Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 24, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210196
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213210196.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpeného: Havel, Holásek & Partners s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, za ktorého ako konateľ
koná advokát Mgr. Peter Šuba, LL.M., proti povinnému: P. S., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., W. X, pre
vymoženie 527,65 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom

pod sp. zn. EX 1822/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 25. júla
2013 č. k. 48 Er 1290/2013 - 19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „exekučný súd“) uznesením
označeným v záhlaví zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V danom prípade ako exekučný titul bol predložený právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie z 26.6.2012 sp. zn. II/2011-6324 v
znení opravného uznesenia z 28.1.2013. Podkladom pre jeho vydanie bola zmluva o kreditnej karte
z 24.10.2006 (ďalej len „úverová zmluva“) vrátane Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len
„VOP“), na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „banka“) ako veriteľ povinnému ako
dlžníkovi poskytla celkový úverový rámec 10 000 Sk (ďalej len „úver“) a povinný sa zaviazal úver splácať

po 1 501 Sk mesačne.

Vec právne posúdil podľa §41 ods. 1 písm. d) a 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný
poriadok“ alebo aj len „EP“), §40 ods. 1 a 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), §2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a §52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Daný právny vzťah

posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. a §52 a
nasl.Občianskehozákonníka,pretožebanka(akoveriteľ)priposkytovaníúverukonalavrámcipredmetu
svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), povinný (ako dlžník) je fyzickou
osobou,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi vyplývajúci z úverovej
zmluvy odvodzoval z bodu 18 VOP, v zmysle ktorého banka a dlžník sa dohodli, že všetky spory
z bankových obchodov, ako aj spory zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty a/alebo v
súvislosti s nimi vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať
rozhodcovskýsúd.Dojednanýspôsobriešeniasporovvzniknutýchmedzizmluvnýmistranamipovažoval

za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa jeho právneho názoru zmluvná podmienka vštandardnej formulárovej zmluve alebo vo VOP inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok

na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ si osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj
rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú doložku v zmysle §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
považoval za neplatnú.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Exekučnému súdu vytýka,
že mu odňal možnosť konať pred súdom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Namieta, že úmyslom
zákonodarcu nebolo vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, pričom
ustanovenie §93b ods. l zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách banke ako veriteľovi ukladalo povinnosť

svojim klientom ponúknuť neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Argumentuje tiež, že ustanovenie §53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka do právneho poriadku SR bolo zavedené až s účinnosťou od 1.1.2008, preto
v posudzovanej veci rozhodcovskú doložku posúdiť ako neprijateľnú podmienku je možné len podľa

generálnej klauzuly zakotvenej v §53 ods. l Občianskeho zákonníka. Namieta, že pod výlučným riešením
sporov v rozhodcovskom konaní nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v
ZoRK, pričom poukazuje na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v ktorých je zdôraznená
potreba rešpektovať zásadu rovnocennosti, ako aj na znenie §45 ods. l písm. c) ZoRK. Podľa odvolateľa

právny poriadok Slovenskej republiky v štádiu exekučného konania neumožňuje skúmať, či právoplatný
a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozhodcovského orgánu je vecne správny. Pri skúmaní, či exekučný
titul ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom, súd je oprávnený skúmať iba to, či uložené plnenie tomu zodpovedá. Je
presvedčený, že rozhodcovský rozsudok možno napadnúť iba z taxatívne vymenovaných dôvodov a

všeobecný súd koncepčne nie je postavený nad rozhodcovský súd.

Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že súdnemu
exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby vec zrušil a vrátil ju súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Pre prípad, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie exekučného súdu, navrhuje, aby vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania, keďže je presvedčený, že jeho
odvolacie námietky sú vecou zásadného právneho významu.

Odvolací súd po posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na
to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§214 ods. 2 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k názoru, že na
vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité
a pre rozhodnutie veci je rozhodujúce. Postupujúc podľa §213 ods. 2 OSP oprávneného preto vyzval,
aby sa vyjadril k možnému použitiu §3 a 4 ZoRK s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská
zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať či bola daná právomoc rozhodcovského

súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom podľa §41 Exekučného poriadku.

Oprávnený vo vyjadrení k výzve prezentuje svoj právny názor, že sporná rozhodcovská doložka nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, že má písomnú formu a je v súlade s

právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s konštantnou judikatúrou ESD,
právnym poriadkom Slovenskej republiky i s dobrými mravmi.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Uznesenie vo
výroku je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle §219 ods. 1 OSP potvrdil, aj keď z iných

dôvodov. Súd prvého stupňa danú vec posudzoval podľa inej právnej normy ako odvolací súd, ale
táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa §213 ods. 2 OSP, nedochádza týmk odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne
rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože jeho
rozhodnutie pre účastníkov nie je prekvapivým.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd z tohto dôvodu v prvom rade sa zaoberal
otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda

bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej
súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §41 EP [v zmysle §41 ods. 2 písm.
d) EP podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených]. Exekučný súd a rovnako
aj odvolací súd preto je nielen oprávnený, ale zároveň aj povinný posudzovať platnosť uzavretia
rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní (§3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§4 ods. 2 ZoRK).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu,
teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú
relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na
vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť
záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto

rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným
titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto jej riešením sa
zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle §213 ods. 2 OSP.

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie z 26.6.2012 sp. zn. II/2011-6324 v znení opravného uznesenia

z 28.1.2013, z ktorého vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť daný spor je založená
na dojednaní rozhodcovskej doložky obsiahnutom v bode 18 VOP, považujúc VOP za súčasť úverovej
zmluvy.

V úverovej zmluve, návrh na uzavretie ktorej povinný podpísal 19.10.2006, povinný ako klient banky

vyhlásil, že pred jeho podpísaním sa oboznámil o. i. so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky,
súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať.Úverovázmluvacelkovojeobsiahnutána2stranáchformátu
A4, pričom rozhodcovská zmluva v nej nie je obsiahnutá. Obsahom spisu sú aj VOP vo fotokópii, ktoré
nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán.PodľanázoruodvolaciehosúduprenedostatokpodpisuúčastníkovzmluvynaVOPniejemožnédospieť
k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to

vyžaduje zákon (§4 ods. 2 ZoRK) a ako to vykladá oprávnený.

Úverová zmluva končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného a banky, na spodku druhej strany.
V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú
byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. VOP ako ďalší dokument na rozdiel od úverovej

zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán. Platí preto, že rozhodcovská
doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tom, že Obchodný zákonník umožňuje, aby všeobecné
obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy, pretože v zmysle jeho ustanovenia §273 časť obsahu
zmluvy možno výslovne určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými

alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám
uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Ustanovenie §54 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy však prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka („zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa“). Citované ustanovenie §54 ods. 1
Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj
napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené
znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde
nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Podľa Občianskeho zákonníka rovnako je daná možnosť, aby všeobecné obchodné podmienky boli
súčasťou zmluvy, ale len pri poistných zmluvách (§788 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pretože pre
iné prípady Občiansky zákonník nemá takéto ustanovenie všeobecného charakteru. To znamená, že
na rozdiel od zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Obchodného zákonníka, (okrem poistnej zmluvy)

v prípade zmlúv posudzovaných podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorých sa
vyžaduje písomná forma, všeobecné obchodné podmienky sa stanú súčasťou zmluvy, len ak ich
účastníci podpíšu, resp. ak by sa ustanovenia všeobecných obchodných podmienok priamo prevzali do
zmluvy. Pre zachovanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy pod sankciou jej neplatnosti (§4 ods. 2
ZoRK) nepostačuje preto klauzula, ktorá odkazuje na úpravu vo všeobecných obchodných podmienkach

bez toho, aby aj tieto všeobecné obchodné podmienky boli podpísané.

Aplikujúc uvedené na posudzovaný prípad, kde rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskom úvere, ktorý
je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, je obsiahnutá výlučne vo VOP, ktoré
účastníkmi úverovej zmluvy nie sú podpísané, pričom pre platné dojednanie rozhodcovskej doložky

zákon vyžaduje písomnú formu, takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné.

Keďžerozhodcovskázmluvaniejeobsiahnutávdokumentepodpísanomzmluvnýmistranami,leboVOP
nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto
je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil.

Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011). Ak
rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa §41 EP, lebo ide o nulitný právny akt.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd podľa §219 ods. 1 OSP vo výroku
vecne správne rozhodnutie exekučného súdu preto potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej
formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami
odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného preto je
nedôvodné.Návrh odvolateľa, aby odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože podľa neho ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nie

je opodstatnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v niekoľkých svojich rozhodnutiach touto
problematikou sa zaoberal a na odvolateľom nastolené otázky tvoriace podstatu jeho odvolacích
námietok už odpovedal (napríklad v už spomenutom uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011,
ale aj v ďalších).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.