Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201046
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712201046.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky: O.

zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Chuda, so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti odporcom: 1./
O. zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Krompák, so sídlom Michalovská 2, Sobrance, 2./ O. 3./ V. 4./
S. 5./ M. 6./ V. 7./ O. 8./ O. 9./ O. 10./ V. v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
prechodu cez nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V návrhu navrhovateľka požiadala o určenie, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, a to právo prechodu peši, nákladným motorovým vozidlom, traktorom s vlečkou, cez
nehnuteľnosť- parcelu č. XXX záhrada, vo výmere 3765 m2, zapísanú v pozemno-knižnej vložke č.XXX
v k. ú. A. a cez parcelu KN č. 193 v k. ú. A., zapísanú na LV č. 47, na susediaci pozemok patriaci
navrhovateľke- parcelu č. 188 a č.190 v k. ú. A., okr. Z., zapísané na LV č.233. Návrh odôvodnila tým,
že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 188 a č. 190 a z týchto parciel ona i jej právni predchodcovia
už 60 rokov používajú na prechod k poľnej ceste parcely odporcov, a to parcelu č. 248 zapísanú ešte
v pozemnej knižnej vložke a parcelu č. 193, zapísanú na LV č. 47 v k. ú. A., nakoľko sa inak nedá na

poľnú cestu z jej dvora dostať. Uviedla, že v tomto prechode odporcovia a ich právni predchodcovia
jej nikdy nebránili a nebránili v tom ani jej právnym predchodcom, preto došlo k vydržaniu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v popísanom prechode z jej nehnuteľnosti cez
nehnuteľnosti odporcov, na poľnú cestu, z ktorej je prístup na pole. Poukázala na to, že neexistuje iný
spôsob, ako by sa z jej dvora dalo ísť na pole alebo po drevo, ale odporca v 1. rade jej v tomto prechode
bráni.

Odporcovia v 1.,7.8.,9. rade nesúhlasili s návrhom, žiadali ho zamietnuť a odporcovia v 2.-6. a 10. rade,
sa k návrhu nevyjadrili.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. 233, navrhovateľka vlastní v podiele 1/1 parcelu č. 188, vo výmere 682 m2-
zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. 190, vo výmere 2 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to na

základe dedičského rozhodnutia D 501/2001 a na základe zmluvy Z 79/2002. Podľa výpisu z LV č. 47
pre k. ú. A., odporca v 1. rade je v podiele 1/1 vlastníkom parcely č. 192, vo výmere 127 m2- záhrada
a parcely č. 193, vo výmere 520 m2- zastavané plochy a nádvoria. Podľa výpisu z pozemkovej knihy
č.298 pre k. ú. A. parcela č. 248 je v spoluvlastníctve odporcov v 2. až 10.Z kópie katastrálnej mapy vyhotovenej pre parcely 189-193 v k. ú. A., vyplýva, že na parcele č.188 je
postavený dom, parcela č. 190 ako zastavaná plocha susedí s parcelami č. 191,193. Podľa vyjadrenia

Správy katastra v Z., parcela. č. 191 ešte nie je vlastnícky usporiadaná, preto je naďalej vedená v
pozemnej knižnej vložke č. 298, k. ú A. ako parcela č. 248.

Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že vlastní parcelu č. 188 a 190 v k. ú. A. a vlastní aj dom so súp.
č. 90, postavený na parcele č.188. Tieto parcely susedia s parcelou č.248 zapísanou v pozemnej knižnej

vložke a s parcelou KN č. 193, ktoré patria odporcom. Uviedla, že niekedy v 50 rokoch, ako dieťa, videla,
že jej dedo chodieval na pole s vozom cez parcely odporcov, a to asi 2 x v roku. Nevedela však uviesť,
či existovala aj nejaká konkrétna dohoda medzi jej predchodcami a predchodcami odporcov o tom, že sú
predchodcovia odporcov povinní strpieť, aby predchodcovia navrhovateľky prechádzali cez ich parcely,
koľkokrát a za akým účelom. Z jej výpovede bolo zistené, že z jej dvora sa na pole, ktoré sa nachádza
za cestou, ktorá susedí s pozemkami odporcov, dá dostať jednoduchšie, ako keby musela ísť na pole

po hlavnej ceste. Uviedla tiež, že asi v r. 2006 odporca v 1. rade prehradil svoj pozemok, teda dvor,
cez ktorý jej predkovia prechádzali na pole, čím jej znemožnil, prechod na pole a do lesa. Prechádzať
na pole cez pozemky odporcov pritom potrebuje najmä kvôli dovezeniu dreva z lesa, traktorom, čo je
2 krát do roka, a tiež na pole, keď chce zberať ovocie, nakoľko na poli má ovocné stromy. Podľa jej
výpovede, sa traktor jednoduchšie dostane do jej dvora práve cez dvor- pozemky odporcov, ako keby

musel ísť do jej dvora z hlavnej cesty, čo je zdĺhavejšie a náročnejšie. Tvrdila, že odporca v 1. rade sa jej
aj vyhrážal fyzickým napadnutím, potom, čo oplotil svoj dvor, na toto tvrdenie nenavrhla navrhovateľka
žiadne dôkazy. Z jej výpovede bolo ďalej zistené, že keď ešte žili jej rodičia, títo síce ako prví prehradili
svoj dvor- teda pozemok susediaci s dvorom- pozemkami odporcov, a to kvôli tomu, aby predchodcovia
odporcu v 1.rade nemali do ich dvora priamy prístup, ale urobili to preto, lebo im z dvora niekto bral veci,

a tiež na ich dvor prechádzali sliepky z pozemku predchodcov odporcu v 1.rade. Poukázala však na to,
že aj keď jej rodičia boli prví, kto predmetné pozemky, oplotil, nechali v plote vráta, cez ktoré sa naďalej
dalo prechádzať z ich dvora na dvor odporcu v 1. rade a opačne.

Z výpovede odporcu v 1. rade bolo zistené, že je vlastníkom parcely 193, ktorá susedí s parcelou č.191,

tá však nie je v jeho vlastníctve. Práve parcela č. 191 je však doposiaľ vedená v pozemnej knižnej vložke
ako parcela č. 248 a táto susedí priamo s dvorom navrhovateľky. Vypovedal, že na parcele 193 má dom
s dvorom, ktorý ako svoje vlastníctvo oplotil kvôli bezpečnosti. Uviedol, že navrhovateľka sa môže zo
svojho dvora dostať na poľnú cestu, a z nej na pole a do lesa, nielen cez jeho dvor, ale aj z hlavnej
cesty, ktorá sa tiež napája na poľnú cestu. Odôvodnil oplotenie svojho dvora tým, že navrhovateľka ho

rušila a obmedzovala v užívaní jeho pozemku, keď kedykoľvek prechádzala cez jeho dvor na poľnú
cestu a potom na pole. Poukázal na to, že predmetný dvor- parcela č. 193, patrila už jeho prarodičom
od roku 1937 a potom jeho rodičom, pričom títo neprehradili pozemok iba z toho dôvodu, že predtým sa
na dedine takto bežne chodilo cez susedné pozemky, pokiaľ tieto boli nad sebou a oplocovanie takýchto
pozemkov preto vtedy nebolo bežné. Až keď sa on nasťahoval do rodičovského domu, urobil oplotenie

dvora- v roku 2006, čiže postavil plot medzi svojim pozemkom a pozemkom navrhovateľky. To však
riadne riešil so starostom obce, ktorý mu oplotenie schválil, keďže je vlastníkom predmetného dvora. V
tom čase však už existoval medzi jeho dvorom a dvorom navrhovateľky plot, ktorý dali postaviť ešte jej
rodičia, preto tento starý plot odstránil a postavil tam nový. Tvrdil, sa nikdy nevyhrážal navrhovateľke
fyzickým napadnutím, ako to ona tvrdí.

Odporca v 7. rade vypovedal, že nemá vedomosť o tom, ako sú sporné pozemky vlastnícky usporiadané,
ani o tom, ako sa chodievalo cez sporné parcely, nakoľko on chodieval vždy inou cestou a potom už
býval v Čechách. Nevedel uviesť, či bola uzatvorená nejaká dohoda medzi právnymi predchodcami
navrhovateľky a právnymi predchodcami odporcov, ohľadne prechodu z pozemku navrhovateľky cez

parcely odporcov.

Odporca v 8.rade vo výpovedi uviedol, že je v priamom susedstve s navrhovateľkou a v čase, keď
predchodcovia navrhovateľky chodievali na pole zo svojho dvora cez dvor predchodcov odporcu v
1.rade, bolo v obci bežne zaužívané, že každý chodieval cez dvor každého, lebo v obci sú niektoré

pozemky nad sebou a tak sa z nich dal zjednodušiť prechod navzájom. Preto ani neexistovali žiadne
zábrany na dvoroch, ani nikto nič nikomu nemusel hovoriť, alebo vysvetľovať, prečo prechádza cez jeho
dvor. Z horného pozemku sa prešlo cez dolný pozemok na hlavnú cestu a z dolného cez horný zase
na poľnú cestu a odtiaľ na pole. Keď teda niekto potreboval prejsť na pole cez dvor iného, tak prešiel,robilo sa to bežne. To všetko však bolo v čase, keď ešte odporca bol malý. Nevedel uviesť, či v prípade
právnych predchodcov navrhovateľky a právnych predchodcov odporcov, existovala aj nejaká konkrétna
dohoda o tom, že kedy, a ako budú predchodcovia navrhovateľky prechádzať cez pozemky odporcov.

Z výpovede odporcu v 9.rade bolo zistené, že navrhovateľku pozná od detstva, ale v obci, kde
navrhovateľka býva on už dlhé roky nebýva, pretože keď mál 15 rokov, z obce odišiel. Vypovedal, že
mu nie sú známe okolnosti ohľadne toho, ako sa prechádzalo cez predmetné pozemky, či o tom bola
dohoda, pretože o tom nemá žiadne informácie.

Svedkyňa V.- matka navrhovateľky, vo výpovedi uviedla, že v roku 1947 sa vydala a začala bývať
v dome, ktorý teraz patrí navrhovateľke. Vypovedala, že jej manžel chodieval z ich dvora na pole
cez dvor, ktorý teraz patrí odporcom a v tomto prechode mu nikto nebránil. Svedkyňa nevedela,
či existovala aj nejaká dohoda o takomto prechode medzi právnymi predchodcami navrhovateľky a
právnymi predchodcami odporcov.

Svedkyňa V. vo výpovedi uviedla, že je sestrou navrhovateľky, býva vo S.. Vyjadrila sa, nevie,
či existovala nejaká dohoda medzi jej rodičmi a predchodcami odporcov, o prechode z pozemku
predchodcov navrhovateľky- cez pozemok odporcov- na pole. Z jej výpovede bolo zistené, že keď bola
malá, otec jej rozprával, že ten dvor, ktorý v súčasnosti patrí odporcovi v 1.rade, patrí do ich vlastníctva,
nie do vlastníctva predchodcov odporcu v 1. rade. Uviedla, že ako malá chodievala spolu s rodičmi a

sestrou cez pozemok odporcu v 1.rade, ktorý vtedy patril jeho rodičom a chodievali cez ten pozemok z
dôvodu, že sa z neho dalo jednoduchšie dostať na pole. Z jej výpovede bolo tiež zistené, že polia, ktoré
boli za domom odporcu v 1. rade, boli prístupné aj cez inú trasu, cez hlavnú cestu, čo je však dlhšia trasa,
lebo by sa museli obchádzať asi tri domy. Vyjadrila sa, že aj mama odporcu v 1.rade využívala zase ich
pozemok, keď sa potrebovala dostať zo svojho dvora na cestu pod ich domom, teda na hlavnú cestu,

nakoľko ich pozemky sa nachádzajú nad sebou. Vypovedala, že bolo bežné v obci, že tí susedia, ktorí
mali takto dvory nad sebou, vzájomne prechádzali cez dvor na hlavnú alebo poľnú cestu. Konkrétne jej
rodičia využívali pole, na ktoré chodievali cez dvor odporcov, pretože na poli sadili zemiaky, zeleninu,
a keďže sú tam aj stromy, hlavne čerešne, tak tam chodievali aj na zber ovocia, a aj do lesa na drevo.
Uviedla, že v súčasnosti navrhovateľka využíva pole iba na zber ovocia, a tiež potrebuje prechod cez

pozemky odporcov, kvôli dovezeniu dreva na zimu.

Svedok A., brat navrhovateľky vo výpovedi uviedol, že je bratom navrhovateľky a že už ako malý
chlapec chodieval s otcom aj so starým otcom cez predmetný pozemok odporcu v 1.rade. Povedal, že
takto chodievali bežne aj iný občania obce cez tento pozemok, pretože cez tento pozemok sa lepšie

pristupovalo na pole a do lesa, ako cez trasu po hlavnej ceste, ktorá bola dlhšia. Z jeho výpovede bolo
zistené, že sa odsťahoval z domu, v ktorom navrhovateľka býva, keď mal 15 rokov, a to kvôli škole a
potom sa oženil a býval v ČR. Keď sa potom vrátil na návštevu k mame po určitom čase, v dobe keď ešte
odporca v 1.rade býval v Z. tak pozemok bol prehradený, ale iba plotom, ktorý dali postaviť jeho rodičia,
a v ktorom boli vráta, cez ktoré sa stále dalo prechádzať navzájom cez tieto pozemky. Rodičia pritom

urobili oplotenie kvôli bezpečnosti, lebo im zmizli nejaké veci z dvora. svedok uviedol, že až neskôr, keď
sa už odporca v 1. rade presťahoval do rodičovského domu, tak zlikvidoval oplotenie, ktoré postavili
rodičia svedka a dvory prehradil úplne, už bez možnosti prechodu z dvora navrhovateľky na jeho dvor.

Súd vykonal dňa 3. 9. 2008 ohliadku sporných parciel, v prítomnosti účastníkov, ich právnych zástupcov

a svedkov- starostu obce- p. H. a svedkyne A.. Na mieste samom bolo zistené, že do dvora
navrhovateľky ( parcela č. 188) sa vchádza z hlavnej cesty a opačný koniec dvora susedí s malým
pozemkom- parcelou č. 191, patriacou doposiaľ odporcom v 2. až 10 rade, a tá je zapísaná v pozemnej
knižnej vložke, ako parcela č. 248. Z tejto parcely sa prechádza na parcelu č. 193, patriacu odporcovi v
1. rade, ktorá je oplotená. Po prechode cez parcelu- dvor odporcu v 1. rade, je prístup k bočnej ceste,

ktorá sa napája na poľnú cestu a z tej sa ide na pole a do lesa. Ďalej bolo na mieste samom zistené,
že z parcely č. 188, čiže z dvora navrhovateľky, sa na bočnú cestu a teda aj na poľnú cestu a na pole
i do lesa, možno dostať aj inak, a to cez hlavnú cestu. Na ohliadku bol starostom obce zabezpečený
veľký traktor s vlečkou. Počas ohliadky tento traktor vošiel do dvora navrhovateľky z hlavnej cesty, ktorá
sa napája na bočnú cestu a tá potom na poľnú cestu, na ktorú sa navrhovateľka potrebuje dostať.

Traktor s vlečkou sa dostal až po koniec dvora navrhovateľky a následne sa z tohto dvora dostal späť
na hlavnú cestu. Prítomná p. O. prítomná na ohliadke, uviedla, že niekedy videla, ako traktor išiel cez
dvor odporcu v 1. rade na dvor navrhovateľky, ale nevedela, či bola nejaká dohoda o tom medzi nimi.
Prítomný starosta obce p. H., na ohliadke uviedol, že aj on niekedy videl, ako traktor ide na poľnú cestuz dvora navrhovateľky cez dvor odporcu v 1. rade, nevedel, či to bola dohoda medzi nimi, pretože videl
aj to, ako traktor ide na pole z dvora navrhovateľky nie cez dvor odporcu, ale cez hlavnú cestu.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 80 pís. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V súdnej praxi je ustálený názor, podľa ktorého, na určení je naliehavý právny záujem daný vtedy, ak
by bez neho bolo ohrozené právo navrhovateľa, pričom sa má za to, že na takomto určení má naliehavý
právny záujem osoba, pre ktorú môže mať vyhovenie určovacej žalobe priaznivý dopad na jej právne
postavenie.

Podľa § 151 n odsek 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremena obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Podľa odseku 2, vecné bremena spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa..

Podľa § 151 o odsek 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremena vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva - vydržaním a ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Podľa odseku 2,

zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo
aj ďalším osobám.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak ju má
nepretržitevdržbepodobu3rokov,akideohnuteľnosť apodobu10rokov,akideonehnuteľnosť.Podľa

odseku 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva,
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb.
Podľa odseku 3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca. Podľa odseku 4, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Z citovaného uznesenia § 151o, ods. 1, veta 2 OZ, vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou spôsobu
nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so
zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho
vzťahu - v skutočnosti len domnelého - na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť

obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou
nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonnom určenú dobu nerušene
pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto dobu dobromyseľný v tom, že jeho
oprávneným vykonávateľom. Na preukázanie dobrej viery pritom nestačí len preukázanie skutočnosti,
že po istý čas nikto nebráni prechádzať cez cudzí pozemok tomu, kto sa vydržania domáha, teda že sa

toto prechádzanie tolerovalo. Vždy totiž to musí byť súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti
vlastníka pozemku - tvoriacej spolu s vykonávaným právom obsah domnelého právneho vzťahu - a
to povinnosti trpieť výkon nimi tvrdeného práva. Je preto vždy potrebné v konaní o určenie vecného
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prechodu cez nehnuteľnosť vydržaním preukázať aj to, že
navrhovateľ vykonával právo vecného bremena pre nejaký konkrétny právny dôvod. (rozhodnutie NSSR

5Cdo/39/1999).

V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou v podiele 1/1 parcely č. 188, vo výmere
682 m2- zastavané plochy a nádvoria a parcely č. 190, vo výmere 2 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
čo je preukázané z LV č. 233 pre k.ú. A. a odporca v 1.rade je podľa LV č. 47 v k.ú. A. - v podiele 1/1

vlastníkom parcely č. 192, vo výmere 127 m2- záhrada a parcely č. 193, vo výmere 520 m2- zastavané
plochy a nádvoria, pričom odporcovia v 2.-10.rade sú preukázateľne - podľa výpisu z pozemkovej knihy
č.298 pre k. ú. A., spoluvlastníkmi parcely č. 248. Bolo tiež preukázané, že právni predchodcovia
navrhovateľky prechádzali približne od 50.rokov 20.storočia zo svojho pozemku - vyššie spomenutejparcely č. 188 a parcely č. 190, cez pozemky odporcov - teda parcelu č. 192 a č. 193, cez ktorú sa
potrebovali dostať na poľnú cestu vedúcu k poliam, ktoré obrábali a tiež do lesa odkiaľ si vozili drevo.
Navrhovateľka v tomto konaní tvrdila, že takto jej právni predchodcovia vydržali právo zodpovedajúce

vecnému bremenu prechodu cez spomínané parcely odporcov na uvedenú poľnú cestu, a že aj ona až
doroku2006taktocezuvedenéparcelyprechádzalanapoleapodrevodolesa.Nevedelavšakotom,na
základe čoho takto jej predkovia prechádzali cez predmetné pozemky, či to bolo podľa nejakej dohody,
ktorou by boli predkovia odporcov povinní strpieť takýto prechod. Bolo síce preukázané, že od roku
2006 už nemala navrhovateľka možnosť takéhoto prechodu, nakoľko odporca v 1.rade oplotil svoj dvor -

parceluč.193ač.192,atýmznemožnilnavrhovateľkeprechádzaťceztietoparcely,akoajcezparceluč.
248 pozemkovej knihy č. 298 v spoluvlastníctve odporcov 2.-10.rade. Odporca v 1.rade túto skutočnosť
nepopieral, ale tvrdil, že oplotil iba svoj dvor, aby tak chránil svoj majetok a tvrdil tiež, že neexistovala
žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami navrhovateľky a jeho právnymi predchodcami a ani
dohodamedzinímanavrhovateľkouotom,žebyjehoprávnipredchodcoviaalebo on,bolipovinnístrpieť
právnym predchodcom navrhovateľky a navrhovateľke, prechod cez svoje parcely č. 192 a č. 193, a

tiež z výpovedí odporcov 1., 7., 8., 9., bolo zistené, že o žiadnej takejto dohode nevedia. Z výpovedí
odporcov však bolo zistené, že v období, kedy predkovia navrhovateľky prechádzali cez pozemky ich
predchodcov, bolo v obci bežne zaužívané, že ktokoľvek a kedykoľvek prechádzal cez dvor svojho
suseda- vlastníka horného pozemku, keďže ide o pozemky, ktoré sú nad sebou, a že takto si susedia
pomáhali a skracovali si cestu- buď dolní susedia na pole, alebo opačne, horní susedia na hlavnú cestu.

Tiež bolo zistené, že v tej dobe sa v obci takéto pozemky- dvory, ani neoplocovali a až neskôr si každý
začal oplocovať svoj pozemok. Tieto tvrdenia odporcov potvrdili svedkovia p. F. ( sestra navrhovateľky),
p. H. ( starosta obce),p. A. ( brat navrhovateľky), z výpovedí ktorých bolo zistené, že síce vedia o tom, že
predchodcovianavrhovateľkynapoleadolesaprechádzalicezdvorpredchodcovodporcov,alezároveň
bolo zistené z ich výpovedí aj to, že takto cez dvor odporcov a aj cez iné dvory v obci , prechádzal

ktokoľvek a kedykoľvek, kto ako potreboval, teda zhora na hlavnú cestu alebo zdola na poľnú cestu. Z
výpovedí svedkov tiež bolo preukázané, že sa takto v obci bežne prechádzalo cez pozemky umiestnené
nad sebou , nakoľko sa niekedy dvory v obci neoplocovali, a až neskôr si v obci ľudia svoje pozemky
oplotili. Ani jeden zo svedkov- p. H. však nevedeli o tom, žeby bola existovala nejaká dohoda medzi
predkami navrhovateľky a predkami odporcov, z ktorej by vyplývala konkrétna povinnosť pre odporcov

( ich predchodcov) strpieť prechádzanie predchodcov navrhovateľky cez predmetné pozemky odporcov,
a teda tomu zodpovedajúce konkrétne oprávnenie takéhoto prechodu pre predchodcov navrhovateľky
a navrhovateľku. Z výpovede samotnej navrhovateľky ako aj z výpovede odporcu v 1. rade a svedka
H. bolo pritom preukázané, že rodičia navrhovateľky- ako prví- oplotili svoj dvor, susediaci s dvorom
odporcu v 1. rade a s pozemkami odporcov 2. až 10., lebo si tak chceli chrániť svoj majetok. V oplotení

nechali vráta s možnosťou prechodu. Až následne odporca v 1. rade urobil nový plot, ale už bez
možnosti prechodu na ich pozemok a opačne. V zmysle citovaného uznesenia § 151o, ods. 1, veta 2
OZ, je nevyhnutnou podmienkou spôsobu nadobudnutia vecného bremena predovšetkým existencia
právneho dôvodu, z ktorého by mohli predchodcovia navrhovateľky a navrhovateľka- so zreteľom na
všetky okolnosti- objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že im patrí právo predmetného prechodu

cez pozemky odporcov ( ich predchodcov), spôsobilé byť obsahom vecného bremena, a že na druhej
strane odporcovia ( ich predchodcovia) sú povinní strpieť výkon tohto práva. V tomto prípade sa však
navrhovateľka pri preukazovaní tohto právneho dôvodu, od ktorého odvodzuje svoje právo prechodu cez
pozemky odporcov, dostala do dôkaznej núdze a existenciu takéhoto právneho dôvodu v tomto konaní
nepreukázala. Teda aj napriek tomu, že po zákonom stanovenú dobu 10 rokov, potrebnú na vydržanie

takéhotovecnéhopráva(tedaasiod50rokovminuléhostoročiaaždor.2006),navrhovateľkaajejprávni
predchodcovia nerušene prechádzali cez pozemky odporcov, nebola preukázaná ich dobromyseľnosť
v tom, že im tento prechod patrí na základe nejakej konkrétnej dohody uzavretej s predchodcami
odporcov. V zmysle ustálenej judikatúry- citovanej vyššie- totiž na preukázanie dobrej viery nestačí
navrhovateľke len preukázanie skutočnosti, že po istý čas jej nikto nebránil jej a ani jej predchodcom-

prechádzaťcezcudzípozemok-čižeparcelyodporcov,tedažesaimtoto prechádzanietolerovalo,aleje
potrebné, aby súčasne preukázala aj existenciu právnej povinnosti vlastníka pozemku - teda odporcov
( ich predchodcov), vyplývajúcu z konkrétnej dohody, a to povinnosť trpieť výkon ňou tvrdeného práva.
Naopak, bolo preukázané z výpovedí účastníkov a svedkov, že taký prechod, aký robili predchodcovia
navrhovateľky a navrhovateľka cez pozemky odporcov, bol v obci, kde navrhovateľka býva, bežne

zaužívaný medzi všetkými susedmi a obyvateľmi obce, bol tolerovaný, a susedia si navzájom takto
pomáhali a umožňovali, aby tí, ktorí bývali na dolnom pozemku, sa dostali cez horný pozemok suseda,
na poľnú cestu, a naopak, aby sused z horného pozemku prešiel cez pozemok dolného suseda na
hlavnú cestu. Za uvedeného stavu, keďže navrhovateľka nepreukázala existenciu právneho dôvodu, odktorého si odvodzuje svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, čo je zároveň hlavná podmienka
pre vydržanie takéhoto vecného práva, súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 150 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo v časti priznať. V tomto
prípade súd úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania od navrhovateľky z dôvodu, že
prihliadal na osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky a na okolnosti, ktoré ju viedli k
uplatneniu svojho práva na súde. Navrhovateľka je dôchodkyňa a iný príjem nemá, preto zaplatenie

náhrady trov konania pre odporcov by na jej strane zhoršilo podstatným spôsobom jej finančnú a tým
aj sociálnu situáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.