Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 17, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899122
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7102899122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: Š. G., O..

XX.X.XXXX, V. R. XX, XXX XX M., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, AK
so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti odporcom: v 1. rade: Slovenská republika - Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, 2. rade: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a.

II. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade náhradu trov konania odporcovi v 1. rade
nepriznáva.

III. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade náhradu trov konania odporcovi v 2. rade
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2002 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 23C/415/2002 domáhal pôvodne voči odporcovi v 1. rade zaplatenia sumy 1.272.101,20
Sk (42.226,02 eur) a úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 1.413.786,20 Sk (46.929,10

eur) od 3.12.1999 do 31.12.2001 a zo sumy 1.197.324,20 Sk (39.743,88 eur) od 1.1.2002 do zaplatenia
a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ SR v Košiciach
bolo dňa 11.11.1997 vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi pre podozrenie
spáchania trestného činu neoprávneného podnikania, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §
9 ods. 2 a § 118 ods. 1, 3 Trestného zákona a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti,

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 252 ods. 1 Trestného zákona. Po vznesení
obvinenia voči navrhovateľovi, Krajská prokuratúra v Košiciach dňa 5.2.1998 vydala opatrenie sp. zn.
2Kv 53/97 v súlade s § 79b Trestného poriadku, ktorým zaistila peňažné prostriedky na podnikateľských
ako aj súkromných účtoch navrhovateľa, ktoré boli vedené v ČSOB, a.s., pobočka Košice a v AG
Banke, a.s., pobočka Košice. Navrhovateľ sa o zaistení svojich peňažných prostriedkov na základe
vyššie uvedeného opatrenia dozvedel až od peňažných ústavov. V roku 1999 odborníci začali avizovať
rozsiahle problémy s likviditou AG Banky, a.s., v ktorej mal okrem iného aj navrhovateľ vedené účty,

na ktorých sa nachádzali jeho peňažné prostriedky a boli zaistené opatrením prokurátora Krajskej
prokuratúry a to konkrétne: 1. súkromný devízový účet č. XXXXXX-XXXXXXX-XXX/XXXX, na ktorom
sa nachádzalo ku dňu 3.12.1999 27.025,88 USD, 2. podnikateľský korunový účet č. XXXXXXXX/XXXX,
na ktorom sa nachádzala ku dňu 31.3.2000 čiastka 260.512,12 Sk. Navrhovateľ, voči ktorému sa viedlotrestné stíhanie nebol oprávnený disponovať s peňažnými prostriedkami na zaistených účtoch a preto
požiadal listom zo dňa 22.7.1999 Krajskú prokuratúru v Košiciach o prevod zaistených peňažných
prostriedkov v AG Banke, a. s. do inej bankovej inštitúcie. Dôvodom jeho žiadosti bola predovšetkým

skutočnosť, že ak by mal sám prístup k svojím peňažným prostriedkom v AG Banke, a.s., v ktorej ako
klient pre jej ťažkosti a zlé hospodárenie a predvídané následky stratil dôveru, v snahe predísť škode
na vlastnom majetku by urýchlene učinil kroky vedúce k prevodu jeho peňažných prostriedkov do iného
peňažnéhoústavu.Tejtožiadostinavrhovateľaneboloodporcomv1.radevyhovené,pretožeakouviedol
L.. F. - prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach vo svojej odpovedi dňa 11.8.1999: „... prokuratúra

nie je oprávnená zasahovať do činnosti bánk...“. Navrhovateľ vedomý si následkov vyhlásenia nútenej
správy na AG Banku, a.s. listom zo dňa 1.12.1999 opätovne požiadal príslušného dozorujúceho
prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach o prevod zaistených peňažných prostriedkov do inej
bankovej inštitúcie, avšak bezúspešne. Od dozorujúceho prokurátora navrhovateľ nepožadoval zásah
do činnosti banky ako sa domnieval prokurátor, ale len výlučne ochranu svojich peňažných prostriedkov
nachádzajúcich sa na zaistených účtoch v banke, ktorá sa stala nedôveryhodnou pre navrhovateľa ako

majiteľa účtov a vlastníka vložených finančných prostriedkov. Proti uvedenému postupu prokurátora
podal navrhovateľ dňa 27.1.2000 sťažnosť adresovanú odporcovi v 1. rade, ktorý ho však len písomne
upovedomil, že sťažnosť bola postúpená na vybavenie Krajskému prokurátorovi v Košiciach. Po
viacerých výzvach navrhovateľa až po uplynutí takmer 4 mesiacoch, dňa 7.4.2000 opätovne L.. L.
F. - prokurátor Krajskej prokuratúry, proti ktorého nekonaniu a nesprávnemu postupu bola podaná

sťažnosť navrhovateľa, oznámil navrhovateľovi, že prokuratúra nie je orgánom vykonávajúci bankový
dohľad a nemôže zodpovedať za hospodárnosť činnosti jednotlivých bánk. Tým, že by prokurátor
vyhovel žiadosti navrhovateľa a nariadil, resp. súhlasil s prevodom peňažných prostriedkov napr. na
účet navrhovateľa v ČSOB, a.s. Košice, ktorý taktiež podliehal zaisteniu, čo by nebolo v rozpore
s účelom zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, ale práve naopak takýmto svojím

konaním by naplnil požiadavku jednej zo základných zásad trestného konania uvedenú v § 2 ods. 4
Trestného poriadku, ktorá ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou. Zaistenie účtu predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva, jedného
zo základných práv navrhovateľa garantovaného ústavou SR. Zároveň čl. 13 ods. 4 Ústavy SR zakotvuje
povinnosť pri každom obmedzovaní práv a slobôd občanov dbať na ich podstatu a zmysel. Podľa názoru

navrhovateľa je proti podstate a zmyslu inštitútu zaistenie účtu podľa Trestného poriadku, aby príslušný
orgán činný v trestnom konaní vydávajúci takéto rozhodnutie nekládol dôraz na zabezpečenie ochrany
týchto peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na zaistených účtoch pred zlým hospodárením banky,
ktorá vedie zaistený účet a to najmä vtedy, ak ho na to, navrhovateľ ako majiteľ zaistených účtov
niekoľkokrát písomne upozornil. Navrhovateľ je toho názoru, že pri obmedzovaní práv a slobôd v

rámci trestného konania, musia príslušné orgány činné v trestnom konaní, zabezpečiť aj dôslednú
starostlivosť o jednotlivé veci, ktoré sú postihnuté ich obmedzujúcimi rozhodnutiami. Dôvodnosť obáv
navrhovateľa ohľadom jeho peňažných prostriedkov na účtoch v AG Banke, a.s. sa naplnila dňa
3.12.1999,kedyNárodnábankaSlovenskavyhlásilaAGBankuzaneschopnúvyplácaťvkladyazároveň
došlo k opatreniu zákazu disponovania so všetkými účtami vedenými v tejto banke, ktoré sa stali

nedostupnými pre majiteľov účtov. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje čiastočnú ochranu
vkladov zavedením zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, avšak podľa tohto zákona je poskytovaná
len ochrana vkladov fyzických osôb s výnimkou vkladov fyzických osôb - podnikateľov zriadených na
účely podnikania. Navrhovateľ poukázal na § 9 vyššie uvedeného zákona a uviedol, že v prípade
náhrady nedostupných vkladov AG Banky a.s. bola stanovená maximálna výška náhrady za nedostupný

vklad do sumy 310.500,- Sk. Navrhovateľ mal v AG Banke, a.s. ku dňu 3.12.1999, kedy Národná
banka Slovenska vyhlásila AG Banku za neschopnú vyplácať vklady na zaistených účtoch peňažné
prostriedky na súkromnom devízovom účte č. XXXXXX-XXXXXXX-XXX/XXXX vo výške 27.025,88
USD, čo pri kurze 42,673 Sk/1 USD platnom k 3.12.1999 predstavovalo čiastku 1.153.275,30 Sk a na
korunovom podnikateľskom účte navrhovateľa č. XXXXXXXX/XXXX sa nachádzala ku dňu 31.3.2000

čiastka 260.512,12 Sk. Spolu teda ostalo v AG Banke navrhovateľovi zablokovaných 1.413.787,40 Sk.
Po ukončení vyšetrovania vyšetrovateľ KÚV PZ SR v Košiciach rozhodol uznesením zo dňa 29.6.2001
ČVS:VP-46/20-1997, podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania
voči navrhovateľovi, lebo skutok pre ktorý sa viedlo trestné konanie nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2001. Príslušný prokurátor

odporcu v 1. rade zároveň dňa 28.6.2001 vydal rozhodnutie o zrušení príkazu na zaistenie účtov, ktoré
mal navrhovateľ vedené v AG Banke, a.s., pobočka Košice, v konkurze. Po predložení rozhodnutia o
zrušenípríkazunazaistenieúčtovnavrhovateľa,Fondochranyvkladovposkytolnavrhovateľovifinančnú
náhradu avšak len vo výške 216.461,97 Sk, čo predstavuje len časť z celkovej sumy X.XXX.XXX,XX Sk,nachádzajúcich sa na účtoch navrhovateľa v AG Banke, a.s., ktoré boli postihnuté rozhodnutím odporcu
v 1. rade sp. zn. 2KV 53/97, ktorým zaistil peňažné prostriedky na podnikateľskom a súkromnom účte
navrhovateľa. Navrhovateľ okrem škody (rozdiel medzi finančnými prostriedkami nachádzajúcich sa na

zaistených účtoch a náhradou vyplatenou Fondom ochrany vkladov 1.413.786,20 Sk - 216.461,97 Sk),
ktorú vyčísľuje čiastkou 1.197.324,20 Sk, utrpel v príčinnej súvislosti so zaistením účtov dozorujúcim
prokurátorom odporcu v 1. rade v AG Banke, a.s. aj ďalšiu škodu vo výške 74.777,- Sk. Zaistením
účtov rozhodnutím prokurátora odporcu v 1. rade zo dňa 5.2.1998 bolo navrhovateľovi znemožnené
disponovať s jeho peňažnými prostriedkami v plnom rozsahu, preto navrhovateľ bol nútený požiadať

správcu dane - Daňový úrad Košice III o povolenie odkladu zaplatenia dane z príjmu fyzických osôb
za rok 1998 od 1.4.1998 do 31.3.1999, jeho žiadosti bolo vyhovené, avšak po uplynutí doby odkladu
navrhovateľovi bol správcom dane rozhodnutím zo dňa 2.7.1999 č. 697/240/14898-Eč/99Dem vyrúbený
v súlade s § 59 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov v znení neskorších predpisov
úrok vo výške 140% dvojnásobku diskontnej sadzby vo výške 106.824,- Sk z dôvodu povolenia odkladu.
Neskôr na základe žiadosti navrhovateľa po uvedení dôvodov odkladu správca dane rozhodnutím zo

dňa 22.9.1999 povolil úľavu z úroku v sume 32.047,- Sk a výška úroku za povolenie odkladu sa znížila
na 74.777,- Sk. Navrhovateľ požiadal dňa 30.3.1998 prokurátora odporcu v 1. rade o uvoľnenie blokácie
čiastky, ktorá zodpovedala výške dane z príjmu navrhovateľa, avšak ako v predchádzajúcich prípadoch
k žiadosti bolo zaujaté záporné stanovisko. Navrhovateľ teda utrpel v príčinnej súvislosti so zaistením
účtov dozorujúcim prokurátorom škodu vo výške 1.272.101,20 Sk (1.197.324, 20 Sk + 74.770,- Sk),

pričom je toho názoru, že táto škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom prokurátora, za
ktorý nesie zodpovednosť odporca v 1. rade. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na ust. § 162 zák.
č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry podľa ktorého štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom prokurátora. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ust. §
18 zák. č. 58/1969 Zb. podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych

orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia. V právnych vzťahoch upravených citovaným zákonom vystupuje v mene
štátu ústredný orgán. Odporca v 1. rade je pasívne legimitovaný v tomto konaní, pretože podľa § 40 ods.
1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán.

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.9.2002, v ktorom
uviedol, že ust. § 162 ods. 1 zák. č. 154/2002 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
jednoznačne ustanovuje, že za škodu spôsobenú rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym
úradným postupom zodpovedá štát, pričom túto zodpovednosť štátu upravuje zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným

postupom. Odporca v 1. rade poukázal a citoval ust. § 25 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 prvá veta, druhá
veta, štvrtá veta, § 9 ods. 2 a § 10 zák. č. 58/1969 Zb. a argumentoval, že je zrejmé, že za škodu
spôsobenú v trestnom konaní rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom
zodpovedá Slovenská republika podľa citovaného zákona, v mene ktorej vystupuje v právnych vzťahoch
upravenýchvtomtozákoneMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky.Ďalejuviedol,žeGenerálna

prokuratúra Slovenskej republiky nie je vecne legitimovaná v konaní o nároku na náhradu škody
spôsobenej v trestnom konaní rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom
podľa zák. č. 58/1969 Zb. Ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého je
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ústredným štátnym orgánom, nie je nepriamou novelizáciou
zák. č. 58/1969 Zb.. Nepriamou novelizáciou by bolo ustanovenie v zák. č. 153/2001 Z. z. alebo v

inom zákone, ktoré by expressis verbis, nerešpektujúc § 9 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zák. č.
58/1969 Zb., ustanovovalo, že „za škodu spôsobenú v trestnom konaní rozhodnutím prokurátora alebo
jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, v mene ktorého vystupuje v právnych vzťahoch
upravených v zák. č. 58/1969 Zb. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky“. Takéto ustanovenie sa
však nenachádza v právnom poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

odporca v 1. rade navrhol, aby súd voči odporcovi v 1. rade návrh zamietol v celom rozsahu.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. 23C/415/02-94a zo dňa 28.7.2003 v spojení s opravným
uznesením č. k. 23C/415/2002-341 zo dňa 3.8.2009 pripustil, aby do konania na strane odporcu v 2.
rade vstúpila SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 23C/415/02-154 zo dňa 17.6.2004 návrh zamietol v celom rozsahu
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Proti vyššie uvedenému rozsudku navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v
Košiciach rozsudkom č. k. 14Co 301/04-188 zo dňa 20.9.2005 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III ÚS 117/06-53 zo dňa 23.8.2006 rozhodol tak, že
základné právo Š. G. podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č. k. 14Co 301/04-188 z 20.9.2005 porušené bolo, zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 14Co 301/04-188 z 20.9.2005 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach, aby v nej znovu konal a

rozhodol, Štefanovi Luptákovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk a Krajský
súd v Košiciach zaviazal túto sumu zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a uložil
povinnosť Krajskému súdu v Košiciach zaplatiť náhradu trov konania Štefanovi Luptákovi v sume 5.302,-
Sk na adresu jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu a sťažnosti Štefana
Luptáka vo zvyšnej časti nevyhovel.

KrajskýsúdvKošiciachuznesenímč.k.4Co/96/2007-219zodňa10.10.2007zrušilrozsudokOkresného
súduKošiceIč.k.23C/415/2002-154zodňa17.6.2004avecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 23C/415/2002-367 zo dňa 8.10.2009 zaviazal odporcu v 2. rade

k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 39.616,54 eur a úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy
38.281,68 eur od 3.12.1999 do 31.12.2001 a zo sumy 31.096,49 eur od 1.1.2002 do zaplatenia, v
prevyšujúcejčastisúdnávrhzamietolvočiodporcoviv2.rade,návrhvcelomrozsahuzamietolvovzťahu
k odporcovi v 1. rade a zaviazal odporcu v 2. rade k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi na účet advokáta
JUDr. Milana Kuzmu 6.038,- eur a na účet advokáta JUDr. Ondreja Lučivjanského 5.822,21 eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Co/53/2010-406 zo dňa 30.9.2010 potvrdil vyššie uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako aj vo výroku o trovách konania a
zaviazal odporcu v 2. rade nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 506,78 eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ondreja Lučivjanského,
AK so sídlom Floriánska 16, Košice.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3M Cdo 18/2011 zo dňa 13.9.2012 zrušil rozsudok a)
Krajského súdu v Košiciach z 30.9.2010 sp. zn. 4Co 53/2010 a b) Okresného súdu Košice I z 8.10.2009

č. k. 23C/415/2002-367 vo výroku, ktorým bol odporca v 2. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
39.616,54 eur a úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 38.281,68 eur od 3.12.1999 do
31.12.2001 a zo sumy 31.096,49 eur od 1.1.2002 do zaplatenia a zároveň zrušil výrok tohto rozsudku o
trovách konania. Vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení vyššieho uvedeného uznesenia okrem iného
uviedol, že Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu odporcu v 2. rade napadol
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a tiež odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvého
stupňa mimoriadnym dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že nimi bol porušený zákon uviedol, že v konaní
došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1, písm. b) O.s.p.) a

napadnutérozhodnutiaspočívajúnanesprávnomprávnomposúdeníveci(§243fods.1,písm.c)O.s.p.).
Mimoriadne dovolanie napadnutým rozsudkom vytýka ich nepreskúmateľnosť. V zmysle rozhodnutia
najvyššieho súdu, publikovaného pod R 111/1998, je generálnym prokurátorom vytýkané nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu kvalifikované ako tzv. iná vada konania (§ 241 ods. 2, písm. b) O.s.p.,
resp. § 243f ods. 1, písm. b) O.s.p.). Najvyšší súd pripomína, že rozhodnutie súdu (až na výnimky viď

napr. § 157 ods. 4 O.s.p. alebo § 219 ods. 2 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie.
V súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku; zákon mu ukladá vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a svoj myšlienkový postup dostatočne vysvetliť s poukazom na rozhodujúce skutkové okolnosti a tiež
ich právne posúdenie. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v

odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako interpretoval
aplikované ustanovenia a prečo pod ne podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí súdu musí byťjasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých otázkach, ktoré sú pre posúdenie
veci významné. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní (§ 18 zák. č. 58/1969 Zb.). Zákon č.
58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny
zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zák. č.
58/1969 Zb.).

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Súdy nižších stupňov dospeli k záveru, že v preskúmavanej veci sú splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom, dostatočne ale nevysvetlili v
čom spočíva ich danosť.

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že nevyhnutným predpokladom pre záver

o tom, že postup prokurátora v preskúmavanej veci bol neprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho
úradnéhopostupu“azistenie,žeprokurátortentopostupnezachoval.Vpredmetnomkonanínavrhovateľ
netvrdil, že by samo zaistenie jeho finančných prostriedkov bolo nesprávnym úradným postupom;
namietal , že prokurátor nereagoval primerane na jeho upozornenie o ohrození prosperity banky, v
ktorej boli zaistené finančné prostriedky. Pri posudzovaní opodstatnenosti tohto tvrdenia bolo potrebné

zohľadniť § 79b ods. 1 a 4 Trestného poriadku vymedzujúci podmienky, za ktorých môže prokurátor
zrušiť alebo obmedziť existujúce zaistenie peňazí na účte v banke. Súdy nižších stupňov konštatovali,
že prokurátor sa dopustil nesprávneho úradného postupu, v odôvodneniach svojich rozhodnutí ale
nevysvetlili, konkrétne ktoré ustanovenia prokurátor porušil (nerešpektoval) a aký mal byť podľa ich
názoru správny (zákonu zodpovedajúci) postup prokurátora po doručení predmetného upozornenia.

Odôvodnenia ich rozhodnutí nekonkretizujú, podľa ktorého ustanovenia a akého všeobecne záväzného
právneho predpisu mal prokurátor konať tak, aby jeho postup nebol súdmi považovaný za nesprávny
úradný postup a aby nedošlo ku škode, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáhal. Nevysvetleným v
odôvodneniach ich rozhodnutí teda zostalo predovšetkým to, konkrétne ktorú (z ktorého ustanovenia
vyplývajúcu) povinnosť prokurátor nesplnil. Z týchto dôvodov najvyšší súd konštatoval, že myšlienkový

postup súdov nie je dostatočne vysvetlený a ich rozhodnutia sú v tomto smere nepreskúmateľné.

Súdy v danej veci nepodali zrozumiteľný a jasný výklad ani pokiaľ ide o podstatu údajnej navrhovateľovej
škody. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh o náhradu škody, okrem toho, ale uplatnil svoje
nároky voči banke v konkurznom konaní (viď medzi iným strana 7 rozsudku súdu prvého stupňa). So

zreteľom na to mali súdy uviesť, na akom podklade bolo možné pred jeho právoplatným skončením
konkurzného konania ustáliť, že u navrhovateľa nastala škoda (a v akej výške), navyše škoda za ktorú by
zodpovedalštát(§18ods.1zák.č.58/1969Zb.).Súdyvtomtosmeresvojmyšlienkovýpostupadekvátne
neodôvodnili a obmedzili sa na len na výpočet finančnej straty, ktorú navrhovateľ v danom prípade
zaznamenal. V dôsledku toho odôvodnenia ich rozhodnutí nezodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim

z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. .

Vzhľadom na to, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov sú v danej
veci nepreskúmateľné tak pokiaľ ide o prvý z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny
úradný postup), ako aj druhý z predpokladov tejto zodpovednosti (vznik škody), neodôvodnenými zostali

aj závery súdov o existencii príčinnej súvislosti medzi postupom prokurátora a vznikom navrhovateľom
tvrdenej škody.

K vyššie uvedenému najvyšší súd uviedol, že generálny prokurátor opodstatnene namietal aj to, že
súd prvého stupňa nevysvetlil, z čoho vyvodil záver, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania (súd iba

skonštatoval, že ide o príslušenstvo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a že ho priznal zo sumy
38.281,68 eur od 3.12.1999 do 31.12.2001, kedy navrhovateľovi Fond na ochranu vkladov poskytol
sumu 7.185,19 eur); námietkou odvolateľa, že navrhovateľovi nemožno priznať úroky z omeškania, sa
odvolací súd nezaoberal.So zreteľom na konštatovanie, že napadnuté rozhodnutia nie sú vo vyššie uvedenom zmysle
dostatočne preskúmateľné, najvyšší súd vyhovel mimoriadnemu dovolaniu a v ňom obsiahnutému

návrhu generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutia, proti ktorým smeroval tento mimoriadny opravný
prostriedok. Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudky prvostupňového a odvolacieho súdu v
rozsahu napadnutom mimoriadnym dovolaním a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom
dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3M Cdo 18/2011 zo dňa 13.9.2012 nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.9.2012.

Ako už bolo vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedeným uznesením zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 30.9.2010 sp. zn. 4Co 53/2010 a rozsudok Okresného súdu Košice
I z 8.10.2009 č. k. 23C/415/2002-367 vo výroku, ktorým bol odporca v 2. rade zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi 39.616,54 eur a úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 38.281,68 eur od
3.12.1999 do 31.12.2001 a zo sumy 31.096,49 eur od 1.1.2002 do zaplatenia, zároveň zrušil výrok tohto

rozsudku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 23C/415/2002-367 zo dňa 8.10.2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co 53/2010-406 zo dňa 30.9.2010 nadobudol
právoplatnosť vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol vo vzťahu k odporcovi v 2.
rade, a vo výroku, ktorým súd návrh v celom rozsahu zamietol vo vzťahu k odporcovi v 1. rade a to dňa

13.1.2010. Výrok rozsudku, ktorým súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal bol zrušený,
preto odporca v 1. rade (voči ktorému návrh bol zamietnutý v celom rozsahu) zostal účastníkom tohto
konania v časti trov konania.

Súd po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky súdu prvého stupňa vykonal vo veci

dokazovanie písomnými a ústnymi vyjadreniami navrhovateľa, odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade,
obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Košice I sp. zn. 23C/415/2002 a zistil tento skutkový stav veci.

Z uznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice ČVS:KUV-46/20-97 zo dňa

11.11.1997 je zrejmé, že voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie podľa § 160 ods. 1 Trestného
poriadku za trestný čin neoprávneného podnikania spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 3 k § 118 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 252 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4
Trestného zákona pre skutok bližšie opísaný v uvedenom uznesení.

Zo Zmluvy o zriadení a vedení bežného korunového účtu súd zistil, že Agrobanka Praha, a.s., pobočka
Banská Bystrica (ako banka) a Š.Z. G. - H., R. XX, M. XXX XX, C.: XX XXX XXX (ako majiteľ účtu)
uzavreli dňa 23.10.1995 Zmluvu o zriadení a vedení bežného korunového účtu č. XXXXXX-XXX/XXXX .
Z uvedenej zmluvy je zrejmá tá skutočnosť, že banka ku dňu 23.10.1995 naďalej vedie bežný korunový

účet č. XXXXXX-XXX/XXXX pôvodne zriadený dňa 20.7.1992.

Zo zmluvy o otvorení a vedení bežného devízového účtu uzavretej medzi Agrobankou Praha a.s.,
zastupiteľstvom Košice, Štúrova 11, 043 21 Košice a G. Š., Adlerova 23, 040 01 Košice, súd zistil, že
navrhovateľ a Agrobanka Praha, a.s. uzavreli dňa 25.2.1994 zmluvu o bežnom devízovom účte, podľa

ktorej banka otvorila ku dňu 25.2.1994 bežný devízový účet č. XXXXXX-XXXXXXX-XXX/XXXX, ktorého
majiteľom v zmysle uvedenej zmluvy bol navrhovateľ.

Z opatrenia Krajskej prokuratúry v Košiciach 2Kv 0053/97-262 zo dňa 5.2.1998 súd zistil, že prokurátor
Krajskej prokuratúry v Košiciach L.. L. F. v trestnej veci vedenej proti obvinenému R. F. a spol. pre

trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4
Trestného zákona a iné podľa § 79b ods. 1 Trestného poriadku prikázal zaistiť priamo na účte: 1. č.
XXXXXXXXXXXXX-XXX/XXXX vedenom na meno Š. G. v AG banke a.s. Košice, Štúrova 11 sumu
27.576,95 USD a 2. č. XXXXXX-XXX/XXXX vedenom ako podnikateľký účet na firmu H. - Š. G. v AGbanke, a.s. Košice, ul. Štúrova 11 sumu 256.675,13 Sk a zároveň v zmysle § 79b ods. 3 Trestného
poriadku zakázal výber a prevod finančných prostriedkov z týchto účtov. Z odôvodnenia tohto uznesenia
je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa KÚV PZ Košice sp. zn. KÚV - 46/20-1997 zo dňa 11.11.1997 bolo

vznesené obvinenie okrem iného aj proti Štefanovi Luptákovi pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 a iné Trestného zákona a že dňa 17.11.1997
predložilvyšetrovateľKÚVPZKošicenaKrajskejprokuratúrevKošiciachnávrhnazaistenieobochúčtov
s odôvodnením, že existuje obava, že peniaze z týchto účtov, ktoré majú zrejme pôvod v trestnej činnosti
by mohli byť prevedené na účty zahraničných bánk. V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že obvinený

Štefan Lupták skutočne peniaze získané za nelegálny predaj vozidiel zn. Lada občanom bývalého ZSSR
vkladal na súkromný devízový účet č. 201013-227314644 vedený v AG banke a.s. Košice a odtiaľ
peniaze prevodnými príkazmi prevádzal najprv na podnikateľský účet firmy H. - Š. G. Č.. XXXXXX-XXX/
XXXX vedený taktiež v AG banke a.s. Košice a odtiaľ na účty vedené v zahraničných bankách. Finančné
prostriedky zaistené na citovaných účtoch sú teda peniazmi pochádzajúcimi z trestnej činnosti a ako
také sú veci dôležité pre trestné konanie. Keďže existuje reálna obava, že uvedené finančné čiastky

z vyššie uvedených účtov by mohli byť prevedené do zahraničia bolo potrebné zaistiť sumu 27.576,95
USD a 256.675,13 Sk.

Z výpisu účtu navrhovateľa č. 13 (duplikát) číslo XXXXXX-XXXXXXX (staré číslo účtu XXXXXXXXXX-
XXXXXX) zo dňa 31.12.1999 vyplýva, že zostatok na tomto účte bol ku dňu 31.12.1999 vo výške

27.025,85 USD.

Z výpisu účtu navrhovateľa č. 4 (duplikát) číslo 46233504 (staré číslo účtu XXXXXXXXX-X) zo dňa
31.3.2000 vyplýva, že zostatok na tomto účte bol ku dňu 31.3.2000 vo výške 261.351,02 Sk.

Zo žiadosti navrhovateľa adresovanej Krajskej prokuratúre Košice zo dňa 17.3.1998 je zrejmé, že
navrhovateľ v nadväznosti na blížiaci sa termín odovzdávania daňových priznaní za rok 1997 požiadal
prokurátora o uvoľnenie čiastky 250.000,- Sk z jeho podnikateľského účtu č. XXXXXX-XXX/XXXX a
taktiež čiastky 21.500,- USD (okolo 750.000,- Sk) z jeho súkromného devízového účtu č. XXXXXX-
XXXXXXX-XXX/XXXX, ktoré sú vedené v AG Banke v Košiciach za účelom zaplatenia daní z

podnikateľskej činnosti navrhovateľa za uvedené obdobie.

Z oznámenia Krajskej prokuratúry Košice 2Kv 53/97-313 zo dňa 30.3.1998 vyplýva, že Krajská
prokuratúra Košice oznámila navrhovateľovi, že na základe jeho žiadosti zo dňa 17.3.1998 o uvoľnenie
čiastky 250.000,- Sk resp. 21.580,- USD z podnikateľského a osobného devízového účtu navrhovateľa,

finančné prostriedky vo výške 256.675,13 Sk a 27.576,95 USD na účtoch boli opatrením 2Kv 53/97 zo
dňa 5.2.1998 v zmysle § 79 ods. 1 Trestného poriadku zaistené, pretože existuje reálny predpoklad, že
ide o peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti, ktorá je predmetom trestného stíhania navrhovateľa a z
uvedených dôvodov nie je možné vyhovieť žiadosti navrhovateľa.

Zo žiadosti navrhovateľa adresovanej Krajskej prokuratúre v Košiciach zo dňa 22.7.1998 je zrejmé,
že navrhovateľ požiadal prokurátora o prevod finančných prostriedkov, ktoré sú zablokované na jeho
podnikateľskom účte, ako i súkromnom devízovom účte z AG Banky do inej napr. do Obchodnej banky,
VÚB resp. inej bankovej inštitúcie v súvislosti so spoločenskou-politickou situáciou, ktorá vládne okolo
bankových inštitúcii a nepriaznivo sa odzrkadľuje v postavení AG Banky. Okrem uvedeného navrhovateľ

svoju žiadosť odôvodnil tým, že vyšetrovanie tejto kauzy je v rovine, kedy sa nedá predpokladať ani
termín ukončenia vyšetrovania a rozhodnutím o blokácii jeho účtov sa cíti byť obmedzený na svojich
právach ako občan Slovenskej republiky. Ďalej navrhovateľ alternatívne žiadal o zváženie, či by tieto
finančné prostriedky nemohli byť uvoľnené a nahradené nehnuteľnosťou v hodnote zodpovedajúcej
finančným prostriedkom blokovaným na jeho peňažných účtoch.

Z oznámenia Krajskej prokuratúry Košice 2Kv 53/97-448 zo dňa 11.8.1999 vyplýva, že prokurátor
Krajskej prokuratúry L.. L. F. navrhovateľovi oznámil, že na základe jeho žiadosti o prevod finančných
prostriedkov zaistených na podnikateľskom účte z AG banky do inej banky zo dňa 22.7.1999 preskúmal
doterajší postup orgánov prípravného konania a dôvodnosť ďalšieho trvania nariadeného opatrenia.

Ďalejkrajskýprokurátorpoukázalacitovalust.§79bods.1,ods.3aods.4 Trestnéhoporiadkuauviedol,
že voči navrhovateľovi je naďalej vedené trestné stíhanie okrem iného aj pre trestný čin legalizácie
príjmov z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona teda
pre trestný čin uvedený v §2 ods. 2, písm. a) zák. č. 249/1994 Z. z. v znení neskorších zmien adoplnkov a zároveň naďalej trvajú dôvody postupu podľa § 79b ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň
navrhovateľovi oznámil, že súčasná právna úprava neumožňuje prokurátorovi, ale ani iným orgánom
činným v trestnom konaní zasahovať do činnosti bánk v zmysle navrhovateľom požadovaného prevodu

finančných prostriedkov, naviac požadovaný postup by bol v rozpore s ust. § 79b ods. 3 Trestného
poriadku a že navrhovateľom uvádzané argumenty týkajúce sa AG Banky sú z hľadiska účelu trestného
konania a účelu zaistenia účtu v zmysle § 79b Trestného poriadku právne irelevantné.

Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 1.12.1999 adresovanej Krajskej prokuratúre v Košiciach je zrejmé,

že navrhovateľ opätovne požiadal prokurátora Krajskej prokuratúry o uvoľnenie jeho finančných
prostriedkov a uviedol, že podľa jeho názoru od zahájenia vyšetrovania uplynula dostatočne dlhá doba,
aby orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že finančné prostriedky nepochádzajú z trestnej
činnosti a zároveň upozornil na skutočnosť, že celá vec sa môže skomplikovať súčasnou objektívnou
situáciou, a to hroziacim bankrotom (stratou licencie), ktorá toho času hrozí vo finančnej inštitúcii t. j. AG
Banke, kde sú blokované jeho finančné prostriedky. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že takúto možnú

situáciu Trestný poriadok nerieši a preto v záujme predídenia možných komplikácii navrhuje previesť
finančné prostriedky z AG Banky na depozitný účet prokuratúry alebo súdu resp. na jeho devízový účet
vedený v ČSOB, ktorý je tiež blokovaný.

Z oznámenia Krajskej prokuratúry Košice č. 2Kv 53/1997-475 zo dňa 20.1.2000 adresovanej

navrhovateľovi vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry - L.. L. F. oznámil navrhovateľovi, že jeho
opätovnej žiadosti o zrušenia zaistenia účtov v Agrobanke a ČSOB - pobočka Košice nie je možné
vyhovieť. Ďalej krajský prokurátor poukázal a citoval ustanovenie § 79c ods. 1 a ods. 4 Trestného
poriadku a poukázal na tú skutočnosť, že v trestnej veci, v ktorej je navrhovateľ trestne stíhaný pre
trestný čin neoprávneného podnikania a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, doposiaľ nezmenene

trvajú dôvody na zaistenie účtov tak, ako v čase rozhodnutia a že pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na
prevod finančných prostriedkov zaistených na účtoch vedených v Agrobanke, na účet vedený v ČSOB
a.s., pobočka Košice nie je v kompetencii orgánov prokuratúry vykonávať uvedené postupy, resp.
dávať pokyny, resp. súhlas bankovým inštitúciám na takýto prevod. Zaistením peňazí na účte v banke
v zmysle § 79c ods. 1 Trestného poriadku nedochádza k zmene vlastníckych práv, len k obmedzeniu

dispozičného oprávnenia vlastníka. Z uvedených dôvodov vlastnícky vzťah navrhovateľa s uvedeným
obmedzením naďalej trvá, orgány prokuratúry nezodpovedajú za hospodárenie bankových subjektov,
ani nevykonávajú bankový dohľad a hospodárska situácia banky z hľadiska účelu trestného konania nie
je relevantná. Z uvedených dôvodov nie je možné vyhovieť žiadosti navrhovateľ zo dňa 1.12.1999.

Zo sťažnosti na postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 27.1.2000, ktorú navrhovateľ
adresoval Generálnej prokuratúre SR súd zistil, že navrhovateľ touto dával podnet na prešetrenie
postupu krajského prokurátora nakoľko mal za to, že svojím postupom opomenul jednak sledovať
skutočný účel inštitútu zaistenie účtu ako aj všeobecnú právnu povinnosť predchádzať vzniku škôd.

Z oznámenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 10.2.2000 č. V/1/GPt 297/97-105 súd zistil, že
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľa, že podnet
navrhovateľa zo dňa 27.1.2000 odstúpila na priame vybavenie krajskému prokurátorovi v Košiciach a
ktorého upravila, aby preskúmal vo veci možnosť postupu podľa § 79c ods. 4 Trestného poriadku v znení
zák. č. 272/1999 Z. z. .

Z oznámenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 2Kv 53/97 zo dňa 7.4.2000 súd zistil, že prokurátor
Krajskej prokuratúry L.. L. F. oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa, že listami zo dňa 11.8.1999
a zo dňa 20.1.2000 mu odpovedal na podnety, týkajúce sa zaistenia účtov Štefana Luptáka a možnosti
zrušenia tohto opatrenia. Ďalej oznámil, že v súčasnosti vyšetrovateľ vykonáva formou dožiadania

na Ministerstve vnútra SR a Ministerstvo financií vyšetrovacie úkony smerujúce k objasneniu otázok,
ktoré majú podstatný vplyv na budúce meritorné rozhodnutie vo veci a bez stanoviska uvedených
orgánov nie je možné v súčasnom štádiu vyšetrovania vo veci objektívne rozhodnúť a teda rozhodnúť
o možnosti zrušenia a zaistenia uvádzaných účtov. Ďalej poukázal na to, že prokuratúra nie je orgánom
vykonávajúcim bankový dohľad a nemôže zodpovedať za hospodárnosť resp. nehospodárnosť činnosti

jednotlivých bánk a navrhovateľom navrhované vyhovenie riešenia prevodu peňazí zo zaistených účtov
z AG Banky a.s., pobočka Košice na účty navrhovateľa vedené v ČSOB a.s., pobočka Košice nepatrí do
kompetencie orgánov prokuratúry a že po zabezpečení spomínaných stanovísk orgánov štátnej správy
bude urýchlene rozhodnuté aj o ďalšom trvaní zaistenia príslušných bankových účtov navrhovateľa.Z uznesenia Krajského úradu vyšetrovania PZ v Košiciach ČVS VP-46/20-1997 zo dňa 29.6.2001 súd
zistil, že vyšetrovateľ podľa § 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie proti Š. G.

(navrhovateľovi) pre trestný čin neoprávneného podnikania a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti zastavil z dôvodu, lebo skutok pre ktorý sa vedie trestné konanie nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2001.

Z opatrenie Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 2Kv 53/97-708 zo dňa 28.6.2001 súd zistil, že v trestnej

veci vedenej pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti a neoprávneného podnikania bolo
zrušené zaistenie: l. sumy 27.576,95 USD na účte č. XXXXX-XXXXXXX-XXX/XXXX vedenom v AG
Banke, a.s. Banská Bystrica, pobočka Košice, ul. Štúrova 11, na meno Š. G. a 2. sumy 256.675,13 Sk
na účte č. 381836-644/6900, vedenom v AG Banke a.s. Banská Bystrica, pobočka Košice, ul. Štúrova
11. Z odôvodnenia tohto opatrenia je zrejmé, že výsledkami vyšetrovania nebolo preukázané spáchanie
trestného činu, a pominuli dôvody pre zaistenie peňazí na účtoch.

Z rozhodnutia Daňového úradu Košice III, Garbiarska 1, Košice, č. XXX/XXX/XXXXX-W.-Y. zo dňa
2.7.1999vyplýva,žeDaňovýúradKošiceIIIvyrúbilŠ.G.,V.M.,R.XXúrokvcelkovejsume106.824,-Sk.

Z oznámenia Daňového úradu Košice III, Garbiarska 1, 040 01 Košice, č. XXX/XXX/XXXXX/XX-Y. zo

dňa 22.9.1999 vyplýva, že Daňový úrad Košice III oznámil navrhovateľovi tú skutočnosť, že povoľuje
úľavu z úroku v sume 32.047,- Sk, ktoré bolo vyrubené rozhodnutím Daňového úradu Košice III, č. XXX/
XXX/XXXXX-W.-Y. zo dňa 2.7.1999 v celkovej výške 106.824,- Sk.

Zvýpovedenavrhovateľasúdzistil,ženapokynkrajskéhoprokurátoramubolizaistenéúčtyvpeňažnom

ústave v AG Banke a v ČSOB a že v priebehu svojho trestného stíhania mal vedomosti o tom, že AG
Banka je v zlej finančnej situácii a preto požiadal prokurátora, aby účty previedol do iného peňažného
ústavu aj keby naďalej zostali zaistené. Žiadostiam navrhovateľa nebolo vyhovené, následne na majetok
AG Banky bol vyhlásený konkurz v dôsledku ktorého účty neboli vyplatené. Navrhovateľ mal za to, že zo
strany prokurátora došlo ku konaniu v rozpore so zákonom a v príčinnej súvislosti s jeho konaním neboli

navrhovateľovi finančné prostriedky vrátené a mal za to, že týmto konaním mu vznikla škoda. Ďalej
navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že požiadal prokurátora keďže sa blížilo zdaňovacie obdobie a
povinnosť odviesť daň z príjmu, aby mal možnosť použiť finančné prostriedky na týchto účtoch na svoju
daňovú povinnosť, avšak prokurátor jeho žiadosti nevyhovel v dôsledku čoho požiadal Daňový úrad
o povolenie odkladu so splácaním dane z príjmov. Jeho žiadosti o odklad bolo vyhovené a v dôsledku

povoleného odkladu musel zaplatiť penále. Navrhovateľ penále taktiež považoval za škodu, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s trestným konaním a nezákonným postupom krajského prokurátora. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že banku nežiadal o súčinnosť, komunikoval iba s prokurátorom, pričom o zaistení
svojich účtov sa nedozvedel od prokurátora alebo od orgánov činných v trestnom konaní, ale až priamo
od peňažného ústavu, keď chcel disponovať s finančnými prostriedkami a kedy mu bolo oznámené, že

účty sú zablokované.

Z výsluchu svedka L.. L. F. súd zistil, že do kontaktu s navrhovateľom prišiel služobne a že svedok
bol dokurujúcim prokurátorom vo veci trestného stíhania vedeného proti navrhovateľovi a na základe
návrhu vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Košiciach bolo rozhodnuté niekoľkými

opatrenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach podľa § 79 Trestného poriadku o zaistení účtov
navrhovateľa v Obchodnej banke a asi aj AG Banke. Svedok rozhodol na základe návrhu vyšetrovateľa,
pretože boli splnené podmienky pre vydanie opatrenia a v danom prípade išlo o ekonomickú trestnú
činnosť, kde bolo potrebné prostriedky resp. pohyb finančných prostriedkov na účte navrhovateľa
obmedziť tak, aby bolo možné po skončení trestného stíhania prípadne po právoplatnom skončení veci

realizovať rozsudok súdu. Je známe, že trestné konanie trvá niekoľko rokov. Tieto inštitúty, ktoré boli
zavedené novelou Trestného poriadku v roku 1994 sa využívajú, aby nedošlo k situáciám, že rozsudok
súdu nebude vykonateľný, teda pokiaľ by bol uložený napr. peňažný trest, alebo prepadnutie majetku
alebo zhabanie veci. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol, že ako prokurátor rešpektoval zákon,
najmä ústavu ale aj zákon o prokuratúre, ktorý mu neumožňoval postupovať inak, ako obmedziť alebo

zrušiť zaistenie účtu a že tento spôsob je upravený v Trestnom poriadku a žiadny iný spôsob nemohol
využiť, pretože inak by sa vystavil riziku zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorý je tiež trestným
činom.Svedoknezisťovalskutočnýstavvbankách,nejakéinformáciezverejnéhoživotamalkdispozícii,
ale dôvody, ktoré navrhovateľ a jeho právny zástupca uvádzali v žiadostiach o zrušenie zaistenia účtunepreveroval, bol si vedomý, že jeho postup je zákonný a že žiadne predisponovanie nemôže vykonať.
Svedok poukázal na to, že vydanie opatrenia inicioval vyšetrovateľ krajského úradu vyšetrovania a to na
základe vyšetrovacieho spisu, pretože sa domnieval, že dôjde k neoprávnenému disponovaniu s týmito

finančnými prostriedkami a svedok zdôraznil, že v súvislosti s trestným stíhaním proti navrhovateľovi
išlo o rozsiahlu trestnú činnosť do ktorej bolo zainteresovaných niekoľko osôb a preto opatrenie o
zaistení účtov navrhovateľa bolo prijaté na základe poznania situácie orgánov finančnej polície a
vyšetrovateľa, ktorí zistili v predchádzajúcom období (pred vydaním tohto opatrenia) rozsiahle pohyby
na účtoch dotknutých trestne stíhaných osôb. Preto to bolo legálne a zmysluplné opatrenie, prijaté na

zabezpečenie efektívneho vedenia trestného stíhania. Ďalej svedok uviedol, že nebolo možné zrušiť
opatrenie, pretože postup prokurátora v prípade ak by vyhovel žiadosti o predisponovanie finančných
prostriedkov do inej banky by odporoval ust. § 79a v tom čase Trestného poriadku, podľa ktorého pokiaľ
ide o osoby dôležité alebo veci dôležité pre trestné konanie, ktorými v danom prípade boli peniaze,
prokurátor tieto finančné prostriedky má zaistiť. Predmetom trestného stíhania boli finančné transakcie
s niekoľkými desiatkami miliónov korún, takže opatrenie, ktoré sa týkalo finančných prostriedkov bolo

len v malej časti opatrením, ktoré by zamedzovalo v ďalšej trestnej činnosti.

Z vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 19.12.2003 súd zistil, že AG Banka, a.s., Coboriho
2, 949 77 Nitra (od 15.4.1997 do 27.9.1999 bolo sídlo na Kuzmányho 18, Banská Bystrica) získala
povolenie na založenie banky rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. ÚBD - 606/1997 zo dňa

11.4.1997, právoplatným dňa 14.4.1997 a rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. ÚBD 707/1997
zo dňa 23.4.1997, právoplatným dňa 23.4.1997, bolo AG Banke a.s. udelené povolenie na výkon
bankových činností. Následne AG Banke, a.s. bolo rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. ÚBD
- 2337/2/1999 zo dňa 1.12.1999, bankové povolenie pôsobiť ako banka odobraté a zároveň jej bolo
rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. ÚBD - 1801/3/1999 zo dňa 1.12.1999 uložené zdržať sa

prijímania vkladov, poskytovania úverov a vykonávania ďalších činností uvedených v povolení na výkon
bankových činností s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie pohľadávok a záväzkov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia. Vyhlásením Národnej banky Slovenska č.
SGU-2451/1/1999zodňa3.12.1999bolaAGBankaa.s.vyhlásenázaneschopnúvyplácaťvkladypodľa
ust. § 8 ods. 3 zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. AG Banke a.s. bolo rozhodnutím Národnej banky Slovenska, úseku bankového
dohľadu č. ÚBD - 467/9/2000 zo dňa 13.4.2000, právoplatným dňa 3.5.2000 povolenie pôsobiť ako
banka odobraté.

Z vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 17.3.2004 súd zistil, že právo nakladať s účtom, v súlade

s účelom na ktorý bol zriadený, má majiteľ účtu a tieto dispozície predkladá majiteľ účtu banke písomnou
formou spolu s predložením príslušných dokladov. Pri uzatvorení zmluvy sa vyhotovuje podpisový vzor,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V podpisovom vzore majiteľ účtu určí spôsob disponovania
peňažnými prostriedkami na účte a osoby oprávnené disponovať s nimi.

Z vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.7.2008 súd zistil, že v konkurznej veci úpadcu: AG
Banka a.s. Coboriho 2, 949 77 Nitra, IČO: 36 019 895, konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a
že pod zväzkom č. 757 si prihlásil svoju pohľadávku Š. G., O.. XX.X.XXXX, V. R. XX, M. a že prihlásená
pohľadávka vo výške 1.613.645,- Sk v prvej triede správca konkurznej podstaty uznal len do výšky
951.652,73 Sk, a vo zvyšku 661.992,27 Sk poprel z dôvodu, že pohľadávka nesúhlasila so zostatkom na

účte. Po preverení nebolo zistené, že veriteľ v zákonnej lehote podal incidenčnú žalobu, z tohto dôvodu
súd eviduje voči veriteľovi správcom konkurznej podstaty uznanú pohľadávku vo výške 951.652,73 Sk.

Z vyjadrenia L.. P. U., správcu konkurznej podstaty úpadcu AG Banka, a.s. v konkurze, Coboriho 2, 949
77 Nitra, IČO: 36 019 895 zo ňa 17.7.2008 súd zistil, že Š. G., V. R. XX, M. prihlásil do konkurzného

konania úpadcu sumu v celkovej výške 1.613.645,- Sk prihláškou zo dňa 7.6.2000 a že je nepochybné,
že Š. G. mal u úpadcu vedené viac účtov okrem iného aj účet č. XXXXXXXXX/XXXX, avšak aký bol
zostatok na predmetných účtoch nie je možné zistiť pre nefunkčnosť hardvéru obsahujúceho informačný
systém úpadcu a navyše k prihláške pohľadávky Štefana Luptáka nie sú pripojené žiadne doklady,
preto nie je možné určiť ani to, či prihlásil pohľadávku z titulu zostatku na vyššie uvedenom účte. Na

prieskumnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2003 správca konkurznej podstaty uznal prihlásenú
pohľadávku Š. G. vo výške 951.652,73 Sk, nakoľko vo vtedy ešte funkčnom informačnom systéme
úpadcu bol evidovaný zostatok na účtoch veriteľa v takejto sume a vo výške 661.992,27 Sk pohľadávkuveriteľa poprel a že menovaný veriteľ nepodal žalobu o určenie pravosti výšky a poradia popretej
pohľadávky.

Z Obchodného vestníka SR č. 148/2013 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave upovedomil vo veci
konkurzného konania vedeného pod č. K1/2000-5490 úpadcu AG Banka, a.s., Coboriho 2, 949 77 Nitra
úpadcu a konkurzných veriteľov, že správca konkurznej podstaty L.. P. U., R., Dunajská 25, 811 08
Bratislava, predložil súdu dňa 6.6.2013 konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie
odmeny a výdavkov správcu. Súd zverejnil konečnú správu pod číslom konania 1K1/2000-4574

vyvesením na úradnú tabuľu Krajského súdu v Bratislave v deň zverejnenia tohto upovedomenia v
Obchodnom vestníku.

ZvyjadreniaL..P.U.,správcukonkurznejpodstatyúpadcuAGBanka,a.s.vkonkurzezodňa20.12.2013
súd zistil, že Š. G., O.. XX.X.XXXX, R. XX, M. prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok
úpadcu pohľadávku v sume 1.613.645,- Sk, z čoho na prieskumnom pojednávaní konanom dňa

30.10.2003 správca konkurznej podstaty úpadcu uznal sumu 951.652,73 Sk a poprel sumu 661.992,27
Sk a že táto pohľadávka, ktorá sa na účely rozvrhu považuje za pohľadávku 4. triedy v zmysle zák. č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, spolu s ostatnými pohľadávkami 4.
triedy nebude v rámci konkurzného konania uspokojená ani z časti z dôvodu, že výťažok zo speňaženia
majetku úpadcu nepostačuje na uspokojenie týchto pohľadávok.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 6.9.2003 okrem iného uviedol, že nenapadá zákonnosť postupu
dozorujúceho prokurátora ako sa domnieva odporca v 2. rade, no podľa jeho názoru je proti podstate
a zmyslu inštitútu zaistenia účtu podľa § 79c Trestného poriadku, aby príslušný orgán činný v trestnom
konaní vydávajúci takéto rozhodnutie nekládol dôraz na zabezpečenie ochrany peňažných prostriedkov

nachádzajúcich sa na zaistených účtoch pred zlým hospodárením banky, ktorá vedie zaistený účet a to
najmä vtedy ak ho na to navrhovateľ ako majiteľ zaistených účtov niekoľkokrát písomne upozornil. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že odporca v 2. rade zastáva vo svojom vyjadrení názor, vychádzajúc z ústavného
princípu, že štátny orgán môže konať len v rámci zákona a nakoľko navrhovateľom navrhovaný postup
prevoduzaistenýchprostriedkovnaúčtenavrhovateľavinejbankebybolnadrámeczákonač.153/2001

o prokuratúre nedošlo ku škode spôsobenej úradným postupom štátneho orgánu avšak navrhovateľ s
týmto názorom nemôže súhlasiť, nakoľko mu v čase zaistenia účtu bolo zrejmé, že jedine prokurátor
dozorujúci prípravné konanie trestného stíhania voči navrhovateľovi môže zabrániť prípadným škodám
na jeho majetku. Od dozujúceho prokurátora nepožadoval navrhovateľ zásah do činnosti banky, ako sa
domnieval prokurátor, ale len ochranu svojich peňazí nachádzajúcich sa na zaistených účtoch v banke,

ktorá sa stala nedôveryhodnou pre navrhovateľa ako majiteľa účtov a vlastníka vložených finančných
prostriedkov. Tým, že by prokurátor vyhovel žiadosti navrhovateľa a nariadil, resp. súhlasil s prevodom
peňažnýchprostriedkovnapr.naúčetnavrhovateľavČSOBa.s.Košice,ktorýtaktiežpodliehalzaisteniu,
čo by nebolo v rozpore s účelom zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, ale práve
naopak takýmto svojím konaním by naplnil požiadavku jednej zo základných zásad trestného konania

uvedenú v § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť
dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Prokurátor nie je pri svojej činnosti viazaný len
zákonom o prokuratúre, ale je vzhľadom na charakter svojich právomoci povinný dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou. Zaistenie účtu predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva, jedného
zo základných práv navrhovateľa garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a zároveň čl. 13 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje povinnosť pri každom obmedzovaní práv a slobôd občanov dbať
na ich podstatu a zmysel. Práve v tomto pochybení prokurátora, ktorý absolútne nerešpektoval možné
následky svojej nečinnosti a nevyhovel opakovaným žiadostiam navrhovateľa argumentujúc zmetočne
nemožnosťou zásahov prokuratúry do činnosti bánk, vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup za ktorý
nesie štát zodpovednosť.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 17.1.2014 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky a to konkrétne na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
konštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa pri zaistení jeho účtov. Poukázal na to, že podľa
navrhovateľa prokuratúra zaistila peňažné prostriedky na dvoch účtoch navrhovateľa iba z toho dôvodu,

že navrhovateľ údaje o týchto účtoch mal pri sebe, pričom prokuratúra vôbec nezisťovala ďalší rozsah
jeho majetku, prípadne policajný orgán vôbec nezisťoval aký je rozsah majetku navrhovateľa. Podľa
názoru navrhovateľ pokiaľ prokuratúra tvrdila, že by bol zmarený účel trestného konania odblokovanímúčtov navrhovateľa, navrhovateľ je toho názoru, že v danom prípade prokuratúre nič nebránilo, aby
zablokovala iné účty, na ktorých navrhovateľ mal finančné prostriedky prípadne iný jeho majetok.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych

orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 20 citovaného zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v
mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 2 ods. 4, prvá veta zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdom (Trestný poriadok), ak tento
zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia
trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa ust. § 79b ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.10.1999, ak sú v trestnom konaní o trestných
činoch uvedených v osobitnom zákone vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte v banke,
môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo
na účte.

Podľa § 79b ods. 3 citovaného zákona, príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť
odôvodnený. Vždy sa v ňom uvedie i suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze
podľa odsekov 1 a 2, ak nerozhodne predseda senátu alebo prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek
dispozície zaistenými peniazmi až do výšky zaistenia.

Podľa ust. § 79b ods. 4 citovaného zákona, ak zaistenie účtu na účely trestného konania už nie je
potrebné, zaistenie sa zruší. Ak nie je potrebné v stanovenej výške, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a
obmedzení zaistenia rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.5.2003 k návrhu navrhovateľa okrem

iného uviedol, že podľa ust. § 79b Trestného poriadku prokurátor môže dať príkaz, aby boli peniaze
zaistené na účte, alebo môže, podľa § 79c ods. 4 Trestného poriadku, ak zaistenie účtu na účely
trestného konania už nie je potrebné toto zrušiť. Ak nie je potrebné v stanovej výške, zaistenie sa
obmedzí. O zrušenie alebo obmedzenie zaistenia rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor. Z uvedeného vyplýva, že bol dodržaný procesný postup upravený v Trestnom poriadku, ako

to uvádza aj samotný navrhovateľ. Vychádzajúc z ústavného princípu , že štátny orgán môže konať len
v rámci zákona, t. j. čo mu zákon umožňuje, odporca zastával názor, že navrhovateľom navrhovaný
postup spočívajúci v prevode peňažných prostriedkov do inej banky nebolo možné uskutočniť, nakoľko
by to bolo nad rámec zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. V danom prípade teda nedošlo ku
škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a preto nie sú splnené podmienky

uvedené v ust. § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 58/1969 Zb. V súvislosti s prípadnou zodpovednosťou štátu
za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu podľa § 25 v spojitosti s § 9 ods. 1 písm. b) zák.
č. 58/1969 Zb. podľa názoru odporcu v 2. rade by bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
(nie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), ktorá je podľa § 40 ods. 1 zák. Národnej radySNR č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ústredný orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným
orgánom prokuratúry a tiež s prihliadnutím na ust. § 55 citovaného zákona. Podľa § 9 ods. 1 písm. b
zák. č. 58/1969 Zb. je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ústredným orgánom pri uplatnení

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím len za predpokladu ak niet ústredného
orgánu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. by bola v tomto
prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako ústredný orgán v ktorom bolo rozhodnutie
vydané. Podľa názoru odporcu v 2. rade za vznik škody zodpovedá jednoznačne banka, ktorá je povinná
vykonávať súčinnosť tak, aby nepoškodila záujmy vkladateľov a minimalizovala riziká pre jej klientov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže nie je daná zodpovednosť odporcu v 2. rade v zmysle ust.
§ 18 ods. 1 a 2 zák. č. 58/1969 Zb. odporca v 2. rade navrhol návrh navrhovateľa na náhradu škody v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
V predmetnej právnej veci súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu v 2. rade, uvedeným v jeho písomnom
podaní zo dňa 22.5.2003, podľa ktorého nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania, keďže ako
už bolo vyššie uvedené Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 23C/415/2002-367 zo dňa 8.10.2009

návrh zamietol v celom rozsahu vo vzťahu k odporcovi v 1. rade (tento výrok nadobudol právoplatnosť
dňa 13.1.2010) nakoľko ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku odporca v 1. rade v čase, kedy
došlo k nesprávnemu úradnému postupu nebol ústredným štátnym orgánom podľa § 25 ods. 1 a 2
zák. č. 58/1969 Zb., teda súd návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol z dôvodu chýbajúcej pasívnej
legitimácie odporcu v 1. rade v konaní. Keďže teda odporca v 1. rade nebol pasívne legitimovaným

účastníkom konania (nebol ústredným štátnym orgánom) pri určení pasívnej legitimácie odporcu v 2.
rade bolo potrebné vychádzať z ust. § 1, § 9 ods. 1 písm. b), § 18 a § 25 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb., z
ktorých vyplýva, že ak ide o rozhodnutie vydané okrem iného v trestnom konaní je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, na území ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhoduje v
prvom stupni. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v prejednávanej právnej veci ustálil, že je

daná pasívna vecná legitimácia odporcu v 2. rade v tomto konaní.

Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že od dozurujúceho prokurátora požadoval svojimi žiadosťami
ochranu svojich peňazí, nachádzajúcich sa na zaistených účtoch v banke, ktorá sa stala pre
navrhovateľa ako majiteľa účtov a vlastníka vložených peňažných prostriedkov nedôveryhodnou a že

vidínesprávnyúradnýpostupzaktorýnesiezodpovednosťštátvpochybeníprokurátora,ktorýabsolútne
nerešpektoval možné následky svojej nečinnosti a nevyhovel oprávneným žiadostiam navrhovateľa.

V prejednávanej právnej veci súdu bolo nepochybne preukázané, že uznesením vyšetrovateľa
Krajského úradu vyšetrovania PZ Košice zo dňa 11.11.1997 bolo vznesené obvinenie a začaté

trestné konanie voči navrhovateľovi pre trestný čin neoprávneného podnikania a trestný čin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti spáchaných formou spolupáchateľstva a že Krajská prokuratúra v Košiciach
opatrením zo dňa 5.2.1998 vydaného podľa § 79b Trestného poriadku zaistila peňažné prostriedky
navrhovateľa v sume 27.576,96 USD v sume 256.675,163 Sk vedených na účtoch navrhovateľa v AG
Banke a.s., pobočka Košice. Z vykonaného dokazovania bolo súdu ďalej preukázané, že navrhovateľ

žiadosťami zo dňa 22.7.1998 a 1.12.1999 žiadal Krajskú prokuratúru v Košiciach o prevod finančných
prostriedkov zaistených na účtoch v AG Banke a. s. na účet v iných bankách, ktorým Krajská prokuratúra
nevyhovela a následne vyhlásením Národnej banky Slovenska zo dňa 3.12.1999 bola AG Banka a.s.
vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady a rozhodnutím Národnej banky Slovenska zo dňa 13.4.2000,
právoplatným dňa 3.5.2000 bolo AG Banke a.s. povolenie ako banke odobraté. Uznesením Krajského

úraduvyšetrovaniaPZvKošiciachzodňa29.6.2001,právoplatnéhodňa20.7.2001trestnéstíhanievoči
navrhovateľovi bolo zastavené z dôvodu, lebo skutok pre ktorý sa vedie trestné konanie nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Krajská prokuratúra v Košiciach opatrením zo dňa 28.6.2001
zrušila zaistenie finančných prostriedkov navrhovateľa nachádzajúcich sa na účtoch vedených v AG
Banke a.s..

Vyššie uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné, keďže spornou medzi nimi zostala
otázka, či konanie resp. nekonanie prokurátora, ktorý nevyhovel žiadostiam navrhovateľa o prevod
finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na jeho zaistených účtoch v AG Banke a.s., odôvodnených
ohrozením prosperity tejto banky, je daný nesprávny úradný postup prokurátora a tým preukázaná

zodpovednosť odporcu v 2. rade za škodu uplatnenú navrhovateľom.

Prvotnom podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zák. č. 58/1969 Zb. v ust. § 18 bližšienedefinuje, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe,
nesprávnym úradným postupom podľa § 18 uvedeného zákona môže byť akákoľvek činnosť spojená
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k

porušeniupravidielustanovenýchprávnyminormami.Podľakonkrétnychokolnostímôžeísťoakúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde pri nej alebo v jej dôsledku k porušeniu
pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Aby bolo
možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť úradný postup normatívne záväzne
predpísaný. Aby bolo možné nekonanie orgánu v rámci určitého úradného postupu kvalifikovať ako

nesprávny úradný postup, musí byť v platnom právnom predpise upravená možnosť dotknutého orgánu
konať. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasťou princípu právneho štátu je
možnosť uplatnenia aj štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má totiž ústavou
alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava
alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať vrátane druhu

a obsahu sankcii, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky
zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež
iným ako zákonom ustanoveným postupom.

Z uvedeného vyplýva, že ak má prokuratúra ako štátny orgán pri výkone jej činnosti pri ukladaní
povinnosti na základe zákona (uloženie povinnosti strpieť obmedzenie dispozície s bankovým účtom
jeho zaistením) a uloženú povinnosť v zmysle čl. 13 ods. 4 Ústavy a čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 20
ods. 4 Ústavy chrániť vlastníctvo navrhovateľa, je takáto možnosť zo strany prokuratúry daná výlučne
jej zákonnými možnosťami.

Podľa ust. § 79b ods. 1 zák. č.141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ďalej len
„Trestný poriadok“ účinného do 31.10.1999 (v čase, kedy navrhovateľ žiadosťami zo dňa 22.7.1999 a
1.12.1999 žiadal Krajskú prokuratúru v Košiciach o prevod finančných prostriedkov z jeho účtu v AG
Banke a.s. do iných bánk), prokurátor môže v prípravnom konaní dať príkaz, aby peniaze boli zaistené

priamo na účte v prípade ak sú v trestnom konaní o trestných činoch uvedených v osobitnom zákone
vecou dôležitou pre trestné konanie.

Podľa § 79b ods. 4 Trestného poriadku účinného do 31.10.1999 prokurátor môže v prípravnom konaní
rozhodnúť o zrušení a obmedzení zaistenia v prípade, ak zaistenie účtu na účely trestného konania už

nie je potrebné, alebo ak nie je potrebné v stanovenej výške.

Z uvedeného teda je zrejmé, že vo vzťahu k posudzovaniu žiadosti navrhovateľa o presun finančných
prostriedkov na iný účet, podľa Trestného poriadku platného v čase podania žiadosti navrhovateľom
prokurátor mohol zrušiť zaistenie, ktoré však v zmysle vtedy platného právneho poriadku bolo možné

výlučne iba v prípade, ak by zaistenie účtu už v danom čase nebolo pre účely trestného konania
potrebné, čomu podľa názoru súdu tak nebolo, pretože voči navrhovateľovi bolo trestné stíhanie
zastavené až uznesením Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Košiciach, právoplatného
dňa 20.7.2001. Z uvedeného vyplýva, že zaistenie účtov navrhovateľa v čase podania jeho žiadosti
bolo pre účely trestného konania potrebné. Druhou možnosťou prokurátora bolo nevyhovieť žiadosti

navrhovateľavprípade,aknebolisplnenézákonnépodmienkyprezrušeniezaistenia.Prokurátorvrámci
svojich zákonom daných oprávnení daných Trestným poriadkom (ktoré nemôže prekročiť) nemohol
vykonať žiadne iné úkony smerujúce k ochrane finančných prostriedkov navrhovateľa, keďže nemal
dispozičné právo nakladať s finančnými prostriedkami navrhovateľa na účte a preto nemohol prikázať
banke, aby finančné prostriedky previedla na iný účet v inej banke. Na tomto mieste je potrebné uviesť,

že možnosť nakladania so zaistenými peňažnými prostriedkami na účte so súhlasom prokurátora bola
zavedená až novým Trestným poriadkom teda zák. č. 301/2005 Z. z. konkrétne § 95 ods. 7, v ktorom je
uvedená možnosť prokurátora konať v prospech ochrany vlastníctva obvineného.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej

zodpovednosti,ktorejsanemožnozbaviťaktorájezaloženánasúčasnomsplnenítrochpodmienok,ato:
1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Keďže prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu súd na základe vyššieuvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v konaní
nebol preukázaný nesprávny úradný postup prokurátora. Keďže táto prvotná podmienka pre vznik
zodpovednosti odporcu v 2. rade za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nebol v konaní

preukázaný súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a preto ho zamietol. Preto v ďalšom už
súd nevykonal dokazovanie na zistenie tej skutočnosti či navrhovateľovi vznikla škoda prípadne v akej
výške, keďže ďalšie dokazovanie v tomto smere by už bolo nadbytočné.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že prokuratúre nič nebránilo, aby zablokovala iné účty navrhovateľa

na ktorých mal finančné prostriedky prípadne iný jeho majetok, keďže prokuratúra tvrdila, že by bol
zmarený účel trestného konania odblokovaním účtov navrhovateľa, súd túto argumentáciu považoval
bez právneho významu, keďže súd vyššie už v odôvodnení podrobne uviedol, aké možnosti mal
prokurátor podľa platného Trestného poriadku.

O trovách konania odporcu v 1. rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého,

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ust. § 151 ods. 1 a
ods. 2 O.s.p., podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko odporca v 1. rade v lehote ustanovenej podľa § 151 ods.

1 trovy si nevyčíslil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývali, súd vo
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade náhradu trov konania odporcovi v 1. rade nepriznal.

O trovách konania odporcu v 2. rade, súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
151 ods. 1 O.s.p. Nakoľko z ust. § 151 ods. 1, prvá veta O.s.p. vyplýva, že o povinnosti nahradiť trovy

konania rozhoduje súd na návrh a úspešný odporca v 2. rade trovy konania si nežiadal priznať súd
vyslovil, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade náhradu trov konania odporcovi v
2. rade nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.