Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812215928
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812215928.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Šoltésovej č. 14, IČO 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711, proti odporkyni:
U. U., nar. X.X.XXXX, bytom P., Ľ. D. č. XXX/XX, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 4.9. 2013 domáhal sa voči odporkyni zaplatenia 331,94 eur s
úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.9. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Odporkyňa
uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje

povinnosti v súlade so zmluvou o pripojené a Všeobecnými podmienkami. V prípade nedodržania
zmluvných povinností bola povinná uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve.
Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody, ktorá vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporkyne zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Odporkyňa je sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne
určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená

z prevádzky, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty.
Keby odporkyňa splnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu, tak by prostredníctvom týchto
platieb po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok predchodcu
navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón, prípadne program služieb podľa vlastného výberu
zazľavnenúcenu. Navrhovateľvystavilodporkyni faktúruč. XXXXXXXXXXsplatnú 11.9.2009znejúcu
na sumu 331,94 eur, ktorú faktúru odporkyňa neuhradila.
Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz sp. zn. 16Ro 289/2012 zo dňa 14.2. 2013,

ktorý bolo potrebné zrušiť pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporkyni.
Odporkyňa potvrdila, že mohla byť v omeškaní so zaplatením ceny za poskytnuté služby právnym
predchodcom navrhovateľa za určité mesiace, pretože prišla s manželom o byt. Do tejto situácie
sa dostali preto, že manžel hra automaty. Má výhrady voči opodstatnenosti zmluvnej pokuty, ktorá
sa zdá byť neprimerane vysoká, pričom k omeškaniu hovorného došlo po tom, čo dlhú dobu riadne
platila cenu za poskytnuté služby. Pokutu vo výške 10.000,- Sk považuje za neprimerane vysokú.

Pri uzatváraní zmluvy mal zmluvné dojednanie o pokute vopred pripravený T-Mobile Slovensko a.s..
Bratislava. Vzniesla aj námietku premlčania s prihliadnutím na to, že hovorné mala zameškané ešte v
roku 2008 a zmluvná pokuta bola splatná porušením povinnosti a nie vystavením faktúry.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyni, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojené a
dodatkom k zmluve z 24.10. 2007, faktúrou č. XXXXXXXXX, prehľadom poplatkov a prevádzky,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb

spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s, zmluvou o postúpení pohľadávok z 7.12. 2011, správami o
zisťovaní pobytu odporkyni, písomným vyjadrením navrhovateľa z 27.11. 2013, cenníkom mobilných
telefónov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa24.10.2007uzavrelaodporkyňaaprávnypredchodcanavrhovateľaspoločnosťT-MobileSlovensko
a.s. Bratislava zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb

v rámci zvoleného programu služieb 100Viac. Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 24.10. 2007
došlo k zmene pôvodného programu služieb na program uvedený vyššie, pričom povinnosťou odporkyni
bolo riadne a včas platiť cenu služieb podľa tohto zvoleného programu služieb a dodržiavať povinnosti
v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytovanie služieb, platným Cenníkom služieb
a Dodatkom k zmluve. Dodatkom k zmluve došlo aj k predaju zľavneného mobilného telefónu, a to
Samsung D900I za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk. Odporkyňa sa zároveň zaviazala zotrvať v zmluvnom

vzťahu najmenej po dobu 24 mesiacov za podmienok bližšie ďalej určených v zmluve. V Dodatku k
zmluve zo dňa 24.10. 2007 mali účastníci zmluvy ďalej dojednanú zmluvnú pokutu v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka zmluvy, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl.
5 bod 5.2. písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku,

a to vo výške 10.000,- Sk.
Faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.8. 2009 fakturoval právny predchodca odporkyni zmluvnú
pokutu 331,94 eur so splatnosťou faktúry 11.9. 2009. Celková dlžná suma k 31.8. 2009 podľa
prehľadu poplatkov a prevádzky bola 567,88 eur a predstavovala nárok na zmluvnú pokutu 331,94
eur a ceny služieb 235,94 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovak Telekom a.s. a Bl Telecom debt, s.r.o. Bratislava zo
dňa 6.12.2011 vyplýva okrem iného i postúpenie pohľadávky voči odporkyni v sume 331,94 eur.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa z 27.11. 2013 vyplýva tvrdenie, že zo žiadnych ustanovení
Občianskeho zákonníka a ani zákona o spotrebiteľských úveroch a ochrane spotrebiteľa nie je možné
vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou je primeranosť tejto
sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom. Primeranej zmluvnej pokuty sa
musí pritom skúmať aj z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh odporcu, ale benefity, ktoré poskytol právny predchodca, a to dotovaný mobilný telefón, prípadne
ďalšie benefity na službách. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi zariadenie Samsung

D 900I za cenu 1,- Sk, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 265,22 eur.
V uvedenom prípade bol odporca sankcionovaný za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale i za nesplnenie
povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, preto bola jeho SIM karta vypojená z
prevádzky, čím porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Neplnením
záväzku zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu

medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná pokuta plní aj
funkciu preventívnu, pretože núti dlžníka, aby si včas a riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. Výška
zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže žalobcovi vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá
všetky benefity a nezaplatí žiadnu platbu. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty,
a to tým, že mal možnosť výberu do akému vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi. V

uvedenom prípade je zmluvná pokuta primeraná, pretože navrhovateľ si neuplatňuje zmluvnú pokutu
až v takej výške, ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. umožňovalo a z
tohto dôvodu je zmluvná pokuta prijateľná. V prípade, ak by súd neuznal nárok na zmluvnú pokutu,
je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda,
ktorá zodpovedá hodnote dotácie do kúpy koncového zariadenia, teda 7989,- Sk, t.j. 265,19 eur. Táto

škoda by nebola vznikla, keby odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne a včas plnil
po celú dobu viazanosti. Zároveň predložil informáciu o histórii kontraktu odporcu, a to prehľad faktúr,
ktoré odporkyňa neuhradila. Išlo o faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.8.2008 na sumu 102,30
eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.9. 2008 na sumu 114,22 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 11.10. 2008 na sumu 17,76 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 11.11. 2008 na

sumu 1,66 eur.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno

dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal preukázané,
že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 24.10. 2007 zmluvu o pripojení,
na základe ktorej poskytoval odporkyni službu v programe služieb 100Viac za dohodnutých
podmienok a v rámci zmluvy došlo i k predaju mobilného telefónu Samsung D 900I za zľavnenú

kúpnu cenu 1,- Sk. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil zákonu č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej úpravy
od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných v čase uzavretia zmluvy. Právnyvzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na prípadnú
dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju považoval
zaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve,pretožetátonebolaindividuálnedojednaná

a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo vzťahu k
premlčaniu/uznesenieNSSRsp.zn.5MCdo20/2009 z25.1.2011/.Odporcauzavrelzmluvuakofyzická
osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka z titulu zmluvnej
pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 21.8.2009 vyúčtoval

právny predchodca navrhovateľa odporcovi sumu 331,94 eur z titulu zmluvnej pokuty.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 331,94 € s príslušenstvom
neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností, a to najmä
upravených v bode 1b a v bode 2, resp. v bode čl. 3.6 a v čl. 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných
podmienok a následného vypojenia SIM karty dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca
v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 331,94 €. V prvom rade súd udáva, že navrhovateľ

odkazuje na porušenie povinnosti upravených vo Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných datových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s., pričom tieto
zmluvné podmienky v bode čl. 3.6 a čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ vôbec neobsahujú. Napriek
výzve súdu, aby navrhovateľ objasnil na základe čoho uplatňuje žalovanú zmluvnú pokutu, navrhovateľ
porušenie povinností odporcom nepreukázal, pričom jasne a zrozumiteľne ani neuvádza, kde konkrétne

je porušenie povinností, pre prípad ktorých sa dojednáva zmluvná pokuta dojednané. S porušením
povinností sa pre účely zmluvnej pokuty spája ďalší následok, a to následné vypojenie SIM karty,
ktorú potvrdzuje navrhovateľ len všeobecným konštatovaním v písomnom vyjadrení. V prvom rade
teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký konkrétny prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta
dojednaná, kedy došlo k vypojeniu SIM karty a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bolo toto vypojenie

vykonané.
Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že zmluvná pokuta nezabezpečovala dlh odporcu, ale
zabezpečovala benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca odporcovi , pretože zo žiadneho
ustanovenia spornej zmluvy o pripojení nevyplýva záväzok odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú
cenu mobilného telefónu (uzavretie zmluvy o pripojení za takýchto podmienok je potrebné vyhodnotiť

len ako obchodnú politiku právneho predchodcu navrhovateľa), preto nemôže dôjsť k porušeniu záväzku
(ktorý má byť zabezpečený zmluvnou pokutou) ak takýto záväzok nevyplýva zo zmluvy. Z dokazovania
nevyplýva, že by odporca v čase vyúčtovania zmluvnej pokuty nerealizoval úhrady za poskytnuté
služby, v tomto smere bol navrhovateľ nečinný, pretože z prehľadu neuhradených faktúr, ktoré časovo
predchádzali obdobiu jedného roka pred vystavením predmetnej faktúry, nemožno uzavrieť, že tieto

neboli následne odporkyňou uhradené. .Na porušenie zmluvy v tomto smere nepredložil navrhovateľ
žiadne dôkazy, pričom zo samotnej faktúry, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná sporná zmluvná pokuta
vyplýva, že v čase jej vyhotovenia neevidoval právny predchodca navrhovateľa voči odporcovi žiadnu
dlžnú sumu (vyplýva to z uvedenia na faktúre, kde nie sú účtované žiadne mesačné poplatky).
Dôkazné bremeno na prípadné preukázanie omeškania odporcu a následné vypojenie je na

navrhovateľovi, ktorý okrem všeobecného tvrdenia, že odporca si neplnil svoje povinnosti riadne a včas
pravidelne uhrádzať cenu poskytnutých služieb iné tvrdenie neposkytol. Navrhovateľ nepreukázal, za
ktoré konkrétne obdobie si odporca túto povinnosť nesplnil, v akom rozsahu a či v čase vyúčtovania
zmluvnej pokuty omeškanie stále trvalo. Jedinou zložkou v priloženej faktúre bolo vyúčtovanie zmluvnej
pokuty. Pokiaľ bolo omeškanie časovo ohraničené a dlh na službách odporca po istom období zaplatil,

mohol navrhovateľ preukázať túto skutočnosť. Tým nebolo v konaní spoľahlivo preukázané porušenie
povinnosti sankcionované zmluvnou pokutou, preto súd nárok na zmluvnú pokutu v zásade z tohto
dôvodu nemôže priznať.
Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorésú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca

navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca
navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach.
Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by
odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku

zmluvnej pokuty.
Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťprávaaľahšiudostupnosťprávnychslužiebakonečnesozreteľom

na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom
tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj
prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že

nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa

názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na

povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).

Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia
strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností
a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v
prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu

služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku,
alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere
dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon
spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Nie je možné ani
posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume 10.000,- Sk môže rovnako platiť
pri cene za službu napríklad v sume 10,- eur, ako i pri sume 100,- eur za jedno zúčtovacie obdobie.Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo
vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového

zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu
alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike
právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie

času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s

príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal
tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 188,84€ neuplatnil
navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou
koncového zariadenia odpredaného mobilného telefónu (265,22 €) a jeho akciovou cenou (0,03 €).

V prejednávanej veci tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti
odporcu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu
vznikla na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou
cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu

zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok
na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri

neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že
odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho
ustanovenia zmluvy o pripojení navyše ani nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu predchodcovi
navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu koncového zariadenia, preto podľa názoru súdu ani nemohlo dôjsť
k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti

odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem
skutočnejškodyaušléhozisku.Škodasachápeakoujma,ktoránastala(prejavujesa)vmajetkovejsfére
poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej

reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou koncového zariadenia a jeho
akciovou cenou. Aj keby odporca nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu
počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa by podľa názoru súdu nedošlo.
Podľanázorusúduzaškodunemožnopovažovaťskutočnosť,ževrámcisvojejobchodnejpolitikyprávny
predchodca navrhovateľa predáva mobilné telefóny a koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú

cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu, alebo platne dojednanou zmluvnou pokutou). Rozdiel medzi predajnou
a akciovou cenou koncového zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu. Tento zmluvnýkonsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa

názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením
povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením

povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne
v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako
uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej
navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.
Čo sa týka prípadného nároku na náhradu škody, tu navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal ani
aktívnu vecnú legitimáciu na takýto nárok, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená

pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a nie z titulu náhrady škody. Ide o dve odlišné pohľadávky, v zmluve
o postúpení pohľadávok bola riadne špecifikovaná pohľadávka, ktorá bola postúpená navrhovateľovi,
išlo o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a teda čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhovateľ
nepreukázal, že je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho nároku (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
a teda či vo vzťahu k odporcovi je osobou poškodenou. Na uvedenom nič nemení ani ustanovenie § 524

ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené, pretože medzi tieto práva patria najmä práva zo zabezpečenia pohľadávky
a nie práv na náhradu škody, ktoré by muselo byť v zmluve o postúpení pohľadávok výslovne uvedené.
Pokiaľsanavrhovateľpriposudzovaníprejednávanejvecidomáhalanalogickejaplikácie§3anariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, na toto podľa názoru súdu neboli splnené podmienky, pretože
nešlo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a na použitie analógie neboli splnené
podmienky § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pre úplnosť súd udáva, že odporkyňa vzniesla aj námietku premlčania, pričom súd premlčanie práva
na zmluvnú pokutu posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Ak odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi

cenu služieb v mesiacoch august 2008 až november 2008, vzniklo porušením týchto povinností právo
navrhovateľa na prípadné uplatnenie zmluvnej pokuty, pričom premlčacia doba uplynula uplynutím
trojročnej premlčacej doby v roku 2011 splatnosťou jednotlivých faktúr. Navrhovateľ podal návrh až
4.9. 2012, preto by bol jeho nárok i v prípade platne dojednanej zmluvnej pokuty premlčaný. Zmluvná
pokuta pritom bola splatná a nárok podniku na zmluvnú pokutu nebol viazaný na vystavenie faktúry, ale

na porušenie povinnosti účastníka zmluvy.
Na základe uvedeného súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní úspešný nebol, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal. Právo na náhradu trov konania by mal odporca v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., tento však náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.