Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/151/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219534
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7209219534.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa Ing. A. E.,

H.. XX.X.XXXX, C. C. XX, E. právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so
sídlom Braniskova 7, Košice proti odporkyni Z.. Z. E., Q.. E., H.. XX.X.XXXX, C. C. XX, E. právnej
zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 46, Košice v konaní
o vyporiadanie BSM takto

r o z h o d o l :

Z majetku patriaceho do BSM účastníkov do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje hnuteľný majetok:
talianska zostava 4-dverová skriňa, 2 ks nočné stolíky, posteľ spolu v hodnote 1.315,- eur, garníž v
hodnote 23,- eur, záclona v hodnote 23,- eur, plyšové koberce - 3 ks spolu v hodnote 25,- eur, luster

a nočné lampy 2ks spolu v hodnote 60,- eur, umelý kvet v hodnote 32,- eur, obývacia stena Verona
s osvetlením višňa v hodnote 780,- eur, sedacia súprava 3G 1+1 v hodnote 1.000,- eur, stôl Raduz v
hodnote 162,- eur, luster plus náladová lampa spolu v hodnote 120,- eur, garníž v hodnote 23,- eur,
záclona v hodnote 42,- eur, maľba sv. Františka v hodnote 75,- eur, zostava Malgosia v hodnote 760,-
eur, nočný stolík v hodnote 40,- eur, váľanda v hodnote 96,- eur, luster v hodnote 33,- eur, polička plus
náladová lampa v hodnote 50,- eur, koberec plus stolička spolu v hodnote 132,- eur, sektorový nábytok
XXL (1 x polička, 1 x rohová komoda, uzavretá 1 x skriňa, 1 x písací stôl) spolu v hodnote 860,- eur,

koberec plus kobercová podložka spolu v hodnote 100,- eur, rozťahovacie kreslo v hodnote 130,- eur,
váľanda v hodnote 96,- eur, luster plus dve nástenné svietidlá spolu v hodnote 40,- eur, rohová sedacia
súprava plus stôl kuchynský spolu v hodnote 130,- eur, automatická práčka Zanussi v hodnote 280,-
eur, všetko spolu v hodnote 6.404,- eur.

Na podiel žalobcu započítava hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve P. E.P. k bytu
nachádzajúcemu sa N. E. H. C. V.. Č.. XX v sume 72.800,- eur.

Žalovaná je povinný zaplatiť P.. Ľ.R. E. pôžičku v sume 3.320,- eur do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 16.967,- do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II, žalobca sumu 1.334,905 eur
a žalovaná sumu 1.264,905 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 7.9.2009 domáhal vyporiadania BSM tak, že veci
patriace do BSM prikázal odporkyni taliansku zostavu návrh 1 odsek a veci patriacich do BSM prikázal
navrhovateľovidovýlučnéhovlastníctvaobraz-maľbusmotívomSv.Františka.Zároveňžiadal,abybola

určená povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.976,15 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržala odporkyňa vo väčšom
rozsahu. Náhradu trov konania žiadal účastníkom nepriznať.
Zároveň žiadal zrušiť právo k spoločnému nájmu k 4-izbovému družstevnému bytu Č.. XX, H. K. N. E.
H. C.G. V.. Č.. XX a žiadal určiť, že byt bude ďalej užívať ako nájomca navrhovateľ.

Uznesením č.k. 45C/151/2009-59 Okresný súd Košice II konanie o zrušenie spoločného nájmu
družstevného bytu Č.. XX, H. K. N. E., H. V.. C. XX vylúčil na samostatné konanie. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2010.

V konaní vedenom pod sp. zn. 45C/120/2010 Okresný súd Košice II zrušil spoločný nájom účastníkov

konania k predmetnému družstevnému bytu a za výlučného nájomcu a výlučného člena určil
navrhovateľa, pričom odporkyňa bola povinná vypratať predmetný byt do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku bez práva na bytovú náhradu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2010.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.1.2010 vo vzťahu k vyporiadaniu

BSM uviedla, že nesúhlasí s obsahom vecí patriacich do spoločného majetku, ako ani s tým, komu majú
byť uvedené veci prikázané do výlučného vlastníctva a taktiež nesúhlasila s uvedenými zostatkovými
hodnotami jednotlivých vecí. Predložila zoznam hnuteľných vecí doplnený o hnuteľné veci, ktoré
neuviedol navrhovateľ a upresnila nadobúdacie ceny jednotlivých hnuteľných vecí, ako aj navrhovanú
zostatkovú cenu a rok nadobudnutia. Žiadala, aby súd pri vyporiadaní spoločne nadobudnutých

hnuteľných vecí prihliadol na zásady vyporiadania podľa § 150 OZ, predovšetkým na to, ktorí z
účastníkov sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, pričom uviedla, že aj napriek
spoločnému hospodáreniu sa o prevažnú časť hnuteľných vecí zaslúžila ona, keďže navrhovateľove
finančné možnosti nestačili pokryť bežný chod domácnosti a neboli dostatočné na ostatné veci, ako
je rekonštrukcia bytu, nová kuchynská linka so spotrebičmi, výmena nábytku za nový atď. Uviedla, že

prevažná časť hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva bola zakúpená výlučne z jej
finančných zdrojov a z peňazí, ktoré si požičala od staršieho brata M.. P.. Z. E. v sume 50.000,- Sk, ďalej
od mladšieho brata Ľ. E. v sume 150.000,- Sk, jej rodičov P.. B.T. B. E. E. v sume 50.000,- Sk. Ďalej
boli zapožičané a odporkyňou vrátené finančné prostriedky od navrhovateľovho brata Z.. S. E. v sume
30.000,- Sk, navrhovateľovej sestry Q. R.B. v sume 30.000,- Sk a navrhovateľových rodičov S. B. Z.

E. v sume 50.000,- Sk, pričom tieto prostriedky boli zapožičané a odporkyňou vrátené v období rokov
1998 až 2003. Po rozvode manželstva odporkyni ostal dlh voči jej bratovi Ing. Ľ. E. v sume 100.000,-
Sk titulom pôžičky v roku 2003 na nové zariadenie do obývacej izby.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi, obsahom spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/120/2010, znaleckým
posudkom znalkyne Ing. G. D.Í. a výsluchmi svedkov a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo bolo uzavreté dňa 8.8.1992 a bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.10.2006 č.k. 10C/419/2004-415, ktorý rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2006. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.
45C/120/2010 vyplýva, že rozsudkom č.k. 45C/120/2010-36 zo dňa 9.11.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.12.2010 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému
bytu nachádzajúcemu sa N. E. H. C. V.. Č.. XX, Č. C. XX, pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a
príslušenstva a za výlučného nájomcu a člena Stavebného bytového družstva P., E. súd určil žalobcu.

Žalovanábolapovinnávyprataťpredmetnýbytdo30dníodprávoplatnostirozsudkubezprávanabytovú
náhradu.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa Ing. G. D. v znaleckom posudku č. 6/2011
v závere uviedla, že trhová hodnota nehnuteľnosti a to 4-izbového družstevného C. Č.. XX, X. M. H.

C. XX N. E., ku dňu vypracovania znaleckého posudku zo zohľadnením stavebno-technického stavu ku
dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 13.12.2006 a po odpočítaní zostatkovej hodnoty
členského podielu k družstevnému bytu je 72.800,- eur.Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 11.4.2011 oznámila, že zo závermi znaleckého
posudku č. 6/2011 súhlasí.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011

uviedol, že nenamieta závery znaleckého dokazovania a súhlasí s tým, aby zostatková hodnota
predmetnej nehnuteľnosti bola stanovená tak, ako to určila znalkyňa v znaleckom posudku v sume
72.800,- eur.

S poukazom na tú skutočnosť, že pri vyporiadavání BSM je potrebné, aby súd ako prvé zistil okruh veci

patriacich do BSM, súd ako prvé zameral dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti, pričom na základe
súhlasných vyjadrení účastníkov konania súd dospel k záveru, že do masy BSM patria zo spálne položka
č. 1 talianska zostava 4-dverová skriňa a 2 ks nočné stolíky, posteľ, položka č. 2 garniž, položka č. 3
záclona, položka č. 4 plyšové koberce 3 ks, položka č. 5 luster a nočné lampy 2ks, položka č. 6 umelý
kvet. Z obývačky do masy BSM patrí položka č. 7 obývacia stena Verona s osvetlením višňa, položka
č. 8 sedacia súprava 3+1+1, položka č. 9 stôl, položka č. 10 luster + náladová lampa, položka č. 11

garniž, položka č. 12 záclona, položka č. 13 maľba sv. Františka. Z detskej izby položka č. 14 zostava
Malgofia, položka č. 15 nočný stolík, položka č. 16 váľanda, položka č. 17 luster, položka č. 18 polička +
náladová lampa, položka č. 19 koberec + stolička. Z druhej detskej izby položka č. 20 sektorový nábytok
XXL, ktorý pozostáva z viacerých sektorových zložiek: jedna rohová skriňa, jedna komoda poličková,
jedna komoda uzatvorená, jedna presklená skriňa, jeden písací stôl, položka č. 21 koberec + kobercová

podložka, položka č. 22 rozťahovacie kreslo, položka č. 23 váľanda, položka č. 24 luster. Z kuchyne
žiadali zaradiť položku č. 26 rohovú sedaciu súpravu + stôl, položka č. 27 automatická práčka Zanusi.
Účastníci zhodne uviedli, že nežiadajú zaradiť do masy BSM kuchynskú linku, ktorá bola vyrábaná na
mieru a je zabudovaná v byte a u položiek pôvodne označených pod bodom 25 - zabudované spotrebiče
(teplovzdušná rúra a varná doska, nerezový dres, batérie a halogénové osvetlenie navrhli zisťovať u

znalkyne, či v cene bytu boli zohľadnené aj tieto spotrebiče). Zhodne predniesli, že nežiadajú zaradiť
položky č. 28 a 29, nakoľko sa jedná o staré spotrebiče, ktoré majú nulovú hodnotu. Následne sa
účastníci zhodli vo svojich tvrdeniach aj v tom, že položku č. 25, čiže zabudované elektrospotrebiče tak,
ako sú vyššie uvedené, navrhli vyškrtnúť z masy patriacich do BSM, keďže sú tiež pevne zabudované
v byte.

Účastníci sa následne zhodli aj na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí a to tak, že položka č. 1
talianska zostava má zostatkovú hodnotu 1.315,- eur, položka č. 2 garniž - 23,- eur, položka č. 3 záclona
- 23,- eur, položka č. 4 3 ks plyšové koberce - 25,- eur, položka č. 5 luster a nočné lampy 2 ks v
hodnote - 60 eur, položka č. 6 umelý kvet - 32,- eur, položka č. 7 obývacia stena Verona s osvetlením má

zostatkovú hodnotu - 780,- eur, položka č. 8 sedacia súprava 3G+1+1 má hodnotu 1.000,- eur, položka
č. 9 stôl Radúz - 162,- eur, položka č. 10 luster + náladová lampa - 120,- eur, položka č. 11 - 23 eur,
položka č. 12 záclona - 42,- eur, položka č. 13 - maľby sv. Františka - 75,- eur, položka č. 14 - zostava
Malgosia - 760,- eur, položka č. 15 nočný stolík - 40,- eur, položka č. 16 váľanda - 96,- eur, položka č.
17 luster - 33,- eur, položka č. 18 polička + náladová lampa spolu v hodnote - 50,- eur, položka č. 19

koberec + stolička spolu v hodnote 132,- eur, položka č. 20 sektorový nábytok 21 - 860,- eur, položka č.
21 koberec - + kobercová podložka - 100,- eur, položka č. 22 - 130,- eur, položka č. 23 váľanda - 96,-
eur, položka č. 24 luster + 2 nástenné svietidlá - 40,- eur, položka č. 26 rohová sedacia súprava + stôl
- 130,- eur a položka č. 27 automatická práčka Zanusi - 280,- eur.

Vo vzťahu k členskému podielu k družstevnému bytu účastníci zhodne uviedli, že vzhľadom na
rozhodnutieOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.45C/120/2010,kdezavýlučnéhonájomcuačlenadružstva
bol určený žalobca navrhli hodnotu členského podielu pripočítať v jeho prospech.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011 vo vzťahu k určeniu

jednotlivých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov konania navrhol, aby do
jeho výlučného vlastníctva boli určené položky č. 7 až 24, kde sa jedná o položky, ktoré sa nachádzajú
v obývačke a oboch detských izbách a do výlučného vlastníctva odporkyne navrhol určiť položky č. 1 až
6 a položky č. 26 a 27 (rohová sedacia súprava+stôl, automatická práčka a položky, ktoré sú v spálni).

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011 navrhla všetky
hnuteľné veci určiť do výlučného vlastníctva žalobcu.Potom, ako sa súd zaoberal jednotlivými hnuteľnými vecami, určením ich zostatkových hodnôt a otázkou
komu jednotlivé veci určiť do výlučného vlastníctva a potom, ako bola zistená zostatková hodnota
členského podielu v bytovom družstve, súd zameral dokazovanie aj na zistenie spôsobu akým bol

nadobudnutý predmetný byt, najmä s poukazom na tvrdenia navrhovateľa, ktorý uvádzal, že tento byt
bol odkúpený v roku 1998 za sumu 900.000,- Sk, pričom časť tejto sumy vo výške 680.000,- Sk bola
použitá z prostriedkov výlučne patriacich žalobcovi. Tieto prostriedky získal potom, čo odpredal byt
nachádzajúci sa N. E., H. S. V.. X, ktorého bol spoluvlastníkom spolu so svojim bratom, pričom brat mu
svoju časť daroval. Navrhovateľ ďalej uviedol, že keďže predmetný byt bol kupovaný za 900.000,- Sk

a on disponoval prostriedkami vo výške 680.000,- Sk z vyššie uvedeného zdroja, rozdiel medzi týmito
cenami činil 220.000,- Sk. Časť tejto sumy vo výške 70.000,- Sk uhradila matka žalobcu a z jej strany sa
jednalo o dar, ktorý poskytla žalobcovi. Vo vzťahu k zvyšnej sume 150.000,- Sk sa navrhovateľ nevedel
vyjadriť, časť bola uhradená z ušetrených prostriedkov manželov.
Zároveň navrhoval zohľadniť aj ďalšie jeho výlučné prostriedky a to na rekonštrukciu predmetného bytu
vykonanú bezprostredne po jeho zakúpení vo výške 82.000,- Sk, kde sa rovnako jednalo o dar zo strany

jeho matky. Nevedel sa presne vyjadriť aká bola celková hodnota vykonaných rekonštrukčných prác a
použitého materiálu a akú časť prostriedkov poskytla presne jeho matka.

Odporkyňa navrhla zahrnúť do BSM aj pasívum a to pôžičku, ktorú si účastníci zobrali za trvania
manželstva od jej brata P.. Ľ. E. v roku 2003 v sume 100.000,- Sk za účelom zariadenia obývacej izby,

pričom ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva a zániku BSM zostatok tejto pôžičky činil 100.000,- Sk.
Zároveň potvrdila, že určité prostriedky boli účastníkom konania poskytnuté aj od matky navrhovateľa,
nejednalo sa však o dar, ale o pôžičku, ktorú následne odporkyňa vracala z mesačných splátkach po
5.000,- Sk.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu 12.3.2012 odporkyňa vo vzťahu k pasívam (pôžičkám)
uviedla, že v rámci vyporiadania BSM navrhuje vyporiadať pôžičku od jej brata Ing. Ľ. E., ktorú za
trvania manželstva v roku 2003 účastníci zobrali vo výške 100.000,- Sk (2.320,- eur), ktoré prostriedky
neboli doposiaľ bratovi vrátené, pričom uviedla, že existenciu tejto pôžičky potvrdil aj navrhovateľ na
pojednávaní konanom dňa 23.8.2011. Zároveň uviedla, že všetky ostatné pôžičky, ktoré si manželia za

trvania manželstva zobrali, boli za trvania manželstva vrátené.
Zároveň uviedla, že ona nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľova matka darovala finančné
prostriedky na úhradu doplatku kúpnej ceny za byt na C. V.. N. E., ale mala vedomosť o finančnej
pôžičke vo výške 70.000,- Sk, ktorú im matka navrhovateľa za trvania manželstva poskytla, avšak tieto
prostriedky jej boli v celosti vrátané v mesačných splátkach po 5.000,- Sk. Zároveň poprela tvrdenie

navrhovateľa o dare finančných prostriedkov vo výške 82.000,- Sk od jeho matky, ktoré mali byť použité
na rekonštrukciu bytu, resp. vybavenie kuchyne.
K finančným prostriedkom, z ktorých mal byť nadobudnutý byt H., zakúpený za sumu 900.000,- Sk
uviedla, že časť finančných prostriedkov vo výške 340.000,- Sk získali predajom spoluvlastníckeho
podielu jednej polovice z celku na byte Č.. XX H. S. V.. N. E., ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve

navrhovateľa a jeho brata, avšak zo zohľadnením tejto čiastky v prospech navrhovateľa pri vyporiadaní
BSM nesúhlasila z dôvodu, že navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice
z celku na tomto byte rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu zo dňa 13.1.1997, t.j. za trvania
manželstva, a preto spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti, ako aj finančné prostriedky získané z
jeho predaja podľa názoru odporkyne patria do BSM. Ďalej uviedla, že časť finančných prostriedkov vo

výške 130.000,- Sk do sumy bytu doložila ona z finančných prostriedkov, ktoré jej za trvania manželstva
darovali jej rodičia Ing. B. E. B. E. E. a navrhla tieto finančné prostriedky pri vyporiadaní BSM zohľadniť.
Potvrdila, že časťou finančných prostriedkov disponoval navrhovateľ, nevedela však uviesť, v akej
výške, ani či ich mal našetrené za trvania manželstva. Poprela však vedomosť o darovaní finančných
prostriedkov navrhovateľovi od jeho brata MVDr. S. E.. Zvyšné finančné prostriedky na financovanie

kúpy a rekonštrukcie bytu si požičali od rodinných príslušníkov a pôžičky boli za trvania manželstva
postupne vrátené, okrem jednej od jej brata.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 2.10.2012 uviedol, že družstevný
byt na S. nadobudli spolu s bratom na základe dohody o prevode členských práv a povinností

od predchádzajúcich členov a neskôr tento byt spoločne odpredali za sumu 680.000,- Sk v roku
1998. Uviedol, že každý z bratov titulom svojho podielu nadobudol 340.000,- Sk, avšak jeho brat mu
bezprostredne čiastku 340.000,- Sk daroval, preto navrhovateľ celú čiastku 680.000,- Sk použil pri
zakúpení bytu nachádzajúceho sa v E. H. C. XX, ktorý bol zakúpený za 900.000,- Sk. Na doplatenie boloešte potrebné doložiť 220.000,- Sk, z čoho 70.000,- Sk poskytol on z prostriedkov, ktoré mu darovala
matka tak, ako to vyplýva z čestného prehlásenia, ktoré predložil súdu a zvyšnú čiastku 150.000,-
Sk doplatili z prostriedkov, ktoré si spoločne našetrili za trvania manželstva, resp. nejakú časť, ktorú

presne špecifikovať nevedel aj z iných zdrojov. Ďalej uvádzal, že byt bolo potrebné rekonštruovať
s tým, že hodnota rekonštrukcie bola vyššia, avšak čiastku vo výške 25.000,- Sk na rekonštrukciu
poskytla - darovala jeho mama jemu osobne a zároveň mu darovala aj čiastku 82.000,- Sk na zakúpenie
kuchynskej linky so spotrebičmi.
K pôžičke, na ktorú poukazovala odporkyňa od jej brata P.. Ľ. E. navrhovateľ uviedol, že v roku 2003 si

od neho zobrali pôžičku vo výške 100.000,- Sk, avšak túto pôžičku mu splácali pravidelne v mesačných
splátkach po 5.000,- Sk a podľa jeho názoru jej už celá pôžička splatená. Navrhovateľ zotrval na svojom
tvrdení, že čiastku 70.000,- Sk, ktorú mu matka darovala pri zakúpení bytu jej nikdy nevracali, pretože sa
jednalo o dar. Poprel, žeby mal vedomosť o tom, žeby akýkoľvek finančný dar bol poskytnutý odporkyni
za trvania manželstva.
Kužívaniuhnuteľnýchvecíporozvodenavrhovateľuviedol,žeodrozvodudoprávoplatnostirozhodnutia

o zrušení spoločného členstva hnuteľné veci užívala odporkyňa a od právoplatnosti rozhodnutia o
zrušení spoločného členstva tieto hnuteľné veci užíva on spolu s deťmi.

Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 2.10.2012 vo svojej výpovedi uviedla, že pri kúpe bytu na
C. V.. bola použitá suma 680.000,- Sk z predaja bytu na S. V.. N. E., pričom však nevedela uviesť,

akým spôsobom boli vysporiadané vzájomné práva medzi bratmi a čiastku 130.000,- Sk doložila ona z
prostriedkov, ktoré jej darovali jej rodičia v rokoch 1994-1996, teda v období, kedy nežili s navrhovateľom
v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že sumu 70.000,- Sk potrebnú na úhradu kúpnej ceny poskytla
navrhovateľova matka, avšak nejednalo sa o dar, ale o pôžičku, ktorú jej postupne v 5.000,- Sk
splátkach vrátili. Poslednú čiastku 20.000,- Sk potrebnú na doplatenie kúpnej ceny použili z finančných

prostriedkov, ktoré si spoločne za trvania manželstva našetrili.
K rekonštrukčným prácam vykonaným na byte, odporkyňa uviedla, že ich hodnota činila 150.000,- až
180.000,- Sk, ktoré prostriedky zabezpečila výlučne ona a to zapožičaním od jednotlivých členom rodiny.
Opakovane poukázala na pôžičku od brata S. E. vo výške 30.000,- Sk, sestry navrhovateľa vo výške
30.000,- Sk, od brata odporkyne Ľ. E. vo výške 50.000,- Sk a od druhého brata Z. E. vo výške 50.000,-

Sk. Taktiež si požičala 50.000,- Sk od svojich rodičov, z ktorej pôžičky im vrátila iba 20.000,- Sk a
zvyšok 30.000,- Sk jej rodičia odpustili. Všetky ostatné vyššie uvedené pôžičky boli vrátené. S. E.B. boli
prostriedkyvracanépostupnevsplátkachpo5.000,-Sk,vyplácanévhotovosti,rovnakoajsestre,bratovi
Ľ. bola pôžička vo výške 50.000,- Sk splatená v celosti, rovnako aj bratovi Z. a to tým spôsobom, že
najprv jednotlivé čiastky šetrila a následne im celú sumu vrátila. Pôžička od brata Ľ. vo výške 10.000,-

Sk zobraná v roku 2003 bola odlišná od vyššie uvedených pôžičiek.

Z. E., matka navrhovateľa v čestnom prehlásení dňa 26.8.2011 vyhlásila, že svojmu synovi dala v
hotovostisumu70.000,-SknazískaniebytunaC.V..,pričomtoboldarrodičovsvojmusynovi.Potommu
ešte darovali peniaze v sume 25.000,- Sk na rekonštrukčné práce a čiastku 82.000,- Sk na kuchynskú

linku so spotrebičmi. Bolo to v rokoch 1998 až 1999. Jednalo sa o dar, ktorý nežiadali vrátiť.

Svedok Ing. Ľ.V. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je bratom odporkyne, pričom potvrdil, že
koncom 90-tich rokov požičal svojej sestre čiastku 50.000,- Sk, ktorú mu v celosti vrátila a neskôr v
roku 2002-2003 jej požičal sumu 100.000,- Sk, ktorá mala byť použitá na zariadenie bytu a túto čiastku

mu sestra doposiaľ nevrátila. Z jeho strany účastníkom konania neboli poskytnuté žiadne finančné
prostriedky, ani ako dar, ani ako pôžička. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby jeho
rodičia alebo brat poskytli nejaké finančné prostriedky, či už formou daru, alebo pôžičky účastníkom
konania. Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, že sestra mu pôžičku 50.000,- Sk vrátila v splátkach,
určite to nebolo naraz.

Svedok MVDr. S. E., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je bratom navrhovateľa, pričom vo vzťahu
k bytu na S.X. V.. N. E. uviedol, že najprv bol nájomcom bol nájomcom a členom družstva iba on sám,
neskôr boli nájomcami spoločne s bratom a spoločne tento byt odkúpili do vlastníctva. Neskôr ho
spoločne predali za sumu, ktorú nevedel presne uviesť, bolo to približne 600.000,- Sk, pričom on sa

svojej čiastky zriekol, keďže jemu pripadajúcu polovicu daroval bratovi. Uviedol, že žiaden iný dar, ani
pôžičku bratovi neposkytol. Potvrdil, že mal nejakú vedomosť o tom, že nejaká pôžička boli poskytnutá
manželom zo strany odporkyne a jej rodiny a to od jej brata P.. Ľ. E., nevedel však uviesť, v akej
výške, ani načo bolo použitá. Mal vedomosť o tom, že bola splácaná v splátkach po 5.000,- Sk. Svedokďalej potvrdil, že mal vedomosť o tom, že zo strany ich rodičov bol poskytnutý bratovi finančný dar,
pozostávajúci z viacerých čiastok, spolu v sume približne 170.000,- Sk, ktoré prostriedky boli použité
na prerábanie bytu.

Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2013 na výzvu súdu aby odstránil rozpor, ktorý vznikol medzi
obsahom jeho výpovede a obsahom výpovede navrhovateľa vo vzťahu k forme vyplatenia kúpnej ceny
za byt H. S. V.. N. E., resp. v súvislosti s darovaním prostriedkov, ktoré boli získané z odpredaja tohto
bytu, uviedol veľmi krátko a jednoznačne, že každý z bratov, teda on aj navrhovateľ pri predaji bytu

dostali jednu polovicu kúpnej ceny a bezprostredne po odovzdaní finančných prostriedkov celú túto na
svedka pripadajúcu čiastku daroval bratovi, teda navrhovateľovi.

P.. B. E. B. E. E. v čestnom prehlásení svojimi podpismi potvrdili, že svojej dcére Z.. Z. E. v roku
1998 zapožičali sumu 50.000,- Sk za účelom stavebných úprav a zariadenie bytu na C. V.. Č.. XX N.

E.. Zároveň potvrdili, že uvedenú sumu im dcéra vrátila v splátkach, pričom posledná splátka bola v
decembri 2002.
Vo vzťahu k uvedenému čestnému prehláseniu navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že rozpor medzi
uvedeným čestným prehlásením, kde rodičia potvrdili, že im vrátila čiastku 50.000,- Sk a jej tvrdením, že
rodičom vrátila z požičanej čiastky iba sumu 20.000,- Sk a zvyšných 30.000,- Sk jej rodičia odpustili, bol

spôsobený tým, že toto prehlásenie písala ona a rodičia ho len vlastnoručne podpísali, keďže súhlasili
s jej obsahom a ona mala na mysli, že táto pôžička už je ukončená a neuvedomila si, že nebola celá
čiastka vrátená, pretože to bolo veľmi dávno.

Svedok S. E.Č., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou darovali navrhovateľovi

70.000,- Sk, na kúpu bytu na C. V.. a ďalej darovali čiastku 25.000,- Sk v čase, keď byt už kúpený a
účastníci ho začali rekonštruovať. Neskôr na kuchynskú linku dali 82.000,- Sk. Jednalo sa o dar, neboli
to pôžičky a tieto financie nikdy neboli vrátené.
Svedok uviedol, že nemá vedomosť o iných daroch alebo pôžičkách zo strany iných príbuzných, ktoré
by mali byť poskytnuté účastníkom konania. Svedok uviedol, že poskytnuté prostriedky boli ako dar

poskytnuté synovi a neveste na ich spoločný byt, avšak následne uviedol, že sa pomýlil, že tieto
prostriedky boli výlučne darované výlučne synovi tak, ako je to uvedené aj v čestnom prehlásení, ktoré
vyhotovovala jeho manželka zrejme v práci. Následne potom, ako to doma konzultovali.

Svedkyňa Q.Á. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je sestrou navrhovateľa, pričom potvrdila,

že bratovi požičala čiastku 30.000,- Sk, ktorá bola použitá na prestavbu bytu. Táto pôžička jej bola
v splátkach už v celosti splatená. Okrem tejto pôžičky bratovi ani jeho manželke neposkytla žiadnu
inú pôžičku, ani žiaden iný dar. O iných pôžičkách nemala vedomosť, potvrdila iba tú skutočnosť, že
kuchynskúlinkufinancovali ichrodičia(rodičianavrhovateľa).Oinýchdarochzostranyinýchpríbuzných
nemala vedomosť. Poprela, žeby jej pôžičku vracala postupne švagriná v čiastkách po 5.000,- Sk, keďže

jednotlivé splátky jej vyplácal vždy iba brat.

Svedok Z. E. vo svojej výpovedi uviedol, že bratom odporkyne, pričom približne na jeseň v roku 1998
požičal svojej sestre 50.000,- Sk s tým, že dohoda bola taká, že nemusí pôžičku vrátiť postupne, ale
vrátila mu ju v celosti v roku 2001. Iné pôžičky ani dary sestre ani účastníkom konania neposkytol.

Svedok uviedol, že má vedomosť, že na rekonštrukciu bytu bola potrebná väčšia finančná čiastka, a
preto si jeho sestra požičala aj od iných príbuzných a to od brata a ich rodičov, nevedel však uviesť
presné sumy, ani kedy boli vrátené.

Svedkyňa E.Á. E., vo svojej výpovedi uviedla, že je matkou odporkyne, pričom v roku 1997 darovali s

manželom 130.000,- Sk a nestarali sa, na čo dcéra tieto peniaze použila. V roku 1998 ešte účastníci
potrebovali peniaze na úpravu jadra, a preto im požičali 50.000,- Sk. Nejednalo sa o dar, ale o pôžičku,
ktorej časť vo výške 20.000,- Sk im bola vrátená a 30.000,- Sk zostalo nesplatených s tým, že následne
už od dcéry nežiadali túto čiastku doplatiť. Potvrdila, že má vedomosť o tom, že aj jej syn Ľ. požičal
navrhovateľkečiastku100.000,-Sk,ktorádodnešnéhodňaniejevrátenáadruhýsynjejpožičal50.000,-

Sk, ktorá suma je v celosti vrátená.

Zo správy Stavebného bytového družstva P. E. zo dňa 28.9.2011 vyplýva, že 3-izbový družstevný byt
Č.. XX H. S. X N. E. nadobudli S. E. B. A. E. na základe dohody o prevode členských práv a povinností.Následne na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu došlo k prevodu vlastníctva
predmetného bytu na nadobúdateľov S. E. B. A. E.. Vklad v katastri nehnuteľnosti bol povolený dňa
13.1.1997. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 18.8.1998 došlo k prevodu vlastníctva

tohto bytu na kupujúceho J. T., pričom vklad bol povolený dňa 4.12.1998. Z uvedenej správy ďalej
vyplýva, že manželia A. E. B. Z.. Z. E. nadobudli spoločné členstvo a spoločný nájom k bytu na C. V..
Č.. XX N. E., na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností od 1.10.1998.

Zo správy Stavebného bytového družstva P. E. zo dňa 24.10.2012 vyplýva, že predstavenstvo SBD P.

E. uznesením zo dňa 22.9.1988 pridelilo pánovi S. E. 3- izbový družstevný byt Č.. XX H. V.. S. X N. E.,
na základe prevodu členských práv a povinností po Ing. J. J..

Z výmeru Stavebného bytového M. P. E. zo dňa 26.9.1988 vyplýva, že byt na T. Č.. X N. E., C. Č.. XX
bol poskytnutý S. E. pre 2-člennú rodinu na základe uznesenia zo dňa 22.9.1988.

ZozmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytuuzatvorenejmedziSBDP.E.akoprevádzajúcimaZ..
S. E.B. B. A. E. ako nadobúdateľmi došlo k prevodu vlastníctva k bytu Č.. XX na 10. poschodí bytového
domu, súpisné číslo XXXX H. V.. S. Č.. X N. E. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu, pričom táto bola uzatvorená dňa 18.3.1996 a dojednaná kúpna cena bola 0,00 Sk.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi predávajúcimi Z.. S. E. B. A. E. ako kupujúcim
J.T. vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol byt Č..XX, H. K. N. E. H. S. Č.. X, pričom tento byt bol
prevedený za dojednanú kúpnu cenu 680.000,- Sk a zmluva bola uzatvorená dňa 18.8.1998.

Z príjmového pokladničného dokladu Č.. XXXX zo dňa 12.10.2005 vyplýva, že SBD II prijalo od p. E.
sumu 10.000,- Sk za merače, bytom C. V.. Č.. XX, E..

Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 (ďalej len Občiansky zákonník), v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania

manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.Podľa ust. § 96 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia

návrhu.

Podľa ust. § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 704 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred
uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu.

Podľa ust. § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z., nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu.

Tak ako je to vyššie popísané v tomto konkrétnom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
kedy došlo k vzniku a zániku BSM a rovnako prevažne nebolo medzi nimi sporné, aké hnuteľné veci
patria do BSM resp. patrili ku dňu zániku BSM, a teda ktoré hnuteľné veci je potrebné v tomto konaní
vyporiadať. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj keď vo vzťahu k niektorým
položkám navrhovateľ uvádzal, že v ich časti berie návrh späť a žiada konanie zastaviť, súd vo vzťahu

k týmto položkám (zostava Malgosia verzia A a váľanda, zostava Malgosia verzia B a váľanda) nemohol
konanie zastaviť, nakoľko takýto návrh súd mohol posudzovať iba ako návrh na vyradenie niektorých
položiek z masy BSM, a nie ako čiastočné späťvzatie návrhu, keďže v konaní o vyporiadaní BSM
predmetom vyporiadania je celá masa BSM, t.j. všetky veci, ktoré na základe tvrdenia účastníkov, resp.
vykonaného dokazovania patrili do BSM ku dňu vyporiadania BSM. Súd tu zároveň uvádza, že tieto

položky, aj keď boli kupované ako zariadenie do detskej izby, nie sú vlastníctvom maloletých detí, ale
nakoľko boli zakupované za trvania manželstva účastníkmi konania patrili do BSM účastníkov konania,
a preto súd aj tieto veci vyporiadal.
Pri stanovení zostatkových hodnôt hnuteľných vecí, súd vychádzal zo zhodného stanoviska účastníkov
konania, ktorí sa na týchto zostatkových hodnotách na pojednávaní v rámci dokazovania zhodli tak, ako

sú jednotlivé hodnoty uvedené vo výroku tohto rozsudku (spolu v sume 6.404,- eur).
Pri rozhodovaní o tom, komu majú byť hnuteľné veci prikázané do vlastníctva súd zohľadnil najmä tú
skutočnosť, že aj keď spočiatku hnuteľné veci po rozvode manželstva určité kratšie obdobie užívala
odporkyňa, následne potom, ako sa odsťahovala zo spoločného bytu a v tomto byte ostal bývať
navrhovateľ spolu s deťmi, ktorý celý čas až doposiaľ tieto veci užíva. Preto súd bol toho názoru, že aj

s poukazom na to, že tieto hnuteľné veci ich ďalších používaním strácajú na hodnote, pričom súd pri
vyporiadaní BSM vychádzal zo zostatkových hodnôt ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva (zániku
BSM) je spravodlivejšie, aby všetky tieto veci boli prikázané do vlastníctva navrhovateľa.

Medzi účastníkmi konania (tak, ako je to popísané v tomto rozhodnutí v predchádzajúcich odsekoch),

nebolo sporné, kedy nadobudli družstevný byt, nachádzajúci sa N. E. H. C. V.. Č.. XX a zároveň bolo
nesporné, že na základe rozhodnutia súdu sa výlučným nájomcom a členom družstva stal navrhovateľ
(rozsudoknadobudolprávoplatnosť1.12.2010),apreto jenesporné,ženapodielžalobcubolo potrebné
započítať aj hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve P. E.. Táto hodnota medzi
účastníkmi bola sporná, preto súd nariadil znalecké dokazovanie, kde znalkyňa stanovila hodnotu

členského podielu v SBD k predmetnému bytu v sume 72.800,- eur a účastníci zo závermi znaleckého
posudku súhlasili.Medzi účastníkmi ostali sporné najmä skutočnosti týkajúce sa ich spoločných dlhov voči iným členom
rodiny,keďžeobajapoukázalinaviaceropôžičiekodpríbuznýchataktiež spornouostalaotázkapoužitia
výlučných prostriedkov každého z účastníkov na spoločný majetok.

Vo vzťahu k pôžičkám od jednotlivých príbuzných odporkyňa uvádzala, že pôžičku účastníkom konania
poskytol Z. E. v sume 50.000,- Sk, Ľ. E. v sume 150.000,- Sk, rodičia odporkyne v sume 500.000,-
Sk, S. E. v sume 30.000,- Sk, Q. R. v sume 30.000,- Sk a rodičia navrhovateľa v sume 50.000,-
Sk. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ku dňu zrušenia BSM manželom
ostala nesplatená pôžička voči Ľ. E. v sume 100.000,- Sk, ktorá skutočnosť vyplynulo jednak z tvrdení

odporkyne, zároveň vo svojej svedeckej výpovedi ju potvrdil svedok Ľ. E. a sám navrhovateľ potvrdil,
že takáto pôžička od Ľ. E. manželom poskytnutá bola, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, či počas
manželstva bola aj splatená.
Existencia iných pozdĺžností ku dňu rozvodu manželstva preukázaná nebola a to ani výpoveďami
svedkov, pričom vo vzťahu k pôžičke od rodičov odporkyne súd poukazuje na tú skutočnosť, že títo vo
svojom čestnom prehlásení,resp.výpovediuvádzalirozdielneskutočnostioprotitvrdeniuodporkyne,čo

satýkarozsahusplateniapôžičky,avšakuvedenénebolo prerozhodnutiesúdusmerodajnéspoukazom
na tú skutočnosť, že aj v prípade ak by časť pôžičky ostala nesplatená, rodičia sa jednoznačne vyjadrili,
že túto časť už splatiť nežiadajú. Súd však zároveň poukazuje na to, že čestné prehlásenie nie je
možné považovať za úplne vierohodné aj z toho dôvodu, že v konaní sa preukázalo, že toto čestné
prehlásenie síce bolo podpísané rodičmi, avšak vypracovala ho samotná odporkyňa, tak ako to uviedla

na pojednávaní.

S poukazom na uvedené aj na základe vyjadrenia odporkyne, ktorá sama navrhovala, aby pri
vyporiadaní BSM bola jej uložená povinnosť zaplatiť zostatok pôžičky Ing. Ľ. E., preto súd rozhodol
vo výroku o takejto jej povinnosti, pričom následne pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu, ktorý

je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni, súd zohľadnil túto skutočnosť a započítal jednu polovicu
pohľadávky v neprospech navrhovateľa.

Ďalej sa súd zaoberal vyhodnotením tvrdení a vykonaných dôkazov vo vzťahu k určeniu v akej výške
boli na získanie spoločného majetku použité výlučne prostriedky niektorého z účastníkov konania. Za

nespornú považoval tú skutočnosť, že pri kúpe družstevného bytu na C. V.. N. E. za sumu 900.000,- Sk
bola použitá čiastka 680.000,- Sk získaná predajom bytu nachádzajúceho sa na S. V.. N. E., kde tento
byt bol v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata S. E.. Súd mal za preukázané, že celá
táto čiastka bola použitá na kúpu bytu a možno ju v celosti považovať za prostriedky výlučne patriace
navrhovateľovi, keďže v jednej polovici bol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (teda

jedna polovica získaných prostriedkov z predaja patrila do jeho výlučného vlastníctva) a zároveň
považoval súd za preukázané a vykonaným dokazovaním (výsluchom svedka S. E.), že druhá polovica
získaných prostriedkov bola navrhovateľovi zo strany jeho brata darovaná. Súd tu doplnil, že aj keď vo
svojej prvej výpovedi svedok nevedel presne uviesť, kedy a akým spôsobom bola kúpna cena vyplatená,
jednoznačne však uviedol, že celá získaná kúpna cena bola použitá jeho bratom, teda navrhovateľ

touto celou kúpnou cenou disponoval) s jeho súhlasom. V doplňujúcej výpovedi, v ktorej bol vyzvaný,
aby odstránil rozpor, ktorý vznikol medzi obsahom jeho výpovede a obsahom výpovede navrhovateľa
jednoznačne uviedol, že každý z nich po predaji dostal jednu polovicu kúpnej ceny a bezprostredne
potom svedok celú túto finančnú čiastku daroval a odovzdal bratovi (navrhovateľovi).
K tvrdeniu odporkyne, že jednu polovicu kúpnej ceny získanú za predaj bytu na S. V.. N. E. nie je možné

v celosti považovať za výlučné vlastníctvo navrhovateľa, nakoľko tento byt nadobudol do osobného
vlastníctva (podielového) za trvania manželstva súd uvádza, že sa nestotožňuje s takýmto názorom
odporkyne, pretože poukazuje na citované ust. § 704 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vznik
spoločného nájmu vo vzťahu k družstevnému bytu, v prípade ak niektorí z manželov sa stal nájomcom
družstevného bytu pred uzatvorením manželstva. V takomto prípade platí, že uzatvorením manželstva

vznikne obom manželom spoločný nájom bytu, im nevznikne spoločné členstvo v bytovom družstve. V
tomtokonkrétnomprípadesastalnavrhovateľčlenomdružstvaanájomcomdružstevnéhobytueštepred
uzatvorením manželstva tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na správu
SBD, keď navrhovateľ a jeho brat sa stali nájomcami predmetného bytu a členmi bytového družstva
v roku 1988. Preto v tomto prípade uzatvorením manželstva odporkyni síce vznikol spoločný nájom k

predmetnému bytu, avšak nevzniklo zároveň aj spoločné členstvo. Aj naďalej členmi družstva boli iba
navrhovateľ a jeho brat. Preto následne, keď došlo k uzatváraniu zmluvy medzi bytovým družstvom a
navrhovateľom a jeho bratom vlastníkmi predmetného bytu sa stali iba navrhovateľ a jeho brat každý
v jednej polovici, pretože bytové družstvo postupovalo v súlade s ust. § 28 zákona č. 182/1993 Z.z.,v zmysle ktorého nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva má nárok na prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona. V tomto konkrétnom prípade iba navrhovateľ a jeho brat boli
nájomcami a členmi bytového družstva a teda im vznikol nárok na prevod vlastníctva bytu. Takýto nárok

nevznikol odporkyni, keďže ona bola iba nájomcom, ale nebola členom bytového družstva.

Tak ako súd uveril tvrdeniu odporkyne o existencii nesplatenej časti pôžičky u P.. F. E. (na základe
výpovede odporkyne a svedka F.. E.), rovnako súd mal za preukázané výpoveďou navrhovateľa a
svedkov Z. E. (matky navrhovateľa) a S. E., že rodičia navrhovateľovi v čase zakúpenia bytu na C. V.

darovali sumu 70.000,- Sk na kúpu bytu a 82.000,- Sk na zakúpenie kuchynskej linky do tohto bytu. Súd
preto túto čiastku považoval za sumu použitú z výlučného majetku navrhovateľ na spoločný majetok
(rovnako ako sumu 680.000,- Sk).
Súd podobne v prípade tvrdenia navrhovateľa o ďalšej darovanej sume 25.000,- Sk zo strany jeho
rodičov na rekonštrukciu bytu považoval toto tvrdenie za preukázané napriek tomu, že odporkyňa toto
tvrdenie rozporovala a uvádzala, že sa nejednalo o dar, ale o pôžičku, ktorá bola postupne splatená,

pretože odporkyňa takéto svoje tvrdenie ničím nepreukázala a svedkyňa M. E. aj svedok D. E.B. túto
skutočnosť potvrdili.
Súd tu zohľadnil aj tú skutočnosť, že na rekonštrukciu bolo potrebné väčšie množstvo finančných
prostriedkov, ako to uvádzali obaja účastníci, avšak ani jeden nevedel uviesť presnú sumu vynaloženú
na rekonštrukciu, pričom obaja osvedčili, že rekonštrukcia a zariadenie bytu boli financované zo zdrojov -

pôžičiek od členov rodiny (ktoré boli splácané), ako aj zo spoločne našetrených prostriedkov, no nevedeli
ich presne špecifikovať.
Súd preto uzavrel, že rekonštrukcia bola v prevyšujúcej časti vykonaná spoločne, zo spoločných zdrojov
a nie z výlučných prostriedkov jednej zo strán.

Následne súd zameral svoje úvahy na zistenie výšky vyrovnácieho podielu zo strany navrhovateľa.
Keďže do výlučného vlastníctva navrhovateľa boli prikázané hnuteľné veci spolu v hodnote 6.404,- eur,
vznikla mu povinnosť vyplatiť odporkyni jednu polovicu ich hodnoty t.j. 3.202,- eur.
Ďalej súd na podiel žalobcu započítal členský podiel v SBD v hodnote 72.800,- eur, od ktorého však
bolo potrebné odpočítať hodnotu prostriedkov vynaložených z výlučného majetku navrhovateľa na

spoločný majetok. Všetky tieto prostriedky boli investované práve do kúpy tohto bytu (680.000,- Sk
+ 70.000,- Sk) a kúpy kuchynskej linky do tohto bytu (82.000,- Sk), pričom ceny takýchto bytov sa v
dôsledkucelospoločenskýchzmienvýraznezmenili,pretosúdpovažovalzasprávnezohľadniťnamiesto
konkrétnej investovanej sumy jej ekvivalent vyjadrený v % vo vzťahu k cene nehnuteľnosti. Súd tak
vypočítal z ceny bytu v čase jeho nadobudnutia (900.000,- Sk) percentuálny pomer v akom boli použité

výlučné prostriedky navrhovateľa a zistil, že výlučné prostriedky navrhovateľa činili 83% (680.000,- +
70.000,- = 750.000,- Sk zo sumy 900.000,- Sk) a výlučné prostriedky odporkyne činili 17% (150.000,-
zo sumy 900.000,-). Vo vzťahu k týmto výlučným prostriedkom odporkyne súd poukazuje na to, že
navrhovateľ sa k tejto sume 150.000,- Sk nevedel vyjadriť (t.j. k tomu, z akých zdrojov boli získané) a súd
uveril tvrdeniu odporkyne potvrdenému aj ďalšími svedkami, že suma 130.000,- Sk jej bola darovaná

rodičmi a sumu 20.000,- Sk si nasporili účastníci.
Súd následne vypočítal čiastku aká prislúcha príslušnému percentuálnemu pomeru zo znalkyňou
stanovenej hodnoty členského podielu, t.j. pre navrhovateľa to je suma 60.424,- eur (83% zo sumy
72.800,- Sk) a pre odporkyňu suma 12.376,- eur (17% zo sumy 72.800,- SK).
Uvedená suma 12.376,- eur spolu zo sumou 3.202,- eur (1/2 hodnoty hnuteľných vecí) by tvorila

vyrovnací podiel 15.578,- eur, od ktorého bolo ešte potrebné odpočítať aj prostriedky vynaložené z
výlučného majetku navrhovateľa na spoločný majetok vo výške 107.000,- Sk (82.000,- Sk plus 25.000,-
Sk). Súd vzhľadom na to, že tieto prostriedky boli použité na zveľadenie bytu, pri ktorom vyporiadaval
jeho hodnotu v percentuálnom pomere v akom účastníci prispeli na jeho nadobudnutie, považoval súd
za správne aj tieto investície rozdeliť podľa tohto percentuálneho pomeru 83% ku 17%, t.j. 2.948,- eur

ku 604,- eur. Pri výpočte vyrovnacieho podielu preto súd odpočítal sumu 604,- eur (15.578,- eur - 604)
čo činí 14.974,- eur.
V ďalšom súd zohľadnil, že odporkyňa je povinná zaplatiť dlh voči Ľ.. E. v hodnote 3.320,- eur v celosti,
a preto pripočítal na vyrovnanie sumu 1.660,- eur a zároveň súd zohľadnil celú sumu 333,- eur, ktorú
vynaložila odporkyňa zo svojich výlučných prostriedkov už po rozvode manželstva na merače do bytu

(tak, ako to vyplynulo z listinných dôkazov). Vyrovnací podiel tak činí 16.964,- eur (14.974,- + 1.660,- +
333,- = 16.964,- eur), ktorú sumu súd uložil navrhovateľovi vyplatiť odporkyni do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.Súd ešte dopĺňa, že súdom použitý spôsob percentuálneho vyjadrenia mieri pričinenia sa o
nadobudnutie bytu a v nadväznosti na to určenie podielov účastníkov konania zohľadňuje okrem
výraznej zmeny cien všetkých nehnuteľností aj záujmy mal. detí, ktoré boli pre čas po rozvode zverené

do osobnej starostlivosti navrhovateľa a spolu s ním bývajú v predmetnom byte.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania sú rozhodol v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď súd za dôvod hodný osobitného
zreteľa považoval samotný predmet konania, t.j. tú skutočnosť, že je v záujme oboch strán, aby ich BSM
bolo vyporiadané, o čom sa účastníci sami nevedeli dohodnúť a k takémuto stavu prispeli obaja účastníci
rovnakou mierou, preto nikomu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - Sadzobníka súdnych poplatkov položky č.
6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, sa poplatok za vyporiadanie BSM určuje z predmetu najmenej
66,- eur, najviac 16.596,50 eur. Predmetom konania bolo vyporiadanie BSM v hodnote 79.204,- eur
(hnuteľné veci 6.404,- eur a členský podiel 72.800,- eur), pričom 3% z hodnoty vyporiadaného BSM

tvoria 2.376,12 eur, z čoho na každého účastníka pripadá 1.188,- eur (1/2).
ZároveňspovinnosťouplatiťsúdnypoplatokvzniklaúčastníkomajpovinnosťzaplatiťnaúčetOkresného
súdu Košice II aj trovy štátu, ktoré vznikli uhradením znalečného znalkyni Ing. D. v sume 293,69 eur,
pričom súd túto náhradu trov rozdelil v rovnakej miere na oboch účastníkov, keďže určenie hodnoty
členského podielu bolo v záujme oboch strán, t.j. každý má povinnosť zaplatiť 146,845 eur, avšak

odporkyňa už uhradila preddavok na tieto trovy v sume 70,- eur, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, a preto
navrhovateľ je povinný popri súdnom poplatku zaplatiť 146,845 eur na trovy štátu a odporkyňa popri
súdnom poplatku zaplatiť 76,845 eur na trovy štátu.
Spolu tak je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 1.334,905 eur (1.188,-
+ 146,845) a odporkyňa 1.264,905 eur (1.188,06 + 76,845).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).