/11 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci
oprávneného ( žalobcu) proti povinnému K. J. o vymoženie sumy 274,-€ s príslušenstvom ( tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená
pod sp.zn.5C 90/2012) bola dňa 3.2.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 22.2.2011, dňa 9.9.2011
zahlásil do konania vstup vedľajší účastník na strane povinnej ktorý dňa 10.11.2011 podal návrh na

vylúčeniesúdnehoexekútoraanazastavenieexekúcie,podanímzodňa12.3.2012oprávnenýadresoval
predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní. Následne dňa 31.5.2012 exekučný súd
o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
doložky na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc nakoľko táto je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Dňa 20.2.2013 súdny exekútor

oznámil, že na udelení poverenia netrvá, lebo pohľadávka oprávneného bola dňa 8.2.2013 celkom
uhradená. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.9.2013 potvrdil uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2013.
Z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/95/10 súd zistil, že v uvedenej exekučnej veci
oprávneného ( žalobcu) proti povinnej V. Z. o vymoženie sumy 1.210,57 € s príslušenstvom ( tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 91/2012) bola dňa 20.1.2010
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 19.2.2010, dňa 25.2.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora
predložiťzmluvuoúvereaoznámiť,čiuplatňujetrovyexekučnéhokonaniaavakejvýške,dňa18.3.2010

súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania, dňa 29.10.2010 exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil z dôvodu nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti
oprávneným predloženého exekučného titulu. Oprávnený proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie
ktoré dňa 19.1.2011 vzal späť. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 7.7.2011 odvolacie konanie
zastavil. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2011.

Žalobca sa teda domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd
rozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách,
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby :
náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275,-€ (pôvodnásp. zn. OS Svidník 5C/88/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn.
2Er/49/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275,-
€ (pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/96/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.

zn. 3Er/54/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
330,-€ (pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/89/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník
pod sp. zn. 2Er/52/2009).
Žalobca sa tiež domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný Svidník ako exekučný súd rozhodol
v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o

žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby: náhrady majetkovej
škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 700,72 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník
5C/95/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/543/2009), náhrady
majetkovej
škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 602,99 € (pôvodná sp. zn. OS Svidník

5C/97/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/536/2011).
A žalobca sa tiež domáha voči žalovanej, z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd
nerozhodol v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§
44 ods.2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia : náhrady

majetkovej škody vo výške 1.830,63 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 366,13 € ( pôvodná sp. zn.
OS Svidník 5C/92/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp. zn. 4Er/828/2009),
náhrady majetkovej škody vo výške 1.251,74 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 250,35 €
(pôvodnásp.zn.OSSvidník5C/93/2012,príslušnéexekučnékonanievedenénaOSSvidníkpodsp.zn.
3Er/677/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 3.340,60 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

668,12 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/94/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník
pod sp. zn. 7Er 455/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 3.684,38 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 736,88 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/91/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS
Svidník pod sp. zn. 6Er/95/2010) a náhrady majetkovej škody vo výške 454,45 € a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 90,89 € ( pôvodná sp. zn. OS Svidník 5C/90/2012, príslušné exekučné konanie vedené

na OS Svidník pod sp. zn. 8Er/60/2011).
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. ( v znení účinnom do 31.5.2010, t.j. v znení účinnom
v čase, keď boli exekučnému súdu doručené žiadosti o udelenie poverenia v exekučných veciach 2Er
49/09, 2Er 52/09, 4Er 828/09, 3Er 677/09, 7Er 455/09, 6Er 95/10 a 4Er 543/09) exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulomnajneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 t.j. v znení
účinnom v čase, keď bola exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci
8Er 60/2011) exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011 t.j. v znení účinnom v
čase,keďbolaexekučnémusúdudoručenážiadosťoudeleniepovereniavexekučnejveci4Er536/2011)
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu

s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákonač.231/1999Z.z.oštátnejpomocivzneníneskoršíchpredpisov,exekučnýtitulsanepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 30.6.2009), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).
Podľa§45ods.1,ods.2zákonač.244/2002Z.z.(vzneníplatnomaúčinnomod1.7.2009),súdpríslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie
považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto

odôvodnenia zamietol.
V prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní žalobca nijako nepreukázal samotnú
žalovateľnosť toho- ktorého nároku - v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka všetkých týmto
rozsudkomzamietnutýchžalôb)nepreukázalsplneniepostupupodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.
pred podaním tej- ktorej konkrétnej žaloby a splnenie podmienok v čase podávania žalôb pre podanie

tej- ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania
jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde. Dôkazy o
týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej- ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v súvislosti s tým- ktorým príslušným exekučným konaním) pritom žalobca bol
povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej
žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. V žalobách týkajúcich

sa neskorého vydania poverenia ( žaloby pôvodne vedené pod sp.zn.5C/88/2012, 5C/96/2012 a
5C/89/2012 ) bolo žalobcom zhodne uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v
príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a

nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej F. P., V.. XX.XX.XXXX, sp. zn.
súdneho exekútora EX 11424/2008. V žalobách týkajúcich sa rozhodnutia o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby ( žaloby pôvodne vedené pod sp.zn.5C/95/2012 a

5C/97/2012) bolo žalobcom uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej
ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri

výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému J. R., V.. XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho
exekútora EX 6221/2009. Vo veciach týkajúcich sa žalôb pre nerozhodnutie o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by súd správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44
ods.2 Exekučného poriadku“ ( žaloby pôvodne vedené pod sp.zn.5C/92/2012, 5C/93/2012, 5C/94/2012,
5C/91/2012 a 5C/90/2012) bolo zo strany žalobcu súdu písomnými podaniami zo dňa 11.12.2012

zhodne oznámené, že potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS
Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným

postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu
voči povinnému J. R., V.. XX.X.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 6221/2009. Toto však nie je
preukázaním vyššie uvedených skutočností a tiež tu vyvstáva otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a
nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní a ktorých sa mali týkať. Žalobca

teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani
splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť jednotlivých
nárokov na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní,
nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila že išlo o žiadosti týkajúce sa

nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané,
že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej-
ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15
ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia

podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na
žalobcovi.
Treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
(v uznesení č.k. 2C/329/2012-16 zo dňa 26.2.2013).Žalobca v žalobách pôvodne vedených pod sp.zn. 5C/88/2012, 5C/96/2012 a 5C/89/2012 zhodne
tvrdil, že v príslušných exekučných konaniach došlo k ničím neodôvodneným prieťahom v konaní pri
rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď k udeleniu poverenia na

vykonanie exekúcie malo dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty.
Z tohto pohľadu je už na prvý pohľad a bez ďalšieho zrejmá absolútne zjavná nedôvodnosť a
neopodstatnenosť všetkých týchto troch žalôb žalobcu vedených pôvodne pod sp.zn. 5C/88/2012,
5C/96/2012 a 5C/89/2012. Z obsahu príslušných exekučných spisov Okresného súdu Svidník sp.zn.2Er
49/09, 3Er 54/09 a 2Er 52/09 totiž jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v týchto konaniach

súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol absolútne promptne a pred uplynutím lehoty, ktorej
porušenie žalobca v týchto žalobách tvrdil. Preto založenie akejkoľvek zodpovednosti žalovanej za
majetkovú škodu či vznik nemajetkovej ujmy žalobcu tu neprichádza absolútne do úvahy.
Z obsahu fotokópie spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er/49/09 totiž vyplýva, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnému J. N. o vymoženie sumy 10.820,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 88/2012)

bola dňa 15.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu
exekútorovi udelené dňa 19.1.2009, t.j. už v desiaty deň po doručení žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie súdu, čo ďaleko predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej porušenie žalobca
tvrdil. Z tohto pohľadu je tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu trvalo 177 dní,
resp. viac ako päť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom vykonaného dokazovania
a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.
Rovnako tak z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.3Er/54/09 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej D. A. o vymoženie sumy 10.560,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 96/2012)
bola dňa 16.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie

bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 22.1.2009, t.j. v trinásty deň po doručení žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu, čo taktiež predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej porušenie
žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je aj tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie súdu
trvalo 176 dní, resp. viac ako päť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom vykonaného
dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.

Rovnako tak z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.2Er/52/09 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného ( žalobcu) proti povinnej S. T.L. o vymoženie sumy 38.440,-Sk s
príslušenstvom ( tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.5C 89/2012)
bola dňa 17.12.2008 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 19.1.2009, t.j. už v desiaty deň po doručení žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu, čo taktiež ďaleko predstihuje 15 dňovú zákonnú lehotu, ktorej
porušenie žalobca tvrdil. Z tohto pohľadu je aj tvrdenie žalobcu v tejto jeho žalobe o tom, že omeškanie
súdu trvalo 187 dní, resp. viac ako šesť mesiacov tvrdením, ktoré absolútne odporuje výsledkom

vykonaného dokazovania a ako také je zavádzajúce a nepravdivé.
Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v ostatných exekučných konaniach, ktoré
žalobca tvrdil vo všetkých ostatných týmto rozsudkom zamietnutých žalobách ( t.j. v žalobách pôvodnej
sp.zn.5C 90/2012, 5C 91/2012, 5C 92/2012, 5C/93/2012, 5C/94/2012, 5C/95/2012 a 5C/97/2012) súd
poukazuje na to, že tunajší súd nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť

o tom, či v príslušných exekučných konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom- ktorom
exekučnom konaní rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
o zastavení exekučného konania bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší
súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti(resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca nesúci vo veci dôkazné
bremeno však ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam a výsledku ich
vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu sám žiadne dôkazy). Z obsahu exekučných spisov sp.zn.

4Er/536/11 a sp.zn. 8Er/60/11 síce vyplýva, že žalobca v týchto exekučných konaniach sťažnosť
na prieťahy predsedovi exekučného súdu podal, o výsledku ich vybavenia ale žalobca nepredložil
tunajšiemu súdu žiadne dôkazy a ani z uvedených spisov tento výsledok zistiť nemožno. Opačný výklad,
ako výklad o nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní všeobecným súdom by pritom znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého

súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody
mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať
nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť
právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy

vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní
je oprávnený jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti
účinného/konkrétneod1.1.2013/ustanovenia§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,ktorýdanéskutočnosti
už výslovne upravuje).
O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil žiadne

dôkazy, pričom tu zároveň treba poukázať na to, že pokiaľ v žalobách vedených pôvodne na OS
Svidník pod sp. zn. 5C/95/2012 (príslušné exekučné konanie sp. zn.4Er 543/2009) a sp.zn.5C/97/2012
(príslušné exekučné konanie sp. zn.4Er 536/2011) aj výslovne poukazoval na svoje „enormné“ úsilie
k vydaniu rozhodnutia prostredníctvom svojich žiadostí, podnetov a sťažností, ktoré v týchto žalobách
na ich čl.3 a 4 čo do dátumu a obsahu podrobne špecifikoval, tak z obsahu príslušných exekučných

spisov OS Svidník ( 4Er 543/2009 a 4Er 536/2011) vyplýva, že v uvedených veciach žiadne takéto
podania žalobcom učinené neboli, len vo veci 4Er 536/2011 žalobca podal jednu sťažnosť na prieťahy v
konaní. Táto argumentácia žalobcu je tu teda zjavne nedôvodná ( podľa žalobcovho tvrdenia dokonca
prvá z týchto žiadostí, podnetov a urgencií mala byť učinená už dňa 2.7.2009, hoci exekučné konanie
4Er 543/2009 začalo až dňa 1.8.2009 a exekučné konanie 4Er 536/2011 až dňa 8.7.2011, teda až po

viac ako dvoch rokoch odo dňa keď mal žalobca podľa svojich tvrdení údajne prvýkrát začať „urgovať“
rozhodnutie v tejto veci).
Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v
texte týmto rozsudkom zamietnutých žalôb sp.zn. 5C 90/2012, 5C 91/2012, 5C 92/2012, 5C/93/2012,
5C/94/2012, 5C/95/2012 a 5C/97/201 žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného súdu

o zamietnutí tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a
oboznámených exekučných spisov, resp. ich fotokópií ( podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie
poverenia v exekučnej veci proti povinnej I. H. /sp.zn. OS Svidník 4Er/828/2009/ malo byť rozhodnuté až
dňa 16.8.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté
už dňa 15.2.2010 a to zastavením exekučného konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie

poverenia v exekučnej veci proti povinnej D. H. /sp.zn. OS Svidník 3Er/677/2009/ malo byť rozhodnuté
až dňa 16.8.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti prvýkrát
rozhodnuté už dňa 29.3.2010 a po zrušení tohto rozhodnutia Krajským súdom v Prešove opätovne dňa
4.3.2011, a to iba čiastočným zastavením exekučného konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o
udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému J. E. /sp. zn. OS Svidník

7Er/455/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 7.10.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti, hoci v
skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 8.9.2011 a to uznesením o zastavení exekučného
konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej D. H. /
sp.zn. OS Svidník 4Er/543/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti prvýkrát rozhodnuté už dňa 16.2.2010 a to uznesením

o zastavení exekučného konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej
veci proti povinnej R. X. /sp.zn. OS Svidník 4Er/536/2011/ malo byť rozhodnuté až dňa 30.5.2012, hoci
v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 14.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o
udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej V. Z. /sp.zn. OS Svidník 6Er/95/2010/ malo byť
rozhodnuté až dňa 30.1.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia hoci v

skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 29.10.2010, a to uznesením o zastavení exekučného
konania; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému K. J. /
sp.zn. OS Svidník 8Er/60/2011/ malo byť rozhodnuté až dňa 15.6.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto
žiadosti rozhodnuté už dňa 31.5.2012).Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,
zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie
akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota
stanovená nebola a nie je.
Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu

začatia exekučného konania ( t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
u súdneho exekútora ) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie
prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až
odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny

exekútor, ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu až po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty, v ktorej
tak bol v zmysle § 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť ( v prípade exekučného konania proti
povinnému J. N. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 15.12.2008, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola exekučnému súdu doručená až dňa 9.1.2009, v prípade exekučného konania proti povinnej Ivete
Slávikovej toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 17.12.2008,
ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 9.1.2009; v prípade exekučného konania proti povinnej I. H. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 14.11.2009, ale žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 18.12.2009; v
prípade exekučného konania proti povinnej D. H. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora dňa 14.10.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 4.11.2009; v prípade exekučného konania
proti povinnému J. E.C. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora

dňa 31.7.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená až dňa 17.9.2009; v prípade exekučného konania proti povinnej D. H. toto
začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 1.8.2009, ale žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa
17.9.2009; v prípade exekučného konania proti povinnej D. A. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie

exekúcie u súdneho exekútora dňa 16.12.2008, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 9.1.2009; v prípade exekučného
konania proti povinnej Márii Haluškovej toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 8.7.2011, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená až dňa 24.8.2011; v prípade exekučného konania proti povinnému K.

J. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 3.2.2011, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 22.2.2011; v prípade exekučného konania proti povinnej V. Z. toto začalo spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 20.1.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 19.2.2010 preto nečinnosť

exekučného súdu nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu
začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho- ktorého návrhu
pred exekútorom).Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje
vzhľadom na konkrétne okolnosti týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah

posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú
z jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi a súdnemu exekútorovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie
pri jednotlivých exekučných konaniach popísané. Ak žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými
nerozhodnutím v zákonnej lehote, súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii

zákonnej lehoty pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní, viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný
súd judikoval, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú

uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Súdu
je z obsahu exekučných spisov Okresného súdu Svidník s ktorými sa oboznámil v rámci dokazovania
v tejto veci, ako aj z jeho vlastnej činnosti ( § 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených vecí
žalobcu proti žalovanej známe, že žalobca inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na podklade
nespôsobilých exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, preto vyvodzovať právo z tvrdených

prieťahovvtýchtokonaniach,ktoréboliodzačiatkunedôvodnéaneopodstatnené,lebonaichiniciovanie
žalobca nemal spôsobilý podklad ( exekučný titul) nie je podľa súdu vzhľadom na množstvo týchto
konaní a predovšetkým konkrétne okolnosti prejednávaných vecí namieste. Aj opakovane tvrdené
legitímne očakávania žalobcu totiž treba posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne
a sám rozhodol iniciovať tieto exekučné konania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde

bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu nevyhnutné preskúmavať rozhodcovské doložky, skúmať či sa
vymáha právom dovolené plnenie, pričom exekučné konania boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné,
tak ako v tu prejednávaných veciach. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby
právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto sám právo porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z
nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na právnu ochranu majú len práva, nadobudnuté v súlade so

znením a účelom zákona. Tu uplatňované nároky žalobcu je nemožné nehodnotiť aj v týchto intenciách.
Na začiatku to bol totiž práve žalobca, ktorý inicioval najskôr rozhodcovské, a potom následne tu
prejednávané exekučné konania proti povinným, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobcu
pritomztakéhotopostupunijakoneospravedlňujeprípadnáexistenciaurčitejpohľadávkyprotipovinným.
Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie

len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť
na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného
titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára,
tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho

exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na
žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval
množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu
preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie

exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,-€, ktorú žalobca požadoval v
žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 5C/95/2012 a 5C/97/2012, žalobca vznik takejto
škody na jeho strane nepreukázal, ako ani výšku uvedenej, ním požadovanej škody. Žalobca podľa

svojich tvrdení v týchto žalobách v tomto prípade v období od doručenia príslušnej žiadosti o udelenie
poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-

€. Z oboznámeného obsahu súvisiacich exekučných spisov OS Svidník ktorých sa tieto žaloby týkajú
(sp. zn.4Er 543/2009 a 4Er 536/2011) pritom až na jedinú sťažnosť na prieťahy v konaní 4Er 536/2011
neboli zistené absolútne žiadne urgencie zo strany žalobcu v daných exekučných konaniach - nie sú
teda preukázané žiadne náklady spojené s administratívnym spracovaním ich textov, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné. Žalobca tiež nepredložil jediný dôkaz o skutočnej výške nákladov na

správu svojej pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému ani výšku nákladov na udržiavanie a správu informačného systému, ako ani tú skutočnosť, že
by pracovné výkony jeho zamestnancov a udržiavanie a správa informačného systému bolo potrebné
výlučne v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu v dotknutých konaniach o podanej žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom konaní teda žalobca iba tvrdil, že mu majetková
škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku nijako relevantne nepreukázal, ako ani

príčinnú súvislosť medzi činnosťou exekučného súdu a žalobcom proklamovanými vyššie uvedenými
nákladmi, ktoré žalobca považuje za vzniknutú škodu. K tomu treba poznamenať, že žalobca nijako
nepreukázal, že by mu ním uvádzaná škoda mala v celom rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu
exekučného súdu (tu treba zvýrazniť, že samotný súdny exekútor, ktorého si žalobca zvolil, predložil
exekučnému súdu v danom prípade žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie výrazne po

uplynutí zákonom určenej lehoty a súdu pritom zo strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady
ani o tom v akom presnom časovom období a v akom presnom rozsahu v danom období mala táto
škoda, resp. tá- ktorá jej časť žalobcovi vzniknúť a teda či prípadne nebola spôsobená práve postupom
žalobcom zvoleného súdneho exekútora). Zároveň samotné tvrdenie žalobcu o paušalizácii reálnych
vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní nebola žalovaná skutočná škoda a aj z uvedeného

dôvodunebolomožnédotknutýmžalobámvdanejčastivyhovieť(viďktomuvyššiecitovanéustanovenie
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Ak žalobca v súvislosti so vznikom tejto majetkovej škody vo výške 125,-€, ktorú súd má za
nepreukázanú poukazoval na to, že táto suma by ho nezaťažila „ak by exekučný súd postupoval správne
aprirozhodovaníoudelenípoverenianavykonanieexekúciebydodržalzákonomstanovenúdobu“nedá

sa mu nepripomenúť, že žiadna suma by s určitosťou a predovšetkým žalobcu nezaťažila v prípade, ak
by sa nedomáhal vymoženia pohľadávky na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní ( ktorej sa žalobca domáhal vo svojich žalobách vedených

pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 5C/92/2012, 5C/93/2012, 5C/94/2012, 5C/91/2012 a 5C/90/2012
- príslušné exekučné konania 4Er/828/2009, 3Er/677/2009, 7Er/455/2009, 6Er/95/2010 a 8Er/60/2011)
treba poukázať na to, že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade nemohli vzniknúť. Vo vyššie
uvedených exekučných konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný postup bez splnenia
zákonných podmienok, neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal stav zakladajúci
prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov sa súd vyjadril už
vyššie). V prvom rade treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne
z rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp. o zastavení
exekučného konania v exekučných konaniach 4Er 828/2009, 7Er 455/2009, 6Er 95/2010 a 8Er 60/2011

nebolo zrušené ako nezákonné, vo veci 4Er 828/2009 bolo zastavenie exekučného konania potvrdené
odvolacím súdom, vo veci 7Er 455/2009 sa žalobca ani neodvolal, vo veci 6Er 95/2010 vzal odvolanie
späť a vo veci 8Er 60/2011 odvolací súd uznesenie exekučného súdu potvrdil. Pokiaľ ide o exekučné
konanie sp.zn.3Er 677/2009 ( žaloba 5C 93/2012), tak tam tvrdenie žalobcu o výške mu vzniknutej škody
nemôže obstáť už len z toho dôvodu, že k zastaveniu exekučného konania tam doposiaľ došlo len v

časti. A pokiaľ žalobca v žalobe pôvodnej sp.zn. 5C 90/2012 uplatňoval náhradu majetkovej škody vo
výške 454,45 € tvrdiac že ide o „istinu s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím súdu“, tak tu súd dáva do pozornosti, že z exekučného spisu 8Er 60/2011 vyplýva, že
povinný K. J. celú exekučne vymáhanú pohľadávku žalobcovi uhradil, potvrdil to sám žalobca podaním
zo dňa 11.9.2013 v tejto exekučnej veci, preto priznanie náhrady akejkoľvek majetkovej škody tu

absolútne neprichádza do úvahy. Exekučný súd postupoval v každom z vyššie uvedených exekučných
konaní plne v súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku samotnej vykonateľnosti toho- ktorého
exekučného titulu (rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať
či boli v dotknutých exekučných konaniach splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenieexekúcie (či na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho - ktorého exekučného titulu, musel na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný

skúmať či exekučné tituly, na základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie
exekúcie, boli spôsobilými exekučnými titulmi v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže
exekučnými titulmi v dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel pritom
exekučný súd popri ust. Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k.

IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v
prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré
z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo

143/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky

zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku
a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia
v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť

rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-
ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť

vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod sp. zn.
4Er/828/2009 a 6Er 95/2010 dospel k záveru o nepreskúmateľnosti a o nevykonateľnosti exekučného
titulu a v konaní 4Er 536/2011 a 8Er 60/2011 k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Svoje
závery v každom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp.o zastavení exekučného konania v príslušných exekučných konaniach náležite a podrobne odôvodnil)
Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené rozhodcovské rozsudky a príslušné
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, resp. exekučné konania podľa zák.č.244/2002 Z.z. zastavil nakoľko
dospel k záveru, že príslušné rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na
základe ktorých by bolo možné viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu boli plne
opodstatnené a zákonné. Uvedené postupy exekučného súdu neboli posudzovaním vecnej správnosti
toho- ktorého rozsudku rozhodcovského súdu a

nesmerovali k ich zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu (v žalobách pôvodne
vedených na OS Svidník pod sp. zn.5C 92/2012, 5C 93/2012, 5C 94/2012, 5C 90/2012 a 5C 91/2012 ),
že exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ
totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach, resp. je jeho rozsudok
nepreskúmateľný a nevykonateľný, ním vydané rozsudky, ktoré boli predložené ako exekučné tituly
sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré sú z hľadiska právneho neexistujúce a nikoho nezaväzujúce

a ako také nemôžu zakladať v prípadnom občianskom súdnom konaní prekážku rozhodnutej veci.
Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu na náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich
istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb vedených pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 5C/92/2012, 5C
93/2012, 5C 94/2012, 5C/90/2012, a 5C/91/2012 sú absolútne nedôvodné, nakoľko žalobcovi uvedené
škody nevznikli.

Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ( v
uznesení č.k. 2C/329/2012-16 zo dňa 26.2.2013). Napriek uvedenej skutočnosti žalobca taktiež v tomto
konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania OS Svidník v ním
vedených exekučných veciach ( tam kde boli žiadosti o udelenie poverenia zamietnuté, resp. exekučné
konaniabolizastavené,t.j.žalobypôvodnejsp.zn.5C92/2012,5C93/2012,5C94/2012,5C95/2012,5C

97/2012, 5C 91/2012 a 5C 90/2012) vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto konaní nemal preukázané
žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných exekučných konaniach, ani
porušenie práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým
by došlo zo strany OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach bolo už od ich začiatku,
vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“

povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj
riziko insolvencie toho- ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania tej-
ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno
sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných

práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je
možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a

nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite,
spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich
prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem
toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy
sámžalobca, preto pocityčlenovjehoriadiacichorgánovsúpodľanázorusúduirelevantnépreprípadnú

náhradu žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného
súdu v jednotlivých vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou- ktorou vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu
(už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov -

ide tu iba o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu
nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným
zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní
nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V súvislosti s tvrdenou frustráciou treba pripomenúť,

že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval ako povinný voči ktorému by sa viedlo nedôvodné
exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám také nedôvodné konanie inicioval. Žalobca v žiadnom
jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen skutočný
vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov,na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia
zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR
v iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa
tretej časti, druhej hlavy, šiesteho oddielu zákona č. 38/1993 Z.z (ako požadoval žalobca v žalobách
vedených pôvodne na OS Svidník pod sp. zn. 5C/95/2012 a 5C 97/2012 s poukazom na v týchto
žalobáchuvedenénálezyÚstavnéhosúduSR)ačosatýkavžalobáchpôvodnevedenýchnaOSSvidník

pod sp. zn. 5C/92/2012, 5C 93/2012, 5C 94/2012, 5C 90/2012 a 5C 91/2012 uplatnených nárokov na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej- ktorej istiny s príslušenstvom požadovanej v
jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody, treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal
nijakopreukázané,žebyvdotknutýchexekučnýchkonaniachOSSvidník(ktorýchsajednotlivéuvedené
žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla

akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.
Kabsolútnejnedôvodnostiakýchkoľveknáhradžalobcuvsúvislostisjehožalobamipôvodnýchsp.zn.5C
88/2012, 5C 96/2012 a 5C 89/2012 kde bolo dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností vyvrátené
tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe, lebo poverenia na vykonanie exekúcie tam boli
udelené riadne a včas sa už súd vyjadril vyššie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.
S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutými v jej
vyjadrení doručenom súdu 25.3.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie uvedenými

dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených
dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania, zmätočnosti žalôb
a pod.).
Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo

rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej- ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.
Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je

povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Na pojednávaní dňa 27.1.2014 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo
výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej

na ňou uvedenú elektronickú poštovú adresu dňa 27.1.2014 bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania,
teda mala vedomosť o vyhlásení rozsudku), pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne
preukázateľnétrovykudňuvyhláseniarozhodnutianevyplývajú,pretosúdvtomtopísomnomvyhotovení
rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.