Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225889
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112225889.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: V. F., S..
XX.XX.XXXX, M. V. Č.. XX, XXX XX Q., C. E. F., S.. XX.XX.XXXX, M. V. Č.. XX, XXX XX Q. Q. Ž.: X.
F. X., S.. XX.XX.XXXX, M. X. XXXX, XXX XX N., Č., Q. C. F.. W. M., L., V. V. A. Č.. XX, XXX XX Q.,
X. O. D., S.. XX.X.XXXX, M. X. Č.. XXXX/XX, XXX XX V., X. F. X., S.. X.XX.XXXX, M. M. X, XXX XX
Z. - Q., X. X. J., S.. X.XX.XXXX, M. A. XX, XXX XX Ľ., X. D. M., S.. XX.XX.XXXX, M. F. Z. XX, XXX

XX Ľ., X. L. N., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XX, XXX XX Q., X. F. X., S.. XX.X.XXXX, M. R. H., XXX XX Q.,
X. Q. X., S.. XX.X.XXXX, M. Š. XX, XXX XX Q. - V., XX. O. P., S.. X.X.XXXX, M. O. XX, XXX XX Q.,
XX. C. G., S..XX.XX.XXXX, XXX XX R., XX. X.E. A., S.. XX.XX.XXXX, M. XX Q. I., S. A., X. X. XDL, Y.,
XX. R. A., S.. XX.XX.XXXX, M. O. Z. XX, XXX XX Q. - H., Č., C. Ž. XX., XX. X. A., S.. X.X.XXXX, M. V.
XXXX/X, XXX XX A., C. Ž. XX., XX. L. G., S.. XX.X.XXXX, M. H. F..Y.. XX, XXXX Q., A., XX. X. V., S..
XX.X.XXXX, M. S. XX, XXX XX S. C., XX. A. X., S.. XX.X.XXXX, M. W. XX, XXX XX S. C., XX. X. M.,

S.. XX.X.XXXX, M. L. X, XXX XX S. C., XX. A. A., S.. X.X.XXXX, XXX XX R. S. W. XXX, o urušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele Č.. XXX/XXX, Z.. Ú.. Ľ., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a ,

II. Žalovanému 1. proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 21.08.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k parcele Č.. XXX/XXX, Z..Ú.. Ľ..

Žalovaní spoluvlastníci so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhnutého
žalobkyňou nesúhlasili a navrhovali, aby sa vec medzi nimi najprv pokúsila riešiť mimosúdnou dohodou.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a to H. Č.. XXXX, znaleckým posudkom, geometrickým
plánom, pričom sa tomuto dokazovaniu podrobnejšie venovať nebude vzhľadom na nižšie uvedený
právny názor, na ktorom založil svoje rozhodnutie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

V prejednávanej veci bol predmetom konania návrh väčšinovej spoluvlastníčky na zrušenie a
vyporiadanie dosiaľ spoločného predmetu vlastníctva - pozemku.

Aktívne legitimovaný k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je však
ktorýkoľvek spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Uvedené je výrazom

toho, že žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno proti jeho vôli nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrvával.
Výnimka je možná iba podľa § 142 ods.2 OZ.

Pri návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je súd týmto návrhom viazaný v
zmysle navrhovaného vyporiadania ale postupuje podľa § 142 ods.1 OZ, ktorý stanovuje aj postupnosť

spôsobov vyporiadania. Táto postupnosť nemusí byť dodržaná iba vtedy, ak sa spoluvlastníci vedia
dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva formou súdneho zmieru, prípadne ak k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dochádza mimosúdne.

V právnej praxi je nesporné, že v občianskom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým
spoluvlastníkom by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (NS SR sp. zn. M
Cdo 6/2003). Ide tu teda o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, čo znamená, že konania
sa musia zúčastňovať všetci spoluvlastníci, pričom dôležité už nie je, či vystupujú na strane žalobcov
alebo žalovaných.

V prejednávanej veci však spoluvlastníčka L. X. zomrela dňa 19.10.2010 (na čo upozornili aj niektorí
žalovaní), teda pred začatím konania na súde. Z tohto dôvodu bolo konanie vo vzťahu k nej zastavené.
Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Trebišov sp. zn. Dnot 217/2010, 1D/473/2010 vyplýva, že
dedičmi po nej sú jej deti O. D. (žalovaná 3) a F. X. (žalovaný 4). Z osvedčenia o dedičstve však zároveň

vyplýva, že predmetom prejednania dedičstva nebola parcela, zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ku ktorej sa žalobkyňa domáha.

Spôsob, akým sa v pomeroch právneho poriadku ČR nadobúda vlastníctvo dedičov k veciam poručiteľa
opísal napr. NS ČR vo veci sp. zn. 22 Cdo 1826/2004, pričom jeho závery sú upotrebiteľné aj v rámci

právneho poriadku SR.

Podľa tohoto rozhodnutia dedičstvo sa prejedná v konaní o dedičstve podľa § 175a O.s.p a nasl.
Rozhodnutím v konaní o dedičstve sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z
uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu nadobudnutia

vlastnického práva dedičov k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je
oprávnený iba súd v konaní o dedičstve. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je možné mimo konania o
dedičstve určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva.

Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je rozhodnutím konštitutívnym

(právotvorným), teda rozhodnutím až od právoplatnosti, ktorého dochádza k zmene právnych vzťahov.

Procesný súd je toho názoru, že ak by v tomto konaní za dedičov pôvodne žalovanej 2 aj vo vzťahu
k parcele Č.. XXX/XXX, Z.. Ú.. Ľ. bez ďalšieho považoval dedičov z vyššie uvedeného osvedčenia o
dedičstve (a konštituoval by im napr. nové spoluvlastnícke podiely v rámci návrhu žalobkyne), porušil

by zákonom určený spôsob nadobúdania majetku poručiteľa dedičmi, tak ako je opísaný vyššie. V
konečnom dôsledku by sa to mohlo najvypuklejšie prejaviť, ak by v dodatočnom dedičskom konaní došlo
k dohode dedičov tak, že podiel na spornej parcele nadobudne len jeden z nich. Uvedený záver vyplýva
aj z rozsudku NS SSR sp. zn. 1Cz/139/76, podľa ktorého: „Pred právoplatným skončením konaniao dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veciam
po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, že nadobudli vlastníctvo k týmto veciam
smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí

takým spôsobom, že sa potvdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového
spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto vôbec dôjde. V konaní
o dedičstve môže totiž dôjsť napr. aj k takému vyporiadaniu, že vec pripadne do výlučného vlastníctva
iba jedného dediča.“

Keďže je teda zrejmé, že v prejednávanej veci neboli účastníkmi konania osoby, ktoré nadobudnú 2/36
podiel pôvodne žalovanej 2., neboli účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci a súd sa tak
žalobou meritórne zaoberať nemohol.

Prípad, ktorý nastal v prejednávanej veci je zároveň prípadom iným ako je uvedené v rozhodnutí ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 2/06, podľa ktorého v prípade úmrtia spoluvlastníka v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva je namieste prerušenie konania až do skončenia dedičského konania po
zomrelom spoluvlastníkovi.

V prejednávanej veci totiž žalovaná 2. ako podielová spoluvlastníčka zomrela pred začatím konania
na súde (a preto neprichádzal do úvahy postup podľa § 107 ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak účastník

stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa
povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať) a žalobkyňa tak
mohla dosiahnuť meritórne prejednanie veci iba v prípade, ak by zo strany niektorého z účastníkov
došlo podľa § 92 ods.1 O.s.p. k návrhu na pristúpenie do konania dosiaľ neznámych dedičov parcely
XXX/XXX, Z..Ú.. Ľ. po poručiteľke - pôvodne žalovanej 2. V takom prípade by súd konanie prerušil, aby

vyčkal výsledok dodatočného prejednania dedičstva. Bez tohto návrhu by však súd ani po skončení
dodatočného dedičského konania nemohol ex offo do konania dedičov pôvodne žalovanej 2. pribrať (na
túto otázku sa ani nevzťahuje poučovacia povinnost súdu). Ku dňu rozhodnutia súdu bol teda okruh
účastníkov konania vymedzený žalobkyňou určený a uzavretý, preto súd rozhodol tak ako je vyššie
uvedené.

Na záver teda súd uvádza, že k zamietnutiu žaloby nedošlo pre jej nedôvodnosť ale pre jej predčasnosť.
Ak sa parcela Č.. XXX/XXX, Z..Ú.. Ľ. prejedná v konaní o dedičstve po zomrelej žalovanej 2. a nedôjde k
vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou všetkých spoluvlastníkov, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu
na súd.

Vzhľadom na vyššie prezentovaný právny názor, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie, nebolo
potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a preto súd takýto dôkazný návrh zamietol.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalovaný 1. ich náhradu požadoval, avšak v zákonnej lehote ju

nevyčíslil, preto súd postupoval podľa § 151 ods.2 O.s.p. (Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy
nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s
výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy
zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 20 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.