Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 2Er/1341/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899266
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Maščák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7102899266.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a. s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému:
PROMINENT s.r.o., so sídlom: Štúrova 4, 040 01 Košice, IČO: 31 666 051, o vymoženie 788,45 EUR
s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom,
Exekútorský úrad Košice, pod. sp. zn. EX 472/02, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi
trovy exekúcie v sume 11,32 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnemu exekútorovi dňa 12.6.2002 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa
15.7.2002 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*.

Dňa 28.11.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdneho

exekútora, v ktorom navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie podľa § 57 ods.1
písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len EP), z dôvodu nemajetnosti povinného. Lustráciou
obchodného registra súd zistil, že povinný bol ex offo dňa 28.5.2008 vymazaný z obchodného registra.
Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 33Cbr 69/2007-27 zo
dňa 11.12.2007.

Na základe uvedených skutočností, súd skúmal možnosť zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods.
1 písm. g) EP.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať

Podľa § 251 ods. 4 zákona. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania
(procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú
aj právnické osoby.

Podľa § 20 písm. a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri

alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

K zániku spoločnosti dochádza ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v platnom znení), kedy zároveň dochádza aj k zániku jej právnej subjektivity.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods.
1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra
dňa 28.5.2008 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť
účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1

písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť
mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže
zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1
EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods.
1 EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie

a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať
nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil
zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 12.6.2002, nemohol automaticky
predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 28.5.2008 zanikne, čiže súd mal za
to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd tiež

nemohol zaviazať oprávneného na náhradu trov v zmysle § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia nebola
zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý je jediným dôvodom pre jeho použitie. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva
garantovanéhovÚstaveSlovenskejrepubliky.Vtakomtoprípadejepotrebnépoužiťtakývýklad,ktorýby
základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval ( Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 31/04 ).

Súd pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal tiež zo skutočnosti, že súdny exekútor je
vždy povinný vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na výkon rozhodnutia
odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať
znášal sám. Na základe vyššie citovaného súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože
súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 zákona č. 233/1995 Z. z.) patrí a

povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať, nakoľko tento bol dňa 28.5.2008 vymazaný z
obchodného registra.Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd popri rozhodnutí o zastavení
exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla
2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné
konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného
do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba
podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť
časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý

jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na
začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e)

doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom
konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé
zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri

odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je

zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 15.11.2011 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu
42,63 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval
za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:

1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
Spolu: 6,64 EUR

2) podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné 2,79 EUR
Spolu: 2,79 EUR

Celkom: 9,43 EUR
DPH 20%: 1,89 EUR
11,32 EUR

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 26,56 EUR s príslušnou DPH
zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony :- prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie. Podľa § 36 ods. 2 EP,
exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru
súdumožnosúdnemuexekútorovipriznaťodmenulenzaúkonvykonávanývrámciexekúcie,atázačína

až získaním poverenia na vykonanie exekúcie.

- spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za to, že tento je zahrnutý v odmene podľa
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t.j. je odmeňovaný paušálnou sumou. Len na
základe iného označenia takéhoto úkonu ho nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné

vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon.

- spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, vyčíslenie trov, vrátenie poverenia a archív. Časovú
odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie
aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky. Uvedené úkony nesmerujú k vymoženiu
pohľadávky, ale sú len administratívnymi úkonmi súdneho exekútora pri zastavení exekúcie.

Súd taktiež nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. za úkon: výzva. Súd nemal z exekútorského spisu preukázané vykonanie uvedeného
úkonu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
o zastavení exekúcie a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,32
EUR.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.