Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/205/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812215647
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812215647.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava,
Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Na vŕšku 12, proti povinnému: 1/ Q. Z., bytom Z., V. B. XXX/X, štátna občianka Slovenskej
republiky, 2/ Q. Z., bytom Z., V. B. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 2.102,28
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.

decembra 2012, č.k. 15Er/3019/2012-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.BohumilaKubáta
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2012 domáhal vykonania

exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
Medzinárodného rozhodcovského súdu, sp.zn. 0024/2012 zo dňa 18.07.2012. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko
z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania,
povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený

uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, čo
je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa.
Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť
ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých
prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie
účastníkov zmluvy, mal súd prvého stupňa za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi.

Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2
písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v

zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach. Preskúmaním predmetných
obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne v časti rozhodcovskej
doložky, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
Dôvodil, že v danom prípade bola voľba spôsobu riešenia sporu, aj rozhodcovského súdu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou

obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom,ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a

neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba
vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím

na § 106 O.s.p. (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom), ak práva
v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v
prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky
podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského

práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami §
6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť
má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať

za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu

v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý zastával názor,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.
b/ a f/ O.s.p.). K záveru súdu prvého stupňa, že povinný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy o úvere,
uviedol, že súd neuviedol, aké dôkazy na prijatie uvedeného záveru uskutočnil, ani sa nevysporiadal, z
akých dôvodov dokazovanie nevykonal. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že spotrebiteľovi je odobratá
možnosť voľby riešenia sporu v prípade, že oprávnený bude iniciovať spor v rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd jednak neskúmal, či sa povinný k predmetu sporu vyjadril a tiež, či povinný podal na
všeobecnýsúdžalobunazrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§40zákonač.244/2002Z.z.Súd
prvého stupňa z textu zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, nemohol
zistiť, či pred jej uzavretím existovala medzi zmluvnými stranami možnosť individuálnej dohody určitého
zmluvnéhodojednania,čisiúčastnícikonaniavymienilizmenuustanovenízmluvyačipredmetnázmluva

nebola individuálnou voľbou spotrebiteľa. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal,
vychádzal len z poznatkov získaných z iných súdnych konaní, a to napriek tomu, že je potrebné,
aby každé súdne konanie a dôkazy súdu predložené posudzoval súd vždy v konkrétnom prípade
individuálne. Skutočnosť, že predmetná zmluva má charakter predtlačeného tlačiva ešte neznamená, že
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zastával názor,

že súd prvého stupňa nerešpektoval zásady uvedené v § 157 ods. 2 a § 132 O.s.p., v dôsledku čoho
považoval predmetné uznesenie za nepreskúmateľné a protiústavné, berúc do úvahy článok 46 ods.
1 a článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Považoval za neprípustné, aby súd prvého stupňa
za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného zisťovania skutkového stavu
veci a iba na základe exekučného titulu a bez vykonania ďalších dôkazov predpísaných ústavou a

zákonom vyvodil vlastný skutkový záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli individuálne dohodnuté.
K stanovisku súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
je v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je osobitnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. r/ zákonač. 258/2001 Z.z. v platnom znení s účinnosťou ku dňu podpisu zmluvy, a teda oprávnený postupoval
podľa platnej právnej úpravy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v žiadnej právnej vete rozhodnutia
ESD nie je konštatovaná absolútna neplatnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že predmetné rozhodnutie je v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania uviedol, že týmto vysloveným záverom podľa neho dochádza k ukracovaniu
oprávnených na ich právach, pričom je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli oprávneným
povinnému poskytnuté, k ich vráteniu však nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane spotrebiteľa. Dôsledkom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie je súdne odobrenie bezdôvodného obohatenia na strane povinného, a tak je povinný contra
legem súdom zbavovaný povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Záverom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 23Cdo 1201/2009, na uznesenie Okresného súdu
Martin, sp.zn. 15Er/160/2011 a uznesenie Okresného súdu Malacky, sp.zn. 23Er/1270/2010 a vydané
poverenia v obdobných veciach. Bol toho názoru, že napadnuté uznesenie nedisponuje náležitým
zdôvodnením, je zmätočné a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s platnými

právnymi predpismi, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že právne závery súdu prvého stupňa sú založené
na jeho nezákonnom postupe. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrili povinní, ktorí uviedli, že pre nich je podstatné
rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.12.2012.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si
osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadkuvspojenísustanovením§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanízúradnej
povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods.

1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd
zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval

rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky,
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp.zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp.zn. 6Cdo 1/2012).

Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, zastáva právny názor, že predmetnú Zmluvu o úvere,
ktorou bol dňa 02.10.2009 založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, je potrebné považovať
za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ
- oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným 1/ ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, keď

povinný 1/ pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Na základe uvedenej zmluvy o úvere, dňa 02.10.2009 (teda v rovnaký deň ako samotná zmluva
o úvere) povinný 2/ ako ručiteľ uskutočnil písomne prehlásenie ručiteľa a uzatvoril s veriteľom (právnym
predchodcom oprávneného) dohodu o podmienkach ručenia v zmysle § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka. Odvolací súd uvádza, že povinný 2/ mal pri spisovaní uvedenej dohody o ručení rovnako

ako povinný 1/ postavenie spotrebiteľa, keď tento vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ a nekonal
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného odvolací súd
konštatuje, že na danú vec je potrebné aplikovať aj príslušné normy právneho poriadku chrániace
spotrebiteľov. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zároveň platí, že sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd prvého stupňa správne preto zisťoval, či zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi
oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným 1/ a povinným 2/, neobsahuje takú

podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto zo zákona absolútne neplatná. Správne pri skúmaní
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach
a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľov, teda povinných (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú
doložku, upravenú v Obchodných podmienkach, na základe ktorej si Medzinárodný rozhodcovský súd v

Bratislave založil svoju právomoc, správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

Za neprimeranú je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy,

resp. obchodných podmienok, ktoré boli predložené zo strany právneho predchodcu oprávneného
povinným na predtlačenom formulári, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinní nemohli
ovplyvniť, resp. niektoré z ustanovení vylúčiť. Spotrebitelia, teda povinní, boli v postavení, že buď
predmetnú zmluvu tak, ako im bola spolu s vopred pripravenými Obchodnými podmienkami predložená
podpíšu a úver dostanú, alebo celú zmluvu odmietnu a úver nedostanú. Veriteľ následne mohol

na základe posudzovanej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp.
rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto
stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú

zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym všeobecným súdom, ale, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (tak ako tomu
bolo aj v posudzovanom prípade). Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom
potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá

spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,a
toajvnáväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEÚ(C-240/98ažC-244/98,C-40/08,C-473/00,C-243/08,
C-168/05). Odvolací súd na podporu uvedeného právneho záveru dáva do pozornosti aj ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v platnom znení (ustanovenie bolo zavedené zákonomč. 568/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008), v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011).

V postupe súdu prvého stupňa, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
preto nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinných.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský

rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.