Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 23, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411010183
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411010183.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a

prísediacich sudcov Beáty Jamborovej a Miroslava Hájeka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
23.septembra 2013 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný U. O. W. F. P. R. G. R.: nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
V., U. U. Č.. X

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa 19. januára 2007 uzatvoril ako „príjemca“ a taktiež ako konateľ za „uschovávateľa“ spoločnosť
AURIGER Investments, s.r.o. (neskôr DNV Invest s.r.o.) s poškodenou T. V. ako „zložiteľom“ zmluvu
„zložení finančnej čiastky“, na základe ktorej sa spoločnosť AURIGER Investments, s.r.o., zaviazala
uschovať kúpnu cenu vo výške 1 300 000,- Sk (43 152,09 Euro) po dobu realizácie úkonov smerujúcich
k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX X. V. na ulici P.. B. Č.. X na poškodenú T. V., pričom

obžalovaný ako „príjemca“ bol oprávnený s čiastkou 1 300 000,- Sk (43 152,09 Euro) nakladať tak, že
táto suma mohla byť použitá na výdavky spojené s prevodom vlastníckeho práva k vyššie uvedenému
bytu a poškodená na základe tejto zmluvy dňa 19. januára 2007 odovzdala obžalovanému v hotovosti
sumu 250 000,- Sk (8 298,48 Euro) a čiastku 1 050 000,- Sk (34 853,61 Euro) previedla zo svojho účtu
vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., na účet obžalovaného vedeného v tom čase v HVB Bank
Slovakia, a.s. (neskôr UniCreditBank Slovakia, a.s.), ktorá suma bola pripísaná na účet obžalovaného
dňa 22. januára 2007, i napriek tomu, že peniaze naďalej patrili poškodenej - časť peňazí poukázaných
poškodenou na jeho účet

obžalovaný v období od 22. januára 2007 do 7. mája 2007 použil čiastočne na platby na nezistené iné
účely, zostávajúcu časť peňazí postupne, vybral v hotovosti a naložil s ňou nezisteným spôsobom a
nezisteným spôsobil naložil aj so zostávajúcou čiastkou prevzatou v hotovosti od poškodenej a napriek
tomu, že k prevodu vlastníckeho práva na poškodenú nedošlo, čiastku nepoužitú na výdavky
smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k bytu nevrátil poškodenej, čím spôsobil

poškodenej T. V. škodu v celkovej výške 1 300 000,- Sk (43 152,09 Euro).

T e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,č í m s p á c h a l

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť škodu poškodenej T. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V., P. B. Č.. X škodu vo výške 43.52,09 Euro (štyridsaťtritisícstopäťdesiatdva
Euro deväť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, zo dňa
11.mája 2011 (doručené súdu dňa 12.mája 2011) obvinený dňa 19. januára 2007 uzatvoril ako „príjemca“
a taktiež ako konateľ za „uschovávateľa“ spoločnosť AURIGER Investments, s.r.o. (neskôr DNV Invest
s.r.o.) s poškodenou T. V. R.ko „zložiteľom“ zmluvu „zložení finančnej čiastky“, na základe ktorej sa
spoločnosť AURIGER Investments, s.r.o., zaviazala uschovať kúpnu cenu vo výške 1 300 000,- Sk (43

152,09 Euro) po dobu realizácie úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX X. V.
na H. P.. B. Č.. X na poškodenú T. V., pričom obžalovaný ako „príjemca“ bol oprávnený s čiastkou 1
300 000,- Sk (43 152,09 Euro) nakladať tak, že táto suma mohla byť použitá na výdavky spojené s
prevodom vlastníckeho práva k vyššie uvedenému bytu a poškodená na základe tejto zmluvy dňa 19.
januára 2007 odovzdala obžalovanému v hotovosti sumu 250 000,- Sk (8 298,48 Euro) a čiastku 1 050

000,- Sk (34 853,61 Euro) previedla zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., na
účet obžalovaného vedeného v tom čase v HVB Bank
Slovakia, a.s. (neskôr UniCreditBank Slovakia, a.s.), ktorá suma bola pripísaná na účet obžalovaného
dňa 22. januára 2007, pričom obvinený použil výdavky spojené s prevodom vlastníckeho práva k bytu
len sumu 228 823,80 Euro

(7 595,56 Euro), ktorú použil na úhradu nedoplatkov na nájomnom za bytu a napriek tomu, že ostatná
časť vyššie uvedenej sumy naďalej patrila poškodenej, časť peňazí poukázaných poškodenou na jeho
účet obvinený v období od 22.januára 2007 do 7.mája 2007 použil čiastočne na platby na nezistené
iné účely, zostávajúcu časť peňazí postupne, vybral v hotovosti a naložil s ňou nezisteným spôsobom a
nezisteným spôsobil naložil aj so zostávajúcou čiastkou prevzatou v hotovosti od poškodenej a napriek

tomu, že k prevodu vlastníckeho práva na poškodenú nedošlo, čiastku nepoužitú na výdavky smerujúce
k prevodu vlastníckeho práva k bytu nevrátil poškodenej, čím spôsobil poškodenej T. V. škodu v celkovej
výške 1 071 176,20 Sk (35 556,54 Euro).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň

poškodenej T. V., svedkov L. V., Ing. L. M., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci
tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich

právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že asi pred štyrmi rokmi bol oslovený pánom - menom U.

P. - že keď mu obžalovaný vyrovná nedoplatky týkajúce sa užívania bytu, v ktorom býval - je ochotnýpredať svoj byt. Išlo o obecný byt. Úlohou obžalovaného bolo uhradiť nedoplatky za byt - a to konkrétne
U. P. požadoval 239,-- Sk a 750 000,- Sk v hotovosti. Obžalovaný sa v tomto období zaoberal realitnou
činnosťou a preto za týmto účelom mal zriadenú spoločnosť AURIGER Investments, s.r.o., zároveň

oslovil jedného kolegu - prostredníctvom ktorého mal kontakt na poškodenú, ktorá prejavila záujem o
kúpu predmetného bytu. Poškodená mala vedomosť o tom, že išlo o obecný byt. Dohoda medzi ním a
poškodenou bola že táto vyplatí za byt čiastku 1 300 000,-- Sk a on z predmetných peňazí nechá sumu
250 000,-- Sk pre svoju potrebu. Keďže U. P. neplatil nájomné a z predmetného dôvodu bol podaný
návrh na jeho deložovanie z predmetného bytu. Poškodenej obžalovaný prisľúbil, že maximálne do pol

roka prejde byt do vlastníctva U. P. a následne jej on byt môže predať. Čiastku vo výške 250 000,-- Sk
obžalovaný potreboval ako zábezpeku - aby poškodená nestratila záujem o kúpu bytu - kým on urobí
všetky úkony potrebné na to, aby bolo možné byt predať poškodenej. Poškodená mu však z vlastnej
iniciatívy predčasne poukázala na účet sumu 1 050 000,-- Sk na jeho súkromný účet. Číslo účtu vedela
z dôvodu, že jej ho poskytol on - aby mu poukázala zálohu vo výške 250 000,-- Sk. Zmluva o zložení
finančnej čiastky bola vyhotovená a podpísaná až dodatočne, aby poškodená mala nejaký doklad o

poukázaní peňazí obvinenému. Zároveň obžalovaný poškodenej vyhotovil čestné prehlásenie o prevzatí
sumy 1 300 000,-- Sk. Za U. P. vyplatil dlh na nájomnom vo výške 228 000,-- Sk, zaplatil mu ubytovňu
za tri, štyri až päť mesiacov - pričom dva dni ubytovania vyšli na čiastku 780,-- Sk.

O predmetných platbách mal len časť dokladov. Čiastku, ktorú prevzal od poškodenej použil v sume
100 000,-- Sk na bežné výdavky U. P., čiastku 150 000,-- Sk použil tiež pre osobu U. P. na ubytovňu
a iné výdavky, ktoré mu uhrádzal postupne v menších čiastkach. Zaplatil i čiastku 500 000,-- Sk za
bližšie nešpecifikované poplatky za prevod bytu - ktoré vydokladovať nevedel. pre poškodenú uhradil
čiastku 10 000,-- Sk za pripojenie elektriny. Celkove uhradil nedoplatky na nájomnom v čiastke asi 239

000,-- Sk. K jednotlivým výberom v peňažnom ústave Uni Credit Bank Slovakia, a.s. sa vyjadriť nevedel.
Ohľadom čiastky 1 300 000,-- Sk, ktorá mu bola odovzdaná zo strany poškodenej uviedol, že nebol si
istý, či sa táto okolnosť dala brať ako dohoda - avšak poškodená vedela, že peniaze majú byť použité
na vyplatenie dlhov a všetkých súvisiacich poplatkov spojených s kúpou bytu pre poškodenú. O tejto
skutočnosti podľa jeho výpovede mala poškodená vedomosť. Dohoda ohľadom tejto veci bola ešte pred

tým, ako mu boli odovzdané akékoľvek peniaze.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kontakt na U. P. obdržal vo večierke bytového domu na ulici P.
B. Č.. X - s tým, že táto osoba má vážne finančné problémy. Zároveň tu vznikla dohoda - či obžalovaný
je ochotný na predmetnú osobu zaplatiť jeho nedoplatky - dlžoby. Zábezpeka bola v tom, že keď budú
vyrovnané dlhy - môže odkúpiť od mestskej časti Devínska Nová Ves byt. Obžalovaný mal za U. P.

vyplatiť tieto nedoplatky a dlžoby. Následne by U. P. požiadal o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva
s jeho následným predajom za 1 300 000,-- Sk. Predmetné peniaze mal U. P. obdržať postupne po 500
000,-- Sk - ktoré mal na to, že sa predmetnú hodnotu by si kúpil akúkoľvek formu bývania. Obžalovaný
prostredníctvom mestského úradu sa snažil zistiť ako sa takéto odkúpenie vykonáva. Na právnom
oddelenípodľajehovýpovedemubolooznámené-žeideoštandardnýspôsobato-vprípadeuhradenia

všetkých nedoplatkov ku dňu podania žiadosti o odkúpenie bytu. Miestny úrad zároveň stanoví i výšku
penále, ktoré je potrebné vyplatiť. V žalovanom období obžalovaný pracoval na realitnom trhu spoločne
s pánom L. M. (tento pracoval v realitnej kancelárii Remax). Práve od tejto osoby mal obžalovaný
vedomosť - že poškodená predávala rodinný dom a v mestskej časti Devínska Nová Ves mala záujem si
kúpiť byt. Obžalovaný tejto osobe povedal o osobe pod menom U. P. a jeho byt. Pokiaľ išlo o predmetnú

cenu 1 300 000,-- Sk táto bola adekvátna i pre poškodenú a súhlasila s predmetnou ponukou. O
predmetný byt mala i záujem. On jej vysvetlil, že je vo veci potrebné vyplatiť nedoplatky (plynárne,
elektrárne, vodárne, sociálna poisťovňa). Tiež poškodenej vysvetlil, že byt nie je možné ihneď kúpiť -
ale najprv musí prejsť spôsobom - odkúpenie do osobného vlastníctva U. P. a následne U. P. môže
tento byt predať poškodená. Poškodená mala záujem zaplatiť zábezpeku - pretože o byt mala záujem

- predmetné skutočnosti sa riešili na ústnej báze. Na základe ústnej dohody, ktorá bola medzi ním
a poškodenou bola čiastka do výšky 50 000,-- Sk (v predmetnom období to bola štandartná trhová
zábezpeka ohľadom predaja bytov). Podľa výpovede obžalovaného - však poškodená mala o predmetný
byt eminentný záujem - a pri osobnom kontakte mu odovzdala čiastku 250 000,-- Sk. O tejto skutočnosti
predložil súdu doklad - zmluva o zložení finančnej čiastky zo dňa 19.01.2007. Zároveň medzi ním a

poškodenou bola dohoda - pred výsluchom na polícii, že on jej vráti všetky peniaze pokiaľ predmetné
konanie bude ukončené. Čiastku 43 000,-- Euro totiž po celý čas dokazovania na súde mal k dispozícii.
Poškodená však od neho žiadala čiastku 1 700 000,-- Sk a preto jej peniaze nevrátil. O tom, že U. P.
mal nedoplatky za byt zistil prostredníctvom tejto osoby. Predmetné nedoplatky on zaplatil v mene U.P. - boli to tri poštové poukážky v celkovej výške 228 823,80 Sk. Predmetné peniaze boli použité z
čiastky, ktorú odovzdala poškodená vo výške 1 300 000,-- Sk. On uhrádzal nedoplatky

(teda čiastku 228 823,80 Sk) v čase keď poškodenú ešte nepoznal. Následne mu poškodená odovzdala
čiastku 1 300 000,-- Sk - ktorú mal stále k dispozícii a z tejto čiastky on si neodrátal predmetné
ním uhradené nedoplatky. Čiastku 1 050 000,-- Sk preto on používal namiesto hotovosti. Čiastka 1 300
000,-- Sk bola použitá v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k bytu. Predmetné peniaze má stále
na účte svojej manželky v peňažnom ústave Všeobecnej úverovej banky.

Obžalovaný počas celého dokazovania počas hlavných pojednávaní vypovedal, že i keď predmetná
škoda vo vzťahu k poškodenej nebola uhradená - peniaze k dispozícii mal. Predmetnú škodu bol
ochotný uhradiť po ukončení súdu - keď bude preukázané, či on predmetné peniaze spreneveril alebo
nespreneveril.

Svedkyňa a zároveň poškodená T. V. v prípravnom konaní vypovedala, že prostredníctvom istého

pána sa skontaktovala s obžalovaným. Tento jej na predaj ponúkol byt č. XX X. V., na H. P. B. Č.. X.
Napriek tomu, že išlo o „zdevastovaný“ byt vzhľadom na kúpnu cenu v hodnote 1 300 000,-- Sk mala
o predmetný byt záujem. Obžalovaný jej povedal, že predmetný predaj byt sa riešil - pričom si ona
myslela,žeobžalovanýjeoprávnenýsbytomnakladať.Nanaliehanieobžalovanéhomuvyplatilačiastku
250 000,-- Sk v hotovosti a čiastku 1 050 000,-- Sk mu poukázala na jeho účet. Dohoda o prevzatí

predmetných peňazí v celkovej výške 1 300 000,-- Sk bola podpísaná zrejme v deň kedy obžalovanému
odovzdala čiastku 250 000,-- Sk a je pravdepodobné, že i v predmetný deň previedla zvyšok peňazí na
predmetný účet obžalovaného. Čiastku, ktorú odovzdala obžalovanému - predstavovala kúpna cena za
predmetný byt. Peniaze mali byť použité len na tento účel - na nijaký iný. Neskôr v rámci svojej výpovede
vypovedala, že peniaze obžalovaný mohol použiť i na úhradu dlhov viažúcich sa k predmetnému bytu.

Poškodená bola ochotná pristúpiť i na variantu, aby jej obžalovaný vrátil i peniaze, z ktorých si mohol
odpočítať náklady, ktoré vynaložil. Obžalovaný mal zaplatiť i dlh na nájomnom za obdobie, v ktorom v
ňombývalU.P..Obžalovanýjejiprisľúbil,žebudeplatiťnájomné,pokiaľbytnenadobudnepoškodenádo
vlastníctva.Následnevšakzjejstranybolozistené,žeobžalovanýnájomnéneuhrádzalazpredmetného
dôvodu ona uhradila dlh na nájomnom za obdobie od mesiaca február 2007, kedy sa do predmetného

bytu nasťahovala. Predmetný dlh uhradila v mesiaci apríl - máj 2009 a následne uskutočnila i iné
priebežné platby. Potom však i ona nájomné prestala uhrádzať. Nájomné platila prevodom zo svojho
účtu. Keďže po tom, čo sa do bytu nasťahovala nebol funkčný plynový sporák - odber plynu odhlásila v
plynárňach. Neskôr s ňou obžalovaný prestal komunikovať a dvíhať jej telefón.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa zoznámila v roku 2006 keď predávala svoj

rodinný dom v P. V.. Svedok M. (pracovník realitnej kancelárie) jej predstavil obžalovaného. Obžalovaný
jej povedal, že má na predaj jednoizbový byt v Devínskej Novej Vsi. Predmetný byt pred Vianocami
roku 2006 i osobne videla. Obžalovaný sa prezentoval, že predmetný byt je jeho. Od predmetného bytu
mal i kľúče. Keď ona bola na obhliadke v predmetnom byte - bol tu prítomný len svedok M., svedok V.
L., ona a obžalovaný. Dohoda bola dohodnutá na čiastku 1 300 000,-- Sk a to „ihneď na mieste“ i keď

predmetný byt bol „zdevastový“. I napriek tejto okolnosti jej cena bytu vyhovovala. Obžalovaný chcel
ihneď „na ruku“ - 250 000,-- Sk a čiastku 1 050 000,- Sk na účet. Povedal jej, že peniaze potrebuje
súrne. Ona v predmetnom

období žila v podnájme v Devínskej Novej Vsi spoločne so svedkom L. V.. I do tohto prenajatého bytu
chodilzaňouobžalovaný.Predmetnúčiastku250000,--Skpoškodenáodovzdalaobžalovanémupriamo
do ruky za prítomnosti pani V. - ktorá bola v tom čase u nich na návšteve. Zvyšok - čiastka 1 050 000,--
Sk previedla zo svojho účtu vo Všeobecnej úverovej banke na účet obžalovaného. V predmetnom byte -
od roku 2001 nebola žiadna elektrika - následne táto elektrika bola prihlásená na meno poškodenej - od

mesiaca február 2007 a ona za ňu (elektriku) riadne platila poplatky. Ústna dohoda medzi obžalovaným
a poškodenou bola že nájom za predmetný byt bude uhrádzať obžalovaný - pokiaľ sa nevybaví list
vlastníctva. Nájomné však obžalovaný neuhrádzal. Od obžalovaného ona nemala vedomosť o tom, že
predmetný byt bol nájomný - obžalovaný predmetný byt prezentoval ako v jeho osobnom vlastníctve.
V roku 2008 po osobnom kontakte na bytovom úrade zistila, že predmetný byt je vlastníctve mestskej

časti Devínska Nová Ves. Zároveň vtedy zistila, že predmetný byt mal U. P. - ktorý ako neplatič mal
byť deložovaný z predmetného bytu. Ona v predmetnom byte bývala od mesiaca január 2007. Od
predmetného bytu mala ona kľúče od obžalovaného. Po tom, čo zistila predmetné skutočnosti vyhľadala
U. P.. Čiastka vo výške 1 300 000,-- Sk bola určená na kúpu predmetného bytu - čiastku 70 000,-- Skako nedoplatok za byt od mesiaca január 2007 do času kým sa ona nedozvedela podrobnosti ohľadom
bytu - teda do roku 2008 zaplatila ona. Obžalovaným bola ubezpečovaná, že nájomné za predmetný
byt platil obžalovaný. Pokiaľ išlo o prevod vlastníckeho práva - obžalovaným bola ubezpečovaná, že

k prevodu vlastníckeho práva malo dôjsť v priebehu pol roka. Neskôr tento termín stále posúval. Po
polroku keď malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva sa prostredníctvom predmetného bytového úradu
dozvedela, že išlo o mestský byt.

Svedok L. V. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný ponúkol poškodenej predmetný byt na

predaj. Z rozprávania obžalovaného i on pochopil, že ide o byt obžalovaného. Obžalovaný nielen
poškodenej ale i jemu (v tomto čase bol s poškodenou druh) tvrdil, že byt odkúpil. Zároveň im
tiež povedal, že kým sa nevyrieši prevod vlastníctva bytu v rámci katastra nehnuteľností (vlastníctvom na
poškodenú) - nájomné platiť poškodená nemusí. Následne poškodený spoločne s ním zistili, že byt vo
vlastníctve mestskej časti Devínska Nová Ves. Svedok potvrdil, že obžalovaný naliehal na poškodenú,
aby mu táto odovzdala peniaze za predmetný byt.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný prezentoval, že predmetný byt mal vo svojom
osobnom vlastníctve. Dohoda medzi poškodenou a obžalovaným bola v tom smere, že pokiaľ nebude
mať poškodená k dispozícii list vlastníctva nájomné za byt bude uhrádzať obžalovaný. Od poškodenej
mal vedomosť, že predmetný byt nebol vo vlastníctve obžalovaného ale bytového úradu. Pokiaľ išlo
o predmetný byt i tento svedok potvrdil, že v predmetnom byte nebola elektrina - i keď obžalovaný

tvrdil, že predmetnú elektriku zapojí a teda predmetnú skutočnosť vybaví. I keď poškodená viackrát
vyzývala obžalovaného ohľadom vrátenia peňazí obžalovaný tak neurobil - peniaze nevrátil. Neskôr bol
telefonicky nedostupný.

Svedok Ing. L. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného poznal z dôvodu, že

tento pracoval pre spoločnosť AURIGER s ktorou predmetný svedok tiež spolupracoval. Ohľadom
predmetného bytu svedok vypovedal, že bol osobne prítomný pri obhliadke. Následne už mu o nejaký
čas

telefonovala poškodená, že sa nevedela skontaktovať s obžalovaným. V žalovanom období svedok
vypovedal, že spolupracoval s obžalovaným a to v tom smere - že tento svedok hľadal jednoizbový
byt a oslovil i obžalovaného. Obžalovaný mu povedal, že on byt k dispozícii má a preto on spoločne
s poškodenou bol i na obhliadke. Nad predmetným bytom prevzal kontrolu obžalovaný - tento mal k
dispozícii kľúče od bytu. Zároveň na obhliadke sa dohodli, že obžalovaný pripraví zmluvu - konkrétne

ku akému typu zmluvy došlo k dohode medzi obžalovaným a poškodenou sa vyjadriť nevedel -
predpokladal, že v danom prípade malo ísť o kúpnu zmluvu. Svedok sa nevedel vyjadriť - ku vlastníkovi
predmetného bytu. Nevedel sa vyjadriť či obžalovaný vystupoval ako vlastník. Od poškodenej mal
vedomosť, že táto obžalovanému odovzdala nejakú finančnú čiastku. Kúpna cena bola stanovená na
čiastku 900 000,-- - 950 000,-- Sk.

Z úradného záznamu bolo preukázané, že U. P. dňa 12.januára 2010 zomrel.
Dňa 2.mája 2009 svedok U. P. vypovedal, že cez jedného známeho sa osobne skontaktoval s
obžalovaným. Obžalovaný mu navrhol riešenie, že zaplatí za neho dlhy súvisiace s platbami za užívanie
predmetného bytu a následne bude byt prevedený do jeho osobného vlastníctva a následne bude byt

predaný. Z takto získaných finančných prostriedkov si mal obžalovaný určitú finančnú čiastku ponechať
a zo zostatku mala byť kúpená garzónka alebo zaplatená ubytovňa pre vyššie uvedeného svedka.
Obžalovaný mu žiadne peniaze neodovzdal. Obžalovaný mu povedal, že mu zabezpečí náhradné
ubytovanie. Toto náhradné ubytovanie obžalovaný uhrádzal tri mesiace a následne prestal platiť za
ubytovanie.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka P. T. - vykonaná v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr. por.
bolo preukázané, že zrejme omylom v katastri nehnuteľností bol tento svedok zaevidovaný ako vlastník
predmetného bytu.

Z čestného prehlásenia zo dňa 22.marca 2007 podpísané obžalovaným bolo preukázané, že tento
čestne prehlásil, že dňa 15.januára 2007 prevzal od poškodenej finančnú hotovosť vo výške 1 300 000,--
Sk na sprostredkovanie kúpy bytu. Predmetné čestné prehlásenie bolo overené notárskym úradom.Z predložených príjmových pokladničných dokladov - vystavených v časovom období - 19.04.2007,
18.04.2007, 18.04.2007, 03.05.2007, 01.05.2007, 01.05.2007, 28.04.2007, 28.04.2007, 25.04.2007,
25.04.2007, 24.04.2007, 24.04.2007, 20.04.2007, 20.04.2007, 19.04.2007, 16.04.2007 a 16.04.2007

bolo prijaté od U. P. čiastky v celkovej výške - 11 730,-- Sk v súvislosti s jeho ubytovaním u spoločnosti
THORÍN, a.s., Bratislava.

Z peňažného ústavu UniCredit Bank, a.s. a výpisov z účtu - bolo preukázané, že vlastníkom
predmetného účtu bol obžalovaný. Na predmetný účet bola dňa 22.januára 2007 pripísaná čiastka

1 050 000,-- Sk poukázaná poškodenou. Z výpisu účtu bolo zistiteľné, že suma poukázaná na účet
obžalovaného poškodenou bola spotrebovaná v časovom období od 22.januára 2007 7.mája 2007
výbermi z účtu a platbami na ťarchu účtu.
Zmluva o bežnom účte preukazuje, že majiteľom predmetného účtu, na ktoré boli poukázané peniaze
od poškodenej bol obžalovaný. Tento bol i držiteľom karty vydanej k vyššie uvedenému účtu. Dispozičné
právo k účtu mal obžalovaný.

Z predmetných listinných dôkazov bolo preukázané, že zmluva o účte bola vypovedaná zo strany banky
z dôvodu vzniku nepovoleného debetného zostatku na účte. Zmluva bola vypovedaná bankou dňa
10.novembra 2008.

Z jednotlivých listinných dôkazov vo vzťahu ku peňažným ústavom vo vzťahu k obžalovanému a
jeho spoločnosti AURIGER Invenstments, s.r.o. (pôvodný názov spoločnosti obžalovaného) alebo DNV
Invest, s.r.o. (neskorší názov spoločnosti) bolo zistené, že spoločnosť DNV Invest, s.r.o. mala účet v
Tatra banke - účet bol vedený v časovom období od 1.decembra 2006 do 9.júla 2008. Obžalovaný mal
k dispozícii len tento účet. V ostatných peňažných ústavoch nemal obžalovaný a ani vyššie uvedená

spoločnosť vedené iné účty.

Z výpisu účtu poškodenej, ktorý bol vedený v Všeobecnej úverovej banky, a.s., za časové obdobie od
1.januára 2009 do 31.decembra 2009 bolo preukázané, že poškodená v žalovanom období uhradila
jednu platbu týkajúcu sa nájomného ohľadom predmetného bytu.

Zo správy od Mestskej časti Devínska Nová Ves vyplynul nedoplatok Miroslava Prokopa ohľadom
predmetného bytu - týkajúci sa nájomného - tento bol uhradený - 22.septembra 2006 v čiastke 142
903,81 Sk, 9.novembra 2006 v čiastke 66 000,-- Sk, 24.januára 2007 v čiastke 13 320,-- Sk, 28.marca
2007 v čiastke 6 600,-- Sk.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV, pod sp. zn. 4 C/123/03 - bolo preukázané, že
dňa 20.mája 2003 (doručené súdu dňa 6.júna 2003) bol podaný zo strany oprávneného Mestská časť
Bratislava - Devínska Nová Ves proti povinnému U. P. návrh na vypratanie nájomného bytu v súvislosti
s výpoveďou z nájmu bytu . Petitom sa oprávnený dožadoval aby povinný - U. P. bol z jednoizbového
bytu č. XX na H. P. B. - Devínska Nová Ves bez bytovej náhrady vyprataním. Vypratanie bytu sa malo

uskutočniť na náklady povinného.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.novembra 2006 bolo preukázané - že U. P. na tomto pojednávaní
vypovedal, že peniaze, ktoré zaplatil mu požičala rodina. Zvyšok dlhu bol ochotný zaplatiť do
nasledujúceho dňa. Našiel si totiž zamestnanie vo firme Kol Eko - likvidácia odpadu. Po zaplatení
podlžností bol ochotný predmetný byt odkúpiť.

Právny zástupca navrhovateľa - vo veci vypovedal, že z učtárne ich úradu bolo preukázané, že v mesiaci
september 2006 bola uhradená v súvislosti s predmetným bytom platba vo výške 142 903,-- Sk, dlh na
istine predstavoval tak čiastku ešte 69 330,-- Sk bez penálov - penále predstavovalo čiastku vo výške
300 000,-- Sk.
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.mája 2007 mal súd preukázané, že Miroslav Prokop bol od

10.januára 2007 ubytovaný v ubytovni THORIN.
Zo správy od ARTIP.J - Správa bytov a nebytových priestorov so sídlom Bratislava - zo dňa 12.marca
2007 bolo preukázané, že nájomník U. P. nemal vymenené bytové merače vody - z dôvodu, že nemal
zapojený prívod elektrickej energie do bytu. Pri kontrole bytu bolo zistené, že v byte sa robili stavebné
úpravy. Byt bol kontrolovaný na základe sťažnosti vlastníka bytu, ktorý nahlásil zatekanie vody. Podľa

vyjadrenia susedov sa údajne zmenil nájomník bytu.
Z upomienky Miestneho úradu Bratislava, Devínska Nová Ves zo dňa 9.mája 2007 adresovaná U. P.
bolo preukázané, že pri kontrole bolo zistené,žezačasovéobdobieod1.januára2007do30.apríla2007boldlhvcelkovejvýške3136,--Skapoplatok
z omeškania 62 510,-- Sk a 34,-- Sk upomienka (trovy).
Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4.júla 2008 bola vyčíslená rekapitulácia za predmetný byt s
nedoplatkom ku dňu pojednávania a to v čiastke 114 070,-- Sk istina a penále z omeškania a úroky vo
výške 62 443,-- Sk. Zároveň bolo zistené že predmetný byt v tomto čase obývala iná osoba.

Vo veci bol dňa 25.mája 2009 vyhlásený rozsudok - pod sp. zn.
4 C/123/2003 - na základe, ktorého bol U. P. povinný vypratať jednoizbový byt č. XX na XX. P. na H.
P. B. Č.. X v Bratislave - Devínska Nová Ves a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez
nároku na poskytnutie bytovej náhrady. Zároveň bol povinný zaplatiť navrhovateľovi - Mestská časť
Bratislava - Devínska Nová Ves 1000,-- + 34 900,-- Euro titulom náhrady trov konania do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.júla 2009 a vykonateľnosť

dňa 1.augusta 2009 v časti povinnosti vypratať byt a dňa 20.júla 2009 v časti náhrady trov konania.

Zo správy - Západoslovenská energetika, a.s. - bolo preukázané, že zmluva na dodávku elektriny
pre odberateľa U. P. bola ukončená pre neplatenie 1.apríla 2001. S dátumom - 24.január 2007 bola
uzatvorená nová zmluva - so zákazníčkou T. V. s pripojením odberného miesta. Odberné miesto bolo

v období od ukončenia predchádzajúcej zmluvy do uzatvorenia novej zmluvy bez platnej zmluvy a
bez fakturácie. Ku dňu ukončenia zmluvy s U. P. evidovali neuhradené faktúry v celkovej výške 17,14
Euro (516,50 Sk). Ku dňu vypracovania správy - ku dňu 18.január 2010 - neevidovali na meno T. V.
neuhradené faktúry.
Zo správy od SPP, a.s. - bolo preukázané, že zmluva o odbere plynu na odberné miesto P. B. Č.. X,

V. - týkajúca sa U. P. bola ukončená ku dňu 21.november 2007 z dôvodu neplatenia. Pohľadávka na
uvedenej zmluve predstavovala ku dňu ukončenia zmluvy čiastku 8 114,-- Sk. Dlh ku dňu 22.júl 2010
uhradený nebol.

Zo splnomocnenia - zo dňa 29.júna 2006 podpísané U. P. bolo preukázané, že tento splnomocnil U.na

O., aby v jeho mene
- vyplatil všetky dlhy viaznúce na byte, ktorého bol nájomcom (U. P.) s predkupným právom, a ktorý je
vo vlastníctve Mestskej časti Devínska Nová Ves, zapísaný na LV ....... , byt č. XX na jedenástom
poschodí na ulici P. B. XXXX/X postavený na parcele č. ........,
- v prípade, že tak nevykonám ja osobne, najneskôr do dvoch dní od vyplatenia dlžôb požiadal Mestskú

časť Devínska Nová Ves o odpredanie bytu do môjho osobného vlastníctva.
Zo splnomocnenia - zo dňa 29.júna 2006, ktoré bolo podpísané
U. P. - tento opätovne splnomocnil U. O., aby v prípade, že tak nevykonám ja osobne (U. P.), podpísal
za mňa (U. O.) kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť byt č. XX na jedenástom poschodí, na ulici P. B. XXXX/
X na LV č. ....... postavený na parcele č. .......

v prospech kupujúceho ...................................................................................
........................................................................................................................

Z výpisov obchodného registra a živnostenského registra bolo preukázané, že spoločnosť AURIGER
Investmenst, s.r.o. bola dňa 8.mája 2007 premenovaná na DNV Invest, s.r.o. predmetom jej činnosti

bolo i sprostredkovanie predaja, prenájmu

a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Jediným spoločníkom a konateľom bol obžalovaný.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky

skutkovej podstaty zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák.
Trestného činu - prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojil cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.
Objektom predmetného trestného činu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou
veci.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a
spôsobením predmetnej škody - v danom prípade značnej škody.
Subjektom pri tomto trestnom čine môže byť len páchateľ - teda osoba, ktorej bola predmetná vec
zverená.Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v
oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe, so
záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Vec

bola páchateľovi zverená s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom.
Z čestného prehlásenia, ktoré je založené v spise - zo dňa 22.marca 2007 bolo preukázané, že
obžalovaný dňa 15.januára 2007 prevzal od poškodenej finančnú hotovosť vo výške 1 300 000,-- Sk
na sprostredkovanie kúpy bytu.
Zmluva „o zložení finančnej čiastky, ktorá bola uzatvorená dňa 19.januára 2007 medzi uschovávateľom

- AURIGER Investments, s.r.o. (zastúpená obžalovaným ako konateľom) a zložiteľom - poškodenou a
príjemcom bol obžalovaný.
V časti II. - Predmet zmluvy - je konštatované
Bod 1. - spoločnosť AURIGER, s.r.o. sa zaväzuje uschovať finančnú sumu po dobu realizácie prevodu
vlastníckych práv bytu na P.. B. X, XXX XX V.,
Bod 2. - príjemca je oprávnený s predmetnom zmluvy nakladať,

Bod 3. - kúpna cena bola stanovená dohodou medzi zložiteľom a príjemcom na sumu 1 300 000,-- Sk.
Kúpna cena zahŕňa:
- správne poplatky spojené s overovaním podpisov na kúpno-predajnej zmluve, ktoré hradí príjemca
(obžalovaný),
- správny poplatok spojený s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktoré hradí

príjemca (obžalovaný)
V časti III. - Osobitné ustanovenia
Bod 1. - zložiteľ zložil bankovým prevodom z č. ú. VUB ( uvedené číslo účtu poškodenej) príjemcovi
(obžalovanému) na č. ú. HVB (uvedené číslo účtu obžalovaného) sumu vo výške 1 050 000,-- Sk -
doplatok od výšky kúpnej ceny.

Z predmetného vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že čiastka prevzatá od poškodenej
predstavovala pre obžalovaného vec cudziu až do prevodu vlastníckeho práva bytu na poškodenú.
Práve v súlade predmetnej zmluvy - časť II., bod 1. - mal obžalovaný prostredníctvom svojej spoločnosti
uschovávať čiastku prevzatú od poškodenej po dobu realizácie prevodu vlastníckeho práva k bytu.
Obžalovaný ako „prenajímateľ“ čiastky 1 300 000,-- Sk - čiastky, ktorá mala byť v súlade so zmluvou

použitá na úhradu kúpnej ceny prinajmenšom do podpisu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k bytu na poškodenú - nenadobudol vlastníctvo predmetnej

sumy. I samotný obžalovaný vypovedal, že jeho vôľa a poškodenej vôľa bola taká, že predmetnú čiastku

bol oprávnený na zabezpečenia prevodu vlastníckeho práva k bytu na poškodenú použiť iba na výdavky
spojené s prevodom vlastníckeho práva k bytu - resp. úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k
bytu na poškodenú. Predmetné peniaze boli obžalovanému na účet zo strany poškodenej odovzdané.
Z vykonaného dokazovania - práve pripojením i civilného spisu tunajšieho súdu - sp. zn. 4 C/123/2003 -
bolo však preukázané, že i keď U. P. isté podlžnosti uhradil súvisiace s predmetným bytom - ale nebolo

to prostredníctvom obžalovaného.
Čiastka 1 300 000,-- Sk bola obžalovaným prevzatá a pripísaná na účet obžalovaného dňa 22.januára
2007 (výška 1 050 000,-- Sk) a čiastka 250 000,-- Sk bola zo strany poškodenej obžalovanému
odovzdaná dňa 19.januára 2007. Predmetné skutočnosti nenamietal ani sám obžalovaný.
Ako bolo vyššie konštatované zo spisu sp. zn. 4 C/123/2003 - boli jednotlivé platby zo strany U. P.

realizované ešte v roku 2006 (viď podrobne rozobraté pojednávania v civilnom konaní, ako i správa od
Mestskej časti Devínska Nová Ves, Západoslovenské elektrárne, a.s., SPP, a.s.).
Z výpisov účtu je možné zistiť, že suma poukázaná na účet obžalovaného zo strany poškodenej bola
spotrebovaná v období od 22.januára 2007 do 7.mája 2007 - výbermi z účtu a platbami na ťarchu účtu.
V danom prípade mal súd za to na rozdiel od obžalobného návrhu - že čiastku 228 823,80 Sk (7 595,56

Euro) preto nepoňal ako rozdiel - ktorý by bol uhradzovaný na nedoplatky na nájomnom za byt. Mal za
to, že peniaze v takejto výške použil na iný účel a takto znemožnil vrátenie peňazí poškodenej. Peniaze,
ktoré od poškodenej obdržal predstavovali pre neho cudziu vec - ktorá i do vyhlásenia rozhodnutia - t. j.
do 23.septembra 2013 nebola zo strany obžalovaného vrátená - v danom prípade tak išlo o úmyselnom
prisvojení si peňazí obžalovaným na úkor poškodenej. Jeho úmysel bol jednoznačne preukázaný a to

ponechať si peniaze pre vlastnú potrebu a využiť ich vo svoj prospech. Škoda, ktorá z jeho strany bola
spôsobená bola značná (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Spôsob spáchania činu obžalovaného je vysoko závažný najmä z dôvodu, že tento zneužil dôveru
poškodenej, ktorá mu dôverovala a nemala dôvod pochybovať o jeho protiprávnom konaní. Práve na

jej úkor však tento obžalovaný sa obohatil. Využil a zneužil jej dôverčivosť. Tieto peniaze do vyhlásenia
rozhodnutia - t. j. viac ako šesť rokov nevrátil. Nevrátil ich ani napriek tomu, že zo strany poškodenej bol
viackrát k tomuto osobne vyzvaný, vo veci bolo viackrát odročované hlavné pojednávanie. Na hlavnom
pojednávaní dňa 30.januára 2012 vypovedal, že predmetné peniaze od poškodenej mal dispozícii - nič
mu teda nebrátilo do vyhlásenia rozhodnutia dňa 23.septembra 2013 - kedy tiež uvádzal predmetnú
skutočnosť peniaze vrátiť. Jeho argument, že nemal o tom vedomosť, že môže uhradiť škodu i v štádiu

dokazovania na súde - je irelevantná - vo veci bol zastúpený obhajcom - ktorý súd nepredpokladá, že by
tento mu neuviedol, že predmetné peniaze môže vrátiť poškodenej. I v týchto okolnostiach vidieť veľmi
laxný a veľmi nezodpovedný prístup zo strany obžalovaného. K predmetnej povin-

nostipristupovalveľmineseriózneanezodpovedne.Protiprávnymkonanímspôsobilznačnúškodu.Táto
škoda podstatne prevyšovala hranicu minimálnej škody. Jedinou poľahčujúcou okolnosťou vo vzťahu
k obžalovanému bol riadne vedený život. Ako bolo preukázané z odpisu registra trestov do spáchania
žalovaného skutku nebol ani raz postavený pred súd (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Iné poľahčujúce (§
36 Tr. zák.) a ani priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr. zák.) súd vo vzťahu k obžalovanému nezistil.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti a vykonať najmä generálnu
prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v jeho závažnosti
škodných následkov, ktoré konaním spôsobil. Súd mal preto za to, že v danom prípade je potrebné na
obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody. Uvedený trest odňatia slobody by mal obžalovanému
zabrániť v páchaní trestnej činnosti a aj v jeho uvedomení si, že peniaze si má nadobudnúť vlastnou

prácou a nie zneužitím dôvery iných osôb. Uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní štyri roky.
Základná trestná sadzba pri predmetnom trestnom čine je tri roky - desať rokov. I zákonodarca si teda
uvedomil pri ukladaní takejto trestnej sadzby, že do úvahy by mal prichádzať trest odňatia slobody
nepodmienečný. Keďže obžalovanému súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť - aplikujúc ustanovenie
§ 38 ods. 3 Tr. zák. - je upravená trestná sadzba - tri roky - sedem rokov osem mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. - súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 51 ods. 1 Tr. zák. tento prichádza do úvahy len v tom prípade - že
pôjde o prípady páchateľov menej závažných trestných činov. V danom prípade ide o závažný trestný
čin - zločin sprenevery kde škoda poškodenej bola spôsobená v celkovej výške 43 152,09 Euro (1 300

000,- Sk). Predmetná škoda poškodenej nebola zo strany obžalovaného vrátená ani po viac ako šiestich
rokoch. Naviac vypovedal, že predmetné peniaze má k dispozícii na účte - ale peniaze neuhradil. I z
tohto vyjadrenia je zrejmé, že trest odňatia slobody s probačným dohľadom by nesplnil svoj účel a nie
je záruka, že by v skúšobnej dobe probačného dohľadu splnil svoj účel - pretože peniaze neuhradil ani
počas dokazovania vykonaného na súde. Došlo by tak k nerovnováhe, že v celom tomto konaní by bola

naviac postihnutá poškodená. Trest vždy musí byť v súlade i s individuálnou a generálnou prevenciou
a následnou vymožiteľnosťou - čo by v tomto prípade absentovalo.Ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zák. na ktorý odkazuje ustanovenie § 51 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje v súlade
s gramatickým výkladom - zvýraznený v spojke „a“ - že

nestačí len doterajšia bezúhonnosť páchateľa (ako to bolo i v tomto prípade), ale vyžadujú sa splnenie
- okolností prípadu - v danom prípade tieto okolnosti prípadu nedali k tomuto záruku a to vzhľadom na
podrobné vyššie uvedené.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už
vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je
určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a

prvokindividuálnejprevencie(výchovakriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímosobám-
potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia). V prípade neuloženia daného trestu by toto mohlo byť signálom, že i keď páchateľ
spôsobí protiprávne konanie a dostane možnosť to ešte odčiniť spôsobom uhradenia škody a to neurobí

- sankcia pre jeho osobu nemusí byť i napriek tomu pre neho nepriaznivá.

Z uvedeného dôvodu uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní štyri roky. Len takýto druh
trestu bude trestom primeraným a uložený v súlade so zákonom. Uvedený trest odňatia slobody zabráni
obžalovanému aspoň dočasne v páchaní jeho trestnej činnosti a i možnom jeho uvedomení si, že v

budúcnosti by sa mal vyvarovať siahania na cudzí majetok - peniaze, ktoré mu boli zverené v dobrej
viere a má sa snažiť sám si nadobudnúť peniaze vlastnou prácou.

Obžalovaný bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poškodená T. V. si uplatnila škodu vo výške 43 152,09 Euro. Výška takto preukázané nároku
bola jednoznačne preukázaná. Z predmetného uplatneného nároku vo vzťahu ku poškodenej nebola
uhradená žiadna čiastka. Potvrdila to ako poškodená tak i sám obžalovaný. Súd preto v súlade s

ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. predmetnú škodu uložil obžalovanému uhradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do
pätnásť dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave
prostredníctvom tunajšieho súdu v piatich vyhotoveniach.