Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010289
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010289.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Q. Q. pre pokračovací prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 4. septembra 2013 odvolanie obžalovaného Q. proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. apríla 2013, sp. zn. 2T/87/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Q. Q. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. apríla 2013, sp. zn. 2T/87/2012, bol obžalovaný Q.
Q. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. pod bodmi 1 a

2 rozsudku a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
pod bodom 1 rozsudku na tom skutkovom základe, že

1/ ako starosta obce D. v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech dňa 13.10.2009 v Liešťanoch
pozmenil uznesenie č. 7/2009 z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Liešťany
zo dňa 07.10.2009 tak, že doplnil bod c/ o odsúhlasení predaja pozemku na parcele reg. „E“ č.

223, a to oddelený diel č. 4 o výmere 13m2, zapísaného na LV č. X, v k.ú. Liešťany, zameraný
geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo vlastníctve obce v prospech kupujúceho
Rímsko-katolíckej cirkvi, Farnosť Kostolná Ves 134, hoci obecné zastupiteľstvo o odpredaji pozemku
nehlasovalo a následne vyhotovil kúpnu zmluvu zo dňa 14.10.2009, ktorou obec Liešťany previedla
vlastnícke právo k pozemku za podhodnotenú a netrhovú kúpnu cenu 19,50 Eur, ktorá mala byť
vyplatená pri podpise zmluvy, k čomu však na základe prehlásenia obžalovaného, že uhradenie kúpnej

ceny nežiada nedošlo, pričom na základe takto podpísanej kúpnej zmluvy, pozmeneného uznesenia č.
7/2009 a neuhradenej kúpnej cene Správa katastra v Prievidzi dňa 08.03.2010 pod číslom V XXXX/XX
povolila vklad vlastníckeho práva k pozemku Rímsko-katolícku cirkev, Farnosť Kostolná Ves 134, čím
bola poškodenej obci Liešťany, Liešťany 1, IČO:00318230 spôsobená škoda vo výške 200 Eur,

2/ ako starosta obec D. dňa 08.04.2010 v Liešťanoch podpísal kúpnu zmluvu na predaj pozemku

parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. X, v k.ú. D. o výmere 180 m2 vo vlastníctve obce Liešťany v
prospech kupujúceho Ing. T. U., nar. XX.XX.XXXX, hoci táto parcela bola na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 14.07.1986 predaná T. U., nar. XX.XX.XXXX, pričom k návrhu na vklad vlastného práva
kupujúcemu priložil ním vyhotovený výpis z fiktívneho uznesenia obecného zastupiteľstva obce D. č.
25/2002 zo zasadnutia konaného dňa 15.02.2002, ktorým obecné zastupiteľstvo v D. odsúhlasilo predaj
vyššie uvedeného pozemku na kupujúceho aj napriek tomu, že obecné zastupiteľstvo o tejto otázke

nehlasovalo, pričom na základe vydaného rozhodnutia Správy katastra v Prievidzi V 1411/2010 zo dňa
07.05.2010, ktorým bolo konanie o vklade prerušené z dôvodu nesúladu uznesenia zastupiteľstva sozákonom č. 258/2009 Z. z. dňa 31.05.2010 v Liešťanoch vyhotovil výpis uznesenia č. 3/2010 z riadneho
zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 27.05.2010, v ktorom doplnil bod d/, ktorým potvrdzoval
odsúhlasenie predaja pozemku na parc. č. 117/3 zapísanej na LV č.X v k.ú. Liešťany o výmere 180 m2 z

obce Liešťany v prospech kupujúceho Ing. T. U., nar. XX.XX.XXXX hoci o odsúhlasení predaja pozemku
nebolo na vyššie uvedenom zasadnutí obecného zastupiteľstva hlasované, ktoré dňa 07.06.2010
doručil správe katastra, následne v období od 07.06.2010 do 06.07.2010 v Liešťanoch vyhotovil ďalší
nepravdivý výpis uznesenia č. 3/10 doplnený o výrok č. 2 v zmysle Zákona č. 258/2009 Z.z., ktorý dňa
06.07.2010 doručil Správe katastra v Prievidzi a v období od 06.07.2010 do 02.08.2010 v Liešťanoch

znova vyhotovil ďalší nepravdivý výpis uznesenia č. 3/10 doplnený o výrok č. 3 s uvedením výsledku
hlasovania o návrhu odpredaja pozemku 3/5 väčšinou poslancov, ktorý dňa 02.08.2010 predložil Správe
katastra v Prievidzi, na základe ktorých rozhodnutím zo dňa 10.8.2010 pod sp. zn. V 1411/10 správa
katastra povolila vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy na Ing. T. U..

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37

písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. bol

obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu, povolanie v orgánoch samosprávy
na 2 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana Obec Liešťany, Liešťany 1, IČO: 00318230 s nárokom
na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol
odvolaním obžalovaný Q. Q. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení
odvolania prostredníctvom obhajcu v súlade s obhajobnými námietkami prednesenými už pred
okresným súdom poukazoval na to, že podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení

neskorších predpisov je obec samosprávnym orgánom, právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári
so svojím majetkom, pričom starosta je štatutárny orgán v majetkových vzťahoch, ktorý hospodári s
majetkom obce, čo však podľa neho neznamená, že starosta pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve
alebo v správe obce, automaticky vykonáva právomoc verejného činiteľa v zmysle § 128 Tr. zák.
V posudzovanom prípade (prevod pozemku č. 223, diel 4 o výmere 13 m2 v prospech Rímsko-

katolíckej cirkvi, Farnosť Kostolná Ves) konal obžalovaný ako jedna zo strán zmluvného vzťahu medzi
obcou Liešťany a kupujúcim (Rímsko-katolícka cirkev), avšak podľa jeho názoru nevykonával právomoc
verejného činiteľa, pretože v tomto prípade absentuje prvok moci a rozhodovania ako rozhodujúci znak
právomoci verejného činiteľa. Podľa názoru obhajoby obžalovaného, pokiaľ konaním uvedeným pod
bodom 1 obžaloby došlo úmyselným protiprávnym konaním k porušeniu zákona a ku vzniku majetkovej

škody, je potrebné jeho konanie posúdiť podľa iných ustanovení osobitnej časti trestného zákona a to
ako prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku alebo ako prečin poškodzovania cudzích
práv, čomu podľa neho zodpovedá aj tá skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané neoprávnené
obohatenie obžalovaného alebo tretej osoby, ale len vznik škody na strane obce Liešťany. V tomto
smere však namietal správnosť zistenia spôsobenej škody vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 obžaloby

s poukazom na to, že svedok Mgr. P. F., ktorý v prípravnom konaní v odbornom vyjadrení uviedol,
že zisťoval cenu nehnuteľnosti (parc. č. 223 o výmere 13 m2) k dátumu spáchania skutku, t. j. ku
14.10.2009 (kedy bola uzatvorená kúpna zmluva medzi obcou Liešťany a Rímsko-katolíckou cirkvou),
na hlavnom pojednávaní 10.4.2013 uviedol, že cenu nehnuteľnosti stanovil k dátumu, kedy odborný
posudok vyhotovil, t. j. k 21.12.2011. Takýto spôsob určenia výšky škody je podľa neho v rozpore

s ustanovením § 126 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa pri určení výšky škody vychádza z ceny,
za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Správne
určenie výšky škody k dátumu, kedy bol skutok pod bodom 1 spáchaný, je podľa obhajoby dôležité,
pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa sa domnieva, že škoda je pojmovým znakom skutkovej
podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, a v prípade jej nepreukázania nie

je naplnená objektívna stránka tohto trestného činu. Pri skutku pod bodom 1 Rímsko-katolícka cirkev
ako kupujúci zaplatila obci za prevádzaných 13 m2 pozemku cenu 19,50 Eur, ktorú obžaloba a i
prvostupňový súd označili za netrhovú, podhodnotenú, avšak tento záver vzhľadom na nesprávne
ohodnotenie Mgr. P. PY. nie je podľa neho žiadnym spôsobom preukázaný a preto sa nedá vylúčiť,že pri správnom ohodnotení pozemku k dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy na podklade obhajobou
navrhovaného a súdom prvého stupňa neakceptovaného znaleckého dokazovania, by vôbec nebolo
správne konštatovanie o tom, že obec predávala pozemok cirkvi za netrhovú, podhodnotenú cenu.

Poukazoval ďalej na to, že podľa neho obžalovaný uzatváral kúpno-predajnú zmluvu dňa 14.10.2009
s faktickým vedomím obecného zastupiteľstva, na ktorom sa viackrát tento prevod prediskutoval, nikdy
však nebol zaradený formálne do programu obecného zastupiteľstva, pričom všetci vypočutí svedkovia
potvrdili, že pokiaľ by majetkové vysporiadanie 13 m2 pre Rímsko-katolícku cirkev bolo predmetom
rozhodovania obecného zastupiteľstva, toto by rozhodne dalo k takémuto prevodu súhlas. Obhajoba

sa preto domnievala, že aj z hľadiska nepatrnej závažnosti konania obžalovaného nejde u skutku
pod bodom 1 o prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2,
kedy obec zastúpená obžalovaným previedla nehnuteľnosť v prospech kupujúceho Ing. T. U. kúpnou
zmluvou zo dňa 8.4.2010, namietal jeho právne posúdenie ako pokračovacieho prečinu falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1 Tr. zák. Poukazoval na to, že obec D. už raz prevádzala na otca Ing. T. U. dňa 14.7.1986

predmetnú nehnuteľnosť a aj keď tento prevod nebol zaregistrovaný na ŠN, je podľa neho nepochybné,
že tento prevod schválil kompetentný orgán obce, Rada MsNV v Liešťanoch dňa 4.4.1986 a pridelil
záhradu k stavebnému pozemku pre T. U. a jeho manželku, pričom išlo o totožnú parcelu s parcelou,
ktorá sa prevádzala kúpnou zmluvou zo dňa 8.4.2010. Z toho potom podľa názoru obhajoby vyplýva, že
vyhotovením uznesení obecného zastupiteľstva obce Liešťany č. 25/02 zo dňa 15.2.2002 a č. 3/2010

zo dňa 27.5.2010, sa obžalovaný nedopustil falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, lebo obsah
týchto uznesení bol rovnaký a mal rovnaký účel pre účinnosť kúpnej zmluvy o predaji pozemku ako malo
rozhodnutie Rady MsNV zo dňa 4.4.1986. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. u skutku pod bodom 1 a podľa § 321
ods. 1 písm. d/ Tr. por., aby u skutku pod bodom 2 postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd

oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako
trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. a aby v časti týkajúcej sa skutku pod bodom 1 vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky
napadnutého rozsudku, t. j. výroky o vine a treste považovala za vecne správne a zákonné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14. júna 2013,
vykonal dňa 4. septembra 2013 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 6, 7 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného (obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) a
postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých

výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Q. Q. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
pod bodmi 1 a 2 správne oprel nielen o výpovede obžalovaného Q. Q., ale predovšetkým o svedecké
výpovede Ing. G. E., Mgr. U. P., Mgr. P. F., B. W., P. C., Q. H., U. U., G. Q., U.j, T. U. a Ing. T. U.

a listinné dôkazy, na ktoré podrobne poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a
presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné
tvrdenia i návrhy na doplnenie dokazovania obžalovaného Q. Q., pretože boli v rozpore s ostatnými vo
veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenými svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi.
Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam

ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného Q. Q. zo spáchaniažalovaných skutkov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku pod bodmi 1 a 2. Odvolacie námietky
obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného Q. Q. ako pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr.
zák. pod bodmi 1 a 2 rozsudku a ako prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pod bodom 1 rozsudku, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom

rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým
zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil
dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného
nepovažoval za opodstatnené. Nad rámec argumentov uvedených súdom prvého stupňa, vzhľadom na
odvolacie námietky obžalovaného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: Trestného
činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí verejný

činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Škodou sa tu pritom rozumie nielen škoda
materiálna, ale aj škoda nemateriálna, najmä napr. poškodenie práv fyzickej alebo právnickej osoby.
Rovnako neoprávneným prospechom sa rozumie nielen prospech majetkový, ale aj akákoľvek iná
výhoda, na ktorú nemal páchateľ alebo iná zvýhodnená osoba právo. Znak „v úmysle spôsobiť inému

škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ charakterizuje pohnútku páchateľa,
takže k dokonaniu trestného činu postačí, keď páchateľ, vedený touto pohnútkou, vykonáva svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a nie je treba, aby škoda skutočne vznikla alebo aby páchateľ
skutočne zadovážil sebe alebo inému neoprávnený prospech. Navyše ak verejný činiteľ, ktorý v
úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva

svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, neprichádza vôbec do úvahy schválenie alebo súhlas
(dodatočné) nadriadeného orgánu, do ktorého právomoci inak vec parí (v danom prípade obecné
zastupiteľstvo), s konaním verejného činiteľa. Vzhľadom na uvedené právne závery nie sú vo vzťahu
ku škode u skutku pod bodom 1 pochybnosti ani o správnosti odborného vyjadrenia Mgr. P. F., ktorý
na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol nielen to, že cenu nehnuteľnosti (parc.

č. 223 o výmere 13 m2) určil k dátumu vyhotovenia odborného vyjadrenia - k 21.12.2011, ale aj to, že
ním stanovená cena nehnuteľnosti k dátumu spáchania skutku - ku 14.10.2009 by bola zrejme rovnaká
(nebol by podstatný rozdiel v cene stanovenej ku dňu uzatvorenia zmluvy a v cene stanovenej ku dňu
podania odborného vyjadrenia). Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný konaním
uvedeným pod bodmi 1 a 2 napadnutého rozsudku v rozpore so skutočnosťou pozmenil tam uvedené

uznesenia obecného zastupiteľstvo, pretože kúpne zmluvy tam uvedené neboli predmetom konania
obecného zastupiteľstva, obecné zastupiteľstvo ani v jednom prípade predaj týchto nehnuteľností
Rímsko-katolíckej cirkvi ani Ing. T. U. neschválilo, navyše v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
8.4.2010 s Ing. T. U. išlo o predaj inej osobe než ako tomu malo byť dňa 14.7.1986. Obsah uznesení
zo 4.4.1986 a z 15.2.2002 a nasledujúcich nielenže nebol rovnaký a nemal rovnaký účel, ale v prípade

obžalovaným vyhotovených uznesení nebol ani pravdivý, ale bol pozmenený. V uvedených smeroch
neboli preto odvolacie námietky obžalovaného dôvodné.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania
obžalovaného, nepochybil ani vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, pokiaľ

obžalovanému Q. Q. podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., §
38ods.2Tr.zák.a§41ods.1Tr.zák.uložilúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere2roky,výkonktorého
mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2
roky. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky spolu s trestom zákazu činnosti uloženým obžalovanému v súlade

so zákonom podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. a za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods.
2 Tr. zák. na dobu 2 roky zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny vyšší stupeň závažnosti
oboch spáchaných trestných činov zvýraznený predovšetkým povahou a spôsobom ich páchania, ako
aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie. Uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je zároveň dostatočným vyjadrením

morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na
zmenu napadnutého rozsudku ani vo vzťahu k výrokom o trestoch a o spôsobe ich výkonu, preto
neakceptoval anivtomtosmereodvolacienámietkyobžalovaného.Sozreteľomnauvedenéskutočnosti
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkovéhostavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného Q. Q. ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.