Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cb/307/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109227045
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8109227045.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: ZEKON, akciová
spoločnosť Michalovce, so sídlom 071 01 Michalovce, Štefana Tučeka 23, IČO: 31 687 814 zastúpeného
JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822,
proti žalovanému: BTA SR, s. r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Budovateľská 38, IČO: 31 678 408
zastúpenému JUDr. Zuzanou Komorovsku, advokátkou so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 57, o

zaplatenie 31.165,26 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.066,58 eura s 10 % úrokmi z omeškania ročne od
31.1.2009 do zaplatenia oproti vráteniu textilnej tkaniny 5930.01, farba čierna, zloženie 48Ba/52Pes
vypáranej z 3 827 kusov nohavíc vo výmere 1 243,80 metrov.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29.098,68 eura s 10 % úrokmi z omeškania
ročne od 31.1.2009 do zaplatenia.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.869,50 eura a právneho
zastúpenia vo výške 12.367,57 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.114,68 eura do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.10.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.066,58 eura s 10 % úrokmi z omeškania ročne odo dňa 31.1.2009 až do zaplatenia oproti
vráteniu textilnej tkaniny 5930.01, farba čierna, zloženie 48Ba/52Pes, vypáranej z 3.827 ks nohavíc,
o výmere 1.243,80 m, ako aj zaplatenia sumy 29.098,68 eura s 10 % úrokmi z omeškania ročne
odo dňa 31.1.2009 až do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2004 účastníci
uzavreli ústnu rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi

vreckovinu na základe objednávok žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu.
Žalobca dodaný tovar ďalej predával spoločnosti Ahlers AG, Nemecko. Žalobca objednával tovar od
žalovaného na základe telefonických objednávok, na základe ktorých žalovaný následne vystavoval
faktúry. Objednávky tovaru od žalobcu prebiehali uvedeným spôsobom od konca roku 2003, kedy si
spoločnosť Ahlers AG vybrala z viacerých ponúk práve tovar od žalovaného.
Dňa 12.12.2008 spoločnosť Ahlers AG prostredníctvom e-mailovej komunikácie zaslala žalobcovi

reklamáciu tovaru, odôvodnila tým, že tovar obsahuje celosvetovo zakázanú látku - farbivo AZO.
Táto skutočnosť bola zistená na základe skúšok vykonaných Chemicko-technologickým laboratóriom
Bielefeld v Nemecku zo dňa 12.12.2008, ktoré skúšky si dala vyhotoviť táto spoločnosť dňa 24.11.2008.Spoločnosť Ahlers AG v reklamácii požiadala o výmenu tovaru, ktorá spočívala vo vypáraní starého
tovaru a všitie nového, pričom táto činnosť bola realizovaná žalobcom. Náklady, ktoré v súvislosti s
tým znášal žalobca, predstavovali sumu 26.674,19 eura. Nový tovar bol dodaný spoločnosťou Ahlers

AG, pričom cenu nového tovaru, t.j. sumu 2.014,96 eura si spoločnosť Ahlers AG uplatnila voči
žalobcovi. Starý tovar je zabalený vo vreciach a uschovaný v sídle žalobcu, pričom žalobca je pripravený
tovar odovzdať žalovanému. Dňa 15.12.2008 žalobca telefonicky upozornil žalovaného na vady tovaru,
t.j. na prítomnosť celosvetovo zakázanej látky - farbiva AZO v tovare dodanom žalovaným a dňa
8.1.2009 žalobca zaslal žalovanému písomnú reklamáciu tovaru, ktorou oznámil žalobca žalovanému

vady tovaru. Dňa 14.1.2009 si žalobca vo Výskumnom ústave chemických vlákien, a. s., Svit objednal
skúšky na stanovenie aromatických amínov pochádzajúcich z azofarbív v pánskych nohaviciach, ktoré
boli vyhotovené z tovaru dodaného žalovaným. Na základe vykonaných skúšok boli vo všetkých
vzorkách dokázané azofarbivá. Dňa 22.1.2009 žalobca telefonicky informoval žalovaného o výsledkoch
skúšok. Za vykonané skúšky žalobca zaplatil Výskumnému ústavu chemických vlákien, a. s. Svit sumu
409,53 eura. Listom zo dňa 29.1.2009 žalovaný reklamáciu neuznal s tým, že nejde o tovar, ktorý bol

predmetom dodávky žalovaného. Dňa 30.1.2009 žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy, v
ktorom zároveň požadoval vrátenie kúpnej ceny tovaru, t.j. 2.066,58 eura s tým, že žalobca dodaný
tovar vráti a zároveň si aj uplatnil náhradu škody vo výške 29.098,68 eura pozostávajúcu z nákladov
na výmenu tovaru pre spoločnosť Ahlers AG, zo sumy nového tovaru použitého na výmenu vadného
tovaru dodaného spoločnosťou Ahlers AG a z nákladov za objednávku protokolov o skúškach.

Dňa 19.2.2009 žalovaný listom oznámil žalobcovi, že reklamáciu neuznáva z dôvodu, že Výskumnom
ústave VÚTCH - Chemitex spol. s r. o., akreditované skúšobné laboratórium Žilina nechať vyhotoviť
skúšky tovaru, ktoré nepotvrdili prítomnosť zakázaných farbív AZO v tovare. Žalobca právne odôvodnil
uplatnený nárok ustanoveniami §§ 420, 422, 436, 440, 373 a 369 Obchodného zákonníka.

Žalovaný vo svojom v prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.3.2010 jednak namietal existenciu
neprípustnej látky v ním dodanom výrobku (vreckovine) s tým, že okamžite po obdržaní reklamácie
od žalobcu vo veci konal a nechal si v autorizovanej skúšobni preveriť prítomnosť neprípustnej látky,
kde táto bola vylúčená. Ako dôkaz na túto skutočnosť poukázal na protokol o skúškach č. 19/2009 zo
dňa 10.2.2009 vystavený VÚTCH - Chemitex, spol. s r. o. Žilina. Ďalej namietal vyčíslenú výšku škody

zo strany žalobcu, keďže táto je podľa neho vyčíslená paušálne sumou údajne potrebnou na výmenu
1 ks, z čoho však nie je zrejmé, čo je predmetom takto vyčíslenej sumy. Z reklamácie podľa neho
taktiež nie je zrejmé, ktorú konkrétnu dodávku tovaru žalobca namieta, nakoľko ako sám uvádza, týchto
dodávok bolo aj viacej, žiada preto upresniť, ktorú konkrétnu dodávku žalobca reklamoval, čo má podľa
neho bezprostredný vplyv na následné posúdenie nárokov žalobcu už aj z časového hľadiska. Naviac

žalovaný mal na sklade a mohol dodávať výlučne len jeden výrobok pod označením 5930.01, kde tento
dodávalnielenžalobcovi,aleajinýmodberateľom,aanijedennereklamovaldodávkutohtodruhutovaru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom podpredsedu predstavenstva žalobcu Mgr. Štefanom Kolesárom,
svedkov D., O., O., O.j, O., O., O., J., oboznámením znaleckého posudku O., zápisnicou z ohliadky na

mieste samom, oboznámením odborných vyjadrení ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, v oddieli Sa, vo vložke 456/V, s dňom
zápisu 11.4.1994, v predmete činnosti o.i. výroba textilných a odevných výrobkov.

Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, v oddieli Sro, vo vložke 13061/P s
dňom vzniku 29.9.1993, v predmete činnosti o.i. výroba textilných a odevných výrobkov.

Žalobca v roku 2004 pre svojho dovtedajšieho obchodného partnera spoločnosť Ahlers AG Nemecko,

ktorý bol najväčším odberateľom pracovných odevov u žalobcu, začal šiť vychádzkové nohavice pre
rôzne pracovné profesie.

Z výsluchu Mgr. Štefana Kolesára súd zistil, že so žalovaným obchodovali ohľadom dodávky vreckovín
od roku 2004. V podstate keď sa začínal kontrakt s Ahlers, ten si sám vybral tohto dodávateľa vreckoviny,

keď mu predtým poslali vreckovinu od rôznych dodávateľov. Žalovaný im dodával len vreckovinu a
stále čiernej farby a to konkrétne pre jedného odberateľa firmu Ahlers AG Nemecko. Z tejto dodávanej
vreckoviny sa v závode v Humennom vystrihovali vrecká, všívali do konkrétnych nohavíc. S kvalitou
tejto vreckoviny neboli problémy až do tohto sporného prípadu. V tomto prípade šili pre spoločnosťAhlers AG pracovné nohavice pre vodičov, pričom istý čas po dodávke sa ozvali s tým, že sú nejaké
zdravotné problémy u ich odberateľov kožného charakteru a firma si dala otestovať do skúšobne tieto
nohavice so zistením, že vreckovina obsahuje azofarbivá, ktoré sú celosvetovo zákazané. Žalobcovi

bol zaslaný protokol zo skúšobne a písomne zo strany nemeckého odberateľa uplatnená reklamácia.
Na základe toho došlo k jednaniu so spoločnosťou Ahlers AG, kde sa dohodlo, že vreckovinu žalobca
vymení, a preto má na sklade 6 škatúľ týchto odpáraných vreciek a ostatných častí podšívky, ktoré sa
šili z vreckoviny. Zároveň bolo zaslaných 5 kusov nohavíc v originálnych obaloch na skúšky azofarbív
do skúšobne. Tým, že skúšobňa potvrdila u vreckoviny azofarbivá, uplatnili reklamáciu u žalovaného

a poslali im jeden kus nohavíc, kde zároveň žiadali, aby im zaslali jeden kúsok vzorky látky, ktorá je u
nich, aby ho zaslali do skúšobne vo Svite.
Žalovaný sa vyjadril, že identickú vzorku nemá, teda z tejto vreckoviny už nič nemá. Jeden kus nohavíc,
ktorý bol zaslaný, ani nevrátili. Konkrétne sa jemu nikto neozval od žalovaného, komunikovala s ním
len právna zástupkyňa, že reklamáciu neuznáva a potom oznámil, že si dal urobiť test do Žiliny.
Komunikovali s nimi, z akej vzorky to bolo, keď im predtým tvrdili, že identický materiál nemajú. Škoda,

ktorá žalobcovi vznikla,
pozostáva z výmeny všetkých vreciek reklamovaných Ahlersom, lebo tento vrátil 3.824 kusov.
Vreckovinu kúpili od iného dodávateľa, no časť si dodal aj sám Ahlers. Bola zaplatená skúšobná práca
šičiek, ktoré museli opätovne robiť pri všívaní vreciek.

Z výsluchu svedkyne D., vedúcej zásobovania žalobcu súd zistil, že v roku 2004 začali pre vtedajšieho
obchodného partnera firmu Ahlers, ktorý bol u nich najväčším odberateľom pracovných odevov šiť
profesné nohavice, t.j. vychádzkové nohavice pre rôzne profesie. Ahlers si dodával vrchný materiál a
oni dodávali metrovú a drobnú prípravu, t.j.vreckovinu, podšívku, gombíky, nite a pod. Ahlers žiadal od
nich predložiť vzorku vreckoviny na odsúhlasenie. Zabezpečili preto od viacerých dodávateľov vzorky,

kde Ahlers si po otestovaní vybral práve vreckovinu od žalovaného. Ahlers nežiadal certifikát, ani ho
nemali. Vreckovinu poslali poštou Ahlersu. Nákup tovaru od žalovaného prebiehal tak, že Ahlers s
čiastkovými objednávkami objednával nohavice, resp. poslal požiadavku na určitý počet, látku posielal s
objednávkami, vtedy telefonicky objednávala u Ing. Šoltýsa pracovníka žalovaného potrebné množstvo
vreckoviny. Potom vreckovinu od žalovaného nakúpili, vystrihli vrecká a všili do nohavíc. Z vreckoviny

si všívali dve vrecká vpredu a dve vzadu, plus predná lišta nohavíc a to v závode v Humennom.
Vreckovinu od žalovaného nenakúpili naraz, ale podľa objednávok závodu v Humennom. Nohavice
poslali zákazníkovi a v decembri 2008 došlo avízo, že nohavice - niektoré súčasti obsahujú azofarbivá.
Žiadali o tom dôkaz a potom im poslali protokol so skúšobne, že sa jedná o vreckovinu. Kontaktovala
teda O., ktorému oznámila, že Ahlers im chce vrátiť nohavice na opravu, videla výsledok skúšobne z

Nemecka, chcela ku ním certifikát, lebo Ahlers nedal otestovať všetky nohavice a myslela si, že keď im
pošle, tak im dokáže, že vreckovina je v poriadku. Keďže Ing. Šoltýs im povedal, že nemajú certifikát,
ani protokol o zdravotnej nezávadnosti, Ahlers následne všetky nohavice vrátil na opravu, lebo nemali
ako preukázať pôvod vreckoviny. Žiadala preto, aby si dali otestovať túto vreckovinu tak, že z vrátenej
dodávky vyberú náhodným výberom 5 ks nohavíc a pošlú ich do Výskumného ústavu vo Svite. Následne

z testovania sa tieto vrátili s protokolom, že výsledky sú zlé.

Z výsluchu svedka O. obchodného zástupcu žalovaného súd zistil, že v čase, keď nastúpil pracovať
ku žalovanému v roku 2004, žalobca už bol obchodným partnerom žalovaného, pričom predmetom
dodávok bola vreckovina, ale aj iné látky. Predaj tovaru sa uskutočňoval telefonicky tak ako aj ostatným

zákazníkom. Predmetnú čiernu vreckovinu odoberali od zahraničného dodávateľa a to tak, že materská
spoločnosť BTA v Belgicku ju odoberala od belgickej firmy B.. Čiernu vreckovinu, ktorú následne
predávali svojím klientom odoberali výlučne od tejto spoločnosti. Bol to žalovaného dlhodobý obchodný
partner. Keďže disponujú veľkým obchodným skladom, objednávali väčšie množstvá tejto vreckoviny,
mali väčšie zásoby. Všetka vreckovina, ktorá bola dodaná žalobcovi bola z jednej dodávky. Z každej

dodávky si nechávajú určitú vzorku pre archiváciu a taktiež si nechali aj z tejto. Na ohliadke na ktorej bol
svedok vypočutý, zároveň predložil súdu k nahliadnutiu túto vzorku. Uviedol, že keďže sa jedná o ostatný
kus látky, navrhuje z neho odstrihnúť časť a spolu s fotokópiu štítku založiť do spisu s tým, že zvyšok
látky si ponechá. Prvá informácia o probléme s vreckovinou mu bola adresovaná od pani Sinkuličovej,
ktorá mu telefonovala a hovorila, že nastal problém pri testovaní s materiálom - vreckovinou. Postupoval

štandardným spôsobom, pýtal si viacej informácii o tom, chceli presne vedieť o aký problém išlo a z
ktorej dodávky. Tieto informácie boli v rámci reklamácie. Pani Sinkuličová od neho pýtala certifikát, oni
ho následne žiadali od materskej firmy, certifikát im prišiel, ale nevie, či ho doručili žalobcovi. Vie o tom,
že bol zaslaný protokol na skúšku azofarbív, ale túto vec neriešil. Potvrdil, že jeden kus nohavíc bolzaslaný od žalobcu a nevie, že nebol vrátený. Z týchto nohavíc však testy neboli robené. Vreckovina bola
dodávaná z tejto dodávky aj iným odberateľom, žiaden takýto problém s azofarbivami sa nevyskytol.
Vzorka látky, ktorú predložil na ohliadke bola uchovávaná podľa neho na základe interného predpisu,

kde z každej dodávky sa zoberie 2 metre a sa archivuje. Osobu zodpovednú za archivovanie označil
Ing. Ištvanovú s tým, že ona aj dáva pokyn na odstrihnutie archivovanej vzorky, aj v tomto prípade.
Táto konkrétna látka mala byť podľa neho v deň ohliadke z archívu. Do Žiliny sa posielal kúsok z takto
archivovaného vzorku.

V roku 2007 žalobca odoberal vreckovinu čiernej farby aj od odberateľa C., ako to vyplýva z faktúr z
obdobia októbra - novembra 2007, pričom však podľa správy VÚTCH - CHEMITEX spol. s r. o. Žilina
zo dňa 26.1.2004 kvalitatívne parametre tejto textilnej tkaniny sú 50 % polyester a 50 % bavlna čierna.
Nejedná sa teda o rovnaké zloženie látky, aká bola zistená na vreckovine zapravenej v nohaviciach
ušitých žalobcom pre nemeckého odberateľa a ktorá bola napokon aj testovaná ako v nemeckom, tak
aj v slovenskom laboratóriu na prítomnosť azofarbív.

Podľa interného záznamu žalovaného o pohyboch látky č. karty 5930.01 súd zistil, že žalovaný odobral
od žalobcu predmetnú vreckovinu dňa 8.2.2007 v množstve 500 MJ, dňa 12.6.2007 v počte 300 MJ,
dňa 25.7.2007 v počte 500 MJ, dňa 23.8.2007 v počte 300 MJ, dňa 10.9.2007 v počte 500 MJ.
Následne na to 8.10.2007 od belgickej spoločnosti BTA NV Cortrik malo byť doručených do skladu

žalovaného 10.040 MJ predmetnej látky, pričom z tejto látky dňa 29.11.2007 žalovaný odobral 409 MJ,
dňa 15.5.2008 500 MJ a 13.6.2008 600 MJ. Podľa tvrdenia žalovaného dňa 8.10.2007 bola do skladu
žalovaného ostatnýkrát doručená predmetná vreckovina.

Dňa 29.11.2007 vystavil žalovaný na základe dodacieho listu žalobcovi faktúru č. 1070488, ktorou

vyfakturoval tovar - textilná tkanina 5930.01 10 MJ 409 metrov za cenu 50,- Sk plus DPH, spolu s
manipulačným a balným v cene 25.049,50 Sk.

Dňa 15.5.2008 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 1080178, ktorou mu vyfakturoval predmetný tovar
v množstve 500 metrov v cene 50,- Sk za sumu 34.464,- Sk vrátane manipulačného a balného.

Dňa 13.6.2008 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. 1080211, ktorou mu vyfakturoval tento tovar v počte
600 metrov za cenu 50,- Sk spolu s manipulačným a balným v sume 36.771,- Sk.
Celkom teda týmito dodávkami bolo dodaných žalobcovi 1.509 metrov predmetnej vreckoviny.

E-mailom zo dňa 12.12.2008 oznámila zástupkyňa spoločnosti Pioner-workwear.com ako dcérskej
spoločnosti spoločnosti Ahlers AG doslova:
„Nohavice zo ZEKONU majú tieto zakázané látky v podšivkovine vrecka. Ako viete, sme nútení ihneď
vymeniť tieto časti.“

E-mailom zo dňa 17.12.2008 adresovanom touto spoločnosťou zástupcovi žalobcu pánu Kandalovi sa
uvádza doslova, „po kontrole nákladov na rozbor pre všetky časti oblečenia musíme teraz povedať, že
z dôvodov nákladov sa nevyplatí nechať vykonať kompletný rozbor. U nasledovných výrobkov sa preto
musí vymeniť podšivkovina vrecká:
Výrobok 8301 71 kusov

8330 1.565 kusov
8331 291 kusov
8332 418 kusov
8333 426 kusov
8334 342 kusov

8335 411 kusov
8300 192 kusov
8303 447 kusov
8336 17 kusov

Ďalším nákladným autom dňa 18.12.2008 naložíme toľko časti, ako je to možné, zostávajúce výrobky
ako aj podšívkovinu vrecka by sme chceli naložiť 22.12.“Podľa správy o rozbore CTL GmbH Bielefeld Chemicko-technologické laboratórium Krackerstrasse
12. Bielefeld, Nemecko zo dňa 12.12.2008, bol na základe listu zo dňa 24.11.2008 a požiadavky
Pioner Berfsbekleiding GmbH, Herford, v laboratóriu 58708 vykonaný rozbor na zakázané azofarbivá

a uvoľňovanie niklu z materiálu: 15 hotových dielov, 5 vzorov látok, 3 prísady.
Podľa tohto rozboru boli zistené vo vzorke 14 materiál: hotové diely označenie 8330 veľkosť 26 zakázka
12744 u overovacej jednotky: podšívkovina vrecka azofarbivá a to 120 mg/kg - p-a-aminoazobenzén.
V ostatných vzorkách tovaru neboli azofarbivá, ani iné neprípustné látky zistené.

Faktúrou A 4095021 vystavenou spoločnosťou Ahlers AG, Elverdisser Strasse 313, Herford dňa
5.2.2009 vyfakturovala táto spoločnosť žalobcovi za dodatočne dodanú podšívkovinu 1.974 metrov x
1,62 /m 3.197,88 eura s tým, že táto suma bude odpočítaná pri platba ďalšej faktúry.

Dobropisom č. E12788 zo dňa 4.3.2009 bola dobropisovaná vrátená podšívkovina 89,50 metrov x 1,62/
m 144,99 eura.

Listom zo dňa 8.1.2009 žalobca reklamoval u žalovaného v zastúpení Ing. Michala Kandalu,
ekonomicko-obchodného riaditeľa vreckovinu s tým, že počas roku 2008 dodal žalovaný žalobcovi tovar
vreckovinu artikel 5930.01 10, avšak pri prehliadke tovaru a následných skúškach pánskych nohavíc
zákazníkom firmou Ahlers AG, SRN bolo istené, že dodaná vreckovina obsahuje farbivo AZO. Ďalej sa

v reklamácii uvádza, že „o uvedenej skutočnosti sme vás informovali dňa 15.12.2008 telefonicky, keď
sme od vás žiadali certifikát na uvedený tovar, resp. protokol o zdravotnej nezávadnosti a následne aj
osobne pri návšteve Ing. Šoltýsa u nás. Do dnešného dňa ste nám požadované dokumenty nepredložili.
Uvedený tovar - vreckovinu od vás nakupujeme od roku 2004 výlučne pre tohto zákazníka, kedy
nám firmou Ahlers AG bola táto vreckovina testovaná a zároveň odsúhlasená. Firma Ahlers AG nám

predmetné pánske nohavice reklamovala z dôvodu Vami dodanej vreckoviny a žiada vymeniť vreckovinu
vo všetkých dodaných nohaviciach v počte 3.827 kusov, čo je veľmi náročnom v hotovom výrobku s tým,
že vreckovinu si zákazník dodá. Na základe uplatnenej reklamácie firmou Ahlers AG SRN nám doteraz
vznikla škoda 28.740,77 eura, ktorú si uplatníme po celkovom vyčíslení. Výmena vreckoviny vypárať
sáru a šiť novú 6,97 eura x kus 26.674,19 eura, vreckovina zákazníka 0,54 eura/ks 2.066,58 eura.

Zároveň sme dňa 19.12.2008 odoslali firme Ahlers opravené nohavice na odsúhlasenie. Ako príloha
tohto listu bola zaslaná reklamácia zákazníka, protokol o skúškach od zákazníka a pánske nohavice
1 kus.“

Listom zo dňa 14.1.2009 požiadal žalobca Výskumný ústav chemických vlákien, a. s. Svit zaslaním 5

kusov pánskych nohavíc o testovanie na azofarbivá.

Podľa Protokolu o skúškach 05/2009 Výskumného ústavu Chemických vlákien, a. s. Štúrova 2, 059 01
Svit zo dňa 21.1.2009, tento sa týkal stanovenia aromatických amínov pochádzajúcich z azofarbív v
textilných materiáloch, pričom vzorka bola odobratá z piatich kusov nohavíc, ktoré boli zaslané žalobcom

dňa 16.1.2009 na základe objednávky zo dňa 14.1.2009. Označenie vzorky podľa protokolu je vrecko
z nohavíc, farba čierna, materiálové zloženie: 48 % bavlna 52 % polyester, označenie Grau, 8335, Gr.
27, 121093.
Podľa protokolu o skúškach vrecko odstrihnuté z nohavíc „Grau 8335, Gr. 27, 121093“.
Podľa výsledku skúšok bola látka testovaná aminoazobenzén, kde podľa položky 22 výsledky

skúšok predstavuje nameraná hodnota 33,2, pričom limitné množstvo je 30 mg.kg-1. Na základe
vykonanej analýzy výsledok skúšky bol uvedený tak, že na základe vykonanej analýzy boli v skúšanej
vzorke dokázané azofarbivá, ktoré štiepením svojej aminoskupiny uvoľňujú aromatický amín - 4 -
aminoazobenzén /p-Aminoazobenzol/ v množstve, ktoré je uvedené v tabuľke.

Podľa Protokolu o skúškach č. 6/2009 Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s. Štúrova 2, 059
01 Svit zo dňa 21.1.2009, tento protokol sa týkal stanovenia aromatických amínov pochádzajúcich
z azofarbív v textilných materiáloch, pričom vzorka bola odobratá z piatich kusov nohavíc, ktoré boli
zaslané žalobcom dňa 16.1.2009 na základe objednávky zo dňa 14.1.2009.
Označenie vzorky podľa protokolu je vrecko z nohavíc, farba čierna, materiálové zloženie: 48 % bavlna

52 % polyester, označenie MARINE, 8303, Gr.527, 120745.
Podľa protokolu o skúškach vrecko odstrihnuté z nohavíc „Grau 8303, Gr. 52, 120745“.
Podľa výsledku skúšok bola látka testovaná aminoazobenzén, kde podľa položky 22 výsledky
skúšok predstavuje nameraná hodnota 132,5, pričom limitné množstvo je 30 mg.kg-1. Na základevykonanej analýzy výsledok skúšky bol uvedený tak, že na základe vykonanej analýzy boli v skúšanej
vzorke dokázané azofarbivá, ktoré štiepením svojej aminoskupiny uvoľňujú aromatický amín - 4 -
aminoazobenzén /p-Aminoazobenzol/ v množstve, ktoré je uvedené v tabuľke.

Podľa Protokolu o skúškach č. 7/2009 Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s. Štúrova 2, 059
01 Svit zo dňa 21.1.2009, tento protokol sa týkal stanovenia aromatických amínov pochádzajúcich
z azofarbív v textilných materiáloch, pričom vzorka bola odobratá z piatich kusov nohavíc, ktoré boli
zaslané žalobcom dňa 16.1.2009 na základe objednávky zo dňa 14.1.2009.

Označenie vzorky podľa protokolu je vrecko z nohavíc, farba čierna, materiálové zloženie: 48 % bavlna
52 % polyester, označenie MARINE, 8303, Gr.27, 120745.
Podľa protokolu o skúškach vrecko odstrihnuté z nohavíc „Grau 8335, Gr. 27, 120086“.
Podľa výsledku skúšok bola látka testovaná aminoazobenzén, kde podľa položky 22 výsledky
skúšok predstavuje nameraná hodnota 101,3, pričom limitné množstvo je 30 mg.kg-1. Na základe
vykonanej analýzy výsledok skúšky bol uvedený tak, že na základe vykonanej analýzy boli v skúšanej

vzorke dokázané azofarbivá, ktoré štiepením svojej aminoskupiny uvoľňujú aromatický amín - 4 -
aminoazobenzén /p-Aminoazobenzol/ v množstve, ktoré je uvedené v tabuľke.

Podľa Protokolu o skúškach č. 8/2009 Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s. Štúrova 2, 059
01 Svit zo dňa 21.1.2009, tento protokol sa týkal stanovenia aromatických amínov pochádzajúcich

z azofarbív v textilných materiáloch, pričom vzorka bola odobratá z piatich kusov nohavíc, ktoré boli
zaslané žalobcom dňa 16.1.2009 na základe objednávky zo dňa 14.1.2009.
Označenie vzorky podľa protokolu je vrecko z nohavíc, farba čierna, materiálové zloženie: 48 % bavlna
52 % polyester, označenie ANTHRAZIT, 8331, Gr.46 , 119190.
Podľa protokolu o skúškach vrecko odstrihnuté z nohavíc „ANTHRAZIT, 8331, Gr.46 , 119190“.

Podľa výsledku skúšok bola látka testovaná aminoazobenzén, kde podľa položky 22 výsledky
skúšok predstavuje nameraná hodnota 63,9, pričom limitné množstvo je 30 mg.kg-1. Na základe
vykonanej analýzy výsledok skúšky bol uvedený tak, že na základe vykonanej analýzy boli v skúšanej
vzorke dokázané azofarbivá, ktoré štiepením svojej aminoskupiny uvoľňujú aromatický amín - 4 -
aminoazobenzén /p-Aminoazobenzol/ v množstve, ktoré je uvedené v tabuľke.

Podľa Protokolu o skúškach č. 9/2009 Výskumného ústavu chemických vlákien, a. s. Štúrova 2, 059
01 Svit zo dňa 21.1.2009, tento protokol sa týkal stanovenia aromatických amínov pochádzajúcich
z azofarbív v textilných materiáloch, pričom vzorka bola odobratá z piatich kusov nohavíc, ktoré boli
zaslané žalobcom dňa 16.1.2009 na základe objednávky zo dňa 14.1.2009.

Označenie vzorky podľa protokolu je vrecko z nohavíc, farba čierna, materiálové zloženie: 48 % bavlna
52 % polyester, označenie 8331, Gr.46 , 118788.
Podľa protokolu o skúškach vrecko odstrihnuté z nohavíc „ 8331, Gr.46 , 117788“.
Podľa výsledku skúšok bola látka testovaná aminoazobenzén, kde podľa položky 22 výsledky
skúšok predstavuje nameraná hodnota 146,7, pričom limitné množstvo je 30 mg.kg-1. Na základe

vykonanej analýzy výsledok skúšky bol uvedený tak, že na základe vykonanej analýzy boli v skúšanej
vzorke dokázané azofarbivá, ktoré štiepením svojej aminoskupiny uvoľňujú aromatický amín - 4 -
aminoazobenzén /p-Aminoazobenzol/ v množstve, ktoré je uvedené v tabuľke.

Dňa 21.1.2009 vystavil Výskumný ústav chemických vlákien, a. s., Štúrova 2, 059 21 Svit žalovanému

ZEKON, akciová spoločnosť Michalovce, Štefana Tučeka 23, 071 01 Michalovce faktúru č. 290026100
na sumu 409,53 eura za práce na GC/MS - azofarbivá.
Listom zo dňa 30.1.2009 žalobca v zastúpení Ing. Michala Kandalu, ekonomicko-obchodného riaditeľa,
adresovanom žalovanému list nazvaný reklamácia, v ktorom zopakoval skutočnosti uvedené v skoršom
vydaní, pričom ďalej uviedol, že : „z dôvodu utvrdenia sa v opodstatnenosti reklamácie dodal dňa

14.1.2009 do VÚTCH, a. s. Svit z každej dodávky materiálu testovať nohavice, kde testy potvrdili
prítomnosť azofarbivá vo vreckovine. O týchto výsledkoch testov sme vás dňa 22.1.2009 telefonicky
informovali, kde ste požadovali 2 kusy nohavíc.“
Ďalej sa v liste uvádza: „máme za to, že sa jedná o podstatné porušenie zmluvy, dodávka vadného
tovaru, obsah celosvetovo zakázaného farbivá azo a s prihliadnutím na § 436 ods. 1 písm. d)

Obchodného zákonníka od zmluvy odstupujeme. Zároveň žiadame o vrátenie kúpnej ceny za dodaný
tovar na predmetné nohavice vo výške 2.066,58 eura. Dodaný tovar vrátime na Vaše náklady. Keďže
ujma vzniknutá vadným plnením nie je vysporiadaná, nárokmi z vád, s prihliadnutím na ustanovenie
na § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, si uplatňujeme aj náhradu škody vo výške 27.083,72 eura.Výmena vreckoviny (vypárať sa... a všiť novú 6,97 eur/kus 26.674,19 eura, skúšobné protokoly 409,53
eura, celkom 27.083,72 eura).“

Podľa odpovede na reklamáciu doručenej dňa 5.2.2009 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že
žalovaný má za to, že sa nejedná o vreckovinu, ktorá bola predmetom dodávky od neho. Z opatrnosti
sa však obrátil na svojho dodávateľa so žiadosťou o prešetrenie celej záležitosti.
Ďalším listom datovaným dňa 19.2.2009 právna zástupkyňa žalovaného uvádza, že si žalovaný nechal
vyhotoviť odborné skúšky v autorizovaných skúšobných laboratórií, z ktorých vyplýva, že žalovaným

dodaný materiál po každej stránke vyhovuje príslušným normám. V prílohe priložila kópiu protokolu o
skúške.
Prílohu k protokolu tvorí Protokol o skúškach č. 19/2009 realizovaný VÚTCH-CHEMITEX spol. s r.
o., akreditované skúšobné laboratóriá Žilina zo dňa 10.2.2009, z ktorého vyplýva, že dňa 5.2.2009
laboratórium prijalo vzorky s popisom odberu vzorky - „vzorky boli odobraté priamo zákazníkom z bežnej
produkcie“, s tým, že vzorky mali byť testované na - dôkaz arylamínov. Stanovenie obsahu arylamínov

podľa STN EN 14362-1,2:2005. V časti protokolu nazvanej Výsledky merania a skúšania sú v časti
„zistené nedostatky: Arylamíny - kvalitatívna skúška 1.1. nedokázané; 1.2 nedokázané. Spôsob detekcie
bol uvedený plynová chromatografia s hmotnostným detektorom. Z protokolu nie je možné zistiť o aké
konkrétne vzorky akej látky sa jednalo a vzorky boli po archivácii 6 mesiacoch zlikvidované.

Listom zo dňa 26.2.2009 žalobca adresoval právnej zástupkyni žalovaného nesúhlas so stanoviskami
s tým, že podľa vyjadrenia Ing. Šoltýsa BTA SR, s. r. o. Prešov zaslal do skúšobne vreckovinu z roku
2007, resp. staršie kupóny, keďže vreckovinu z roku 2008 na sklade nemali. Žalobca žiadal, aby sa do
skúšobne zaslali vzorky z reklamovaných nohavíc, nakoľko predmetom reklamácie je tento tovar.
Listom zo dňa 2.3.2009 právna zástupkyňa žalobcu oznámila žalovanému, že vo veci reklamácie

vreckoviny zamestnanec Šoltýs oznámil, že „predmetom odborných skúšok bola látka (vreckovina) z
dodávkyvr.2007,jednásaorelevantnúlátku.Rokdodávkyjetotižrokom,vktorombolapredmetnálátka
dodanážalovanémuodvýrobcu.Odroku2007užnebolirealizovanéžiadneodberytejtolátkyodvýrobcu
a teda dodávka pre žalobcu bola práve z tohto obdobia. Keďže sa jedná o identickú látku (predmet
dodávky pre Vašu spoločnosť, vzorky odstúpená na odborný test), naďalej trvá na už oznámenom

stanovisku, t.j. že dodávka žalovaného bola a je v súlade s normami, a teda neuznáva reklamáciu. Na
inkriminované odevy museli použiť dodávku od iného dodávateľa. U žalovaného je preukázateľné, že od
roku 2007 takýto materiál neodoberal. Podotýka, že zo strany žalovaného neexistuje najmenší dôvod na
prieťahy či popieranie zodpovednosti, keďže nie je (nebol) výrobcom, ale distribútorom dotknutej látky
a v prípade preukázania oprávnenosti reklamácie, by túto len postúpil ďalej k výrobcovi.“

Naprvompojednávanívovecisamejkonanomdňa19.10.2010,sasúdpokúsilozmiermedziúčastníkmi.
Právni zástupcovia účastníkov prítomní na tomto pojednávaní prehlásili, že sa dohodnú na takom
postupe,abyosloviliznaleckúorganizáciuzapísanúvzoznameznalcovstým,žekaždázostránprinesie
tú vzorku, ktorá sa u nej nachádza, to znamená, žalobca vzorku nohavíc, do ktorej bola zapravená

vreckovina dodaná od žalovaného, žalovaný vzorku vreckoviny, ktorá bola dodaná žalobcovi s tým, že
požiadajú túto znaleckú organizáciu o podanie znaleckého posudku, ktorého predmetom bude zistenie
neprípustných farbív s tým, že súčasťou znaleckého posudku bude aj posúdenie jednotlivých posudkov
vydaných akreditovanými laboratóriami, ako žalobcovi, tak aj žalovanému.
Avšak už dňa 9.11.2010 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode

týkajúcej sa určenia spôsobu predloženia vzoriek tovaru na posúdenie znalcovi.
Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo vo veci 25.2.2011 bolo účastníkom oznámené zistenie súdu,
že v zozname znalcov vedených na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR nie je žiadna
znalecká organizácia ani znalecký ústav zapísaný v odbore chémia, resp. textilná chémia, pričom okrem
tých špecializovaných ústav, ktoré už vo veci podali jednej aj druhej strane posudok, nebolo možné

zistiť ďalšiu organizáciu, tak odborne špecifikovanú. Preto súd dohodol s účastníkmi taký postup, že sa
uskutoční ohliadka na mieste samom v sídle žalobcu v Michalovciach, na ktorom bude aj uskutočnený
a zidentifikovaný odber sporných vzoriek nachádzajúcich sa u žalobcu a následne na to bude vykonaná
ohliadka na mieste samom v sídle žalovaného, kde sa uskutoční odber vzorky pre účely znaleckého
dokazovania aj z materiálu, ktorý sa nachádza u žalovaného.

Súd predmetné vzorky odobral na ohliadke na mieste samom konanej dňa 7.4.2011. Následne tieto
doručilsožiadosťouopodanieodbornéhovyjadreniav zmysle§§125,126 a127ods.4O.sp. Výskumný
ústav chemických vlákien, a. s. Štúrova 2 059 21 Svit, ktorý testoval vzorky od žalobcu aj VÚTCH-
CHEMITEX, spol. s r. o. Rybníky 954, Žilina 011 68, ktorá spoločnosť testovala na prítomnosť azofarbívvzorky poskytnuté od žalovaného. Súdu sa javil tento postup zjavne vhodnejší a hospodárnejší, keďže v
zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre dané odvetvie a odbor nie je zapísaný
žiaden znalec, ani znalecká organizácia prípadne znalecký ústav a ustanoviť obe ústavy, na ktoré sa

súd obrátil, znalcom podľa ustanovenia § 15 ods.1 písm.b zákona č. 382/2004 Z.z. by bolo obťažnejšie
aj z dôvodu, že súhlas s ustanovením a následný sľub by museli podať štatutárni zástupcovia ústavov k
rukám konajúceho sudcu. Procesný poriadok v zásade nepreferuje znalecký posudok pred potvrdením
alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti. Ak sa v
skoršom konaní samotný žalovaný obrátil s riešením odbornej otázky na testovanie látky na prítomnosť

azofarbívnaVÚTCH-CHEMITEX,spol.sr.o.Rybníky954,Žilina01168apovažovalvtedyjejzisteniaza
vierohodné a dostačujúce a nimi dokazoval tvrdené skutočnosti, niet dôvodu pochybovať o profesionalite
tohto ústavu. Súd preto zvolil tento postup dokazovania a uložil obom ústavom podrobiť tieto vzorky
testu na prítomnosť azofarbív v rovnakom rozsahu, v akom už na skorších vzorkách látok vykonali
testy v roku 2009.

Dňa 24.11.2011 z materiálu - konkrétne 2 vreciek nachádzajúcich sa v prílohovej obálke č. 115a/ bolo
vystrihnutých z každého vrecka 2 štvorce o rozmeroch 7,5 x 7,5 cm a označených písmenami A.
Z materiálu poskytnutého žalobcom z prílohovej obálky 115b) vystrihnutých z dvoch vreciek 2 štvorce o
rozmeroch 7,5 x 7,5 cm a označených písmenami C.
Z materiálu poskytnutého žalovaným z prílohovej obálky č.l. 115c/ rovnako vystrihnutých 4 štvorce o

rozmeroch 7,5 x 7,5 cm a označených písmenami B.
Z materiálu poskytnutého žalovaným z prílohovej obálky č.l. 115d) vystrihnutých zo vzorky čiernej farby
4 štvorce o rozmeroch 5 x 4 cm a označených písmenami D.
Boli vložené do samostatných obálok po jednom štvorci z jedného vrecka po 1 štvorci z jedného vrecka
a 1 štvorci z druhého vrecka označených písmenom A,

Po dvoch štvorcoch označených písmenami B,
Po dvoch štvorcoch označených písmenami C,
Po dvoch štvorcoch označených písmenami D.
Každá obálka bola zalepená a označená odtlačkom pečiatky súdu a podpisom sudkyne.

Dňa 12.12.2011 na základe požiadavky oboch oslovených organizácií o dodanie väčšieho množstva
porovnávacieho materiálu bolo vystrihnutých
- 2 x 6 rovnako veľkých vzoriek ako v prvom prípade z materiálu nachádzajúceho sa v prílohovej obálke
nachádzajúcej sa na č.l. 115a) a označených písmenami A, pričom 6 vzoriek bude vložených do obálky
označenej písmenom A vzorky pre VÚTCH - CHEMITEX, spol. s r. o. a ďalších 6 vzoriek do obálky

označenej vzorky A pre Výskumný ústav chemických vlákien, a. s.
- Z materiálu poskytnutého žalovaným z prílohovej obálky 115c) vystrihnutých 2 x 5 štvorcov rovnakých
rozmerov, ako v prvom prípade a tieto boli dané do obálky a označené písmenom B pre VÚTCH -
CHEMITEX, spol. s r. o. a ďalších 5 vzoriek do obálky označenej B pre Výskumný ústav chemických
vlákien, a. s.

- Z materiálu poskytnutého žalobcom z prílohovej obálky 115b) vystrihla 2 x 7 štvorcov rovnakých
rozmerov, ako v prvom prípade. Tieto založila do obálky a označila písmenom C pre VÚTCH -
CHEMITEX, spol. s r. o. a ďalších 7 vzoriek do obálky označenej vzorky C pre Výskumný ústav
chemických vlákien, a. s.

Z výsluchu svedkyne O. zamestnankyne Výskumného ústavu chemických vlákien, a.s. vo Svite a
oboznámením protokolu č. 03/2012 o vykonaní skúšok vzoriek na prítomnosť azofarbív súd zistil, že
odborné vyjadrenie sa týkalo skúšania textilných materiálov, ktoré už skúšali predtým v roku 2009, na

základeobjednávkyodžalobcu. Žalobcaimzaslal5kusovpánskychnohavíc,uktorýchžiadaliotestovať
u vreckoviny farbu na azofarbivá. Boli to vlastne celé nohavice, z ktorých sme povystrihovali kusy z
vreciek a tak získali 5 vzoriek, na základe ktorých urobili skúšku na dôkaz azofarbív a vydali protokoly
o skúškach číslo 5 až 9. V každej jednej vreckovine, ktorá sa nachádzala v týchto nohaviciach našli
aromatický amín, ktorý jednoznačne pochádzal z použitia určitých škodlivých azofarbív, konkrétne sa

jednalo o 4 amínoazobenzén . Problémom azofarbív je, že sú to látky, ktoré sa používajú na farbenie
textilných materiálov povrchovým spôsobom. Ak sa textil farbí do hmoty, to znamená, že priamo do
hmoty ide farbivo, nie je predpoklad, že tam niečo môže byť škodlivé, alebo že vyjde na povrch. Keď
sa niečo farbí povrchovo, tak existujú rôzne materiály, rôzne farbiace látky a niektoré tieto farbiace látky,konkrétne tieto azofarbivá sú zdraviu škodlivé v tom, že keď sa použijú na materiál tak oni v podstatne
potom, pri používaní, alebo pri užívaní výrobku, ktorý sa dostane do styku s ľudskou pokožkou, ľudská
pokožkasapotípriurčitejteploteatď.,takjednoduchodochádzakštiepeniutýchazofarbívnaaromatické

amíny. Vyhláška č. 635/2005 zakazuje používanie týchto azofarbív, to znamená, že 22 aromatických
amínov. Na stanovenie hodnoty azofarbív použil ústav svedkyne normu, ktorá je predpísaná legislatívou,
ktorá vyhodnocuje tieto údaje cez GCMS - plynový chromatograf s hmotnostným detektorom, pričom
našli pri testovaní látku - 4 amínobenzén. Hodnoty, ktoré boli namerané prekračovali limit, ktorý je 30
miligramov na l kg.

Pri tomto testovaní, o ktoré boli požiadaní zo strany súdu obrdržali najskôr 4 vzorky označené A,B,C,D,
ale tých vzoriek bolo na hmotnosť nedostatočne, preto požiadali o ďalšie vzorky, kde im prišli vzorky
označené A,B,C a na týchto vzorkách vykonali testovanie.
Ako vyplýva z protokolu o skúškach č. 03/2012, vzorky boli prijaté 30.11.2011 a 9.12.2011 a najskôr
vykonali skúšky na zisťovanie úžitkových vlastností skúšaných vzoriek, kde zistili, že všetky vzorky zo
súdu boli identifikované vláknami polyester a bavlna a dostava - počet nití na 1 cm bol 32/27, väzba

plátnová, pričom rozdiel bol len v plošnej hmotnosti vzoriek a to vzorka A mala plošnú hmotnosť 119,5.,
vzorka B 119, vzorka C 120,6 a ak porovnali výsledky skúšok z protokolov 09-0/13 vykonaných na
vzorkách doručených od žalobcu v roku 2009, bola zistená rovnaká identifikácia vlákien, dostava nití
aj väzba., rozdielna bola len plošná hmotnosť vzoriek, ale tieto odchýlky vznikli z tej skutočnosti, že
plošnáhmotnosťsamázistovaťnaúseku10x10cm.Rozdielyvzistenýchhodnotáchsvedkyňavysvetlila

spôsobom farbenia látky, kedy sa rovnaké množstvo farby nemusí dostať do rovnakého množstva látky,
teda látka po celej farbenej ploche nemusí vykazovať rovnaké hodnoty a aj rovnaká látka z rovnakého
balu môže v rôznych miestach mať iné hodnoty.

Z výsluchu svedkyne O., technickej riaditeľky VÚTCH-CHEMITEX spol.s r.o. Žilina a oboznámením

s Protokolmi o skúškach č. 3/2012, 4/2012 a 5/2012 súd zistil, že ústav obdržal žiadosť o podanie
odborného vyjadrenia, spolu s ktorým boli zo súdu doručené 4 vzorky pod označením A, B, C, D na
stanovenie obsahu resp. prítomnosti azofarbív, čiže obsahu amínov. Po vyžiadaní väčšieho množstva
materiálu boli zaslané následne ďalšie vzorky označené A,B a C a na týchto vykonali test na prítomnosť
azofarbív. Vo vzorke A bolo zistených 167,07 miligramov/kg 4amínoazobenzénu, vo vzorke B bolo

dokázané 4amínoazobenzénu 162,63 miligramov/kg a vo vzorke C bolo dokázaného 170,35 miligramov/
kg 4amínoazobenzénu. Tá vzorka, ktorá bola doručená v roku 2009 od žalovaného a prijatá 5.2.2009,
tak ako je uvedené v protokole o skúškach 19/2009, obsah arioamínov nebol dokázaný. Na vzorkách,
ktoré boli zo súdu zaslané s označením A,B,C, vo všetkých troch vzorkách bola dokázaná prítomnosť 4
amynodenzénu, čiže arioamínov. Azofarbivá sú škodlivé preto, lebo redukčným špietením dochádza k

vzniku arioamínov a samotné arioamíny sú vlastne karcinogény, zvlášť tie arioamíny spôsobujú rakovinu
močového mechúra.
Ku skutočnosti, že výsledky u tých istých materiálov na prítomnosť azofarbív zistené v protokole zo Svitu
svedkyňa nepovažovala za rozporuplnú, rozdiely mohli byť spôsobené rozdielnou metodikou zistenia a
rozhodujúce je zistenie množstva, ktoré nesmie presiahnuť 30 miligramov.

Podľa protokolu Inštitútu pre testovanie a certifikáciu a. s., akreditované skúšobné laboratórium č. 1004
Zlín zo dňa 31.1.2012 žalovaný požiadal toto laboratórium dňa 20.1.2012 o testovanie na stanovenie
obsahu aromatických amínov podľa ČSN EN 14362-2, z ktorého skúšobného protokolu č. 412402754
vyplýva, že bola predložená vzorka tkanina, kvalita 5930, materiálové zloženie 52 polyester, 48 bavlna
farby čiernej s tým, že výber vzorku určeného ku skúške vykonal objednávateľ, t.j. žalovaný. Podľa

skúšobného laboratóriá nebola zistená prítomnosť 4 - aminoazobenzénu v tejto vzorke. O akú vzorku
látky sa v danom prípade jednalo, resp. bližší popis tejto vzorky alebo konkrétna vzorka látky, ktorá bola
zaslaná laboratóriu však pri skúšobnom protokole pripojená nebola.

Z výsluchu svedka O., znalca v odbore Ekonómia a manažment a oboznámením znaleckého posudku

č. 2/2012 zo dňa 30.10.2012 súd zistil, že predmetom tohto posudku podaného na základe objednávky
bolo ohodnotenie škody spôsobenej dodatočnými nákladmi na prepracovanie reklamovaného tovaru
z dôvodu dodávky vadného materiálu. Na požiadanie znalca žalobca mu poskytol k podaniu posudku
všetky potrebné podklady a posudok je vypracovaný takou formou, že je konkrétna odvolávka na
konkrétny údaj, ktorý je priložený aj v prílohe k znaleckému posudku, čo znamená, že možno objektívne

skontrolovať hodnoty uvádzané a obsiahnuté v posudku.
V časti posudku nazvanej Spôsob a postup ohodnotenia škody znalec uvádza, že stanovenie škody
je v znaleckom posudku vykonané na základe nákladového prístupu a stanovením nulového bodu,
kedy spoločnosť produkuje tak, aby nevykazovala ani zisk ani stratu. Pre každú zákazku je u žalobcuspracovaný Technologický predpis. Tento technologický predpis určuje jednotlivé úkony a časovú normu
pre vykonanie týchto úkonov v rámci spracovania zákazky. Pri spracovaní a zaradení úkonov do
technologického predpisu sa vychádza zo Zborníkov odvetvových prvotných výkonových normatív pre

šijacie dielne, žehliarne a dokončovanie. Tieto zborníky sú používané v odvetví odevného priemyslu.
Vznikli normovaním jednotlivých pracovných úkonov a v svojom čase boli záväznou normotvorbou. V
znaleckom posudku sú pomenované ako operatívne normohodiny.
Pri určení škody vychádzal z prevádzkových nákladov a realizovaných operatívnych normohodín u
žalobcu v roku 2008. Pomer prevádzkových nákladov (očistený o náklady kooperačné služby a priamy

materiál) k realizovaným operatívnych normohodinám je koeficientom, ktorým nám určuje hodnotu
(cenu) jednej operatívnej normohodiny s nulovým dopadom na spoločnosť.
V roku 2008 mal žalobca prevádzkové náklady vo výške 219.136 tis. Sk (Výkaz ziskov a strát k
31.12.2008 - príloha č. 3):
94 904 tis. Sk (B) + 105.062,- Sk (C) + 488.tis. Sk(D) + 17.298 tis. Sk(E) + 1 384 tis. Sk(G)

Od týchto nákladov je potrebné odrátať náklady na kooperačné služby vo výške 9.601 tis. Sk (STR
výsledovka za 1.1.-31.12.2008 - príloha č. 4, str. 3 - účet 518018).,
a priamy materiál bol v hodnote 50 250 tis. Sk(STR výsledovka za 1.1.-31.12.2008 - príloha č. 4, str.
2 - účty 50101-50104):

Očistené prevádzkové náklady v roku 2008 predstavovali: 159 285 tis. Sk

V roku 2008 realizoval žalobca celkovo:
539 349 ONH (Rozbor hospodárskych výsledkov za rok 2008 - príloha č.5).
Hodnota ONH pre rok 2008 s nulovým dopadom (bez dosiahnutia zisku alebo straty):

Hodnota ONH 159 285 tis. Sk/539 349 ONH = 295,33 Sk = 9,8031 € /konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk/
Pre výkon pracovných operácií v rámci uplatnenej reklamácie bol vypracovaný Technologický predpis
dňa 13.1.2009 (príloha č. 2). Ako je zrejmé z tohto predpisu je pre zhotovenie jedného kusa výrobku
normovaných 53,13 minút.
Prepočet na operatívnu normohodinu - ONH.

Vzorec pre prepočet: 53,13/60 = 0,8855 ONH/ks

Prepočet celkových ONH potrebných pre výrobu v rámci uplatnenej reklamácie.

Vzorec pre prepočet: 3 827 ks x 0,8855 ONH/ks = 3 388,8085 ONH
Na prepracovanie reklamovaných výrobkov vynaložil žalobca 3 388, 81 ONH.

Škoda spôsobená prepracovaním závadného materiálu:

3 388,8085 ONH x 9,8031 € = 33 220,83 eura

V časti Záver znaleckého posudku znalec uvádza, že na základe získaných podkladov a skutočností
uvedených v posudku, hodnota spôsobenej škody je stanovená na sumu 33 220,83 eura.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania žalobcom tvrdený nárok vyplývajúci z odstúpenia od tzv. rámcovej kúpnej zmluvy
a nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu vadnej dodávky tovaru.

Podľa § 289 Obchodného zákonníka, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe
zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň

všeobecným spôsobom.
Zmluva vyžaduje písomnú formu.Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Keďže tzv. rámcová kúpna zmluva, teda zmluva o budúcej kúpnej zmluvy pre svoju platnosť vyžaduje

písomnú formu, medzi účastníkmi k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo. Pokiaľ teda medzi účastníkmi
dochádzalo od roku 2004 k uzatváraniu obchodno-záväzkových vzťahov, je nutné ich posudzovať podľa
ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka.
V prvom rade teda bolo potrebné ustáliť, či troma dodávkami vreckoviny z vreckoviny dodanej
žalovanému od jeho belgického dodávateľa dňa 8.10.2007 boli výsledkom platných kúpnych zmlúv,

pretože iba od platnej kúpnej zmluvy možno odstúpiť. Žalovaný nerozporoval a nenamietal tieto
skutočnosti, a preto súd ich vzal za nesporné s tým, že účastníci ohľadom každej spornej dodávky
uzavreli samotnú platnú ústnu kúpnu zmluvu a na základe tohto právneho vzťahu vyplynuli žalobcovi
nároky aj zo zodpovednosti z vady dodaného tovaru u každej z jednotlivých kúpnych zmlúv.

Podľa dôvodovej správy Obchodný zákonník Komentár, 1. vydanie autorov Mária Patakyová a kolektív,
zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) je upravená aj v Občianskom zákonníku.
I keď obidve zmluvy zabezpečujú ten istý cieľ, ktorým je následné uzavretie konkrétnej zmluvy, právne
úpravy vykazujú určité rozdiely. Z týchto dôvodov je potrebné určiť, v ktorých prípadoch sa uzavrie
zmluvy o budúcej zmluve podľa Obchodného zákonníka. Je nesporné, že ak zmluvné strany si zmluvou

o budúcej zmluve zabezpečia uzavretie zmluvy, ktorá sa bude spravovať Obchodným zákonníka ex lege
(§ 261) alebo ex contractu (§ 262 ods. 1), zmluva o budúcej zmluve sa uzavrie podľa § 289. Polemika
čiastočne vzniká vtedy, ak ide o subjekty uvedené v § 261 ods. 1 a 2, ktoré si chcú zabezpečiť uzavretie
zmluvy, ktorá sa spravuje Občianskym zákonníkom (napr. zmluva na kúpu nehnuteľnosti). Aj tu však
prevažujú názory, podľa ktorých sa zmluva o budúcej zmluve musí uzavrieť podľa § 289. Podstatným

rozdielom medzi obidvomi právnymi úpravami je ten, že v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka sa musia obidve zmluvné strany zaviazať, že uzavrú budúcu zmluvu, kým podľa
Obchodného zákonníka stačí aj záväzok jednej strany.
Systematicky je zmluva o budúcej zmluve zaradená medzi ustanovenia o uzavieraní zmlúv, pretože ide
o súčasť kontraktačného procesu. Zmluvu o budúcej zmluve je však možné považovať za samostatný

zmluvný typ.
Zmluva musí obsahovať záväzok aspoň jednej zmluvnej strany uzavrieť budúcu zmluvu. Zmluva môže
byť uzavretá v prospech jednej strany tak, že táto zo zmluvy nie je povinná ale len oprávnená. Zmluvná
strana je oprávnená požiadať druhú zmluvnú stranu o uzavretie budúcej zmluvy. Ak toto svoje právo
využije, druhá zmluvná strana je povinná zmluvu uzavrieť. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy sa

obidve zmluvné strany môžu zaviazať na uzavretie budúcej zmluvy a vtedy, ktorákoľvek z nich môže
požiadať druhú stranu o uzavretie zmluvy a vynútiť si jej uzavretie. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy
sa musia zmluvné strany dohodnúť v akej lehote (do kedy), bude zmluva uzavretá. Zákon vyžaduje, aby
predmet plnenia budúcej zmluvy bol určený aspoň všeobecným spôsobom. Ide o všeobecnú požiadavku
na právne úkony, ktorá sa týka určitosti právneho úkonu a zároveň aj o nevyhnutný predpoklad pre

uplatňovanie práv z tejto zmluvy. Pokiaľ nedôjde k dobrovoľnému uzavretiu zmluvy, oprávnená zmluvná
strana si môže vynucovať jej uzavretie. Z týchto dôvodov je potrebné určiť rozsah budúcej zmluvy v
takom rozsahu, v akom ho bude chcieť mať jedna alebo obidve zmluvné strany zafixovaný. Pre platnosť
zmluvy zákon vyžaduje písomnú formu.
Ustanovenie § 289 je kogentné, a preto ho zmluvné strany nemôžu vylúčiť a ani sa od neho odchýliť.

Podľa § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a
vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účet,
na ktorý sa taký tovar spravidla používal.Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovení v § 420, má
tovar vady. Zavady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená

podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody
alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený
požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

Podľa dôvodovej správy tohto Komentára, citované ustanovenie dopĺňa § 436 ods. 4 a § 431 ods. 3
o súbeh nárokov z vád tovaru a nároku na náhradu škody a zmluvnú pokutu. Nároky z vád tovaru
nemusia v celom rozsahu vysporiadať majetkovú ujmu kupujúcemu a tomuto zostáva zachované
právo na náhradu škody a zmluvnú pokutu, ak bola v zmluve dohodnutá za toto porušenie povinnosti

predávajúceho (vadné plnenie). V prípade nároku na zľavu z kúpnej ceny je však náhrada škody
obmedzená tým, že kupujúci nemôže požadovať ušlý zisk v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na
ktorý sa zľava vzťahuje. Zákon teda predpokladá, že v zľave z kúpnej ceny je zahrnutý aj ušlý zisk v
dôsledku nedostatku (vady) vlastnosti, na ktoré sa zľava vzťahuje.
Ďalšie obmedzenie vyplýva z odseku 2, podľa ktorého uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť

uplatnením nárokov z vád tovaru, nie je možné dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu,
t.j. napr. z titulu náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného napr. nárok
na zľavu z kúpnej ceny nie je možné uplatniť z dôvodu nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného
obohatenia. Ak však došlo ku vzniku škody v súvislosti s vadným plnením, kupujúci má zachovaný nárok
na náhradu tejto škody podľa ods. 1.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch: ak však o to oprávnená strane
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, pritom sústredil toto dokazovanie na tie sporné skutočnosti,
ktoré vyzneli z námietok žalovanej strany voči uplatnenému nároku. Je preukázané, že vreckovina

v nohaviciach, ktoré boli dodané nemeckej spoločnosti Ahlers AG bola z dodávok žalovaného, ktoré
dodávky boli do skladu žalovaného dodané z belgickej spoločnosti CHEMITEX sa. dňa 8.10.2007.
Táto vreckovina z nohavíc bola podrobená testovaniu na prítomnosť azofarbív celkom 3 krát. Svedčí
o tom protokol o skúške z nemeckého chemického laboratória, ktorého správnosť a závery žalovaný
nenamietal, a nespochybňoval, Výskumným ústavom chemických vlákien, a. s. vo Svite, kedy bolo

dokonca zaslaných 5 kusov nohavíc, z ktorých si laboratórium za účelom vykonania skúšky odstrihlo
vzorky z vreciek týchto nohavíc a opäť na základe požiadania súdu z odborného vyjadrenia.
Žalovaný hoci od počiatku namietal, že sa nejednalo o vreckovinu ním dodávanú, pretože prvá odpoveď
na reklamáciu zo strany právnej zástupkyne žalovaného znela, že nie je zrejmé, či sa jedná o vreckovinu
dodanú od žalovaného, i napriek tomuto tvrdeniu a napriek tomu, že mu žalobca zaslal jeden kus

nohavíc, aby vreckovinu, resp. vrecko z tohto kusa nohavíc použil na testovanie, neurobil tak, a tento
svoj postup nevysvetlil presvedčivo ani v priebehu celého konania, hoci sa súdu javilo logickejším, ak už
chcel podrobiť testovaniu na prítomnosť azofarbív vzorku látok, ktorá bola uskladnená v jeho archíve,
mohol rovnako požiadať aj o podrobenie skúšky na prítomnosť azofarbív aj z vrecka nohavíc, ktoré mu
boli žalobcom zaslané.

Žalovaný, aj keď vedel o tom, že žalobca si dal testovať tieto nohavice na prítomnosť azofarbív vo
Výskumnom ústave chemických vlákien, a. s., Svit, pre svoje vlastné testovanie, túto organizáciu
neprizval, hoci mu boli zrejmé pozitívne výsledky už z dvoch testovaní vreckoviny na prítomnosť
azofarbív. Následne na to ani nepožiadal o vrátenie vzoriek z Výskumného ústavu chemických vlákien,a.s. Svit, aby bolo možné preveriť a zidentifikovať prípadne, či sa jedná o predmetnú konkrétnu
vreckovinu, ktorá bola aj zapravená do nohavíc, ktoré šil žalobca.
Žalovaný sa najskôr mienil mimosúdne dohodnúť so žalobcom, kedy za kľúčovú otázku označil zistenie

prítomnosti azofarbív k predmetnej vreckovine, avšak následne odstúpil od neho. Po tom, čo súd na
základe odborných vyjadrení dospel k zisteniu, že vo všetkých troch vzorkách, ktoré boli regulérne
podrobené testovaniu na prítomnosť azofarbív, kde vzorka A a vzorka C boli z vreciek nohavíc, ktoré
boli žalobcom šité z vreckoviny žalovaného a vzorka B, ktorá bola zo vzorky archivovanej žalovaným
a poskytnutá pri ohliadke, bola zistená prítomnosť azofarbív, si dal opätovne sám vykonať v inom

laboratóriu test na prítomnosť azofarbív, kde však opätovne nebolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej látky
táto vzorka bola zaslaná do predmetného laboratória a či sa jednalo o predmetnú vreckovinu.
Pracovník žalovaného Ing. Šoltýs uviedol, že u žalovaného existoval interný predpis na to, ako
archivovať tieto vzorky. Túto skutočnosť však popreli ďalšie zamestnankyne žalobcu Ing. Popíková a Ing.
Ištvanová. Neexistujú u žalovaného žiadne záznamy o tom, ako sa vlastne s tou archivovanou vzorkou
nakladalo, teda okrem toho prípadu, kedy bola táto archivovaná vzorka predložená súdu pri ohliadke na

mieste samom, niet žiadneho hodnoverného dôkazu o tom, že z tejto archivovanej vzorky bol braný a v
akom množstve materiál na testovanie, ktoré malo byť použité pri prvom protokole o skúškach, o ktoré
požiadal žalovaný VÚTCH CHEMITEX a. s. Žilina a pri druhom, ktoré požiadal Inštitútu pre testovanie
a certifikáciu a. s., akreditované skúšobné laboratórium č. 1004 Zlín.
Žalovaný sa snažil v priebehu sporu spochybňovať závery odborných vyjadrení tým, že došlo k

manipulácii k vzorkám a že súd zaslal na testovanie zásadne iba vzorky od žalovaného. Táto skutočnosť
však nebola potvrdená, nakoľko hoci na úradnom zázname z 12.12.2011 je uvedené mylne označenie
poskytovateľa tejto ktorej vzorky, avšak jednoznačne je uvedené, z ktorej prílohovej obálky táto vzorka
bola vzatá a napokon aj zamestnankyňa súdu vo svojom prehlásení uviedla, že vzorky na testovanie
označené písomnom A a C boli z materiálu z prílohovej obálky č.l. 115a a 115b a vzorka na testovanie

označená písmenom B, bola z materiálu poskytnutého žalovaným pri ohliadke. Spôsob strihania vzoriek
ako vyplýva z úradného záznamu z 12.12.2011 bol rovnaký ako v prípade strihania vzoriek dňa
24.11.2011, čo vyplýva aj z úradného záznamu, kde je uvedené, že rovnako aj v prvom prípade odberu
vzoriek súd postupuje aj pri doplnení množstva vzoriek.
Pokiaľ by táto skutočnosť aj mala spochybniť výsledok testovania látky poskytnutej žalovaným, súd

mal aj tak na prítomnosť azofarbív vo vreckovine dodanej žalovaným dostatočne relevantné závery
vyplývajúce z troch nezávisle na sebe vykonaných testovaní.
Ak žalovaný spochybňoval výsledky odborných vyjadrení, ktoré nariadil súd tým, že došlo k manipulácii
vzoriek a následne si dal opätovne sám urobiť testovanie na prítomnosť azofarbív, je nevieryhodné,
prečo k tomuto testovaniu neprizval žalobcu, resp. prečo túto skutočnosť súdu neoznámil a nepožiadal

o prítomnosť súdu pri odbere týchto vzoriek z materiálu, ktorý bol uskladnený u žalovaného. Žalovaný
teda pokiaľ predložil protokol o skúške na prítomnosť azofarbív v čiernej vreckovine, nie je možné
objektívne preskúmať, aká konkrétna látka bola poskytnutá žalovaným tomuto laboratóriu na testovanie
na prítomnosť azofarbív.
Žalovaný ďalej namietal, že dodával predmetnú vreckovinu žalobcovi od roku 2004, pričom túto dodával

aj iným odberateľom, ale ani jeden odberateľ nemal problémy s prítomnosťou azofarbív.
Keď bol však požiadaný o predloženie skladovej karty o pohybe tohto tovaru na sklade, súdu
predložil tento prehľad o pohybe tohto materiálu zo skladu, kde začiernil ostatných odberateľov
tejto vreckoviny okrem žalobcu tvrdiac, že sa jedná o ochranu obchodného tajomstva žalovaného.
Ak žalovaný mienil skutočne preukázať, že jedine žalobca mal prípadne problémy s prítomnosťou

azofarbív v tejto vreckovine, bolo by logickým, keby sa buď sám obrátil na týchto odberateľov alebo
o túto skutočnosť požiadal súdu, čo však neurobil. Ak predmetná vreckovina dodaná žalovanému od
belgického dodávateľa dňa 8.10.2007 neobsahovala karcinogénnu látku v azofarbivách, prečo by si túto
skutočnosť nebol chcel žalovaný potvrdiť aj prehláseniami aj od ostatných odberateľov tejto látky. Mená
odberateľov tejto látky nemôžu byť v danom kontexte tohto súdneho sporu obchodným tajomstvom,

ktorého rešpektovania sa žalovaný domáha, resp. ak sa domáha, spochybňuje svoje vlastné tvrdenie.

Nevieryhodná je aj tá skutočnosť, že po 8.10.2007, z ktorej dodávky pochádzala sporná vreckovina
testovaná na prítomnosť azofarbív, už ďalšie dodávky tejto vreckoviny od belgického dodávateľa neboli
uskutočnené, keď táto vreckovina bola mu dodávaná od roku 2004, prečo ani ďalší odberatelia už

nemienili odoberať predmetnú vreckovinu od žalovaného.
Žalovanýprehlásil,žeakvovreckovine,ktorúdodalbolatestovanáprítomnosťazofarbív,tátoskutočnosť
bola platným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.Súd ustálil, že žalobca mal teda dôvod odstúpiť od jednotlivých ústnych kúpnych zmlúv, keďže sa zistilo,
že dodaná vreckovina bola farbená farbivami obsahujúcimi neprípustné karcinogénne látky.
Ak žalovaný namietal, z ktorej dodávky sa vlastne uskutočnil odber látok, ustálilo sa, že to bolo z tých

troch dodávok, ktoré boli uskutočnené po 8.10.2007.
Ak žalovaný namietal výšku škody, rovnako neuniesol dôkazné bremeno o oprávnenosti svojich
námietok. Ak z dodávky došlej 8.10.2007 žalovanému žalobca zakúpil na základe troch ústnych kúpnych
zmlúv 1 500 metrov látky, má legitímny nárok na vrátenie jednotlivých kúpnych cien s poukazom na
účinky odstúpenia od zmluvy.

Dohadovaniesaotom,koľkolátkypoužilnaušitiepredmetnéhokusavreciekaspochybňovaniespôsobu
strihania sú v danom kontexte právne irelevantnými.
Listinné dôkazy svedčia o tom, že žalobca musel vynaložiť finančné prostriedky na to, aby odstránil
následky vadného dodania materiálu, teda vreckoviny a znalecký posudok síce súd preskúmal ako
listinný dôkaz, avšak jeho závery v kontexte s výsluchom svedka a s protiargumentami žalovaného boli
súdu postačujúce pre prijatie záveru o ustálení výšky škody, ktorá vznikla opätovným prepracovaním

reklamovaného tovaru z dôvodu dodávky vadného tovaru.

Súd konštatuje, že je nesporné, že tovar dodaný žalovaným bol vadný, a preto žalobcovi vznikli práva
zo zodpovednosti za vadné plnenie v zmysle § 436 Obchodného zákonníka, ale aj nárok na náhradu
škody, ktorú nebolo možné uspokojiť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru. Výsledkom použitia

vadného materiálu bola potreba opätovne poskytnúť nemeckému odberateľovi bezvadné plnenie.
Žalobcovi v príčinnej súvislosti s odstránením vád vyplývajúcich z vadného tovaru vznikli náklady, ktoré
nemožno považovať za nárok zo zodpovednosti za vady, ale za škodu, na náhradu ktorej mu vzniklo
právo v zmysle citovaného ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ teda ako žalobca ako vyplýva z odstúpenia od zmluvy, v ktorom uplatnil nárok zo zodpovednosti
za vady žiada náhradu škody za výmenu vreckoviny vo výške 26.674,19 eura ako aj náhradu za cenu
vreckoviny dodanú nemeckým odberateľom na opätovné prepracovanie tovaru vo výške 2.014,96 eura,
ako aj náhradu za zaplatenie nákladov spočívajúcich vo vyfakturovaní a zaplatení sumy 409,53 eura
Výskumnému ústavu chemických vlákien, a. s. vo Svite za protokoly zo dňa 21.1.2009, tieto nároky

boli žalobcom riadne preukázané a súd nemal žiadne pochybnosti o objektívnosti týchto dôkazov. Súd
jednotlivé dôkazy hodnotil v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy a logických súvislostí v
danej veci a to tak, že každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva. V zmysle ustanovenia § ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výšky
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba
ECB k dátumu 31.1.2009 bola 2 %.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, súd má za to, že hoci žalobca žiadal v

odstúpení od zmluvy, aby mu bola táto škoda zaplatená do 15.3.2009, žalovaný nespochybnil prípadný
vznik nároku na úroky z omeškania, teda nespochybnil, že odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené
30.1.2009 a žalobca mal nárok na uplatnenie tohto nároku. Súd sa domnieva, že žalobcovi tieto náklady
vznikli oveľa skôr a mohol uplatniť nárok na náhradu škody odo vzniku tohto nároku aj s prihliadnutím
na to, že zákonné uplatnenie vád zo zodpovednosti za vady dodaného tovaru bolo uplatnené ešte v

decembri 2008.

Preto súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov
na základe vyúčtovania právneho zástupcu takto:
trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1.869,50 eura a trovy právneho zastúpenia podľa

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby:
/prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie žalobcu, zastupovanie na pojednávaní dňa
19.10.2010, 25.2.2011, 7.4.2011 od 9.00 hod. do 10.40 hod. a od 12.30 hod. do 13.30 hod., vyjadrenie
a kompletizácia príloh a zaslanie - 4.5.2011, zastupovanie na pojednávaní dňa 10.1.2012, 4.5.2012,
16.10.2012, 19.2.2013, 20.3.2013, 18.6.2013, 30.7.2013/ á 469,76 eura; porada s klientom 3.5.2011

á 156,59 eura; plus 2 x 6,95 eura režijný paušál, plus 2 x 7,21 eura režijný paušál, plus 5 x 7,41 eura
režijný paušál, plus 3 x 7,63 eura režijný paušál, plus 4 x 7,81 eura režijný paušál;
Náhrada za stratu času
pojednávanie konané dňa 19.10.2010 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 120,20 eura,
pojednávanie konané dňa 25.2.2011 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 123,50 eura,
pojednávanie konané dňa 07.04.2011 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 197,60 eura,

porada s klientom konaná dňa 3.5.2011 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 123,50 eura,
pojednávanie konané dňa 10.01.2012 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura,
pojednávanie konané dňa 04.05.2012 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura,
pojednávanie konané dňa 16.10.2012 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura,
pojednávanie konané dňa 19.02.2013 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura,

pojednávanie konané dňa 20.03.2013 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura,
pojednávanie konané dňa 18.06.2013 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura,
pojednávanie konané dňa 30.07.2013 Dolný Kubín - Prešov a späť vo výške 127,10 eura;
cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaniach dňa 19.10.2010 vo výške 91,03 eura, dňa
25.02.2011 vo výške 91,03 eura, dňa 07.04.2011 vo výške 141,26 eura, porada s klientom dňa 3.5.2011

vo výške 91,03 eura, s účasťou na pojednávaní dňa 10.01.2012 vo výške 91,83 eura, dňa 04.05.2012
vo výške 93,53 eura, dňa 16.10.2012 vo výške 93,65 eura, dňa 19.02.2013 vo výške 92,54 eura, dňa
20.03.2013 vo výške 91,29 eura, dňa 18.06.2013 vo výške 91,13 eura, dňa 30.07.2013 vo výške 91,33
eura,
teda spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 10.306,31 eura plus 20 % DPH, čo spolu predstavuje

12.367,57 eura.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Keďže Okresný súd Prešov uhradil v priebehu konania na základe uznesení
-zo dňa 10.1.2012 svedočné svedkyni Ing Janke Vnenčákovej za účasť na pojednávaní dňa 10.1.2012
vo výške 32,28 eura, a svedkyni Ing. Dane Čižmárovej za účasť na pojednávaní dňa 10.1.2012 vo
výške 199,16 eura,

- zo dňa 17.1.2012 č.k. 19Cb/307/2009-246 Výskumnému ústav chemických vlákien, a. s., Štúrova 2,
059 01 Svit sumu 505 eur,
- zo dňa 17.1.2012 č.k. 19Cb/307/2009-246 VÚTCH - CHEMITEX, spol. s r. o., so sídlom Rybníky 954,
011 68 Žilina sumu 219,74 eura,
- zo dňa 8.2.2012 č.k. 19/307/2009-253 Výskumnému ústav chemických vlákien, a. s., Štúrova 2, 059

01 Svit sumu 151 eur,
- zo dňa 2.4.2013 č.k. 19Cb/307/2009-446 svedkovi Ing. Jozefovi Ciprovi, bytom Michalovce, Jána A.
Komenského 1333/24 za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2013 vo výške 7,5 eura a to zo štátnych
prostriedkov.

Keďže žalovaný mal vo veci plný neúspech a nie sú splnené predpoklady jeho prípadného oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, je povinný tieto trovy štátu nahradiť v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. Vodvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny

výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.