Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/399/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210777
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/241/2012-67 zo dňa 10. mája
2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a súčasne vyslovil, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.
Zdôvodovtohtorozhodnutiavyplýva,žeokresnýsúdvsúladesust.§101ods.2O.s.p.konalarozhodol
na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, tiež v neprítomnosti odporcu,
ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd

oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/181/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ (v postavení oprávneného) podal dňa 30. 01. 2010 návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému D. J. na základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.
10. 2009 sp. zn. SR 14091/09 na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 894,84 Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 894,84 Eur od 19. 04. 2009 do zaplatenia a trovy konania
228,44 Eur. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdnym exekútorom

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18. 02. 2010. Dňa 05. 03. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd na predloženie rozhodcovského spisu. Opätovná výzva na predloženie rozhodcovského spisu bola
vyhotovená súdom 13. 05. 2010. Exekučný súd vydal dňa 09. 07. 2010 poverenie, ktorým bol súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie. Následne uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 01. 12. 2010 exekučný súd rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie v časti vymáhania 0,25 %
denného zmenkového úroku zo sumy 894,84 Eur od 19. 04. 2009 do 26. 10. 2009 a 0,25 %
dennéhozmenkovéhoúrokuzomeškaniazosumy874,84Eurod27.10.2009dozaplatenia.Uznesením

Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 06. 2011 č.k. 8CoE/143/2011-38 odvolací súd uznesenie
okresného súdu potvrdil.
V prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 125,00 Eur a
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 660,00 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupuexekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonom stanovenej
lehote.
Okresný súd citujúc ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v
znení do 31. 12. 2012), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení do 31. 05. 2010), § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (v znení do 31. 05. 2011), § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (v znení
do 17. 01. 2013), § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľ nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Predovšetkým navrhovateľ nepreukázal naplnenie
primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie navrhovateľa
o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie po dobu viac ako 12 mesiacov nebolo pravdivé. Z
exekučného spisu bolo jednoznačne preukázané, že k vydaniu poverenia došlo po uplynutí 4 mesiacov

a 19 dní. Dôvodom bola potreba zapožičania spisového materiálu Rozhodcovského súdu. Podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť
všetky okolnosti prípadu. Nerešpektovanie lehôt ustanovených zákonom aj podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva samo osebe nemusí znamenať porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Môže

byť významné pri hodnotení, či sa celé konanie skončilo v primeranej lehote (Wiesinger v. Rakúsko,
séria A č. 213). Okresný súd zdôraznil, že poverenie na vykonanie exekúcie nepredstavuje skončenie
konania a uplynutie času v trvaní 4 mesiacov a 19 dní mohlo byť právne významné pri hodnotení
primeranosti celého konania. Navrhovateľ však ani minimálnym spôsobom neodôvodnil zásah do jeho
práva prekročením lehoty na vydanie poverenia o 4 mesiace a 19 dní, keďže v žalobe tvrdil nevydanie

poverenia po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov. Rozdiel medzi tvrdeným oneskorením súdu vydaním
poverenia o 12 mesiacov a skutočným uplynutím doby 4 mesiacov a 19 dní je výrazný a podstatný.
Vyvracia už samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho
preukazuje bezúspešnosť žaloby.
Zámerom zákonodarcu stanovením lehoty na vydanie poverenia v trvaní 15 dní bolo zefektívnenie

exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí
len samotné prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj naplnenie ďalších relevantných okolností prípadu.
Medzi takéto okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, vrátane
ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu. Novelizovaná právna úprava

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinná od 01. 01. 2013) explicitne zakotvila už
aj požiadavku posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných
rozhodnutí označených súdov (Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu alebo Ústavného súdu
SR) alebo vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy.

Okresný súd zdôraznil, že nemožno opomenúť správanie sa samotného navrhovateľa, a to v
nadväznostinapotrebuprihliadanianakonkrétneokolnostiprípaduvzmysleoznačenejjudikatúrysúdov.
Predovšetkým štát nezodpovedá za správanie sa účastníka konania ako poškodeného. Primeraná
rýchlosťkonaniajejednouzpodmienokspravodlivéhoprocesuvširšomslovazmysle.Prílišdlhékonanie
ohrozuje jeho účinnosť, pričom pomalá spravodlivosť je považovaná za odmietnutú spravodlivosť.

Rýchlosť však neznamená prenáhlenosť. Konanie musí byť čo najrýchlejšie, avšak nesmie tým
utrpieť jeho kvalita. Rýchlosť nesmie ísť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti a rešpektovania
ostatných základných princípov konania (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
Neumeister v. Rakúsko zo dňa 27. 12. 1968). Okresný súd taktiež poukázal na rozhodnutie vo veci
Bodaerdd v. Belgicko zo dňa 22. 10. 1992 Európskeho súdu pre ľudské práva. S poukazom na

tzv. „interpretačnú právoplatnosť“ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva bolo elementárnou
povinnosťou exekučného súdu náležite skúmať podmienky vydania poverenia, s čím je spojené plynutie
času. Aplikácia komunitárneho práva v oblasti noriem na ochranu spotrebiteľa predstavuje prelomenie
predchádzajúcej súdnej praxe aj v oblasti exekučného konania. Navrhovateľ, ktorý poukazoval na
zásah do svojich podnikateľských aktivít, práve v ich dôsledku sa stal centrom pozornosti ochrany

spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky
poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské
rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na
viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.V kontexte uvedeného bolo povinnosťou exekučného súdu postupovať v súlade s právnou úpravou na
ochranu spotrebiteľa a v súlade s judikatúrou komunitárneho práva, v dôsledku čoho objektívne nemohlo
dôjsť k dodržaniu zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia. Nedodržanie uvedenej zákonom

stanovenej lehoty nemohlo byť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných
princípov konania, najmä kompenzovania nerovného stavu medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
(posudzovaním nekalých podmienok zmluvy). V predmetnom exekučnom konaní aj došlo k zastaveniu
exekúcie. Finálna legislatívna úprava ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti vyňala vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov zo zákonom

stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora, práve v
dôsledku správania sa podnikateľských subjektov, teda aj žalobcu, vo vzťahu k nerešpektovaniu noriem
na ochranu spotrebiteľa.
S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi, predstavujúci účelovo
vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia (okrem plynutia lehoty na vydanie poverenia,
aj tvrdenie o zániku povinného). Nemožno prehliadať ani množstvo žalôb rovnakého typu podaných

navrhovateľom na súdoch Slovenskej republiky bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového
výkladu práva.
Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti odporcu za vznik škody nebol daný žiaden
dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom
zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania (vzťahujúcej sa na iné obdobie vymedzené

odporcom). Nebol taktiež dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len
v prípade preukázaného základu nároku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého odporcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v konaní neúspešnému.
Z dôvodu, že odporca náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu trovy konania nevyplývali, súd

rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.
Namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, pričom uviedol dôležité dôvody, pre

ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.
Navrhovateľovi nebolo vôbec predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného
súdu, a teda v prípade vylúčenia sudcov je zrejmé, že o veci rozhodoval nezákonný sudca. V
prípade nevylúčenia sudcov by sa navrhovateľ bol bránil sťažnosťou na ústavnom súde. Bez vydania
akéhokoľvek rozhodnutia bola však možnosť ochrany voči prejednaniu veci pred zákonným sudcom

odňatá a celkom zmarená. Keďže uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi, súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
navrhovateľa. Navrhovateľ už v texte žaloby upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na

vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. V uvedenej súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, resp. Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Prešove. V ďalšej časti odvolateľ
namietal, že okresný súd ignoroval žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu,
na pojednávaní bez účasti navrhovateľa meritórne rozhodol, pričom opomenul, že navrhovateľ trval na

osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení rozhodnutia.
Taktiež navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie.Zatakejtoprocesnejsituáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniupráva
navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach

navrhovateľ poukázal na to, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup bol
v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný a nerozhodol o návrhu v zákonom
stanovenej lehote. Konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho

úradného postupu, a teda jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Záver súdu, že exekučný súd konal
priebežne a bez zbytočných prieťahov, z vykonaného dokazovania nevyplýva, práve naopak, prieťahy
sú z vykonaného dokazovania zrejmé. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi, s cieľom
ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Taktiežnavrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. V uvedenom kontexte namietal porušenie kontradiktórnosti predmetného konania.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 veta prvá O. s. p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.),

preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O. s. p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Primárne je zo strany odvolacieho súdu potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové
vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju

viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z
dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) hmotnoprávne
odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) vo
vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd nie

je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v
odvolaní vznesených námietok.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením sp. zn. 10NcC/36/2013

zo dňa 23. 01. 2013, že zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela Brišková nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovaniaveci.Odvydaniatohtorozhodnutia,vktoromnadriadenýsúdpodrobneuviedoldôvody,pre
ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska,
nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu, preto je
argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie

odvolateľa (dôvody odvolania pod bodom 3.), že navrhovateľovi nebolo vôbec predložené rozhodnutie o
vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu. Právny zástupca navrhovateľa prevzal rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline dňa 27. 03. 2013, čo vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise
na č.l. 19.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri

zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere
prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny
prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je
nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci,
tedadôvodprejehovylúčenie.Jenesporné,žezákonnásudkyňanekonalaanerozhodovalavexekučnej

veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie
zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Briškovej z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Následne
možno konštatovať, že námietka z odvolania, že vo veci nerozhodoval nezaujatý sudca, nie je dôvodná.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť

oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje
procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,
pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom

pojednávaní.
Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 10. 05. 2013 a zároveň vyzval účastníkov, aby na
súdnom pojednávaní predložili súdu originály všetkých listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich.
Účastníci a právny zástupca navrhovateľa predmetnú výzvu prevzali dňa 25. 04. 2013. Dňa 07. 05. 2013
bolookresnémusúdudoručenévyjadrenieodporcukžalobeonáhradumajetkovejškodyanemajetkovej

ujmy. Dňa 10. 05. 2013 bolo okresnému súdu doručené e-mailové podanie, ktorým navrhovateľ žiadal
zrušiť nariadené pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu
spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnejsťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd.
V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže

dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň
nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje
súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania.
Dôvodom žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania bola námietka zaujatosti sudkyne, ktorá
vec prejednáva, z dôvodu absencie jej nestrannosti. Ak sudkyňa takémuto návrhu na odročenie

pojednávania nevyhovela a vec následne prejednala a rozhodla v neprítomnosti účastníkov a právneho
zástupcu navrhovateľa, postupovala v plnom súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keďže o jej nevylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci z tých istých dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným
súdom. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom a jeho
právnym zástupcom nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní,

ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného
navrhovateľom v žalobe. Pokiaľ navrhovateľ žiadal konanie prerušiť, a to do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, o tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením dňa
10. 05. 2013 tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Žiline
uznesením 6Co/400/2013 zo dňa 29. 11. 2013 uznesenie okresného súdu 7C/241/2012-64 zo dňa

10. 05. 2013 vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, potvrdil. Aj
keď okresný súd rozhodoval o návrhu na prerušenie konania (jeho zamietnutí) na pojednávaní, na
ktorom zároveň rozhodol vo veci samej, vzhľadom na nedôvodnosť tohto návrhu a vecnú správnosť
tohto rozhodnutia nezakladá postup okresného súdu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a
rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané
dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca
akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/181/2010 - ktorý dôkaz

výslovne (strana 2 pôvodného návrhu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné
vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Písomné vyjadrenie odporcu k veci samej bolo doručené okresnému súdu dňa 07. 05.
2013, t.j. dva dni pred nariadeným pojednávaním (08. 05. 2013 bol štátom uznaný sviatok). Za uvedenej
situácienebolovtechnickýchmožnostiachokresnéhosúdu,abyvyjadrenieodporcudodňanariadeného

pojednávania (10. 05. 2013) doručil navrhovateľovi. K tomu treba ďalej poznamenať, že okresný súd
nezaložil svoje rozhodnutie na námietke premlčania, ktorú odporca vo vyjadrení k žalobe vzniesol,
ale na skutočnostiach, ktoré zistil z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/181/2010 a
ktoré boli rozhodujúce pre právne posúdenie v prejednávanej veci. Naviac predmetné vyjadrenie bolo
oboznámené na súdnom pojednávaní dňa 10. 05. 2013, ktorého sa navrhovateľ ani právny zástupca

navrhovateľa osobne nezúčastnili z vlastnej vôle. Odvolací súd z uvedených dôvodov na túto tvrdenú
vadu konania neprihliadol.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol. Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že

navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z
odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva a nie je na ňom
ani založené zamietavé rozhodnutie vo veci samej.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej

veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj správne a

presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.