Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 22, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010568
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

OndrejaGáboríkaaJUDr.OndrejaSamašanaverejnomzasadnutíkonanomdňa22.júla2013prejednal
odvolanie obžalovanej

N. O.

nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., Ul. XX. Y. XX/XX, t.č. v mieste bydliska

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3T/180/2012-123 zo dňa 06.03.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaná N. O. o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi č. 2Pv 924/11-17 zo dňa 14.08.2012 pre

skutok, ktorého sa dopustila tak, že dňa 07.09.2011 okolo 16.00 hod. prišla k oploteniu rodinného domu
číslo XX na H. ulici v M., okres F. v ktorom býva jej bývalý druh U. W. mladší s rodinou, neoprávnene
vošla do dvora rodinného domu a keď z vedľajšieho dvora bola vyzvaná U. W. starším, aby opustila
pozemok, vulgárne poškodenému nadávala, nerešpektovala jeho výzvy, po čom U. W. mladší otvoril
vchodové dvere do rodinného domu, obžalovaná ho odstrčila pri dverách a neoprávnene vošla do domu,
po čom ju poškodený U. W. mladší opakovane vyzýval, aby opustila dom, obžalovaná ho mykala za
ošatenie a udrela ho po tvári, nerešpektovala jeho výzvy, až po tom, čo k nej pribehol maloletý syn,
chytila maloletého a odišla z domu a z pozemku a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák.,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3T/180/2012-123 zo dňa 06.03.2013 bola obžalovaná
N. O. uznaná vinnou z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák., na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku a odsúdená k trestu odňatia slobody na 12 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu
uloženého trestu na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním
obžalovanej, ktoré zahlásila proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že
súd prvého stupňa si osvojil len verziu a tvrdenie U. W. ml. a U. W. st. a nimi navrhnutých svedkov. Jejmotívom a pohnútkou bolo to, že si skôr prišla pre syna, aby ho mohla pripraviť do školy a nesúhlasila
so záverom súdu prvého stupňa, že dňa 07.09.2011 bol iba začiatok školského roku. Pritom otec sa
nikdy s maloletým P. neučil a nikdy ho nepripravoval do školy, pretože k tomu nikdy nemal vzťah. Je

toho názoru, že jej konanie nenaplnilo všetky znaky žalovaného prečinu a je iba nepatrnej závažnosti
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. Na pozemok vošla v silnom rozrušení, keď videla ako U.
W. ml. bráni maloletému P. odísť s matkou. Žiadala, aby vo veci bol vypočutý aj maloletý P., ktorý
potvrdí jej verziu, pričom v konečnom návrhu žiadala, aby ju súd v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. spod
obžaloby oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol toto podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovanej je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci takmer všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy
(okrem výsluchu maloletého P. W., ktorý dôkaz súd nepochopiteľne považoval pre svoje rozhodnutie

za nepotrebný) a následne ustálil skutkový stav tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa pochybil v tom, že sa dostatočne
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obžalovanú uznal vinnou v
zmysle podanej obžaloby. V predmetnej trestnej veci stáli proti sebe dva okruhy dôkazov - na jednej
strane tvrdenie obžalovanej, podľa ktorej sa skutok nestal tak, ako bol uvedený v obžalobe a na

druhej strane tvrdenie poškodeného U. W. ml. podporené tvrdeniami jeho otca a susedov, o ktorých
objektívnosti možno mať vzhľadom na vzájomné vzťahy určité pochybnosti. Faktom je, že obžalovaná sa
dostala do konfliktnej situácie s otcom maloletého P. W., U. W. ml. z dôvodu, že prišla pre syna skôr, aby
sa tento mohol pripraviť do školy, pričom toto odôvodňovala tým, že bol aj skôr ako to určuje rozsudok
upravujúci styk otca so synom tomuto v ten deň aj zverený. Táto okolnosť však nie je predmetom

tohto konania. Predmetom konania je postup obžalovanej súvisiaci s tým, aby vzala maloletého syna
od jeho otca k sebe domov, aby sa mohol pripraviť do školy. Najobjektívnejším dôkazom v predmetnej
trestnej veci bola výpoveď nestranného svedka - taxikára S. W., z ktorej vyplynulo, že obžalovaná najprv
normálnym spôsobom oslovila U. W. ml., ktorý sa nachádzal vonku na pozemku o syna a do tohto sa
zastaral na vedľajšom pozemku sa nachádzajúci U. W. st. Maloletý P. W. mal snahu odísť s matkou, v

tomto sa mu však snažil zabrániť otec - U. W. ml. a tu vznikol celý konflikt. Bol to aj U. W. ml., ktorý sa
s obžalovanou naťahoval o syna a to dokonca takým spôsobom, že ho tento svedok musel upozorniť,
aby neprišlo k poškodeniu taxíka. Na podporu tvrdenia tohto svedka vyznel aj úradný záznam na č.l. 78
o výpovedi maloletého P. W., ktorého súd prvého stupňa odmietol vypočuť. Odvolací súd vychádzajúc
z takýchto okolností prípadu nepovažoval ďalej za potrebné, už aj vzhľadom na odstup času vypočúvať

maloletého P. W., ale dospel k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť aj bez tohto významného
dôkazu, samozrejme ak je to v prospech obžalovanej. Všetky tieto okolnosti prípadu vnášajú do veci
odôvodnenú pochybnosť, či je vôbec potrebné a v súlade s účelom Trestného zákona riešiť takéto spory
trestnoprávnou cestou a takýmto spôsobom kriminalizovať rodičov pri sporoch vzniknutých ohľadne
detí. Ustanovenie § 194 Trestného zákona síce zaručuje nedotknuteľnosť obydlia, ale zákonodarca

nepochybne mal na mysli iné, závažnejšie a za iných okolností spáchané narušenia domovej slobody.
Je síce faktom, že vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. by bolo možné konanie obžalovanej,
ktoré nebolo celkom v súlade s pravidlami občianskeho spolunažívania posúdiť ako priestupok, tak ako
bolo prvotné konanie vedené, na druhej strane však vzhľadom aj na konanie U. W. ml., ktoré taktiež
nebolo v súlade s týmito normami, by to bolo voči obžalovanej zjavne nespravodlivé.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak,
že obžalovanú z dôvodov uvedených v § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože podľa
názoru odvolacieho súdu skutok nie je trestným činom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.