Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010216
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813010216.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Dušana
Eckera a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci odsúdeného O. O., pre pokračovací zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí dňa 12. decembra 2013
prejednal sťažnosť odsúdeného O. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.mája 2013,

sp.zn. 1Nt/9/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. napadnuté uznesenie sa zrušuje v celom rozsahu a súdu prvého
stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 29.mája 2013, sp.zn. 1Nt/9/2013, podľa § 399 ods. 2
Tr. por. zamietol návrh odsúdeného O. O. na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej

trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/152/2010, zo dňa 13.apríla 2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 22.septembra 2011, sp. zn. 2To/62/2011. Citovanými
rozsudkami bol obžalovaný O. O. uznaný vinným pre pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, d/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z.a v znení Zákona číslo 59/2009 Z.z., pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 59/2009 Z.z. a pre zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení
Zákona číslo 59/2009 Z.z. na tam uvedenom skutkovom základe pod bodmi 1/ až 6/ s tým, že podľa
§ 41 ods. 3 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Žilina z 3.mája
2010, sp. zn. 1T/56/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.mája 2010, ohľadne skutku pod bodom 1/
na tam uvedenom skutkovom základe a obžalovaný O. O. bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák.,
§ 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37

písm. h/ Tr. zák. na súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. boli súčasne zrušené výroky o treste v rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 1T/100/2010 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 23To/128/2010 zo dňa 13.01.2010 a výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
1T/56/2010 zo dňa 03.05.2010, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

týmto rozhodnutím stratili svoj podklad. Obžalovanému O. O. bol zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. uložený aj trest prepadnutia veci (uvedených v napadnutom rozsudku), vlastníkom ktorých sa
podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť
poškodeným Hornonitrianskym baniam Prievidza a.s. škodu.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy

konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť inérozhodnutie o treste odsúdeného, pričom nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS
106/2011, ktorý bol vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 a ktorým v §
41 ods. 2 Tr.zák. časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto

určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú, nepovažoval za obligatórnu
podmienku obnovy konania .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť odsúdený O. O.. V jej písomnom
odôvodnení prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré nepovažoval

za správne a zákonné v podstate z dôvodu, že podľa jeho názoru sú dané podmienky pre povolenie
obnovykonaniaspoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRz28.novembra2012,sp.zn.PLÚS106/2011,
ktorý je novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby
krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a aby vo veci rozhodol sám
tak, že jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 30. júla
2013, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého
uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je
dôvodná. Súd prvého stupňa nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením zamietol
návrh odsúdeného O. O. na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, hoci na taký postup

neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.

Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov
skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných

podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny
predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou
skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy
konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex
lege“, t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím
a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto

ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por.,
ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č.
38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Iba v prípade, ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm.

e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia
slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie §
41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu SR
z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods.
2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by totiž boli
negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Trestného
zákona. Sprísnená trestná sadzba by totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú
prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo by nebola použitá z iného

zákonom určeného dôvodu. Súd by v takom prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť
trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák.,
teda zníženie by sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení
účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd by teda mohol využiť celú
časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť ( s príslušným obmedzením) ešte aj

nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i
rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej
republiky čiastka 1/2013 ). V takom prípade by sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS106/2011, nepoužilo, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona
v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by na dotknutý prípad
nedopadli.

Súd prvého stupňa teda vychádzal z nesprávneho právneho názoru, podľa ktorého nález Ústavného
súdu SR z 28.11.2012 PL US 106/2011 publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z.z. týkajúci sa
„protiústavnosti“ časti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. (veta za bodkočiarkou) považoval za skutočnosť
alebo dôkaz skôr neznámy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr.por. a v nadväznosti na to

chybnevyvodilzáver,žeanivzhľadomkvyššiecitovanémunálezuÚstavnéhosúduSRpôvodneuložený
spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nie je v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie nie je v súlade s
Ústavu nemôže byť „novou skutočnosťou“ súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr.por. Podmienky

obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr.por. sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny zákonných
podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak teda bol podaný návrh na povolenie
obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností
predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, je
splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy

konania „ex lege“).

V posudzovanom prípade bol odsúdenému O. vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/152/2010, zo dňa 13.apríla 2011 uložený súhrnný a spoločný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov aj s použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák., vrátane časti prvej vety za

bodkočiarkou - asperačná zásada, avšak pritom bez použitia ustanovenia podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2
písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej
sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra
2012. Nebolo preto potrebné, aby súd prvého stupňa v tomto prípade skúmal splnenie podmienok
uvedených v § 394 ods. 1 Tr.por., ale obnovu konania bolo potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

per analógiam z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
(zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013).

Na základe uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V predmetnej veci bude totiž potrebné

povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného O. O., vo vzťahu k výroku o treste, za súčasného
zrušenia výroku o treste v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku. Súd prvého stupňa vo výroku svojho
rozhodnutia pritom bude musieť použiť ustanovenie § 41b ods. 1 vyššie citovaného zák. č. 38/1998
Z.z., ako aj ustanovenie § 394 ods. 1 Tr.por. per analógiam, za súčasného zrušenia výroku o treste
v preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa § 400 ods. 1 Tr.por. Súbežne s

povolením obnovy konania bude však navyše potrebné rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa § 403
Tr.por. (o vzatí či nevzatí do väzby) a pred rozhodnutím o väzbe bude nevyhnutne potrebné odsúdeného
aj k tejto otázke vypočuť.

O väzbe pritom rozhodne súd prvého stupňa samostatným výrokom už v rámci uznesenia, ktorým bola

povolenáobnovakonaniastým,ževprípaderozhodnutiaovzatíodsúdenéhodoväzbyzačiatokplynutia
lehotyväzbybudeurčenýokamihomnadobudnutiaprávoplatnostioznámenéhouznesenia.Hocioväzbe
rozhodne súd prvého stupňa ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nepôjde
orozhodnutievrozpores§403Tr.por.,pretoževýrokodkladajúcizačiatokplynutialehotyväzbyvylučuje
akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po

právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne, v prípade podaného opravného
prostriedku, bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a zamietnutý návrh na
povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby v takom prípade nemôžu nastať. V prípade rozhodnutia
o vzatí odsúdeného do väzby takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody
formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby a zároveň najlepšie vyhovuje

podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo obvineného byť pred rozhodnutím o
väzbe vypočutý. Vyššie uvedený postup nielenže vyhovuje podmienke bezodkladného rozhodnutia o
väzbe (§ 403 Tr. por.), ale vyplýva aj z ustanovenia § 86 ods. 1 Tr. por. prvá veta, podľa ktorej ide o tzv.
rozhodnutie o väzbe vopred. Pred rozhodnutím o väzbe sa pritom musí v rámci verejného zasadnutiao obnove konania primerane postupovať podľa § 72 ods. 2 Tr. por., najmä ide o to, aby bol odsúdený
vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú v takom prípade splnené (vykoná sa verejné zasadnutie - §
402 ods.2 Tr. por.).

Vzhľadom na to, že povolením obnovy konania vo vzťahu k výroku o súhrnnom treste, za súčasného
zrušenia výroku o treste v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Prievidza z 13.apríla
2011, sp. zn. 1T/152/2010 dôjde zároveň k obnoveniu výrokov o trestoch uložených odsúdenému
skoršími rozsudkami (jednak rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/100/2010 zo dňa
23.06.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/128/2010 zo dňa 13.01.2010

a jednak rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/56/2010 zo dňa 03.05.2010), súd prvého stupňa
bude povinný skúmať, či neprichádza do úvahy nariadenie a výkon niektorého z týchto skôr uložených
trestov odňatia slobody, ktorý má v takom prípade prednosť pred prípadným výkonom väzby.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti odsúdeného O.
O. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.