Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/81/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899665
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2103899665.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: P. S., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúp: JUDr. Svetlanou Gavorovou, advokátkou,
bytom Bratislava, Budovatelská 26, proti odporcovi: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXX, zastúp:
JUDr. Petronelou Kaveckou, advokátkou, Bratislava, Kolískova 1, za účasti vedľajšieho účastníka:
Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúp: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu na strate na zárobku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5.766,63 eur zamieta.

Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na súde dňa 11.6.2003 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 525.541,- Sk (17.444,76 eur), z titulu náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti 308.940,- Sk (10.254,92 eur), z titulu náhrady za stratu na zárobku za obdobie
po skončení pracovnej neschopnosti do 31.5.2003 v sume 216.601,- Sk (7.189,83 eur), a domáhal sa
aj uloženia povinnosti odporcovi platiť mu rentu v sume 18.619,- Sk (618,03 eur) mesačne, v ktorej
časti súd konanie uznesením č.k. 14C/81/2003-49 zo dňa 5.6.2008 s právoplatnosťou ku dňu 23.7.2008

zastavil, pre čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že dňa
11.6.2001 zavinil odporca dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel zranenia, v dôsledku ktorých bol uznaný
za trvale invalidného občana. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.3.2010, rozšíril svoj návrh
o sumu 5.766,63 eur, predstavujúcu vyčíslený úrok z omeškania z celkových súm náhrad vyplatených
mu v priebehu konania vedľajším účastníkom, a súd následne uznesením č.k. 14C/81/2003-158 zo dňa
9.8.2010, pripustil zmenu petitu návrhu jeho rozšírením. Okrem toho si navrhovateľ ďalším podaním zo
dňa 1.7.2011 uplatnil aj zaplatenie ďalšej sumy vo výške 2.548,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške13%ročneztejtosumyod1.6.2003 dozaplatenia,ztitulustratynazárobkupoukončenípracovnej
neschopnosti za obdobie od 11.6.2002 do 31.5.2003. V priebehu konania navrhovateľ postupne zobral
späť svoj návrh v celkovej výške 17.444,75 eur (525.540,53 Sk), v ktorej časti súd konanie pre späťvzatie
návrhu zastavil.

Ozostávajúcejčastinavrhovateľomuplatnenéhonároku,súdrozhodolrozsudkomč.k.14C/81/2003-314
zo dňa 7.9.2011, ktorým návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.548,90 eur spolu

s úrokom z omeškania z titulu straty na zárobku po ukončení pracovnej neschopnosti, a v časti
vyčísleného úroku z omeškania v sume 5.766,63 eur, zamietol. V dôsledku podaného odvolania zo
stranynavrhovateľa,bolrozsudokprvostupňovéhosúduvčastinapadnutejodvolanímozaplateniesumy5.766,63 eur z titulu vyčísleného úroku z omeškania, odvolacím súdom zrušený, a vec bola vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom Krajského súdu Trnava.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu doplneného po odvolacom konaní, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania, pretože
si u vedľajšieho účastníka uplatnil vyčíslený nárok na náhradu straty na zárobku viacerými listami,

a to najskôr písomným podaním z 24.1.2003, takže na základe týchto predložených dokladov pred
začatím konania, mu mohla byť vypočítaná náhrada na strate na zárobku za obdobie počas pracovnej
neschopnosti. Náhrada straty na zárobku mu nebola vedľajším účastníkom priznaná, preto si na súde
okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 13% ročne. Navrhovateľ bol toho názoru, že si nárok
na stratu na zárobku mohol riadne uplatniť aj u vedľajšieho účastníka, určite však k riadnemu uplatneniu
došlo podaním žaloby na súde dňa 11.6.2003, kedy sa odporca mal možnosť dozvedieť o vznesených

konkrétnych finančných nárokoch navrhovateľa voči nemu. Potvrdil, že svoj nárok na stratu na zárobku
počas PN a po skončení PN, si u odporcu osobitným listom neuplatnil, považoval za štandardný postup
uplatnenie si nároku na túto náhradu škody u poisťovne, keď poukázal na to, že v zmysle vyhlášky č.
423/1991 Zb., si môže poškodený uplatniť nárok aj proti poisťovni, ak mu poisťovňa písomne odmietla
nahradiť škodu. Podľa jeho názoru, v prípade ak bolo podané oznámenie o poistnej udalosti v čase za

účinnosti vyhlášky č. 423/91 Zb., vzniká medzi poisťovňou a poškodeným osobitný právny vzťah, kedy
poisťovňa komunikuje priamo s poškodeným, a všetky nároky plní poškodenému.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ nevyzval odporcu na náhradu škody, a keď aj sám
odporca po nehode túto záležitosť chcel riešiť finančne, navrhovateľ sa nechcel s ním o tom ani baviť

s tým, že si nárok bude uplatňovať na súde. Z toho je zrejmé, že nedošlo k požiadaniu o náhradu
škody zo strany navrhovateľa ako poškodeného voči škodcovi, teda odporcovi, preto sa odporca ani
nemohol dostať do omeškania. Jedná sa tu o priamy vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, a vedľajší
účastník vystupuje na strane odporcu len z dôvodu zákonného poistenia dopravného prostriedku. Návrh
bol odporcovi doručený v roku 2008, pričom navrhovateľ v priebehu konania viackrát upresňoval svoj

nárok. Dohoda o náhrade škody a o jej konkrétnej výške s navrhovateľom neexistuje, keď výška náhrady
škody bola určená až následne vyplatením zo strany vedľajšieho účastníka. Tiež nie je zrejmý začiatok
plynutia lehoty na zaplatenie, pretože odporca nebol vyzvaný na plnenie. Pretože nikdy nebol odporca
navrhovateľom priamo vyzvaný, nemohol sa ani dostať do omeškania, pričom výzvu adresovanú
vedľajšiemu účastníkovi, nie je možné považovať za uplatnenie nároku na náhradu straty na zárobku

počas PN a po skončení PN, a ani za výzvu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka.

Zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že dopravná nehoda sa stala v roku 2001, preto sa na ňu
vzťahoval režim zákonného poistenia upravený vo vyhláške č. 423/1991 Zb., ktorá nemala úpravu
všeobecného priameho nároku poškodeného voči poisťovni (tak ako zákon č. 381/2001 ktorý nadobudol

účinnosť až 1.1.2002). Poukázal na to, že nárok na stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti,
nebol mimosúdne nikdy uplatnený ani u vedľajšieho účastníka, uplatnený bol len nárok na stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, avšak bez predloženia relevantných podkladov
potrebných pre posúdenie tohto nároku. Dňa 17.7.2003 pristúpil vedľajší účastník k výplate straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 152.014,-Sk (5.045,94 eur) za obdobie od

11.6.2002 do 1.8.2003, čo bolo v priebehu dvoch mesiacov od jeho uplatnenia. Pokiaľ ide o stratu
na zárobku počas pracovnej neschopnosti, kompletné podklady k jeho posúdeniu boli vedľajšiemu
účastníkovi doručené zo strany navrhovateľa až dňa 11.5.2009 v priebehu konania, kedy následne došlo
k ustáleniu výšky straty na zárobku, a k jej výplate dňa 17.8.2009. Poukázal najmä na ustanovenie
§ 3 a § 9 vyhlášky č. 423/1991 Zb., v zmysle ktorých pre poskytovanie náhrady škody poisťovňou

platí, že nestačí poškodenému nároky len uplatniť, ale ich musí aj riadne preukázať. Poisťovňa je
potom povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia, keď vyšetrenie sa považuje za skončené, len
čo so súhlasom poisťovne bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody. V danej veci, aj keď
boli podľa navrhovateľa nároky u poisťovni uplatnené, neboli riadne preukázané, a preto do začatia
súdneho konania sa šetrenie poisťovne na zistenie jej povinnosti plniť, neskončilo. Doklady potrebné pre

stanovenie výšky nároku na náhradu straty na zárobku, boli neustále predkladané aj v priebehu tohto
konania, a nakoľko vyčíslenie týchto nárokov je pomerne zložité, výšku jedného z uplatnených nárokov
poisťovňa riešila aj v súčinnosti so znalcom. S priznaním úroku z omeškania voči odporcovi odo dňa
podaniažalobynasúdnesúhlasí,pretožeodporcananáhraduškodynebolvyzývaný,tedasaoexistenciiuplatnenej náhrady škody ktorú od neho navrhovateľ požaduje nemohol dozvedieť tým, že bol návrh
doručený súdu. Navyše, v pôvodnom návrhu úrok z omeškania nebol uplatnený riadne, a k odstráneniu
tohto nedostatku došlo až v priebehu konania v roku 2009. Navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal,

či vyzval odporcu na zaplatenie jeho nároku, kedy, a na zaplatenie akej sumy ho vyzval. Pretože v
tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok od odporcu, do omeškania sa mohol dostať s plnením
svojho záväzku len odporca. Právna úprava zákonného poistenia v tomto prípade neumožňovala priamy
nárok voči poisťovni, preto pre posúdenie opodstatnenosti nároku na úrok z omeškania, je potrebné
preukázanie výzvy na zaplatenie sumy s ktorou sa mal dostať odporca do omeškania, priamo odporcovi.

Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na úrok z omeškania v zmysle §
110 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, splatnosť dlhu závisí od požiadania veriteľa na plnenie v
prípade, že čas splnenia dlhu nie je dohodnutý, určený v súdnom rozhodnutí, a nevyplýva ani zo

žiadneho právneho predpisu. V prípade požiadania veriteľa, je dlžník povinný plniť deň nasledujúci po
požiadaní na splnenie dlhu, ak veriteľ neurčí vo výzve iný čas plnenia. Za takúto výzvu sa považuje aj
návrh na začatie súdneho konania podaného veriteľom, a v takom prípade sa dlh stane splatným deň
po doručení návrhu dlžníkovi. Ak potom dlžník nesplní svoj dlh v nasledujúci deň po doručení návrhu,
bude s plnením v omeškaní.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa uplatnený z titulu náhrady straty na zárobku počas
pracovnej neschopnosti vo výške 308.940,-Sk (10.254,92 eur) a náhrady straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti vo výške 216.601,-Sk (7.189,83 eur). V priebehu konania bolo preukázané, že
vedľajší účastník vyplatil navrhovateľovi z uplatnenej náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti dňa 17.7.2003 sumu 152.014,-Sk (5.045,94 eur), a z uplatnenej náhrady straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti mu dňa 17.8.2009 vyplatil sumu 7.037,57 eur (212.013,90 Sk). Súd mal
ďalej vykonaným dokazovaním preukázané aj to, že navrhovateľ si pred podaním návrhu na súde u
odporcu náhradu straty na zárobku neuplatnil písomne ani ústne, a žiadnu výzvu na náhradu škody mu
nedoručil. Táto skutočnosť bola preukázaná zhodným tvrdením účastníkov konania, keď aj navrhovateľ

potvrdil, že u odporcu si náhradu škody neuplatnil a na zaplatenie náhrady straty na zárobku vyzval pred
podaním návrhu iba vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľ si podal návrh, predmetom ktorého bol nárok na náhradu straty na zárobku na súde
dňa 11.6.2003, a dňa 29.3.2007 tento návrh upresnil v časti uplatneného príslušenstva, keď petit

návrhu upravil tak, že žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo žalovanej sumy od
1.6.2003 do zaplatenia. Predmetný návrh bol právnemu zástupcovi odporcu doručený dňa 9.7.2008
spolu s upresnením návrhu v časti príslušenstva. Po vyplatení náhrady straty na zárobku počas PN
a po skončení PN vedľajším účastníkom, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 18.3.2010 vyčíslil
uplatnený úrok, keď sa domáhal úroku vo výške 13% ročne zo sumy 7.037,57 eur (212.013,90 Sk)

vyplatenej odporcovi dňa 17.8.2009 v celkovej výške 5.682,17 eur za omeškanie odporcu s plnením tejto
sumy v dobe od 1.6.2003 do 17.8.2009, a úroku vo výške 13% ročne zo sumy 152.014,-Sk (5.045,94
eur) vyplatenej odporcovi dňa 17.7.2003 v celkovej výške 84,46 eur za omeškanie odporcu v dobe od
1.6.2003 do 17.7.2003.

Po odvolacom konaní zostal predmetom konania už len uplatnený nárok na úrok z omeškania, ktorý
pozostáva tak ako to bolo uvedené vyššie z dvoch súm (84,46 eur a 5.682,17 eur). Vzhľadom k tomu, že
k dopravnej nehode došlo v roku 2001, bolo potrebné v danej veci na uplatnenie náhrady škody uplatniť
režim upravený vyhláškou č. 423/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992 do 1.10.2001, ktorou sa ustanovuje
rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňuvzniku dopravnej nehody, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné
poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške
podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví alebo usmrtením.

Podľa§7ods.1vetaprvávyhláškyč.423/1991Zb.ktorousaustanovujerozsahapodmienkyzákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku
dňu vzniku dopravnej nehody, náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na

plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2.

Podľa§9ods.1vyhláškyč.423/1991Zb.ktorousaustanovujerozsahapodmienkyzákonnéhopoistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku
dopravnej nehody, poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie
jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie

je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s
poškodeným výška náhrady škody.

Podľa§9ods.2vyhláškyč.423/1991Zb.ktorousaustanovujerozsahapodmienkyzákonnéhopoistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku

dopravnej nehody, dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť,
môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.

Ako vyplýva z týchto citovaných zákonných ustanovení, škodca má právo, aby poisťovňa za neho
zaplatila náhradu škody ktorú spôsobil, a to vo výške ktorá bola nielen uplatnená, ale aj preukázaná.

Túto náhradu platí poškodenému poisťovňa, pričom poškodený nemá právo na plnenie proti poisťovni,
s výnimkou prípadu smrti poisteného, s výnimkou ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na zdraví,
a v prípade ak poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť. V týchto
prípadoch môže poškodený svoje nároky uplatniť na príslušnom súde aj priamo proti poisťovni.

Vzhľadom na skutočnosť v konaní preukázanú, že navrhovateľ nevyzval pred podaním návrhu na
náhraduškodypriamoodporcu,takakotovyhláškač.423/1991Zb.predpokladá,bolsúdtohonázoru,že
sa odporca nemohol dostať so splnením svojho dlhu voči navrhovateľovi do omeškania skôr, ako mu bol
doručený návrh na začatie konania. Až doručenie tohto návrhu, predmetom ktorého je uplatnenie nároku
na náhradu straty na zárobku navrhovateľom, je možné považovať za výzvu odporcu na plnenie jeho

dlhu vyplývajúceho zo zavinenej dopravnej nehody. Preto povinnosť odporcu plniť mohla vzniknúť až
nasledujúcim dňom po dni 9.7.2008, kedy bol návrh preukázateľne doručený jeho právnej zástupkyni. K
tomutozáverusúddospelspoukazomnavyššiecitovanéustanovenia,zktorýchvyplýva,ženavrhovateľ
si mal správne uplatniť nárok na náhradu straty na zárobku u odporcu, a nie u poisťovni tak, ako to v
danej veci urobil, najmä keď v tejto veci sa nejedná o prípady uvedené v § 7 ods. 1 na konci prvej vety

vyhlášky č. 423/1991 Zb., kedy by si mohol navrhovateľ uplatniť návrh priamo voči poisťovni. Ak potom v
konaní bola preukázaná aj ďalšia skutočnosť, a síce že vedľajší účastník vyplatil navrhovateľovi z titulu
náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sumu 5.045,94 eur ešte dňa 17.7.2003,
teda pred tým ako bol návrh odporcovi doručený, dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie úroku z
omeškania v sume 84,46 eur ako úroku vypočítaného z tejto vyplatenej sumy, nie je podaný dôvodne,

keďže odporca sa so zaplatením tejto sumy nemohol dostať do omeškania skôr, ako bol navrhovateľom
vyzvaný na splnenie dlhu v tomto rozsahu doručením návrhu.
Rovnako tak súd zamietol aj uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy 7.037,57 eur vo výške
5.682,17 eur (vo výške 13% z vyplatenej náhrady straty na zárobku počas PN vo výške 7.037,57 eur
od 1.6.2003 do 17.8.2009), keď súd bol toho názoru, že ani tento nárok nebol navrhovateľom uplatnený

dôvodne. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 vyhlášky č. 423/1991 Zb., poškodený si má nárok na náhradu
škody nielen uplatniť, ale aj jej výšku upresniť a preukázať. Ako vyplýva z ustanovenia § 9 vyhlášky č.
423/1991 Zb., poisťovňa je potom povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia, pričom sa vyšetrenie
považuje za skončené len čo bola dohodnutá výška náhrady škody s poškodeným. Z podaného návrhu
a aj z priebehu súdneho konania však vyplynulo, že navrhovateľ si náhradu škody u poisťovni ako

vedľajšieho účastníka uplatnil, túto sumu však neupresnil a ani nepreukázal, keď výpočet náhrady straty
na zárobku počas PN zo strany navrhovateľa nebol správny, a aj listinné doklady na preukázanie jeho
nároku, neboli poisťovni pred podaním návrhu predložené v potrebnom rozsahu. Nepreukázanie nároku
navrhovateľa bolo v konaní zrejmé aj z toho, že po tom ako mu vedľajší účastník vyplatil sumu náhradyustálenú až v priebehu konania znalcom, navrhovateľ túto sumu akceptoval, a ním uplatnenú náhradu
vo výške presahujúcej vyplatenú náhradu, zobral späť. Pritom nie je povinnosťou vedľajšieho účastníka
vyčíslovaťnáhraduškody,prípadne zabezpečovaťznaleckýposudok navýpočetnárokovpoškodených.

Poisťovňajepovinnáplniťdo15dníposkončenívyšetrenianevyhnutnéhonazisteniejejpovinnostiplniť,
alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie sa pritom považuje
za skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením, bola dohodnutá s
poškodeným výška náhrady škody. Pokiaľ aj navrhovateľ tvrdil, že si nárok riadne uplatnil a preukázal
voči poisťovni, nedošlo k dohode s poškodeným o výške náhrady škody, čím nedošlo k ukončeniu

šetrenia udalosti a teda ani k vzniku povinnosti poisťovne plniť. Keďže nebolo preukázané zo strany
navrhovateľa doručenie uplatnenia svojich nárokov pred začatím súdneho konania odporcovi, súd bol
toho názoru, že sa odporca nemohol dostať do omeškania prv, ako bola riadne stanovená výška škody
v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z výsledkov doplneného dokazovania, rozhodol

súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.