Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/15/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201033
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110201033.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: U. W., bytom N.

XXX, S. proti odporcovi: I. Čechynce, IČO: 00308315 so sídlom Čechynce, Hlavná 112/74 zastúpená
JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka so sídlom Nitra, Hodálova 2 takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ U. W., nar. X.X.XXXX, rod.č.: XXXXXX/XXX, rod. W. je podielovým
spoluvlastníkom v X/X-ici k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S. kat. úz. S. označenej v J. pláne
č. XX/XXXX K.. Y. Q. overeným L. katastra W. dňa XX.X.XXXX ako parc.č. XXX/XX - ostatná plocha
o výmere XXX m2.

Geometrický plán č. XX/XXXX K.. Y. Q. zo dňa X.X.XXXX overený L. katastra W. dňa XX.X.XXXX tvorí
nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalurčenie,žejepodielovýmspoluvlastníkomnovovytvorených
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci S. v kat. úz. S. označených v geometrickom pláne č. XX/XXXX
K.. Y. Q. ako parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o
výmere XXX mX a parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2. Návrh odôvodnil tým, že

je oprávneným dedičom po R. W. a to na základe rozhodnutia štátneho notárstva v W. č. D XXX/
XX-XX v zmysle ktorého sa stal vlastníkom okrem iného aj nehnuteľnosti v kat. úz. S. zapísanej v
pozemno-knižnej vložke č. XXX ako parc.č. XXX a to v X-ici, pričom v čase právoplatného rozhodnutia
štátneho notárstva bol na návrh Y. W. vydané rozhodnutie na vyvlastnenie pozemku pre športové ihrisko
bývalého I. odbor výstavby právoplatné dňa X.X.XXXX v prospech československého štátu okrem iných
aj nehnuteľnosť zapísaná vo vl. č. XXX označená ako parcela č. XXX o výmere XXX m2, preto je toto
rozhodnutie o vyvlastnení nezákonné, pretože ním bola vyvlastnená nehnuteľnosť o ktorej vlastníctve

mal správny orgán nesprávne resp. neúplné informácie a toto rozhodnutie mu ako spoluvlastníkovi
nikdy nebolo doručené, teda mu nebola za vyvlastnený podiel vyplatená žiadna náhrada. Ďalej v návrhu
uviedol, že odporca na základe notárskej zápisnice č. nA N XXX/XX si dal osvedčiť vlastnícke právo v
celosti k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. S. a to okrem iných aj v parc. č. XXX/XX orná
pôda a k parcele č. XXXX/X, v ktorom osvedčení je uvedené, že tieto nehnuteľnosti užíval nerušene a
dobromyseľne, pričom on ako podielový spoluvlastník mu nikdy nepodpísal čestné vyhlásenie a odporca
si osvedčil vlastnícke právo aj k nehnuteľnostiam, ktoré mu v skutočnosti patrili a stále patria bez toho,

aby mal k tomu súhlas. Y. v návrhu uviedol, že v zmysle geometrického plánu bol vymedzený rozsah
duplicitného vlastníctva v jeho prospech k novovytvoreným pozemkom, ktoré sú predmetom petitu
návrhu a ktoré v minulosti tvorili parcelu č. XXX.Okresný súd v Nitre vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9 C 15/2010-73 zo dňa 25.1.2011 tak, že určuje,
že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci S.
kat. úz. S. označených v J. pláne č. XX/XXXX K.. Y. Q. overeným L. katastra W. dňa XX.X.XXXX ako

parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2. J.
plán č. XX/XXXX K.. Y. Q. zo dňa X.X.XXXX overený L. katastra W. dňa XX.X.XXXX tvoril nedeliteľnú
súčasť tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a to ohľadne určenia vlastníctva navrhovateľa k
parcele č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 zamietol.

KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k. 5Co/290/2011-121zodňa26.septembra2012 napadnutýrozsudok
v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania z r
u š i l a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal aj na novšiu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie zo dňa 18. septembra 2012
sp. zn. 5 Cdo 47/2011, v ktorom uviedol, že otázku vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných
právnych predpisov (Občianskeho zákonníka) riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. sp. zn. 5 Cdo 36/1999, 4 Cdo 111/1999) a dospeli v nich k zhodnému právnemu
názoru, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis,
nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť,
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka žalobou na určenie vlastníctva,
prípadne žalobou na vydanie veci. Vyslovil záver, že reštitučné predpisy neboli vydané na ten účel, aby

spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho
práva, preto ak došlo k zabratiu majetku štátu bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky
vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala
žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho
práva - žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci), negatórnych a pod.). Reštitučné predpisy

neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im
uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho
dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho
nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho
práva [podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci),

negatórnych a pod.] (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/09).Z hore
uvedených dôvodov je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu
navrhovateľa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože pri argumentácii nevzal do
úvahy zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, ktorým nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva
oprávnených osôb, ale naopak, uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva. Z uvedeného je zrejmé, že

iba existencia reštitučného zákonodarstva nemohla spôsobiť nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení,

Navrhovateľ uviedol že rozhodnutie o vyvlastnení mu nikdy doručené nebolo a až z vyvlastňovacieho
rozhodnutia sa dozvedel, že pre mŕtvych vlastníkov bola ustanovená opatrovníčka Margita Y., ktorá

bola pracovníčkou bývalého MNV.

Právna zástupkyňa odporcu súhlasila so zvyšným nárokom navrhovateľa vo veci určenia vlastníckeho
práva k parcele č. XXX/XX. Ohľadne náhrady trov konania poukázala na to, že pred začatím konania
nebolo možné sa s navrhovateľom dohodnúť a preto žiadala, aby súd rozhodol o náhrade trov konania

podľa § 143 OSP a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania z titulu právneho zastúpenia
a ak by súd nepostupoval podľa tohto ustanovenia, aby súd postupoval podľa ustanovenia § 150 OSP
nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi z dôvodu dôvodov osobitého zreteľa.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením spisu sp. zn. OS W.

D XXXX/XX, spisu N XXX/XX, rozhodnutia H rozhodnutia I. v W., identifikácia parciel, geometrický
plán č. XXX/XX, vložky č. XXX, LV č. XXXX, geometrický plán č. XX/XXXX, kópia z katastrálnej
mapy, rozhodnutie o stavebnom povolení, delimitačný protokol a dodatok v zozname nehnuteľností,
žiadosť obce o zápis nehnuteľností, G. NS SR X Cdo 107/2008, príloha k uzneseniu č. 6/2010, list
právnej zástupkyne odporcu, návrh na usporiadanie vlastníckych práv a dospel k tomuto skutkovému

a právnemu záveru:V pozemno-knižnej vložke č. 258 okrem iných bola zapísaná aj parcela č. XXX, ktorá bola v zmysle
dedičského rozhodnutia č. D 412/81-18 zo dňa XX.X.XXXX nadobudol po poručiteľovi R. W. navrhovateľ
okrem iných podiel v 1-ici a to k parcele č. XXX zapísanej v pozemno-knižnej vl. č. XXX v kat. úz. S..

J. plánom č. XX/XXXX K.. Y. Q. overeným L. katastra W. dňa XX.X.XXXX bola zakreslená pôvodná
pozemno-knižná parcela č. XXX, ktorá v súčasnosti v zmysle geometrického plánu ju tvoria parcely č.
XXX/XX,č.XXX/XXač.XXXX/X.Odporcabolochotnývydaťnavrhovateľovianepopieraljehovlastnícke
právo k parcelám, ktoré boli v geometrickom pláne zobrazené ako č. XXX/XX a č. XXXX/X, ktoré sú
v súčasnosti súčasťou parc. č. XXX/XX a č. XXXX/X, pretože tieto sú zapísané na LV č. XXXX vo

vlastníctve odporcu a tieto boli predmetom osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva odporcu v zmysle
notárskej zápisnice č. N XXX/XX, Nz XXX/XX. A. pôvodnej parcely č. XXX, ktorá je na geometrickom
pláne zakreslená ako parc.č. XXX/XX o výmere XXX mX bola predmetom vyvlastnenia a to na základe
rozhodnutia I. národného výboru - odbor výstavby a ÚP v W. zo dňa XX.X.XXXX právoplatným dňa
X.X.XXXX, v ktorom je uvedené, že parc.č. XXX vo vložke XXX o výmere XXX sa vyvlastňuje v prospech
Československého štátu zastúpeného Y. v W. pre športové ihrisko, kde sú uvedení spoluvlastníci U. W.

v 1-ici zomrelí neznámi dedičia, G. W. v X-ine. Predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie navrhovateľovi,
ktorý už bol v čase jeho vydania dedičom teda vlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 1- ica mu
doručené nebolo tak ako vyplýva zo strany 4 predmetného rozhodnutia, ktoré sa doručovalo iba osobám
tam uvedeným.

Podľa § 129 ods. 1 občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OSP ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa§132ods.1Občianskehozákonníka(OZ)vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Predmetom konania zostala parcela ako parc.č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, tak
ako bola zakreslená geometrickým plánom. Súd sa musel vysporiadať s titulom pre nadobudnutie
vlastníctva právneho predchodcu odporcu a to s rozhodnutím o vyvlastnení nehnuteľností, či tento
právny úkon spĺňal všetky podstatné náležitosti právneho úkonu. Súd dospel k záveru, že predmetné

rozhodnutie nie je právoplatné a vykonateľné nakoľko nebolo doručené všetkým účastníkom konania
medzi, ktorých patril aj navrhovateľ, ktorý už v čase jeho vydania bol spoluvlastníkom spornej parcely
a to titulom dedičstva. z uvedených dôvodov, keďže predmetné rozhodnutie zatýkala účastníkov, ktorý
už v čase jeho vydania nežili a neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania nemohli nastať ani jeho
právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho

konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na organizáciu, v prospech, ktorej bola
nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný.
Pokiaľ štátny orgán pochybil a v rozpore s právnymi predpismi umožnil, aby sa štát stal detentorom veci,
nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená ani uvažovať (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo 19. mája 2004 sp.zn. 469/2004 ). V predmetnej veci odporca,

respektíve jeho právny predchodca nesplnili pri svojom vstupe do držby základnú podmienku, ktorú
inštitútvydržaniaakooriginálnehonadobudnutiavlastníckehoprávavyžadujeatodobromyseľnosť.Túto
nebolo možné vyvodzovať za právneho úkonu, ktorého účinky nikdy nenastali.
V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej vedy republiky spisová
značka 5 Cdo 107/2008. Právna zástupkyňa odporcu v priebehu konania zmenila postoj k veci súhlasila

s návrhom ak to zrejme aj s poukazom na vyššie spomenuté súdne rozhodnutia. na základe uvedeného
súd predmetnému návrhu aj vo zvyšnej časti vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151. Ods. 3 O.s.p., tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Okresný súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.