Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606010474
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Jurkovič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2606010474.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Jurkoviča a sudcov JUDr.
Tatiany Biednikovej a Vladimíra Vlčka v trestnej veci proti obžalovanému L. R. , pre pokus trestného
činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici sp .zn. 1T/137/2006 zo dňa 7. augusta 2012, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20.8.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného L. R. vinným z trestného činu útoku na
verejného činiteľa podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. , na tom skutkovom základe, že
1./dňa 16.2.2002 asi o 01.40 h v Holíči na Moyzesovej ulici bol hliadkou polície zastavovaný, pričom
na výzvu polície nezastavil a v jazde pokračoval a s osobným motorovým vozidlom zastavil až pred

rodinným domom v C., na Z. č. XX, kde bol kontrolovaný hliadkou polície v zložení ppráp. A. N. a nstrm.
O. C., a po ich výzve, aby predložil doklady na vedenie vozidla a podrobil sa dychovej skúške na alkohol,
začal hliadke polície oplzlo nadávať, výrokmi bližšie uvedenými vo vyšetrovacom spise, vyhrážal sa
hliadke ako aj ich členom rodiny, že ich pozabíja, chytil za kravatu pod krkom nstrm. O. C. a zhodil ho
na zem, kde ho držal, pričom mu spôsobil oderky na pravej ruke a pravom predkolení, ktoré si vyžiadali
dobu liečenia najmenej 7 dní.

Za to ho odsúdil podľa § 156 ods. 1 s použitím § 53 ods.1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k peňažnému trestu
v sume 200,- /dvesto/ Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. mu súd ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trest mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace.
Na druhej strane podľa § 285 písm. a/ Tr. por. č. 301/2005 Z.z. oslobodil obžalovaného L. R. spod
obžaloby pre pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.,

ktorého sa mal dopustiť tak, že

2./dňa 10.5.2003 o 22.00 h v k.ú. mesta Skalica na brehu rieky Morava zvalil na zem Z.M., nar. XXXX,
začal ju chytať rukami za prsia cez šaty, pričom poškodená sa bránila tak, že ho odtláčala, hovorila, aby
prestal, vyzliekol jej vrchnú časť šatstva proti jej vôli, následne ju začal osahávať na prsiach, pridržiaval
ju svojim telom, potom jej vyzliekol rifle, stiahol nohavičky a snažil sa niekoľkokrát svojim pohlavným

údom vniknúť do jej pohlavného orgánu, čo sa mu nepodarilo, pretože poškodená sa neustále bránila, a
preto obžalovaný prstami vnikol do vnútra jej pošvy a potom sa znova pokúšal vniknúť pohlavným údom
do jej pošvy tak, že sa koncom pohlavného údu dotýkal jej genitálií a keď začala poškodená plakať,
kričať aby prestal, upustil od svojho konania, čím spôsobil poškodenej zranenia početné hematómy v
bedrovej oblasti, na chrbte a na pravom ramene,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o vine ako aj
výroku o treste. Ohľadne odsudzujúcej časti pre skutok v bode 1/ okresný prokurátor namietal zmenuprávnej kvalifikácie útoku na verejného činiteľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. , na trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Podľa názoru okresného prokurátora vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný fyzicky

zaútočil na člena hliadky polície keď členovia vykonávali proti nemu služobný zákrok, ktorý útok bol
agresívny. Bolo tiež preukázané z výpovede MUDr. V. Z., že utrpel zranenie, ktoré je popísané aj v
knihe pohotovosti.
Ohľadne skutku v bode 2/ teda oslobodzujúcej časti okresný prokurátor uviedol, že nevidí dôvod
prečo súd neuveril poškodenej, ktorá s obžalovaným v minulosti nemala žiadny konflikt. Poukázal

tiež na to, že znalec z odboru psychológie nezistil u poškodenej žiadne črty osobnosti , ktoré by
spochybňovali jej výpoveď. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa nie je zistiteľné, aké dôvody viedli
súd k oslobodzujúcemu rozsudku.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. a to zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že

odvolanie okresného prokurátora je nedôvodné.
Hneď v úvode treba uviesť, že krajský súd sa predmetnou trestnou vecou už zaoberal v minulosti trikrát,
naposledy uznesením sp. zn. 5To/107/2010 zo dňa 10. mája 2011, kedy v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a/,b/,c/, Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Ohľadneodsudzujúcejčastit.j.skutkuvbode1/obžalobytiežkrajskýsúdjetohonázoru,žejednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že by obžalovaný použil fyzické násilie v úmysle
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že v kritickom čase vykonávali zákrok voči obžalovanému štyria
policajti , poškodený O. C. dokonca ako člen hraničnej polície za veľmi zvláštnych okolností , ktorý dôvod

kontroly obžalovaného menili, nevedeli si ani spomenúť prečo vlastne vozidlo obžalovaného zastavovali,
a voči obžalovanému použili donucovacie prostriedky, ktoré mu spôsobili zranenia nielen na tvári ale aj
na tele. Ťažko možno predpokladať, že za daných okolností by obžalovaný bol spôsobilý zaútočiť na
jedného člena hliadky, o ktorého zranení sú pochybnosti nielen v otázke jeho vzniku ale aj samotného
ošetrenia , o ktorom nebola spisovaná lekárska správa. Zranenie u poškodeného C., ktoré bolo nanajvýš

menšieho charakteru najpravdepodobnejšie mohlo vzniknúť pri použití donucovacích prostriedkov voči
obžalovanému, a z toho dôvodu súd I. stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin útoku
na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Teda, že tento sa vyhrážal
policajtom usmrtením, v úmysle pôsobiť na výkon ich právomoci. V tomto smere treba tiež poukázať na
to, že ostala veľmi sporná otázka zákonnosti zákroku policajtov voči obžalovanému v kritický deň, avšak

krajský súd sa bližšie týmito otázkami nezaoberal, pretože odvolanie bolo podané iba v neprospech
obžalovaného.
Čo sa týka oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku treba dodať, že krajský súd v predchádzajúcich
rozhodnutiach poukázal na mnohé rozpornosti a vnútornú nelogickosť tvrdení samotnej poškodenej,
ktorej tvrdenia neboli žiadnym dôkazom preukázané a potvrdené. Bolo preukázané, že poškodená

klamala už v základnej veci, dokedy mala povolenú vychádzku, kedy tvrdila, že do jednej v noci, čo
nepotvrdila ani svedkyňa S., ktorá s ňou spoločne išla von, údajne na diskotéku, na ktorej vôbec neboli.
Bolozistené,žepoškodenúmalapúšťaťsvedkyňaO.,ktorározhodnepoprela,žebypovolilapoškodenej
vychádzkudonoci,anaadresupoškodenejuviedla,žebolo onejznáme,žeradanadväzovalaznámosti
s neznámymi mužmi a rada koketovala , čo zodpovedá o tom, čo tvrdil o poškodenej obžalovaný, že

táto ho sama žiadala, aby ju odviezol na motorke, že predtým už bola aj u neho doma a nevidí dôvod,
prečo by ju znásilňoval. Treba dodať, že žiadne lekárske vyšetrenie najmä gynekologické nezistilo u
poškodenej žiadne zranenia v jej pohlavnom ústrojenstve, čo by bolo možné použiť ako podporný dôkaz
pre tvrdenia samotnej poškodenej, ktorej tvrdenia sa javia odvolaciemu súdu ako veľmi sporné, a teda jej
výpoveďnemožnopovažovaťzavieryhodnú. ZtohodôvodusúdI.stupňasprávnevsúladesvykonaným

dokazovaním obžalovaného spod obžaloby pre skutok 2/ oslobodil, pretože nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.