Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201772
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813201772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Secapital

S.á.r.L.,sosídlom2AvenueCharlesdeGaulle,L-1653,Luxemburskéveľkovojvodstvozast.Advokátska
kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 143,24 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.

Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške
48,82 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.2.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 143,24 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 143,24 eur od 8.12.2010 až do

dňa zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu
dňa 1.10.2007 zmluvu o pôžičke evid. č. 6032488, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
celkovú sumu pôžičky 1974,37 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných
mesačných splátkach v sume 42,92 eur. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej
zmluvy sumu 1848,11 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobcadňa26.11.2009listom-predžalobnáupomienkavyzvalžalovanéhokokamžitejúhradevšetkých

splátok jednorázovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 143,24 eur.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd uznesením zo dňa 16.8.2013 č.k. 4C/138/2013-37 pripustil, aby do konania namiesto žalobcu
Consumer Finance Golding,a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok vstúpil ako nový žalobca
Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pôžičke zo
dňa 1.10.2007, Podmienkami k zmluve, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2009 adresovanou
žalovanému spolu s kópiu doručenky. Ďalej súd vykonal dokazovanie návrhom na zmenu účastníka

doručeným súdu dňa 9.8.2013 spolu s prílohami, písomným podaním žalobcu doručeným súdu
dňa 28.8.2013 spolu s prílohami a to prehľadom splátok a všeobecnými obchodnými podmienkami,
oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka doručeným súdu dňa 21.5.2013, písomným podaním
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného doručeným súdu dňa 27.98.2013 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
1.10.2007 Zmluvu o pôžičke ( ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal poskytnúť
žalovanému pôžičku vo výške 40.000 Sk pri mesačnej splátke 1.293 Sk, ktorú mal žalovaný uhradiť 48.
mesačnými splátkami.

Podľa bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto VOP upravujú vzťahy medzi Klientom na
jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so Službou a jej poskytnutím na základe
Zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a Povinným na jednej
strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosťou, ak Klient nesplní Zabezpečovanú pohľadávku riadne a

včas.

Z bodu 2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že Tieto VOP a Podmienky sú prílohou
Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne
uvedené inak.

Podľa bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný plniť Spoločnosti za poskytnutie
Služby riadne a včas spôsobom dohodnutým v Zmluve.

Ako vyplýva z bodu 6.1, 6.2, 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a

včassplácaťposkytnutúPôžičkuatovpravidelnýchmesačnýchSplátkachvsumeatermínochurčených
Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo
VOP.PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené
inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých Splátkach je
zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je

splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Listom zo dňa 26.11.2009 právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Celkovú istinu vo
výške 1173,82 eur mal uhradiť obratom, najneskôr však do 3 dní od doručenia tejto upomienky.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.8.2013 žalobca uviedol, že žalovaný mal ku dňu podania
žalobného návrhu uhradiť žalobcovi sumu 1888,64 eur, ďalej mal žalovaný uhradiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinností dohodli v
zmysle čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

ktorú žalobca požaduje v sume 77,98 eur. V zmysle VOP sú súčasťou pohľadávky žalobcu aj náklady,
ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo
výške 24,73 eur. Na základe vyššie uvedeného celkom dlh žalovaného ku dňu podania žaloby istina plus
zmluvná pokuta plus náklady na vymáhanie mínus prijaté úhrady = 1888,64 eur + 77,98 eur + 24,73 eur
- 1848,11 eur= 143,24 eur. Suma 1327,76 eur predstavuje skutočne poskytnutý úver žalovanému, ďalej

suma 1974,37 eur predstavuje celkovú sumu úveru t.j. keby žalovaný splácal úver riadne a včas, uhradil
by z titulu poskytnutého úveru spolu sumu 1974,37 eur, sú v nej zahrnuté celkové náklady spotrebiteľa.
Suma 1173,82 eur uvedená v predžalobnej upomienke predstavuje dlžnú sumu, ktorú žalobca v tom
čase evidoval voči dlžníkovi a v ktorej sú započítané úroky a penále.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania
a uviedol, že žalobca vymáha v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky
143,24 eur s prísl. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol vykonať svoje právo avymáhať žalovanú sumu po 4.12.2009, pričom žalobu na súd podal až dňa 20.2.2013, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu

a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky
peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskúzmluvu.Zmluvabolauzavretá1.10.2007,tedazaúčinnostiObčianskehozákonníka,ktorý

v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú
odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Aj keď žalovaný nevzniesol námietku premlčania v predmetnej veci, námietku premlčania vzniesol
vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho podporu. Úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa
so vznesenou námietkou vysporiadať.

Akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného
účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon
vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý.Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p. „ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie
možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník,
posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne

hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek
nesúhlasu hlavného účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. 2 Obdo
27/2012).

Súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom ako úkon, ktorý je jednoznačne

na prospech žalovaného, keďže v danom prípade mu prinesie plný úspech v spore.

K možnosti vzniesť námietku premlčania vedľajším účastníkom súd poukazuje napríklad na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012, v odôvodnení ktorého
sa uvádza, že vedľajší účastník pomáha odporcovi v spore a môže preto využiť všetky zákonom
dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, pričom daný úkon

je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník
zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t. j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier,
zobral návrh späť a pod.. Podstavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva
a povinnosti ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho podstavenie je čiastočne obmedzené
postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa

so vznesenou námietkou premlčania, naviac odporca 1/ taktiež vzniesol námietku premlčania. Konanie
vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporcov.

Zo samotnej žaloby a jej príloh vyplýva, že splatnosť všetkých splátok pôžičky nastala ku dňu 8.12.2009,
keďže výzvu na splatenie všetkých splátok pôžičky žalovaný prevzal dňa 4.12.2009, pričom celú

sumu pôžičky bol povinný uhradiť do troch dní od doručenia výzvy. Trojročná premlčacia doba podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať, tak začala splátky plynúť najneskôr dňa 9.12.2009 a uplynula dňa 9.12.2012.

Nárok žalobcu voči žalovanému je tak podľa názoru súdu premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná

až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 20.2.2013.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Keďže trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný
právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať uplynula dňa 9.12.2012, vedľajší účastník na strane

žalovaného dôvodne vzniesol námietku premlčania, súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietnuť.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho

komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému, ktorý bol vo veci plne úspešný, žiadne trovy
konania nevznikli ani mu zo spisu nevyplývajú, preto mu súd ani náhradu trov nepriznal.Čo sa týka vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, tak v zmysle § 137 Občianskeho
súdneho poriadku trovami konania je aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného,
ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Podľa názoru súdu má právny zástupca vedľajšieho účastníka nárok na trovy právneho zastúpenia z

tarifnej hodnoty 143,24 eur, ktoré sú vyčíslené takto:

- odmena v sume 33,20 eur za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1 § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. je v roku 2013
vo výške 7,81 eur.

- príprava a prevzatie zastúpenia ................................................ 16,60 eur + RP 7,81 eur
- písomné podanie zo dňa 27.8.2013........................................... 16.60 eur + RP 7,81 eur

Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal súd náhradu trov konania vo výške 48,82
eur.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne

vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012).

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu

mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s.
p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa

ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012,
sp. zn. 17Co/87/2012).

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol doručený návrh spolu s prílohami. Na tomto základe,
po preštudovaní zaslaného materiálu podal právny zástupca vedľajšieho účastníka dňa 27.8.2013
vyjadrenie vo veci, ktoré obsahovalo právny rozbor prejednávanej veci, kde tento účastník vzniesol
námietku premlčania, ktorá znamenala pre žalobcu neúspech v spore v celom rozsahu. Teda ak pri

posudzovaní jednotlivých úkonov právnej služby vedľajšieho účastníka sa posudzuje ich účelnosť ako
vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa, súd je toho názoru, že oba úkony právnej služby boli účelné.
Ich cieľom bola pomoc žalovanému ako spotrebiteľovi a zlepšenie jeho procesného postavenia v spore,a to najmä ako už bolo uvedené, vznesením námietky premlčania uplatnenej pohľadávky, prípadne
poukázaním na ďalšie skutočnosti.

Súd poukazuje na obdobný názor vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 13Co/253/2012 zo dňa 25.9.2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/69/2012 zo dňa
05.12.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/94/2012 zo dňa 28.06.2012, Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 3Cob/226/2012 zo dňa 20.11.2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/194/2012 zo
dňa 31.08.2012.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.