Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/433/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210493
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa -
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Ul. Gr?sslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej
koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/191/2012-73 zo dňa 20.6.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 495
eur titulom nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v exekučnej
veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 5239/2010 (povinná C. C.). Navrhovateľ v návrhu
tvrdil, že okresný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, súd bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 9 mesiacov,
čím on (navrhovateľ) utrpel majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pri uplatnení si aj
náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ skutkovo argumentoval tým, že márnym uplynutím času došlo
u neho aj k vyvolaniu viacerých rizík - neskorým ukončením procedúry k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného; neexistencia vnútroštátneho

prostriedku nápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolal u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených podnikateľských
aktivít,hospodárskustratu,spôsobilaneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí.Základnárokunanáhradu
nemajetkovej ujmy videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/780/2010 (sp. zn. súdneho exekútora Ex 5239/10) zistil, že súdu bola
doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v J. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 16.7.2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu voveci oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnej C. C. pre vymoženie sumy
633,30 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 633,30 eur od 27.3.2009 do
zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 633,30 eur od. 10.6.2009 do zaplatenia a trov

konania 183,03 eur. Prílohou k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol i exekučný titul
- rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. z. SR 12968/09 zo dňa 27.8.2009. Okresný súd Liptovský
Mikuláš dňa 27.7.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2.12.2010, č. k. 3Er/780/2010-13 zastavil exekúciu v časti
vymáhania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 289,45 eur, v časti vymáhania 0,25% denného

zmenkového úroku zo sumy 633,30 eur od 27.3.2009 do zaplatenia a v časti vymáhania 6% ročného
úroku z omeškania zo sumy 289,45 eur, predstavujúcej poplatok za poskytnutie úveru.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do
31.12.2012, vychádzal aj z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v znení do 31.5.2010 a do 31.5.2011, z § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 17.1.2013 a pri právnom hodnotení prejednávanej veci
prihliadal aj na právny význam ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z výsledkov hodnotenia vykonaných dôkazov a z aplikovaných ustanovení označených

právnych predpisov súd prijal záver o nedôvodnosti podaného návrhu. Navrhovateľ nepreukázal
naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučným súdom - a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie navrhovateľa o nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom po dobu viac ako 9 mesiacov nebolo pravdivé. Z
exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie už

27.7.2010, teda v zákonom stanovenej lehote. Iné skutkové tvrdenia neboli žalujúcou stranou tvrdené.
Okresný súd poukazuje i na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa nej samotné nedodržanie lehôt
ustanovených zákonom nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne
majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Keďže rozhodcovským
rozsudkom boli riešené nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, okresný súd zvýraznil i nutnosť aplikácie

práva Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Povinnosťou exekučného súdu bolo postupovať
v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane
judikovanými Európskym súdnym dvorom (napr. vec C-40/08, C-76/10). Súd poukazuje aj na právny
význam článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13, podľa ktorej nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa
záväzné. Ochrane spotrebiteľa je pritom potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní,

s čím je spojené adekvátne plynutie času. Napokon neskoršia právna úprava v ustanovení § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyňala vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov zo zákonom stanovenej
pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora.
Okresný súd dodal, že v posudzovanej veci výkon práva navrhovateľa bol v rozpore s dobrými
mravmi, pretože navrhovateľ v návrhu uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia (o dobe omeškania s

vydaním poverenia). Vzhľadom však na to, že nebol splnený zákonný predpoklad zodpovednostného
vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup) súd už v ďalšom
neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť, vznik škody), ani sa nezaoberal vznesenou
námietkou premlčania. Odporca nerozporoval podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a v
čase rozhodnutia súdu uplynula zákonom stanovená lehota na jej vybavenie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd postupoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, vychádzal z princípu úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, konštatoval úspech
odporcu, ktorému vznikol nárok na náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa.
Odporca náhradu trov konania nevyčíslil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu boli nejaké trovy

vznikli, z týchto dôvodov odporcovi náhradu trov konania okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola
odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd

nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.V osobitostiach vytýkal, že súd postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti
zdôvodňujúc, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ poukazoval na to, že
podal elektronicky na zverejnenú mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania, o zrušenie

pojednávania požiadal riadne a včas, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s
označenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v jeho neprítomnosti, a ak tak postupoval odňal mu
tým právo zúčastniť sa konania pred súdom. Napokon súd jeho žiadosť o zrušenie pojednávania (o čo
požiadal z dôležitého dôvodu) ignoroval, vychádzal z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa
s obsahom dôkazov.

Odvolateľ zvýraznil, že v žiadosti o zrušenie pojednávania uviedol skutočnosti, pre ktoré sú všetci
sudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodnutia veci, podľa § 15 O.s.p. vec mala byť
predložená na rozhodnutie predsedovi súdu a ten mal podľa § 12 O.s.p. predložiť vec na jej pridelenie
inému súdu. V posudzovanom prípade bol porušený inštitút zákonného sudcu, na čo už on upozornil v
návrhu na začatie konania. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno

tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, lebo rozhodnutie krajského súdu je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v skutkovo a
právne zhodných veciach, v ktorých boli vylúčení všetci sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu
svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu zachovania práva na nestranný súd, rozhodovanie

veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS
345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000).

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v

Štrasburgu, neobstojí; že podal ( odvolateľ) ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd,ktorejvýsledkombudezrušenierozhodnutiakrajskéhosúdu;-neboloaniejeprípustné,abykonanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Odvolateľ vytýkal ďalej, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého

dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie na ktorom
za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti pritom zdôrazňoval, že trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.

Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné,ženavrhovateľomtvrdenýnesprávnyúradnýpostupbolvkonaníjednoznačnepreukázaný.
Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu v zákonnej
lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu pritom spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach,

nielen v jednej z nich, preto sa konajúci súd musí vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami
nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Záver súdu, že exekučný súd konal priebežne a bez
zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania nevyplýva, práve naopak, prieťahy sú z vykonaného
dokazovania zrejmé. Odvolateľ argumentoval ďalej tým, že ako strana konania nebol oboznámený s

obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil
ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, aplikáciou postupu podľa§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Prioritne krajský súd zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade ide o sporové konanie, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou. V sporovom konaní je povinnosťou účastníkov konania nielen tvrdiť určité
skutočnosti, ale na svoje tvrdenie označiť i predkladať dôkazy. V posudzovanom prípade skutkové
tvrdenia navrhovateľa sa viazali k namietanému úradnému postupu exekučného súdu (Okresného
súdu Liptovský Mikuláš) v konkrétnej odvolateľom označenej exekučnej veci, v ktorej podľa tvrdenia

navrhovateľa nesprávny úradný postup bol zapríčinený nesplnením povinnosti exekučného súdu vydať
poverenie pre exekútora v lehote 15 dní od predloženia žiadosti o vydanie poverenia.

Okresný súd v posudzovanej veci skutkový stav zistil riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a
z vykonaných dôkazov vyvodil i správny právny záver. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s

písomnýmodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaalennazvýraznenievecnejsprávnostizáverovsúdu
prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k odvolacím argumentáciám tak procesného
charakteru, ako aj charakteru hmotnoprávneho vznesené navrhovateľom v odvolaní.

Podľaustálenejsúdnejpraxepododňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumietakýnežiaducipostup

súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o
prípady, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecnými záväznými právnymi
predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky
okolnosti ho mohol predpokladať.

Okresný súd za účelom vecného prejednania návrhu nariadil pojednávanie na deň 20.6.2013, na
ktoré predvolal účastníkov, právny zástupca navrhovateľa obdŕžal všetky súvisiace listiny vo veci,
na pojednávanie bol súdom riadne predvolaný a ako je zrejmé aj z obsahu súdnej doručenky,
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 10.6.2013. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mal
dostatok času na prípravu na pojednávanie. Je neopodstatnený aj ďalší odvolací argument, ktorý

vytýka súdu prvého stupňa uskutočnenie pojednávania napriek písomnej žiadosti o jeho odročenie z
dôležitého dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na zrušenie vytýčeného termínu pojednávania
navrhovateľ doručoval mailovou poštou okresnému súdu 17.6.2013. Okresný súd s uvedeným podaním
navrhovateľa sa aj oboznámil, podanie mal k dispozícii v deň pojednávania dňa 20.6.2013. Okresný
súd sa oboznámil z obsahom tohto podania a mal za to, sú splnené podmienky na pojednávanie

v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, o čom rozhodol na pojednávaní procesným
uznesením. Odvolateľom proklamovaný dôležitý dôvod v návrhu o zrušenie pojednávania (na jeho
odročenie) ako objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu, nevylúčenie sudcov okresného
súdu rozhodnutím krajského súdu z prejednania a rozhodovania v nadväznosti na to i podanie
sťažnosti na Ústavný súd SR odvolateľom sú odvolacie argumentácie účelové, pretože z obsahu

spisu nepochybne vyplynulo, že uznesenie Krajského súdu v Žiline 9NcC/305/2013 zo dňa 14.3.2013
a uznesenie Krajského súdu v Žiline 9NcC/347/2013-25 zo dňa 11.4.2013 riešili otázku vylúčenia/
nevylúčenia sudcov tamojšieho súdu, je jednoznačné, že sudca Mgr. Juraj Lukáč ( vydal odvolaním
napadnutý meritórny rozsudok ) z prejednania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Neexistuje teda
rozhodnutie, ktorým by zákonný sudca mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Napokon

sám navrhovateľ na písomnú výzvu okresného súdu zo dňa 24.10.2012 (č.l. 7,8 spisu) v podaní zo
dňa 20.11.2012 (na č.l. 11 spisu) výslovne prehlásil, že on súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods.
1 O.s.p. nepodal. Vzhľadom aj na tento písomný a výslovný prejav navrhovateľa vyznie kontroverzne
jeho námietka v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu, naviac tátonámietka nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Následne nebolo
možné vyhodnotiť túto skutočnosť uvádzanú navrhovateľom v návrhu na zrušenie pojednávania za
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, správne preto súd prvého stupňa podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,

prejednalvecvneprítomnostiúčastníkov,bolipritomnaplnenévšetkyzákonnépodmienkyajprevydanie
meritórneho rozhodnutia.

Krajský súd dodáva, že okresný súd disponoval dostatočným spisovým materiálom preukazujúcim
skutkový stav veci, navrhovateľ priamo v návrhu vo veci samej už označil konkrétne dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, z ním označených dôkazov súd prvého stupňa dokonca i vychádzal,
keď si zadovážil konkrétny exekučný spis, oboznámil sa na pojednávaní s jeho obsahom. Je zrejmé,
že navrhovateľ svojim kontroverzným procesným postupom, ktorým účelovo sledoval odročenie a
zmarenie pojednávania, sám sa dostal o možnosť zúčastniť sa pojednávania, priamo na pojednávaní
argumentovať, prípadne predniesť svoje stanoviská. Súd prvého stupňa vytvoril účastníkom konania
priestor, aby prezentovali svoje skutkové tvrdenia, navrhovali, označili dôkazy, bolo na účastníkoch,

či tento procesný priestor v konaní využijú alebo nie. Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom
konaní. Skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie existencie/neexistencie základu právneho nároku
súd zisťoval z obsahu pripojeného spisu 10 Er/773/2010, jeho skutkové zistenia korešpondujú s
existujúcou procesnou situáciou v predmetnom spise, v dôvodoch rozhodnutia súd dáva účastníkom
konania relevantné odpovede na skutkovo i právne významné otázky, z ktorých vychádzal, ktoré

ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval, poukázal na rozhodovaciu
prax národných súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR v oblasti spotrebiteľskej
ochrany, ochrany práv spotrebiteľov a súvisiacej povinnosti exekučného súdu i v štádiu exekučného
konania poskytnúť zákonom vyžadovanú ochranu spotrebiteľovi.

Je jednoznačné, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na
základe tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (okresného súdu v exekučnom konaní).
Na daný prípad v celom rozsahu dopadajú účinné ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ označeného právneho predpisu
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ustanovenie § 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Za vecne správny vyhodnotil odvolací súd právny záver okresného súdu v otázke konštatovaného

nesplnenia prioritnej zákonnej podmienky základu nároku - existencie nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľom tvrdená skutková a podstatná otázka existencie nesprávneho úradného postupu
nevyplynulo z vykonaného dokazovania v ním tvrdenom rozsahu. Práve naopak z dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že poverenie pre exekútora v dotknutej exekučnej veci súd vydal v lehote 15
dní. Odvolateľ v súvislosti s touto vecnou otázkou uviedol v odvolaní jedine, že súd sa dopustil viacerých

omylov, keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, v odvolaní
odvolateľ ale nekonkretizoval, ktoré konkrétne omyly vecného charakteru namieta, ktoré konkrétne ním
namietané lehoty pri vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa boli nesprávne vyhodnotené.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu

v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho
konaniaúspešnejprocesnejstrane-odporcovi,odporcasivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisu
nevyplynulo, že by boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy v odvolacom

konaní. Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p.
účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .