Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/554/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233953
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112233953.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu

Žilina, č.k. 14C/272/2012-31 zo dňa 3. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.
Pri rozhodovaní nezistil, že zo strany navrhovateľky bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., bez ktorej o návrhu nemôže rozhodnúť. Nebolo
navrhovateľkou preukázané, že by vec patrila do právomoci súdov SR.

Proti uzneseniu podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote
navrhovateľka. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
dôvodiac tým, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd bez

zistenia rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie v konkrétnej
veci nebola podaná, a to napriek tomu, že v priebehu konania predložila dôkaz preukazujúci danú
skutočnosť a označila ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. K danému záveru súd nedospel
s určitosťou, ale len na základe pochybnosti, ktorú si zároveň sám založil. V ďalšom poukázala na
to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V tejto súvislosti upozornila i na právny názor vyslovený
Krajským súdom v Trnave, najskôr v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 zo dňa 17. 10. 2012, kde v

právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a prikázal
vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Ďalej zdôraznila, že nebola oboznámená
s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sama
nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Ako vyplýva zo súdneho spisu navrhovateľka sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina v zmysle zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Zmyslom predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát a aby
sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu

nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní.Akpoškodenýuplatnínároknasúdebezpredchádzajúcehopredbežnéhoprerokovania,nemôže
súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie
nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty.

Otázka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je upravená v už spomínanom zákone č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom
podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde

je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.

Zcitovanýchustanoveníjenepochybné,žejepovinnosťoupoškodenéhoúčastníka,ktorýsichceuplatniť
ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
predtým, ako sa obráti so svojím nárokom na súd, podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
príslušnom orgáne, ktorým je nepochybne, ako to správne skonštatoval prvostupňový súd, Ministerstvo
spravodlivosti SR. Ide o tzv. delenú právomoc (ust. § 8 O.s.p.), kedy konaniu na súde má predchádzať

konanie na inom orgáne.
Splnenie tejto podmienky by mal súd skúmať ex offo, čo mu ale nebráni vyzvať účastníka na predloženie
dôkazu v tomto smere.
Pokiaľ navrhovateľka teda v prebiehajúcom konaní navrhla súdu vykonať dôkaz vyžiadaním si spisu
od Ministerstva spravodlivosti SR, súd nemohol bez ďalšieho konanie zastaviť (tak ako to je vyššie

uvedené je povinnosťou súdu skúmať ex offo splnenie procesných podmienok, t.j. aj otázku právomoci).
Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že zo strany odporkyne doposiaľ táto otázka
spochybnená nebola (v zmysle ust.
§ 120 ods. 3 O.s.p. si súd môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov).

Hoci tu môže vznikať pochybnosť o tom, či žiadosť bola podaná kvalifikovane, t. j. čo do dôvodu a
výšky uplatnenej v návrhu, táto otázka je verifikovateľná pripojením príslušného spisu Ministerstva
spravodlivosti SR, ktorý dôkaz navrhovateľka navrhla. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
poznatok zistený v inej veci totožných účastníkov, že Ministerstvo spravodlivosti SR bolo schopné
poskytnúťsúdukvalifikovanúinformáciuopodanejžiadosti,jejpredmeteanajmävýškeuplatnenejškody

a nemajetkovej ujmy vo vzťahu ku konkrétnej veci.
Je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu zákona č. 514/2003 Z. z.. Vyššie citované ustanovenia,
ktoré upravujú povinnosť predbežného prerokovania nároku, sú nejednoznačné a nedôsledné. Účelom
konania o predbežnom prerokovaní nároku nie je vydanie rozhodnutia, ale len pokus o mimosúdne
urovnanie. Pokiaľ ide o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia

súdnejochrany,posudzovanietejtopodmienkynemôžebyťprílišformalistické,čobyviedlokodmietnutiu
spravodlivosti.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie novelizovaného ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou
zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2013), podľa ktorého aj v prípade neodstránenia
nedostatkov žiadosti nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto

zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Pre vecné prejednanie nároku na súde je v zmysle
uvedeného postačujúce preukázať podanie žiadosti, jej obsah nie je rozhodujúci.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať návrh navrhovateľky a vo veci
meritórne rozhodnúť.

Pokiaľ navrhovateľka spochybňovala v konaní zákonného sudcu s poukazom na ust.
§ 15 ods. 1 O.s.p., odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť

zákonnéhosudcu.Ovylúčení,resp.nevylúčenísudcovOkresnéhosúduŽilinaužbolorozhodované,ato
konkrétne uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9NcC/133/2013-19 zo dňa 19. februára 2013, ktorým
došlo k vylúčeniu JUDr. Petra Hrnčiara z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde
pod sp. zn. 14C/272/2012, nakoľko bol zákonným sudcom vo veci, v ktorej spochybňuje navrhovateľka
postup súdu (a od čoho odvíja svoje nároky na náhradu škody).

Ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O.s.p.) predstavuje výnimku z významnej
ústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej
republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka
konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania
veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého
rozhodovania.

Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
žalovanýmjesúd,naktoromtentosudcavykonávasúdnictvo(viďnapríkladuznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľky) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

založil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.