Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209480
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711209480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodno-
právnej veci navrhovateľa MORAVIA SPORT GROUP spol. s r.o., so sídlom Teslova 873/2, 702 00
Ostrava1,IČO:63323052,Českárepublika,zastúpenéhoADVOKÁTSKOUKANCELÁRIOUJUDr.Igor
Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti odporcovi
AVROPA spol. s r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 31 609 678, zastúpený
advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen o zaplatenie
37.428,50Eursprísl.,oodvolaníodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolenč.k.13Cb46/2011-213,

IČS: 67092103340 zo dňa 21. januára 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb 46/2011-213, IČS: 67092103340 zo dňa 21. januára
2013 v napadnutej časti druhej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa do sumy 22.393,05 Eur a
odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.035,45 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 4.188,38 Eur od 02.11.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

6.943,00 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 3.904,07 Eur od 20.08.2010 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách prvostupňového konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutieodôvodnilokresnýsúdtým,žepôvodnesinavrhovateľuplatnilvnávrhuprávonazaplatenie
sumy 40.428,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z jednotlivých v návrhu špecifikovaných súm
od ich splatnosti až do zaplatenia. Pred vydaním platobného rozkazu vzal navrhovateľ návrh v časti o

zaplatenie sumy 3.000,-Eur späť, pretože mu odporca túto sumu zaplatil dňa 30.06.2011. Navrhol preto
vydať platobný rozkaz tak, ako upravil návrh v jeho podaní zo dňa 12.07.2011.

Predmetom sporu tak zostala suma 37.428,50 Eur. Po podaní návrhu došlo dňa 24.10.2012 k uzavretiu
dohody medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej navrhovateľ prevzal tovar uložený v
kartónových krabiciach u odporcu, o čom svedčí preberací protokol a po jeho prekontrolovaní vzal
navrhovateľ podaním zo dňa 10.01.2013 návrh v časti o zaplatenie sumy 22.393,05 Eur, ktorá

zodpovedala cene odporcom vráteného tovaru, späť. Žiadal, aby okresný súd zaviazal odporcu na
zaplatenie zvyšku ním uplatnenej sumy, a to 15.035,45 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z
jednotlivých súm tak, ako to špecifikoval v tomto podaní vrátane náhrady trov konania.Okresný súd posúdil nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok z komisionárskej zmluvy, pretože z
výsluchu svedkov a z listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ dodával odporcovi tovar
uvedený vo faktúrach, ktorých úhradu v tomto konaní žiadal s tým, že ak sa v lehote splatnosti faktúr,

ktorú navrhovateľ poskytol v rozsahu 90 dní odporcovi nepodarí tovar dodaný navrhovateľom predať,
buď sa tento precení a zníži sa jeho cena, aby sa stal predajným alebo tovar, ktorý odporca v sezóne
nepredal, navrhovateľovi vráti. Za tovar, ktorý odporca predal a nevrátil navrhovateľovi bol povinný
zaplatiť kúpnu cenu v takej výške, akú navrhovateľ uviedol vo faktúre. Okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia poukázal aj na tú skutočnosť, že komisionárska zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom

a odporcom len v ústnej forme, preto akékoľvek podmienky, ktoré medzi stranami boli ústne dohodnuté,
a to aj pokiaľ ide o preceňovanie tovaru, následného dobropisovania zľavy kúpnej ceny, ako aj vrátenia
tovaru vo forme vratiek mohol okresný súd posúdiť len na základe svedeckých výpovedí a listinných
dôkazov. Okresný súd tiež poukázal na písomné uznanie záväzku navrhovateľa odporcom ku dňu
04.10.2010 za tovar, ktorý bol dodaný vo väčšej výške než bola v návrhu uplatnená, a to v sume
53.428,50 Eur zo strany odporcu, avšak s výhradou možnosti vrátenia všetkého nepredaného tovaru. Z

preberacieho protokolu spísaného medzi navrhovateľom a odporcom vyplynulo, že došlo k započítaniu
vzájomných pohľadávok v sume 22.393,05 Eur, preto okresný súd zaviazal odporcu len na rozdiel, a
to sumu 15.035,45 Eur, ktorý predmetom započítania nebol.

Okresný súd neakceptoval argumenty odporcu o tom, že by mal mať nárok ešte na ďalšiu zľavu z tovaru,

ktorý zostal nezaplatený v sume 15.035,45 Eur, pretože odporca nárok na zľavu konaní nepreukázal.
Zaviazal preto odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 ods.1 Nar.
vlády č. 87/1995, ktorú ustálil na výšku 8,75, resp. 9% ročne tak, ako to vyplynulo zo základnej úrokovej
sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou ku dňu 02.11.2012 a 20.08.2010 od splatnosti sumy
4.188,38 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne a u zvyšnej čiastky s 9% úrokom z omeškania ročne.

Vo zvyšnej časti, v ktorej si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania aj z tých súm, ktoré boli predmetom
započítania, návrh navrhovateľa zamietol.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti druhej výrokovej vete, ktorou
okresný súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 15.035,45 Eur s prísl. s úrokom z omeškania z

dlžných súm vo výške 8,75%, resp. 9% ročne odvolanie. V odvolaní uviedol, že okresný súd správne
zistil skutkový stav len v tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, pretože sa preukázalo, že nie je
povinný platiť za všetok navrhovateľom dodaný tovar, ktorý mu nepatril a ktorý si navrhovateľ vzal späť.
Spornou však zostala otázka, či je odporca povinný platiť aj za tovar, ktorý bol ním predaný bez toho, že
by mu navrhovateľ naň neposkytol ďalšiu zľavu, ktorá by mala byť podľa jeho názoru vo výške 17,5%

tak, ako to urobil navrhovateľ už raz predtým, keď mu dodal a fakturoval tovar za letnú sezónu jar - leto
2010, pretože ešte pred vrátením toho tovaru, ktorý sa neprevzal sa malo realizovať precenenie, ktoré
však pri tovare predanom odporcom za sumu 15.035,45 Eur zo strany navrhovateľa urobené nebolo.
V konaní pred súdom prvého stupňa predložil nielen faktúry, ale aj dobropisy a vyjadrenia, z ktorých
vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom prebiehali rokovania o zľave týmto spôsobom, čo potvrdil

v konaní aj svedok O.. E. U., ktorý dňa 12.03.2012 pred súdom prvého stupňa vypovedal, že ak sa
nepodarilo tovar odporcovi predať, snažili sa mu vyjsť v ústrety tým, že tú hodnotu tovaru, ktorú mal on
zaplatiť navrhovateľovi, znížili formou precenenia. S prihliadnutím na túto argumentáciu navrhol návrh
navrhovateľa zamietnuť vrátane úroku z omeškania, pretože v konaní nebolo preukázané, kedy sa do
omeškania s platením faktúr dostal, pretože napriek splatnosti 90 dní bola dohoda medzi účastníkmi

sporu taká, že odporca bude tovar predávať dovtedy, kým ho nepredá a až potom bude uhrádzať jeho
kúpnu cenu. Odporca sa tak mohol dostať do omeškania až po predaji tovaru, a nie po uplynutí lehoty
splatnosti uvedenej vo faktúre. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne.

Kodvolaniuodporcusavyjadrilnavrhovateľ,ktorýsastotožnilvcelomrozsahusrozhodnutímokresného
súdu v časti, v ktorej odporcu zaviazal na dlžnú sumu, pretože odporca v tejto časti navrhovateľovi tovar
nevrátil a nárok na ďalšiu zľavu z tovaru v konaní nepreukázal. Navrhol preto rozhodnutie okresného
súdu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie
sumy 40.428,50 Eur ako úhradu kúpnej ceny faktúr špecifikovaných na strane 2 návrhu spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne z jednotlivých súm od ich splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ navrhol
vydať vo veci platobný rozkaz, avšak pred jeho vydaním vzal návrh sčasti, a to čo do sumy 3.000,-Eur
späť, pretože mu odporca v deň doručenia návrhu na súd dňa 30.06.2011 túto sumu zaplatil. Doklad

o pripísaní dlžnej sumy na účet navrhovateľa k čiastočnému späťvzatiu nepriložil. Súčasťou návrhu je
aj uznanie záväzku odporcom v celkovej sume 53.428,50 Eur, v ktorom sú okrem iných faktúr uvedené
aj faktúry, ktoré sú predmetom sporu. Uznanie záväzku však obsahuje výhradu odporcu, že záväzok z
uvedených faktúr uznáva s možnosťou vrátenia všetkého nepredaného tovaru.

Okresný súd vydal platobný rozkaz po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 3.000,-Eur len na sumu

37.428,50 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z jednotlivých súm tak, ako ich špecifikoval navrhovateľ
v návrhu a v čiastočnom späťvzatí návrhu od splatnosti až do zaplatenia.

V odpore proti platobnému rozkazu namietal odporca základ aj výšku navrhovateľom vyfakturovanej
sumy, pričom poukázal, že sa nejednalo o klasickú kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bol od

navrhovateľa kúpil tovar a tento by sa bol stal jeho vlastníctvom, ale že šlo o tovar, ktorý mu navrhovateľ
síce vyfakturoval a poskytol dlhšiu až 90-dňovú lehotu, avšak tento mal platiť až vtedy, keď sa mu ho
podarí predať.

Odporca od začiatku v konaní tvrdil, že navrhovateľ mu dodal časť tovaru neskoro, a to jarný a letný

tovar až v mesiaci jún 2010, v dôsledku čoho ho nebolo možné predať a zostal napriek preceneniu časti
tovaru nepredaný, preto ho O.. H. E. U., ktorý bol riaditeľom pobočky navrhovateľa na Slovensku a ktorý
s odporcom úzko spolupracoval u odporcu odkontroloval, odporca ho zbalil do kartónov a tieto O.. H.
E. U. prepáskoval a zostali pripravené na odber navrhovateľom. Pre problémy na strane navrhovateľa
v Českej republike však O.. H. E. U. nevzal od odporcu tovar a tento zostal na sklade. Navrhovateľ si

zároveň uplatnil aj právo na úroky z omeškania vo výške 9% ročne z jednotlivých súm až do zaplatenia.

Na základe oznámenia o vysporiadaní pohľadávok a záväzkov č. dokladu 588/2012 zo dňa 01.11.2012
zostala predmetom sporu časť nezaplatenej faktúry č. 1003000530, ktorá bola vystavená s lehotou
splatnosti do 19.08.2010 na sumu 7.087,47 Eur, z ktorej vrátil odporca tovar len v rozsahu 2.899,09 Eur

a zvyšok ceny zodpovedajúcej tovaru v hodnote 4.188,38 Eur odporcom vrátený nebol, rovnako ako
nebol vrátený tovar vyfakturovaný faktúrou č. 1003000531 splatnou 19.08.2010 na sumu 6.943,-Eur a
č. 1003000532 zo dňa 21.05.2010 so splatnosťou 19.08.2010 na sumu 3.904,07 Eur.

Po vykonaných výsluchoch navrhovateľom a odporcom navrhnutých svedkov došlo zo strany

navrhovateľa k prevzatiu tovaru uloženého v kartónoch v sume 22.393,05 Eur, o čom svedčí preberací
protokol potvrdený oboma účastníkmi vystavený dňa 24.10.2012, ako aj oznámenie navrhovateľa
o vysporiadaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.11.2012 s tým, že na základe týchto listín vzal
navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 22.393,05 Eur, t.j. v tej, v ktorej vzal tovar v takejto hodnote
od odporcu späť, späť.

Predmetom sporu tak zostala len suma 15.035,45 Eur zodpovedajúca faktúre č. 1003000530 splatnej
19.08.2010, z ktorej si odporca započítal len sumu 2.899,09 Eur a rozdiel nebol krytý tovarom, ktorý
by bol vzal späť, rovnako ako u ďalších dvoch faktúr, ktoré boli predmetom návrhu, a to faktúra č.
1003000531 a č. 1003000532 zo dňa 21.05.2010 so splatnosťou 19.08.2010 na sumu 6.943,-Eur a

3.904,07 Eur, ktoré odporca navrhovateľovi nezaplatil a tovar v tejto hodnote mu nevrátil.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v tej časti, v ktorej súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.035,45 Eur za tovar, ktorý od navrhovateľa
prevzal a cenu ktorého mu v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre nezaplatil, je vecne správne.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že tovar v tejto hodnote, ktorý dodal odporcovi mu odporca nevrátil,
čo odporca ani v konaní nenamietal a keďže sa odporcovi v konaní nepodarilo preukázať jeho tvrdenie,
že na tovar, ktorý zodpovedá tejto cene mu mal navrhovateľ poskytnúť zľavu formou jeho precenenia
nemohol odvolací súd, rovnako ako ani okresný súd na toto jeho tvrdenie prihliadnuť. Obchodno -záväzkový vzťah, ktorý medzi navrhovateľom a odporcom vznikol je vzťahom, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia § 409 a nasl. Obch. zák. o kúpnej zmluve, podľa ktorých musí odberateľ za tovar,
ktorý prevzal a odpredal zaplatiť dodávateľovi dohodnutú kúpnu cenu. Odporca v konaní nepredložil

žiadnu dohodu o tom, že na všetok, po sezóne nepredaný tovar má právo na odpočet zľavy v konkrétnej
percentuálnej výške, preto dôkaz svedeckou výpoveďou sa mohol vzťahovať len k tomu tovaru, ku
ktorému navrhovateľ zľavu poskytol.

Vzhľadom k tomu, že cenu tovaru vyfakturovaného faktúrami č. 1003000530, 1003000531 a

1003000532 s lehotou splatnosti 19.08.2010 nezaplatil, pričom jeho prevzatie od navrhovateľa potvrdil,
rozhodol okresný súd správne, keď ho zaviazal na zaplatenie sumy 15.035,45 Eur spolu s úrokom
z omeškania pri faktúre č. 1003000530 vystavenej na sumu 7.087,47 Eur po čiastočnom započítaní
navrhovateľom, v ktorej časti vzal návrh späť už len na sumu 4.188,38 Eur tak, ako ho navrhovateľ
uplatnil od 02.11.2012 do zaplatenia a pri ostatných dvoch sumách 6.943,-Eur a 3.904,07 Eur od
20.08.2010 do zaplatenia, a to v súlade s § 369 ods.1 Obch.zák., § 517 ods.2 OZ a § 3 Nar. vlády č.

87/1995 Z.z. v platnom znení.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel preto odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v napadnutej časti druhej výrokovej vety potvrdil.

Odvolací súd neprihliadol ani na návrh odporcu o povolení splácať dlh v splátkach, s ktorým navrhovateľ
nevyjadril súhlas. Nebráni to však tomu, aby o splátkový kalendár požiadal priamo navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.