Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 21, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010332
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010332.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2013
prejednal odvolanie obžalovaného

U. F.,

nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom G. U., okres Považská Bystrica, adresa na doručovanie L. - D.
XXX (u otca J. F.),

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/163/2012 zo dňa 19. februára
2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. F. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c/ Tr.zák., pretože napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica, sp.zn. 1T/38/2010, zo dňa 20.9.2010, právoplatným dňa 20.9.2010, bol uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, hoci bol ako otec mal. U. F., nar. XX.XX.XXXX, povinný prispievať na
jehovýživupodľaZákonaorodineatiežnazákladerozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystrica,sp.zn.
4P/31/2009, zo dňa 25.8.2009, právoplatného dňa 30.9.2009, sumou vo výške 67,- Eur mesačne, ktoré

výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q.,
F. XXXX/XXX, plneniu vyživovacej povinnosti sa od decembra 2010 úmyselne vyhýbal tým, že napriek
tomu od 01.04.2009 je na základe živnostenského oprávnenia podnikateľom a prevádzkovanie živnosti
mal pozastavené v čase od 02.03.2011 do 31.03.2012, ako uchádzač o zamestnanie bol na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky evidovaný iba od 21.06.2011 do 14.08.2011, kedy bol z
evidencie vyradený pre nespoluprácu, nepožiadal o poskytnutie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, od

16.08.2011 do 07.10.2011 pracoval na základe Dohody o vykonaní práce u U. L., živnostníka so sídlom v
L., okres Bytča, kde mal pravidelný príjem, táto pracovná činnosť však skončila z dôvodu nespoľahlivosti
obžalovaného F., na výživu mal. U. F. neprispieval, čím mu vznikol za obdobie od decembra 2010 do
februára 2013, s výnimkou mesiacov január 2011 až jún 2011, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody,
čím na výživnom dlhuje 1.407 Eur.Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, n/, 37 písm. m/ Tr.zák. k trestu
odňatia slobody na 2 roky, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Poukázal na problémy
v súvislosti s možnosťou sa zamestnať, pričom si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné. Požiadal
odvolací súd o šancu, aby v letnom období mohol získať prácu v odvetví poľnohospodárstva a splatiť
dlžné výživné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný napriek tomu, že bol dňa
19.09.2013 upovedomený o termíne verejného zasadnutia sa tohto bez ospravedlnenia nezúčastnil.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31. januára 2013 sa obžalovaný k neplateniu výživného doznal, pričom
požiadal o odročenie hlavného pojednávania za účelom poskytnutia lehoty na uhradenie dlžného

výživného vo výške 1.407 €. Súd prvého stupňa obžalovanému vyhovel, pričom ďalšieho hlavného
pojednávania dňa 19.02.2013 sa obžalovaný už nezúčastnil a poškodená P. F. tu vo svojej výpovedi
potvrdila neplatenie výživného obžalovaným na mal. U. F.. Zároveň uviedla, že obžalovaný si ku dňu
konania hlavného pojednávania dodatočne vyživovaciu povinnosť nesplnil.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c/ Tr.zák., pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svojho syna mal. U. F. a takýto
čin spáchal, hoci v predchádzajúcich 24 mesiacov bol za taký čin odsúdený právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica.

Ďalej je k veci potrebné uviesť, že aj odvolací súd stanovil termín verejného zasadnutia tak, aby
obžalovanému bola daná možnosť, ako o ňu požiadal v odvolaní, v priebehu leta zarobiť na
zaplatenie výživného. Ani ku dňu konania verejného zasadnutia dňa 21.10.2013 obžalovaný dlžné
výživné neuhradil, čo vyplynulo aj z telefonického oznámenia P. F.. V konaní pred súdom takto bola

obžalovanému daná možnosť na účinnú ľútosť od 18.09.2012 do 21.10.2013, teda doba vyše jedného
roka.

Súd prvého stupňa pritom nepochybil ani pri rozhodovaní o treste, keď uložený trest odňatia slobody vo
výmere dvoch rokov je blízko dolnej hranice trestnej sadzby. Tu súd prvého stupňa správne prihliadol

na prevahu poľahčujúcich okolností aj keď ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. vo výroku rozsudku výslovne
necitoval (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3).

Taktiež výrok o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody a o zaradení do ústavu na výkon
trestusostrednýmstupňomstráženiajezákonný.Tusúdprvéhostupňasprávnevychádzalnajmäztoho,

že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za rovnaký prečin sa zjavne minulo účinku. Predmetnej
trestnej činnosti sa pritom dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený tiež za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2
Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.