Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209318
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3110209318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: J. - D., s.r.o., so sídlom v T., Q.
XXXX, X.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. S. I., advokátkou so sídlom v R. K. C., R. I. XX proti odporcom
1/ F. N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., I. XXXX/XX, 2/ K. N., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom T., I. o zaplatenie 4.805,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/,

2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2012, č.k. 22C/245/2010-104, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne 4.044,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.044,13
Eur od 01.06.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
V rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporcovia 1/, 2/ sú

bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X, vo vchode č. XX obytného domu, súpisného čísla XXXX a boli nimi
aj v rozhodnom období, za ktoré sa navrhovateľ domáha svojho nároku, t.j. od účinnosti zmluvy o výkone
správy domu 01.04.2008 až 31.05.2011, za ktoré boli odporcovia v zmysle uzavretej zmluvy o výkone
správy uhrádzať na účet navrhovateľa preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ako aj
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Odporcovia 1/ a 2/ si túto svoju povinnosť neplnili, hoci im
vyplývala jednak zo zmluvy o výkone správy, jednak zo zákona č. 182/1993 Z.z.. K námietke odporcov,

ktorí sa bránili tým, že zmluvu o výkone správy neuzavreli, uviedol, že aj keď je pravdou, že odporcovia
1/ a 2/ nie sú podpísaní na zmluve o výkone správy uzavretej s navrhovateľom, podľa § 8a ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z., keďže zmluva je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, je záväzná aj pre odporcov, a preto odporcom vznikli záväzky dojednané v
čl. IV. bodov 3 , 4, 5, a 8 zmluvy. K obrane odporcov, ktorí tvrdili, že na súde sa vedie spor o predmetný
byt s predchádzajúcim vlastníkom bytu uviedol, že toto tvrdenie odporcov nebolo preukázané; všetky
doterajšie žaloby odporcov 1/ a 2/ proti predchádzajúcemu vlastníkovi boli odmietnuté, resp. zamietnuté

a takýto spor, pokiaľ by sa aj viedol, by nemal vplyv na rozhodnutie v danej veci, nakoľko sa netýka
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ založeného zmluvou o výkone správy. Navrhovateľ
totiž nezodpovedá za stav bytu ako bol odovzdaný a vychádza len zo zápisu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú hodnoverné. Aj ďalšiu obranu odporcov spočívajúcu v tom, že
byť neužívajú, a preto nie sú povinní poukazovať preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu, vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia príspevkov do fondu

prevádzky, údržby a opráv, ktorá povinnosť je spojená s vlastníctvom bytu, a nie s jeho užívaním bytu,
čo vplýva aj z § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý výslovne deklaruje právo (nie povinnosť)
vlastníkabytužívať,rovnakotakužívaťajspoločnéčastidomu,spoločnézariadeniadomu,príslušenstvoa pozemok, a priľahlý pozemok. Povinnosť odporcov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu v bytovom dome platiť
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv je teda jednoznačne daná zákonom a rovnako zákon
stanovuje povinnosť vlastníkov poukazovať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Hoci zákon v

tomto nie je konkrétny, abstraktne stanovuje, že pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera
využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi v dome. Presnejšie kritériá
sústanovenévzmluveovýkonesprávyavrozhodnutiachprijatýchväčšinouvlastníkovbytovuvedených
v zápisniciach zo schôdzí. Ak odporcovia 1/ a 2/ nesúhlasili s určenými kritériami, mali právo obrátiť sa
do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, čo však preukázateľne nevyužili. Preto sú pre

nich kritéria rozúčtovania spot nákladov dojednané, resp. odsúhlasené väčšinou vlastníkov záväzné a
sú povinní ich zaplatiť. Neplatením určených preddavkov v zmysle čl. IV. bod 8. zmluvy o výkone správy
vznikol odporcom 1/ a 2/ za roky 2008, 2009 a 2010 nedoplatok zistený vo vyúčtovaní v sume spolu
1.740,53 Eur a okrem toho boli povinní platiť mesačné preddavky vypočítané navrhovateľom podľa čl.
II. bod 4 písm. b/ zmluvy, ktoré k 31.05.2011 predstavujú 303,60 Eur. Dlh odporcov k 31.05.2011 potom
spolu predstavuje 2.044,13 Eur. V dôsledku neplnenia si dojednaného záväzku vznikla odporcom 1/

a 2/ povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu dojednanú pre prípad porušenia povinnosti v článku IV. bod
9. zmluvy o výkone správy, ktorej výšku však súd považoval za neprimeranú hodnote zabezpečovanej
povinnosti, preto zmluvnú pokutu znížil tak, že za primeranú zmluvnú pokutu považoval pokutu vo výške
2.000 Eur. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť popri istine aj sankciu vo forme úroku z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 2.044,53 Eur od 01.06.2011 do zaplatenia s tým, že vo zvyšnej časti príslušenstva návrh
zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8a ods.1, § 8b ods.1, § 10 ods.1,6, § 12 ods. 1,
§ 6 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z., § 544 ods. 1 a § 545 a Občianskeho zákonníka. O trovách konania
nerozhodol s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p., z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných
v konaní.

Proti rozsudku v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/, ktorí žiadali,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol. V odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie z procesných, ako aj hmotnoprávnych dôvodov.
Procesné dôvody videli v tom, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,

nakoľko bez akéhokoľvek zdôvodnenia odignoroval ich návrhy na vykonanie dôkazov o nefunkčnosti
bytu, brániace im v jeho užívaniu. Prečo tak neurobil, vo svojom rozhodnutí neuvádza, hoci mu táto
povinnosť vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Nedodržanie procesných práv odporcov avizuje záverečné
pojednávanie vo veci samej, ktoré bolo vedené samosudkyňou s navrhovateľom voľnou rozpravou
s hypotetickým výpočtom úrokov a vyhlásením rozsudku bez prítomnosti odporcov, čo evidentne

vzbudzuje podozrenie z porušenia princípu nestrannosti. Ako hmotnoprávne dôvody namietli pasívny
postoj súdu k preukazovaniu oprávnenosti navrhovateľom vymáhanej čiastky za neposkytnuté služby,
keď navrhovateľ nevie relevantným spôsobom preukázať svoj právny nárok na platby mesačných záloh
za služby, ktoré preukázateľne neposkytoval.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že bez ohľadu na námietky odporcov,
ktoré súvisia s nezrealizovaním bytu podľa ich požiadaviek, tieto skutočnosti nič nemenia na tom, že
predmetný byt právne aj skutočne existuje a odporcovia 1/ a 2/ sú riadne zapísaní ako vlastníci tohto
bytu v katastri nehnuteľností. Pokiaľ sa jedná o spory s predávajúcim - spoločnosť K. I. s.r.o., ani v týchto

sporoch nedal súd za pravdu odporcom a žiaden zo sporov sa netýkal vlastníctva predmetného bytu,
iba odstránenia závad, resp. neuhradenia kúpnej ceny. Bez ohľadu na námietky odporcov predmetný
byt je obývateľný, ani závady, ktoré súd zistil v jednotlivých sporoch, nie sú závadami, ktoré by bránili v
užívaní predmetného bytu. Iba z dôvodu, že odporcovia predmetný byt neužívajú, nemôžu sa zbavovať
svojich povinností, ktoré ako vlastníci v súlade so zmluvou o výkone správy, ako aj zákonom č. 182/1993

Z.z., majú. Od nadobudnutia vlastníckeho práva odporcovia neuhradili žiadne poplatky, a to ani do fondu
údržby a opráv, nikdy s navrhovateľom nekomunikovali, nezúčastňovali sa schôdzí a ani nenamietali
vyúčtovania. Čo sa týka procesných námietok, v priebehu celého konania sa odporcovia správali veľmi
arogantne, útočili na účastníkov konania ako aj na zákonnú sudkyňu a dvakrát bezdôvodne opustili
pojednávaciu miestnosť po tom, ako navrhovateľ a jeho právny zástupca prednášali svoje tvrdenia,

pričom súd vykonával a zabezpečoval dôkazy nestranne a nezaujato.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť akovecne správny, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje a len z dôvodu
nutnosti vysporiadať sa s odvolacími námietkami odporcov na doplnenie správnosti uvádza nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V prejednávanej veci odporcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní neuvádzajú žiaden odvolací dôvod, len z

obsahu ich odvolania možno vyvodiť, že uplatňujú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
ktorý by mal spočívať v odňatí možnosti konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

patrí ten dôvod, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Z
odvolania odporcov 1/, 2/ sa javí, že uplatňujú práve tento odvolací dôvod, keď namietajú, že súd prvého
stupňa nedodržal procesné práva odporcov na záverečnom pojednávaní, keď vyhlásil rozsudok v ich
neprítomnosti, čo podľa ich názoru vzbudzuje podozrenie z porušenia princípu nestrannosti.

Preskúmaním odvolací súd zistil, že táto námietka odporcov 1/ a 2/ je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že
odporcovia 1/ a 2/ boli na pojednávanie, konané dňa 24.02.2012, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku,
predvolaní spôsobom upraveným v Občianskom súdnom poriadku a na tomto pojednávaní sa aj osobne
zúčastnili. Zo zápisnice o pojednávaní odvolací súd zistil, že po tom, ako bol navrhovateľ súdom vyzvaný
na vyjadrenie, odporcovia 1/ a 2/ opustili pojednávaciu miestnosť. Opustením pojednávacej miestnosti

sa sami vzdali svojho práva účasti na pojednávaní a vykonávania možnosti svojich ďalších procesných
práv. V postupe súdu prvého stupňa, ktorý po svojvoľnom opustení pojednávacej miestnosti odporcami
1/ a 2/ vykonával vo veci ďalšie dokazovanie a rozhodol v ich neprítomnosti, preto odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie. Účastník má totiž právo (a nie povinnosť), aby jeho vec bola prejednaná v jeho
prítomnosti (článok 48 ods. 1 Ústavy SR), preto nie je vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol

bez prítomnosti účastníka, pokiaľ mu poskytol možnosť, aby na jej pojednávaní bol prítomný. V danom
prípade odporcovia 1/ a 2/ nepochybne túto možnosť mali a aj ju využili a pokiaľ pojednávanie svojvoľne
opustili,nemôžunáslednevodvolanínamietať,žesúdporušilichprocesneprávaaodňalimtakmožnosť
konať pred súdom. Uvedená odvolacia námietka odporcov 1/ a 2/ preto nebola opodstatnená.

Pokiaľ sa jedná o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), tento možno odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci

samej a súd ho nevykonal.

V danom prípade odporcovia 1/ a 2/ videli opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu v tom, že súd
odignoroval ich návrhy na vykonanie dôkazov o nefunkčnosti bytu a v celom rozhodnutí neuviedol
dôvody, prečo tak neurobil.

Odvolací súd ani túto odvolaciu námietku odporcov nepovažoval za opodstatnenú. Zo spisu zistil,
že odporcovia 1/ a 2/ sa síce skutočne domáhali vykonania dokazovania za účelom preukázania
nefunkčnosti sporného bytu, a to vykonaním ohliadky bytu a nariadením znaleckého dokazovania
znalcom z odboru elektroinštalácie, avšak tieto navrhnuté dôkazy neboli pre rozhodnutie v danej veci

významné, pretože nemohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Nie je pravdou, že sa súd prvého stupňa
námietkami odporcov v tomto smere nezaoberal. Súd prvého stupňa totiž vo svojom rozhodnutí výslovne
uviedol, že námietkami odporcov týkajúcimi sa nefunkčnosti sporného bytu nemal dôvod sa zaoberať,
keď predmetný spor sa netýka vzťahu predchádzajúceho vlastníka s odporcami 1/ a 2/, ale vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/, založenom zmluvou o výkone správy, pretože navrhovateľ za stav

bytu tak, ako bol odovzdaný, nezodpovedá, ktoré úvahy považoval odvolací súd sa správne.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súduprvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p.. Súd prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti mal

za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd v hodnotení
dôkazov súdom prvého stupňa nezistil logické ani faktické rozpory a mal za to, že súd prvého stupňa zo
zistených skutočností vyvodil aj správne právne závery. Nezistil preto ani opodstatnenosť odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

V zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .