Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3113011239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.

Petra Tótha a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti obžalovanému U. U. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 28. augusta 2013 odvolania obžalovaného U. a prokurátorky Krajskej prokuratúry v
Trenčíne v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2013, sp.
zn. 2T/73/2013 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný U. U. o d s u d z u j e:

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák.
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný U. U. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2013, sp. zn. 2T/73/2013 bol obžalovaný U. U.
uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods.
2 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

odpresneneustálenéhoobdobia,minimálnevšakodkoncaoktóbra2012aždo20.02.2013odnezistenej
osoby z Českej republiky neoprávnene kupoval omamnú látku konope (Cannabic), ktorú prechovával
pri sebe, vo svojom vozidle zn. T. VW E., P.: R. XXX BH a na ďalších doposiaľ presne nezistených
miestach v rôznych skrýšach, najmä v okolí obce U. a mesta R. v rôznych množstvách, ktorú ďalej za
doposiaľ nezistenú odplatu predával doposiaľ nezisteným osobám, pričom dňa 20.02.2013 bolo u neho
pri prehliadke jeho vozidla zn. Volkswagen VW E., P.: R. XXX BH, ktoré v tom čase riadil J. H. po ceste

číslo I/50 v blízkosti obce D., okres Trenčín v smere z Českej republiky a v ktorom bol obvinený ako
spolujazdec vyšetrovateľom PZ zaistené:- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 156,30 g konope s priemernou koncentráciou 15,8 %
hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC) obsahujúce 24.695 mg THC (stopa č. 3),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 177,96 g konope s priemernou koncentráciou 17,5 %

hmotnostných THC obsahujúce 31.143 mg THC (stopa č. 4),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 139,52 g konope s priemernou koncentráciou 19,0 %
hmotnostných THC obsahujúce 26.509 mg THC (stopa č. 5),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 180,06 g konope s priemernou koncentráciou 16,1 %
hmotnostných THC obsahujúce 28.990 mg THC (stopa č. 6),

- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 129,80 g konope s priemernou koncentráciou 16,8 %
hmotnostných THC obsahujúce 21.806 mg THC (stopa č. 7),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 144,42 g konope s priemernou koncentráciou 15,0 %
hmotnostných THC obsahujúce 21.663 mg THC (stopa č. 8),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 157,19 g konope s priemernou koncentráciou 16,1 %
hmotnostných THC obsahujúce 25.308 mg THC (stopa č. 9),

- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 171,82 g konope s priemernou koncentráciou 17,5 %
hmotnostných THC obsahujúce 30.069 mg THC (stopa č. 10),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 151,52 g konope s priemernou koncentráciou 14,8 %
hmotnostných THC obsahujúce 22.425 mg THC (stopa č. 11),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 136,98 g konope s priemernou koncentráciou 15,5 %

hmotnostných THC obsahujúce 21.232 mg THC (stopa č. 12),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 89,85 g konope s priemernou koncentráciou 18,3 %
hmotnostných THC obsahujúce 16.493 mg THC (stopa č. 13),
- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 188,63 g konope s priemernou koncentráciou 16,1 %
hmotnostných THC obsahujúce 30.369 mg THC (stopa č. 14),

- vákuovo uzatvorené plastové vrecko s obsahom 166,08 g konope s priemernou koncentráciou 18,2 %
hmotnostných THC obsahujúce 30.227 mg THC (stopa č. 15),

teda celkovo bolo u obvineného v jeho vozidle Volkswagen VW Golf, P. nájdených a zaistených 1990,13
gramov konope, čo zodpovedá minimálne 11.030 obvykle jednorazovým dávkam drogy a pri približnej

cene 10,-€ za gram konope celková jeho hodnota predstavuje najmenej 19.901,30,-€,

zaistené vecné stopy boli po skúmaní Kriminalisticko-expertíznym ústavom PZ v Bratislave zlikvidované,
pričom konope je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za tento trestný čin bol obžalovaný U. U. odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad
na 1 rok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15 - dňovej
lehote včas podanými odvolaniami napadli prokurátorka v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť
výrokov o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a obžalovaný U. U. pre nesprávnosť
výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný U. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne namietal správnosť
napadnutého rozsudku len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ktorý považoval
za neprimerane prísny s poukazom na jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, na jeho vyhlásenie o
vine, ktoré podľa jeho názoru možno postaviť na úroveň dohody o vine a treste s prokurátorom a tiež na

okolnosť očakávanej premeny trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý mu bol uložený
v inej trestnej veci. Vzhľadom na tieto okolnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a aby mu uložil miernejší trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s poukazomna to, že u neho nejde o tak narušeného páchateľa, aby bolo potrebné vplývať na jeho prevýchovu
výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne
navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania podaného v neprospech obžalovaného namietala
správnosť napadnutého rozsudku len vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho
výkonu u obžalovaného U. U.. Podľa jej názoru okresný súd pochybil, pokiaľ obžalovanému s použitím §
39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej

sadzby napriek tomu, že na taký postup neboli splnené zákonné podmienky. Namietala správnosť
postupu okresného súdu, keď mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody odôvodnil s poukazom na
skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napriek tomu, že
priznanie obžalovaného k trestnému činu a jeho oľutovanie nepredstavuje žiadnu mimoriadnu okolnosť,
ktorá by v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovala zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej
sadzby. Táto má len a výhradne povahu poľahčujúcej okolnosti, na ktorú je potrebné v zmysle § 38

ods. 2 Tr. zák. prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, vrátane korekcií trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. a nasl. K mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. možno podľa
názoru prokurátorky pristúpiť len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných
činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov,
pričom práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v

rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. V posudzovanej veci vo vzťahu k obžalovanému
neboli podľa názoru prokurátorky zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery
páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie
trestu, pričom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadne takéto okolnosti alebo pomery

ani neuviedol. Navyše pochybil, keď na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného neprihliadol ako
na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. Podľa názoru prokurátorky pritom v trestnej
činnosti obžalovaného U. U. boli zistené a prevažujú v rozhodnej miere okolnosti vyznievajúce v jeho
neprospech, na ktoré veľmi podrobne poukázala a ktoré podľa nej odôvodňovali u obžalovaného nielen
použitie vyššej trestnej sadzby, ale súčasne vylučovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1

Tr. zák. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsoboch jeho výkonu a aby
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému U. U. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici výmery trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia a ochranný dohľad vo výmere 1 rok. Súčasne navrhla odvolanie obžalovaného U. U.
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 5.
augusta 2013, na verejnom zasadnutí postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť len napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u
obžalovaného U. U., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátorky podané v neprospech obžalovaného a naproti tomu
odvolanie obžalovaného U. U. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody
obžalovanému U. U., pri určení jeho výmery a spôsobu jeho výkonu postupoval v rozpore so zákonom.
Obžalovanému totiž mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci na
postup predpokladaný v citovanom zákonnom ustanovení neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného

zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v

rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s
prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto Trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým

spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej
veci však okresný súd takto nepostupoval, keďže vo vzťahu k obžalovanému U. U. neuviedol žiadnu
bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp. viacero takých okolností) alebo také
(mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre
mimoriadne zníženie trestu. V tomto smere sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
obmedzil na všeobecné konštatovania zdôrazňujúce priznanie obžalovaného, ktoré bez existencie

iných okolností prípadu, malo byť kľúčovou skutočnosťou, pre ktorú považoval použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom za neprimerane prísne. Pritom mimoriadne zníženie trestu oprel aj o okolnosti,
ktoré sú v neprospech obžalovaného a navyše za okolností, ktoré odôvodnili u neho použitie vyššej
trestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (spáchanie činu vo väčšom rozsahu) a ktoré nielen
zvýrazňujú nesprávnosť jeho postupu pri aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák., ale takýto postup pre vyššiu

závažnosť spáchaného trestného činu vyplývajúcu práve z hľadiska hodnotenia povahy a charakteru
týchto okolností v posudzovanej veci aj vylučujú. Pritom recidíva obžalovaného U. U., ktorý bol už
právoplatne odsúdený v inej trestnej veci a teraz posudzovaný obzvlášť závažný zločin spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vyznievala nielen v jeho neprospech, ale bola zároveň
priťažujúcou okolnosťou, na ktorú mal okresný súd prihliadať v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. a ktorá pri

existencii len jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. odôvodňovala preto postup
podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a nie aj podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného nie sú dané. Za pomery páchateľa (v podstate

za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého
páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné),
ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa
treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú
odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však u

obžalovaného nejde a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala do úvahy.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby

alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti
prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich
okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie

sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a pokiaľ táto bola v konkrétnom
prípade aj použitá. Aj Trestný zákon účinný od 1.1.2006 z hľadiska konštantnej rozhodovacej praxe
súdov naďalej vychádza zo zásady, že mimoriadne znížiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú
hranicu prípustnej trestnej sadzby zvýšenej na základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je vylúčené.

V posudzovanej veci u obžalovaného prevažujú v rozhodnej miere okolnosti vyznievajúce v jeho
neprospech. Obžalovaný U. U. neoprávnene kúpil a prechovával marihuanu v množstve 1,99 kg
zodpovedajúcomminimálne11.030obvyklejednorazovýmdávkamdrogyscelkovouhodnotounajmenej
19.901,30 Eura, z čoho je zrejmé, že táto bola určená na ďalšiu distribúciu, z ktorej mal pritom ajobžalovaný výrazný finančný profit. Toto množstvo a hodnota zaistených dávok drog teda výrazne
prevyšuje pojem „spáchanie činu vo väčšom rozsahu“ tvoriaci znak kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 172 ods. 1, 2 písm. e/ Tr. zák. Obžalovaný navyše vo svojej výpovedi priznal,

že nákup omamnej látky vykonával viackrát, avšak ďalšie skutočnosti týkajúce sa osôb, ktoré drogu od
neho odoberali, resp. komu ju predával a akým spôsobom sa distribuovala medzi konzumentov, odmietol
uviesť. Obžalovaný sa síce priznal k žalovanému skutku, jeho priznanie sa však týkalo len 1,99 kg
marihuany, pri prevoze ktorej bol zadržaný políciou, ale k objasneniu, resp. k rozkrytiu celej distribučnej
siete neprispel. Obžalovaný spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania, teda za okolnosti

podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby a vyjadrujúcej tak z hľadiska hodnotenia jej povahy a
charakteru vyššiu závažnosť trestného činu a právoplatným výrokom o vine ho okresný súd uznal za
vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.
zák. (spáchanie činu vo väčšom rozsahu). Samotná okolnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom v rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa priznal k trestného

činu a oľutoval jeho spáchanie, nemohla byť preto dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.. Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania v tomto smere
dôvodne poukázala na to, že priznanie obžalovaného k trestnému činu a jeho oľutovanie nepredstavuje
žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovala zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Táto okolnosť sama osebe má len povahu poľahčujúcej

okolnosti, na ktorú je potrebné v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadať pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery, vrátane korekcií trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zák. a v prípade absencie
konkrétne vymedzených okolností prípadu, resp. mimoriadnych pomerov páchateľa zákon vylučuje, aby
sa obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody len na
základe okolnosti, že sa obžalovaný k činu priznal a tento oľutoval. Výhoda zníženia trestu (aj to len

v miere obmedzenej ustanovením § 39 ods. 4 Tr. zák.) nie je obžalovanému, ktorý sa k činu priznal,
upretá, avšak v takom prípade musia byť zároveň splnené podmienky konania o dohode o vine a treste
(§ 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.). V rámci vedenia tohto konania pritom obžalovaný nezískava žiadnu
záruku, že mu bude uložený trest vo výmere nižšej, ako je v zákone ustanovená trestná sadzba, pričom
vhodnosť konania o vine a treste v konečnom dôsledku posudzuje výhradne prokurátor a nie obvinený.

V zmysle ustanovení §§ 231, 232 ods. 1 a nasl. a § 331 a nasl. Tr. por. upravujúcich konanie o dohode
o vine a treste môže totiž výhradne prokurátor začať konanie o dohode o vine a treste, iba prokurátor je
oprávnený v prípravnom konaní uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej
schválenie a súd je oprávnený posudzovať až návrh dohody o vine a trestu už uzavretej prokurátorom
a obvineným z hľadísk potrebných pre rozhodnutie, či dohodu o vine a treste schváli, neschváli alebo

odmietne pre jej neprimeranosť alebo ak ju nepovažuje za spravodlivú. Nie je však oprávnený nariadiť
prokurátorovi začať konanie o dohode o vine a treste, ani nahrádzať nesúhlas prokurátora s konaním
o dohode o vine a treste. Nie je preto v súlade so zákonom právny názor obhajoby obžalovaného,
ktorý akceptoval aj okresný súd a podľa ktorého u obžalovaného, ktorý sa k činu priznal na hlavnom
pojednávaní v rámci vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a ktorý inak nespĺňa podmienky na

postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a ani podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., môže súd mimoriadne znížiť
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods.
1 Tr. zák. aj v prípade, ak k dohodovaciemu konaniu nedôjde (napr. len z dôvodu na strane prokuratúry)
a pritom možno považovať jeho prístup k spáchanej trestnej činnosti za praktický rovnaký ako postoj
obžalovanéhovkonaníodohodeovineatreste.Dohodaovineatrestejevždyvýrazomkonsenzumedzi

obvineným a prokurátorom (v zákonom stanovených prípadoch aj poškodeného alebo inej oprávnenej
osoby), ktorý by mal vždy predmetnú trestnú vec posudzovať v zmysle kritérií obsiahnutých v §§ 4 a
5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. (pri zvažovaní vhodnosti konania dohody
o vine a treste je povinný okrem priznania a iných podmienok prihliadať nielen na prejavenú ľútosť a
pocit viny obvineného a jeho ochotu dobrovoľne prevziať zodpovednosť za svoje konanie, ale aj na

ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní iných obvinených osôb) a v prípade ich nesplnenia by
prokurátor nemal pristúpiť k uzavretiu dohody o vine a treste, a to bez ohľadu na záujem obvineného
dohodnúť sa o vine a treste. Za tejto situácie pri úvahách o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. sa
preto nemožno stotožniť s názorom o potrebe uplatňovania rovnakého a teda spravodlivého prístupu
vočiobvineným,ktorísapriznalinahlavnompojednávaníauktorýchnedošlokdohodovaciemukonaniu.

Presadzovanie tohto prístupu totiž prehliada osobitosti konania o dohode a vine a treste, ktoré nie je
možné zamieňať, ani vzájomne nahradzovať s inštitútom mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.
1 Tr. zák. Obidva postupy sa vyznačujú špecifickými, zo zákona danými podmienkami, od splnenia
ktorých sa odvíjajú aj následné rozhodnutia o tom, či sa môže a bude aplikovať ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zák. alebo sa pristúpi k realizácii konania o dohode o vine a treste. Na toto konštatovanie nemá
pritom vplyv skutočnosť, že trestná sadzba odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného
činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. je výrazne progresívna, keď dolná hranica trestu
odňatia slobody 10 rokov je v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu podľa § 172 ods. 1
Tr. zák. hranicou hornou. Progresivita trestných sadzieb nemá priamy súvis s mimoriadnym znížením
trestu alebo s konaním o dohode o vine a treste, ale sa odvíja od závažnosti činu, čo je kategória
vlastná každému trestnému činu. Ak sa zvyšuje závažnosť činu, dochádza súčasne k sprísneniu trestnej

sankcie obsiahnutej v kvalifikovaných skutkových podstatách konkrétneho trestného činu, pričom táto
progresivita plne zodpovedá požiadavkám na vyváženosť viny a trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti neboli u obžalovaného U. splnené podmienky na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., preto odvolacie námietky prokurátorky
odvolací súd považoval za opodstatnené a v celom rozsahu ich akceptoval. Vzhľadom na právny záver

o vine mal totiž okresný súd pri správnom postupe ukladať obžalovanému U. U. trest odňatia slobody
podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí od 10 do 15 rokov, teda s prihliadnutím na rovnaký pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností - jedna poľahčujúca okolnosť (priznal sa k spáchaniu trestného
činu a úprimne ho oľutoval) a jedna priťažujúca okolnosť (bol už za trestný čin odsúdený) a pritom bez

použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák..

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátorky
podaného v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. napadnutý
rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného

súdu napravil tak, že uložil obžalovanému U. U. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10
rokov so zaradením podľa 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia. Takto stanovený trest podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 a 5 Tr. zák., konkrétnej
vysokej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania,

zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.NavýkonuloženéhotrestuzaradilobžalovanéhoU.U.akopáchateľaobzvlášťzávažného
zločinu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, pretože už jeho

zaradenie do tohto ústavu okresným súdom bolo správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b/
Tr.zák.Zhľadiskadoterazuvedenýchdôvodov,napodkladektorýchodvolacísúdrozhodolvneprospech
obžalovaného, je zrejmé, že odvolacie námietky obžalovaného U. U. nepovažoval za opodstatnené,
nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste a o spôsobe jeho výkonu v
prospech obžalovaného na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie obžalovaného U. U.

ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.