Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/4/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1292898703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1292898703.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: A. I., I. I., O..

T.. G. XX, proti odporcovi: T. M., I. J., H., Z. B. Z., K. W. K. E.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane navrhovateľa A. I., I. I., O.. T.. G. XX, o určenie otcovstva, rozhodol dňa 30. 10. 2013

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporca T. M. , E. X.XX. XXXX, je otcom A. I., E.G. XX. XX. XXXX z matky A. I.,
E. XX. XX. XXXX.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa takto:

od 29. 03. 1991 do 30. 06. 1997 sumou vo výške 8,96 Eur mesačne,
od 01. 07. 1997 do 30. 06. 1998 sumou vo výške 9,96 Eur mesačne,
od 01. 07. 1998 do 30. 06. 1999 sumou vo výške 13,44 Eur mesačne,
od 01. 07. 1999 do 30. 06. 2000 sumou vo výške 14,54 Eur mesačne,
od 01. 07. 2000 do 30. 06. 2001 sumou vo výške 15,73 Eur mesačne,
od 01. 07. 2001 do 30. 06. 2002 sumou vo výške 17,13 Eur mesačne,
od 01. 07. 2002 do 30. 06. 2003 sumou vo výške 17,72 Eur mesačne,

od 01. 07. 2003 do 30. 06. 2004 sumou vo výške 19,02 Eur mesačne,
od 01. 07. 2004 do 30. 06. 2005 sumou vo výške 20,71 Eur mesačne,
od 01. 07. 2005 do 30. 06. 2006 sumou vo výške 21,41 Eur mesačne,
od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 sumou vo výške 22,60 Eur mesačne,
od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 sumou vo výške 23,30 Eur mesačne,
od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009 sumou vo výške 24,50 Eur mesačne,
od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010 sumou vo výške 25,36 Eur mesačne,
od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 sumou vo výške 25,38 Eur mesačne,

od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 sumou vo výške 26,00 Eur mesačne,
od 01. 07. 2012 do 30. 06. 2013 sumou vo výške 26,65 Eur mesačne,
od 01. 07. 2013 sumou vo výške 27,13 Eur mesačne.

Celkové výživné za obdobie od 29. 03. 1991 do 30. 10. 2013 vo výške 4.824,70 Eur povoľuje súd
odporcovisplácaťvsplátkachpo100Eur mesačnevždydo15-tehodňavmesiacikrukámnavrhovateľa,
počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa výživným od 31. 10. 2013 vo výške 27,13 Eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 200 Eur, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II trovy vo výške 41,92 Eur do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 24. 01. 1992 sa v tom čase maloletý navrhovateľ domáhal určenia otcovstva odporcu.
Návrh odôvodnil tým, že matka navrhovateľa mala s odporcom intímny styk 30. 06. 1990 a to prvý a

posledný krát počas jeho turistickej návštevy Bratislavy. S odporcom sa potom ešte stretla počas svojej
dovolenky v Taliansku vo Florencii a následne bývala aj so svojou priateľkou X.. U. Z. 4 dni v hoteli
Busola v meste Cattena, kde ich odporca spolu so svojim priateľom navštevovali a vo voľnom čase sa
im venovali. V tomto období nedostala menštruáciu a na základe svojich pocitov bola presvedčená o
tom, že je tehotná, čo aj odporcovi oznámila. Bolo to okolo 1-2.augusta 1990. Reakcia odporcu bola
negatívna s tým, že si nemôže dovoliť platiť výživné a navrhol jej interrupciu. Po tom, čo jeho návrh

odmietla, odporca sa vyjadril, že o dieťati nechce viac počuť. Odvtedy nebola s odporcom v kontakte.

O návrhu navrhovateľa súd rozhodol dňa 15. 02. 2005 rozsudkom č. k. XC/X/XXXX-XXX tak, že návrhu
navrhovateľa vyhovel, t. j. otcovstvo odporcu určil, vtedy maloletého navrhovateľa zveril do výchovy a
opatery matky a odporcu zaviazal na úhradu výživného. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, aby doplnil dokazovanie
tak, aby bolo spoľahlivo preukázané otcovstvo odporcu.

Onávrhunavrhovateľarozhodoltunajšísúdopätovnedňa02.09.2009tak,žeopätovneurčil,žeodporca
je otcom navrhovateľa a je povinný prispievať na jeho výživu. Na odvolanie odporcu odvolací súd

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu uložil povinnosť zadovážiť znalecký posudok a zistiť, či otcovstvo odporcu nevylučujú závažné
okolnosti a to vzhľadom na súčasnú vedeckú úroveň analýzy DNA. Rovnako bude úlohou súdu prvého
stupňa vykonať dokazovanie na zistenie odôvodnených potrieb oprávneného ako aj schopností a
možností povinných rodičov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa, výsluchmi odporcu cestou
dožiadaného súdu, výsluchom svedkov Z.. W. Y.D., X.. U. Z., A. E., U.. O. D., Z. I., a oboznámením sa
s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 29. 03. 1991 sa narodil matke A. I. S. A. I..

Z výpovede A. I. súd zistil, že s odporcom sa spoznala na jar roku1990 okolo Veľkej noci. Odporca sa
zdržiaval na Slovensku ako turista. S odporcom sa stretli asi 4 krát za prítomnosti jej priateľky. Odporca
potomopäťpricestovalkoncomjúna1990,presne30.06.1990,kedysastretlizaprítomnostijejpriateľky

Z.. W. Y. pred hotelom Dukla v Bratislave a taxíkom, ktorého vodič bol známy odporcu, odišli do hotela
Fórum, kde bol odporca ubytovaný. Počas cesty priateľka z auta vystúpila. Spolu s odporcom strávila
zvyšok noci, pričom došlo k intímnemu styku bez ochrany. V tom čase nebrala žiadnu antikoncepciu. S
odporcom sa opäť stretla počas dovolenky v Taliansku v mestečku Cattena v období od 13. júla do 4.-5.
augusta 1990. V tom čase už mala podozrenie, že je tehotná, nakoľko jej vynechala menštruácia. Túto

skutočnosť oznámila odporcovi, na čo reagoval podráždene a navrhol jej interrupciu, ktorú odmietla. S
odporcom mala druhý a posledný intímny styk 2. augusta 1990, o dva dni nato odcestovala so svojou
priateľkou U. Z. naspäť na Slovensko. Odvtedy odporcu nevidela a nemá s ním žiaden kontakt.

Odporca vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Taliansku dňa 10. januára 1994 uviedol, že

A. I. nepozná, nemal s ňou žiadne styky, naposledy bol v Československu v roku 1989. Nie je ochotný
uznať otcovstvo voči dieťaťu a s touto vecou nič nemá. Ďalej uviedol, že je remeselník bez pevného
príjmu, je ženatý a má dve dcéry, ktoré študujú. Vo svojej výpovedi zo dňa 30. 04. 2003 odporca
uviedol, že od júna 1990 do marca 1991 nebol v Československu, čo preukazoval predložením svojho
cestovného pasu. Odporca sa odmietol podrobiť znaleckému dokazovaniu analýzou DNA.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 21. 10. 1994 uviedol, že odporca nevedel, aké priezvisko
má matka dieťaťa a preto uviedol, že ju nepozná. Dňa 30. 06. 1990 sa mal s A. I. stretnúť v bare hotela
Fórum, odkiaľ o polnoci odišiel sám a navštívil viacero nočných podnikov v Bratislave. Celú noc ho vozil
taxikár A. E.. Odporca bol ubytovaný v hoteli Fórum spolu so svojim priateľom. Odporca má za to, žematka dieťaťa si ho vytypovala výlučne s úmyslom získať od neho ako otca výživné na dieťa. Odmietol,
že by medzi odporcom a A.. I. došlo k intímnemu styku.

Odporca pred dožiadaným súdom v Taliansku dňa 19. 12. 2011 uviedol, že nemá v úmysle podrobiť sa
vyšetreniu DNA, pretože sa v období predpokladaného počatia nenachádzal v Slovenskej republike.

Odporca pred dožiadaným súdom v Taliansku dňa 24. 01. 2013 uviedol, že je ženatý, jeho manželka je
invalid na 100 %, má vydatú dcéru s deťmi, je vlastníkom bytu na 50 % s manželkou a dostáva penziu

vo výške 797 Eur mesačne netto. V rokoch 2011 a 2012 dostával výlučne penziu vo výške 797 Eur
mesačne.

Z listu odporcu doručeného súdu dňa 10. 09. 2013 vyplýva, že odporca súdu oznámil, že je starý, chorý
a nemá peniaze. A. I. spoznal v decembri 1989, boli tam dvaja, spolu s jeho priateľom. Potom prišli
v auguste 1990 do Talianska. Keď boli spolu na večeri sami dvaja, začala plakať. Povedala, že plače

preto, že je tehotná a že je zaľúbená do jedného Čecha, ktorý s ňou pracoval. Je však ženatý a má dve
deti. Potom sa na neho obrátila a povedala, či by jej mohol dať peniaze pre jej dieťa. Odpovedal jej, že
má rodinu a peniaze jej dať nemôže. Vtedy sa postavila a odišla preč.

Vedľajšia účastníčka A. I. na pojednávaní zo dňa 11. 10. 2013 uviedla, že odporca sa neustále vykrúca,

mení svoje výpovede, pričom skutkový stav bol súdom riadne zistený. Odporca mal takisto možnosť
jednoznačne preukázať, či je otcom dieťaťa alebo nie, tým spôsobom, že by sa bol podrobil znaleckému
dokazovaniu analýzou DNA, čo však bezdôvodne odmietol. Syn A., t. j. navrhovateľ po skončení strednej
školy naďalej pokračuje v štúdiu na vysokej škole - Filozofickej fakulte UK. V súčasnosti navštevuje štvrtý
ročník,štúdiumjepäťročné,dennouformou.Pokiaľideojehopotreby,zodpovedajúpotrebámdospelého

človeka, ktorý navštevuje vysokú školu. To znamená náklady na stravu, ošatenie, dopravu, učebné
pomôcky. Jeho zdravotný stav je dobrý, nevyžaduje si zvýšené náklady. Na úhrade týchto nákladov
sa podieľam výlučne ja, syn nemá žiadne príjmy. Pokiaľ ide o jej príjmy za čas od narodenia dieťaťa,
boli obdobia keď zamestnaná bola a tiež obdobia kedy zamestnaná nebola. V tom čase všetky náklady
hradila z predaja bytu. Iné príjmy nemala. V súčasnosti je zamestnaná v Pamiatkovom úrade SR. Jej

príjem je 612 Eur mesačne brutto. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti na syna, navrhuje aby
súd určil výživné 300 Eur mesačne počnúc dňom, keď syn začal študovať na vysokej škole, t. j. od
septembra 2010, s tým, že pokiaľ ide o výživné za predchádzajúce obdobie, toto navrhuje aby súd
primerane odstupňoval.

Svedkyne Z.. W. Y. W. X.. U. Z. zhodne uviedli, že odporca sa na jar roku 1990 zdržiaval v Bratislave.
Odporca sa v tom čase správal k matke dieťaťa dôverne, bol zrejme do nej zaľúbený. Obe potvrdili,
že matka dieťaťa mala už pred odchodom na dovolenku v Taliansku v lete roku 1990 podozrenie, že
je tehotná s odporcom.

Svedok A. E. uviedol, že odporcu pozná 12 rokov a sú priatelia. Potvrdil, že odporca sa s matkou
dieťaťa zoznámil počas svojho pobytu v Bratislave v roku 1990. Odporca chodieval do Bratislavy
v trojmesačných intervaloch vo väčších skupinách a svedok im zabezpečoval ubytovanie, stravu a
program. Uviedol, že 30. 06. 1990 odviezol odporcu z hotela Fórum na obed. Okolo 22. hodiny išiel na
požiadanie odporcu pred hotel Dukla, kde čakala A.. I. spolu so svojou priateľkou. Vrátili sa naspäť do

hotela Fórum, pričom priateľka po ceste vystúpila. Nakoľko odporca nerád zostával na jednom mieste,
vystriedali počas noci niekoľko barov a diskoték. Počas celej noci bol s odporcom, boli tam aj ďalší ľudia,
pravdepodobne aj priateľka A.. I. U.. Odporcu doviezol do hotela až ráno, nepamätá sa, či viezol tiež A..
I.. Uviedol, že podľa neho bol medzi odporcom a matkou dieťaťa kamarátsky vzťah. Myslí si, že ak by
mal odporca v Bratislave milostný pomer, alebo prechovával k niekomu milostné city, bol by mu to ako

dobrému priateľovi povedal. Počas kritickej noci sa odporca od neho vzdialil maximálne na 10 minút.

Svedok Z. I. vo výpovedi pred dožiadaným súdom v Taliansku uviedol, že A. I., U. Z. W. W. Y. nepozná.
Na udalosti z júna 1990 v Bratislave sa nepamätá, lebo tu bol mnohokrát. Odporca mu o intímnych
vzťahoch so slovenskými dievčatami nehovoril.

Svedok U.. O. D. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o písomné vyjadrenie hotela Fórum, v tento
deň odporca v hoteli ubytovaný nebol. Cudzincovi však mohol na svoje meno zabezpečiť ubytovanie
aj slovenský občan.Z Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR vyplýva, že v čase medzi 30. 06. až 01. 07. 1990
platila Dohoda medzi vládou ČSSR a vládou Talianskej republiky o vízových otázkach, ktorá umožňovala

obojstranný bezvízový styk za účelom turistiky po dobu nepresahujúcu 30 dní. Dohoda sa týkala
všetkých druhov platných cestovných pasov.

Z Oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 30. 01. 2012 vyplýva, že dôchodok odporcu predstavuje sumu
vo výške 797 Eur netto.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona číslo 94/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom určenie
(zistenie alebo zapretie) otcovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo
dieťa narodením.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane výchovy a výživy, spravujú

sa právom štátu, príslušníkom ktorého je dieťa. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môžu sa tieto vzťahy
posudzovať podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

Podľa § 40 citovaného zákona návrh na určenie otcovstva (zistenie a zapretie) možno podať na
slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd.

Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je
slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Podľa § 114 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine sa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, posudzujú
podľaustanovenítohtozákona.Vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajprávaapovinnostiznichvzniknuté

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 118 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona,
o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.

Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 94/1963 Zb. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže ako dieťa, tak aj matka navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 54 ods. 2 Zák. č. 94/1963 Zb. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil
v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, pokiaľ

jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 62 ods.1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno

zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Vzhľadom na citované ustanovenia zák. č. 36/2005 Z. z. je potrebné pre účely rozhodnutia o otcovstve
aplikovať ustanovenia zák. č. 94/1963 Zb. a pre účely rozhodnutia o výživnom ustanovenia zákona č.
36/2005 Z. z.

Na základe takto vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia a s poukazom na citované ustanovenia
zákona č. 94/1963 Zb. dospel súd k záveru, že odporca je biologickým otcom maloletého A. I..

K uvedenému záveru súd dospel vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní, a to

najmä s poukazom na výpovede matky dieťaťa, svedkýň Z. W. Y. ako i svedka E., ktoré považuje za
presvedčivé a dôveryhodné a skutočnosť, že odporca svoje otcovstvo nijako a ničím nevyvrátil.

Vzhľadom na okolnosti, za ktorých malo dôjsť k intímnemu styku matky dieťaťa s odporcom, predstavujú
výpovede svedkov vypočutých v tomto konaní vo svojom vzájomnom súhrne presvedčivý a dostatočný

dôkaz na to, aby súd nadobudol presvedčenie, že k splodeniu dieťaťa a teda súloži medzi odporcom
a vedľajšou účastníčkou, došlo skutočne v noci z 30. júna na 1. júla 1990, t. j. v rozhodnom období.
Skutočnosť, že odporca v rozhodnom období bol na Slovensku vyplýva z výpovede jeho priateľa svedka
A. E., ktorý navyše potvrdil, že v noci z 30. 06. 1990 na 01. 07. 1990 odporca v Bratislave bol, pričom
svedok ho vozil taxíkom po meste a rôznych podnikoch a bola tam aj p. I.. Na to, či odporcu viezol ráno

do hotela Fórum samého alebo s p. I. si nepamätal, avšak takú skutočnosť ani nevylúčil. Skutočnosť,
že odporca bol dňa 30. 06. 1990 ubytovaný v hoteli Fórum nevylúčil ani svedok D. (zamestnanec hotela
Fórum v Bratislave), ktorý uviedol, že pre cudzinca mohol zabezpečiť ubytovanie aj slovenský občan.
Záver o tom, že k intímnemu styku v túto noc došlo tak ako to tvrdí vedľajšia účastníčka potvrdzujú aj
výpovede svedkýň Z. W. Y., z ktorých vyplýva, že odporca mal s p. I. dôverný vzťah a bol do nej zrejme

zaľúbený. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že jeho vyššie uvedené závery potvrdzujú
aj rozporuplné výpovede odporcu, ktorý najprv tvrdil, že A.. I. vôbec nepozná a v Československu bol
naposledy v roku 1989. Následne na to jeho právny zástupca potvrdil, že odporca v kritickom čase v júni
roku 1990 v Bratislave bol, s matkou dieťaťa sa stretol a strávil s ňou prevažnú časť noci v baroch a na
diskotékach.Vosvojejvýpovedizroku2003odporcaopätovnetvrdil,ženaposledybolvČeskoslovensku

v roku 1989 a potom až v roku 1991. Nakoniec v roku 2013 tvrdil, že vedel o tehotenstve A. I., ktorá
mala mať dieťa so ženatým Čechom, pričom odporcu mala žiadať o peniaze pre toto dieťa. Pokiaľ ide o
skutočnosť, že odporca tvrdil, že nemohol byť v rozhodnom období na Slovensku, lebo takýto záznam
nevyplýva ani z jeho pasu súd poukazuje na vyjadrenie MZV SR zo dňa 20. 03. 2009 z ktorého vyplýva,
že v rozhodnom období bol medzi Slovenskom a Talianskom dohodnutý bezvízový styk za účelom

turistiky. Vzhľadom na uvedené súd považuje rozporuplné tvrdenia odporcu za účelové, pričom odporca
súdu žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, napriek tomu, že takú možnosť mal, neposkytol. Navyše
súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že odporca v konaní menil svoj postoj, keď raz bol
ochotný podstúpiť test DNA a inokedy test DNA odmietal, čo rovnako svedčí nedôveryhodnosti jeho
tvrdení o tom, že s A.Á. I. intímny pomer nemal. Súd mal teda v konaní za preukázané, že k súloži

medzi odporcom a A.Á. I. v rozhodnom období skutočne došlo, pričom odporca túto skutočnosť nijako
nevyvrátil a v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal,
že k súloži nedošlo.Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal, a to treba zdôrazniť, z vyvrátiteľnej domnienky o tom, že odporca
(tak ako je uvedené vyššie t. j. muž, ktorý mal s matkou dieťaťa pohlavný styk v rozhodnom období)
je biologickým otcom dieťaťa. To znamená, že na základe zistených skutočností svedčí odporcovi

domnienka otcovstva, ktorá môže byť vyvrátená dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností vylúči
odporcuzotcovstva.TakýmtodôkazombybolanapríkladanalýzaDNA.Vzhľadomktomu,žeodporcasa
rozhodol analýzu DNA odmietnuť ( podľa názoru súdu bez relevantného dôvodu ), pričom súd je povinný
takéto rozhodnutie odporcu akceptovať, zbavil sa tak odporca zároveň objektívneho a jednoznačného
dôkazu, ktorý by ho z otcovstva voči navrhovateľovi s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylúčil.

Skutočnosť,žeodporcavkonanímenilsvojpostojohľadomvykonaniaznaleckéhodokazovaniaskúškou
DNA, navyše v konaní spôsobovala prieťahy a je dôkazom nedôveryhodnosti jeho tvrdení uvedených v
tomto konaní. Nakoľko odporca žiadny dôkaz vyvracajúci domnienku jeho otcovstva voči navrhovateľovi
súdu nepredložil, dospel súd v zmysle ustanovenia § 54ods. 2 zák. č. 94/1963 Zb. k záveru, že odporca
je biologickým otcom navrhovateľa.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery má súd za to, že odporca je otcom
navrhovateľa, nakoľko v rozhodnom období mal súlož s matkou navrhovateľa A. I. a jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Nakoľko je s konaním o určenie otcovstva zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého

dieťaťa, súd ďalej rozhodoval o i vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, ktorý v priebehu
konania nadobudol plnoletosť. Z dôvodu nadobudnutia plnoletosti navrhovateľa súd o jeho výchove už
nerozhodoval. Pri určení výšky výživného súd postupoval podľa ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že majetkové pomery, schopnosti a možnosti
rodičov a tiež odôvodnené pomery navrhovateľa boli a sú štandardné a priemerné. Z vykonaného
dokazovania nevyplynuli a ani v konaní neboli tvrdené žiadne také potreby navrhovateľa, ktoré by boli
dôvodom pre priznanie výživného v zvýšenej výške (zhoršený zdravotný stav a pod.). Rovnako tak z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by majetok resp. príjmu odporcu presahovali rámec bežného

priemeru (toho času 797 Eur). Odporca je navyše toho času už dôchodca. Priemernosť príjmov bola
preukázaná aj u matky, ktorej príjem sa pohybuje okolo 600 Eur mesačne. Tieto skutočnosti medzi
účastníkmispornéanineboli.Súdpretospoukazomnaustanovenie§136askutočnosť,ževýškunároku
navrhovateľa možno za obdobie od roku 1991 zistiť (aj s poukazom na fakt, že ide o konanie s cudzím
prvkom) len s nepomernými ťažkosťami, určil výšku nároku navrhovateľa na výživné svojou úvahou.

Pri tejto úvahe sa riadil ako je už vyššie uvedené majetkovými a zárobkovými pomermi odporcu, jeho
schopnosťami a možnosťami, ktoré nevybočujú z bežného priemeru a tiež odôvodnenými potrebami
navrhovateľa, ktoré boli a sú zodpovedajúce potrebám človeka (dieťaťa) od narodenia, až do 23. roku
života. Súd s poukazom na uvedené považuje za primerané určenie výživného na jeho spodnej hranici, t.
j.výživnévminimálnejvýške,ktoréhosumuurčujeustanovenie§62ods.3Zák.č.36/2005Z.z.orodine.

V závislosti od sumy životného minima pre ten ktorý rok výška minimálneho výživného (30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o
životnom minime) predstavuje v roku:
1991 - 8,96 Eur

1992 - 8,96 Eur
1993 - 8,96 Eur
1994 - 8,96 Eur
1995 - 8,96 Eur
1996 - 8,96 Eur

1997 - 9,96 Eur
1998 - 13,44 Eur
1999 - 14,54 Eur
2000 - 15,73 Eur
2001 - 17,13 Eur

2002 - 17,72 Eur
2003 - 19,02 Eur
2004 - 19,02 Eur (1. polrok)
2004 - 20,71 Eur (2. polrok)2005 - 21,41 Eur
2006 - 22,60 Eur
2007 - 23,30 Eur

2008 - 24,50 Eur
2009 - 24,50 Eur (1. polrok)
2009 - 25,36 Eur (2. polrok)
2010 - 25,38 Eur
2011 - 26,00 Eur

2012 - 26,65 Eur
2013 - 27,13 Eur

S poukazom na uvedené je potom odporca povinný prispievať mesačne na výživu navrhovateľa takto:
1/ od 29. 03. 1991 do 30. 06. 1997 sumou vo výške 8,96 Eur mesačne,
2/ od 01. 07. 1997 do 30. 06. 1998 sumou vo výške 9,96 Eur mesačne,

3/ od 01. 07. 1998 do 30. 06. 1999 sumou vo výške 13,44 Eur mesačne,
4/ od 01. 07. 1999 do 30. 06. 2000 sumou vo výške 14,54 Eur mesačne,
5/ od 01. 07. 2000 do 30. 06. 2001 sumou vo výške 15,73 Eur mesačne,
6/ od 01. 07. 2001 do 30. 06. 2002 sumou vo výške 17,13 Eur mesačne,
7/ od 01. 07. 2002 do 30. 06. 2003 sumou vo výške 17,72 Eur mesačne,

8/ od 01. 07. 2003 do 30. 06. 2004 sumou vo výške 19,02 Eur mesačne,
9/ od 01. 07. 2004 do 30. 06. 2005 sumou vo výške 20,71 Eur mesačne,
10/ od 01. 07. 2005 do 30. 06. 2006 sumou vo výške 21,41 Eur mesačne,
11/ od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 sumou vo výške 22,60 Eur mesačne,
12/ od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 sumou vo výške 23,30 Eur mesačne,

13/ od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009 sumou vo výške 24,50 Eur mesačne,
14/ od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010 sumou vo výške 25,36 Eur mesačne,
15/ od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 sumou vo výške 25,38 Eur mesačne,
16/ od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 sumou vo výške 26,00 Eur mesačne,
17/ od 01. 07. 2012 do 30. 06. 2013 sumou vo výške 26,65 Eur mesačne,

18/ od 01. 07. 2013 sumou vo výške 27,13 Eur mesačne.

Celkové zameškané výživné za obdobie od 29. 03. 1991 do 30. 10. 2013 potom predstavuje sumu vo
výške 4.824,70 Eur, t. j zročné výživné, ktoré súd odporcovi povolil splácať v splátkach vo výške 100
Eur mesačne tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku zohľadniac jeho majetkové pomery

a výšku zaostalého výživného.

Výživné za bežné obdobie, t. j. od 31. 10. 2013 je odporca povinný platiť navrhovateľovi tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešného
odporcu zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľovi, a to zaplateného preddavku na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 200 Eur.

Nakoľko štát má v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. voči neúspešnému účastníkovi nárok

na náhradu trov, ktoré platil, súd odporcu zaviazal na úhradu trov štátu, ktoré vznikli úhradou časti
znalečného zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle uznesenia č. k. XC/X/XXXX - XXX, t. j. sumy
41,92 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

navrhovateľ podať návrh na výkon exekúcie.