Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Tencer
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610010305
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2610010305.2
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanej H. K., rod. Q., pre trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č.
140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, o odvolaní okresného prokurátora
a poškodeného V. X. zastúpeného opatrovníkom Q. S., proti rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa
25.10.2012 sp.zn. 2T/152/2009, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.07.2013 takto
r o z h o d o l :
I/
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
II/
Podľa§316odsek1TrestnéhoporiadkusaodvolanieQ.S.-opatrovníkapoškodenéhoV.X.,zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Senici podľa § 285 písm.c/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovanú H. K., rod. Q. spod obžaloby Okresného prokurátora v Senici, sp.zn. 1 Pv 632/05 pre trestný
čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1, odsek 4 písm.b/ Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2005 v W. ako mandártna zástupkyňa spoločnosti S.O.S.
Financ, s.r.o., Piešťany, vyhľadala manželov B. Q. a I. Q., ktorým uviedla, že ich dlžobu vo výške
211.000,-Sk voči veriteľovi S.O.S. Financ, s.r.o., Piešťany je potrebné riešiť predajom ich bytu, čo v
skutočnosti nebola pravda a následne dňa 28.4.2005 v W. zorganizovala stretnutie spoločne s obv. I.
E. a obv. Q. P., pri ktorom sa obv. Q. P. písomným prehlásením zaviazal, že manželom Q. zabezpečí
po predaní bytu a pohľadávok voči spoločnosti S.O.S. Financ s.r.o., náhradné ubytovanie a finančné
vyrovnanie, pričom obv. I. E. dňa 17.5.2005 po vyplatení sumy 211.000,-Sk (7.003,92 €) spoločnosti
S.O.S. Financ s.r.o. dal podpísať ako kupujúci na Notárskom úrade v Senici u notára JUDr. Slezáka,
manželom Q. kúpnu zmluvu na ich 3-izbový byt č. XX, obytný dom č. XXX na B. ulici v W., pričom
pri podpise zmluvy nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny bytu obvineným I. E. a taktiež ani k vyplateniu
rozdielucenybytuauhradenéhodlhuvočispoločnostiS.O.SFinancs.r.o.,minimálnevovýške539.000,-
Sk (17.891,52 €) napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bytu bola vyplatená pred
podpísaním zmluvy, čím manželom B. Q., nar. XX.X.XXXX a I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W., B. XXX/
XX, spôsobili škodu vo výške 750.000,-Sk (24.895,44 €).
2/ v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2005 v W. vyhľadala osobu V. X., o ktorom vedela, že
disponuje väčšou finančnou hotovosťou za odpredaj 3-izbového bytu a ponúkla mu zabezpečenie 1-
izbového bytu v osobnom vlastníctve, za ktorým účelom zorganizovala stretnutie s obv. I. E. a obv. Q. P. apod zámienkou zabezpečenia bytu prevzala v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2005 od V. X. sumu
688.000,-Sk (22.837,42 €), dňa 1.7.2005 sumu 30.000,- Sk (995,82 €) pre právnika a sumu 60.000,-Sk
(1.991,63 €) ako zálohu na kúpu bytu, pričom obv. I. E. dňa 29.6.2005 zabezpečil na sťahovanie V. X.
bez právneho titulu s dispozíciou k nájmu do bytu č. XX na ulici J. S. XXX/XX v W. nájomcu V. V., kde
býval až do 16.9.2005, kedy mu obvinený I. E. zabezpečil iba pridelenie nájomného bytu č. XX na Z. ulici
v W. od Mesta W., za ktorý zaplatil iba dlžné nájomné po neplatičoch v sume 52.678,-Sk (1.748,59 €),
pričom prevzatú finančnú hotovosť na kúpu bytu v osobnom vlastníctve si ponechali pre svoju potrebu,
čím V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX spôsobili škodu vo výške 778.000,-Sk (25.824,87 €).
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného B. Q. a I. Q., právnych zástupcov
poškodeného neb. V. X., ako i poškodeného V. Q. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o
veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor ako aj opatrovník
poškodeného V. X.. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora tento sa svojim odvolaním domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
pričom podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal za jednoznačne
preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutkov tak, ako jej to kladie za vinu obžaloba.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí predložil k nahliadnutiu i výpis zo zoznamu
páchateľov, kde obžalovaná je aj v súčasnosti stíhaná za obdobnú trestnú činnosť a to v trestnej veci,
ktorá je vedená na Krajskej prokuratúre v Trnave pod sp.zn. Kv 94/2012, ktoré trestné stíhanie však
doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Opatrovník poškodeného V. X. - Q. S. - sa svojim odvolaním domáhal, aby obžalovaná vrátila peniaze,
ktoré jej vyplatili a ktoré podvodným spôsobom od nich získala.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora je nedôvodné.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou, alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala
odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti
ktorému nie je prípustné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetnou vecou sa už krajský súd zaoberal v dôsledku odvolania
obžalovanej, kedy svojim uznesením zo dňa 04.09.2012 sp.zn. 3To/39/2012 zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu v Senici a vec podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V predmetnom rozhodnutí krajský súd veľmi podrobne rozobral všetky vo veci vykonané dôkazy a
dospel k záveru, že dovtedy vykonané dôkazy nevytvárali jednotnú a ucelenú reťaz dôkazov na základe
ktorých by bolo možné ustáliť skutkový stav a jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť vinu
obžalovanej. Vzhľadom na rozpornosť vo vykonaných dôkazov preto nariadil okresnému súdu doplniť
dokazovanie výsluchom svedka I. E., ktorý by mohol svojou výpoveďou prispieť k objasneniu veci.
Výpoveď tohto svedka považoval krajský súd za dôležitú i z toho pohľadu, že obžalovaná spolupracovala
práve s týmto svedkom ako i svedkom Q. P..
Po zrušení I. stupňového rozsudku okresný súd v intenciách uznesenia krajského súdu doplnil
dokazovanie výsluchom svedka I. E. z ktorej vyplýva, že sám poškodený X. ho vyhľadal s tým, či by mu
mohol pomôcť zohnať nejaký byt. Keďže svedok vedel o dvojizbovom byte pána V. na ul. J. S. v W., po
jeho prehliadke poškodeným sa svedok dohodol s p. V. na jeho kúpe, pričom na notárskom úrade JUDr.
Slezáka mu vyplatil sumu 150.000,- Sk ako zálohu s tým, že uvedený byt následne predá poškodenému
X.. Tento byt bol rozhodnutý kúpiť pre seba aj v prípade, ak by nastal akýkoľvek problém a preto s p. V.
spísal riadnu kúpno-predajnú zmluvu. Predávajúci mu však neoznámil, že na byte sú ťarchy a aj preto
svedok predpokladal, že napriek vyplatenej zálohe s ním prestal komunikovať. Svedok však odmietol, že
by s obžalovanou mal akúkoľvek dohodu ohľadom predaja daného bytu, ako aj skutočnosť, že by s níma s Q. P. bola na notárskom úrade. S Q. P. spolupracoval do tej miery, že tento ho vozil na aute, nakoľko
sám mal zadržaný vodičský preukaz, a za to mu platil. Vo vzťahu k prevzatiu peňazí od poškodeného
X. však uviedol, že k ničomu podobnému nedošlo. Podobne nevie ani to, či poškodený peniaze vyplatil
obžalovanej a aký bol medzi nimi vzťah. Zotrval však na tom, že od poškodeného X. neprevzal žiadne
peniaze, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj pri konfrontácii s obžalovanou na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ ide o skutok týkajúci sa poškodených manželov Q. uviedol, že na návrh obžalovaného vyrovnal
pohľadávku vo výške asi 300.000,- Sk, ktorú poškodení dlhovali spoločnosti S.O.S. financ, a zároveň
poškodeným vyplatil sumu 300.000,- Sk za predaj bytu, pričom k odovzdaniu peňazí prišlo na notárskom
úrade JUDr. Slezáka. Uvedená skutočnosť o kúpe bytu a vyplatení dlhu vyplýva aj z kúpno-predajnej
zmluvy medzi ním a poškodenými.
Je teda nepochybné, že ani po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov už predtým vykonaných,
sa ani podľa názoru krajského súdu nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať,
že obžalovaná spáchala skutky pre ktoré je proti nej vedené trestné stíhanie. Vo vzťahu ku skutku
v bode 1/ obžaloby pokiaľ ide o poškodených B. a I. Q., nemožno preukázať podiel viny na jeho
páchaní obžalovanou (s čím v konečnom dôsledku súhlasil i okresný prokurátor tak ako to uviedol v
dôvodoch odvolania) z dôvodu, že chýba subjektívna stránka predmetného činu, nakoľko nebolo možné
zistiť úmysel obžalovanej uviesť poškodených do omylu do takej miery, aby bolo možné ustáliť, že
skutok skutočne spáchala obžalovaná, pričom tieto skutočnosti vyplývajú jednak zo samotnej výpovede
obžalovanej ale i zo samotných výpovedí poškodených B. a I. Q.. Po zoznámení poškodených s I. E.
a Q. P. nebola prítomná na ďalších ich stretnutiach ani pri podpise kúpnej zmluvy pred notárom, ktorú
skutočnosť potvrdili aj samotní poškodení, pričom zo samotného porušenia postupu pri riešení situácie a
neschopnosťou splácať daný úver a to z dôvodu, že poškodeným neponúkla iné jednoduchšie možnosti
riešenia, nemožno ustáliť alebo vyvodiť záver, že obžalovaná mala v úmysel poškodených uviesť do
omylu. Výpoveď svedka Q. P. je nesporná aj v tom, že nebolo možné pochybovať o týchto tvrdeniach
týkajúcich sa akejkoľvek dohody ohľadom predaja nehnuteľností a deľby peňazí medzi ním, I. E. a
obžalovanou. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku nepoprel ani samotný svedok I. E.. Rovnako je
potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, či mohlo dôjsť k vyplateniu
peňazí poškodeným Q. na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Slezáka tak, ako to uvádzal svedok I. E..
Súd z uvedeného dôvodu už v pôvodnom konaní vypustil skutok ohľadom poškodených manželov Q.,
ktorú skutočnosť potvrdil i krajský súd.
Pokiaľ ide o skutok týkajúci sa poškodeného V. X. ani doplnením dokazovaním nebolo možné odstrániť
rozpory, na ktoré už poukazoval v predchádzajúcom rozhodnutí aj krajský súd. Nebolo možné bez
akýchkoľvek pochybností objasniť rozpor kde a akým spôsobom prišlo k odovzdaniu peňazí za kúpu
jednoizbového bytu vo výške 688.000,- Sk a či k nemu vôbec prišlo. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na to, že obžalovaná pôvodne odmietla, že by bola prítomná pri samotnom odovzdávaní
peňazí, neskôr svoje tvrdenia zmenila a uviedla, že danú sumu prevzal I. E. a to za prítomnosti jej a
poškodeného, čo je však v rozpore s tvrdením I. E., ktorý poprel, že by akúkoľvek sumu od poškodeného
resp. obžalovanej na daný účel prevzal. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že tu absentuje výpoveď
svedka JUDr. Slezáka, ktorý však medzičasom zomrel a nemôže sa vyjadriť k výpovedi poškodeného
X. ktorý tvrdil, že peniaze vyplatil E. v prítomnosti svedka notára JUDr. Slezáka, pričom tvrdenie svedka
E., že peniaze vyplatil pred notárom je značne pochybné a nie je možné tomuto dôverovať vzhľadom na
výpovede svedkýň W. a O., na ktoré výpovede už poukázal aj v predchádzajúcom rozhodnutí krajský
súd, ktoré v čase spáchania skutku boli zamestnané na notárskom úrade a ktoré jednoznačne vyvrátili
tvrdenia tohto svedka, že by podobným spôsobom prichádzalo k vyplácaniu peňazí, či k vystavovaniu
potvrdení o vyplatených peniazoch medzi zmluvnými stranami.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať teda na viacero pochybností a rozporností i vo výpovediach
poškodeného X. a to i napriek tomu, že zo znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že
výpoveď poškodeného X., možno považovať za vierohodnú. Práve vzhľadom na rozpory a pochybnosti
vo výpovediach ďalších svedkov ako i iných okolností tak, ako na to správne poukázal v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia i okresný súd, nebolo možné dostatočne preukázať skutočnú dejovú líniu
udalostí. Pochybnosti v tomto smere vyvoláva aj samotný pokladničný doklad, ktorý nasvedčuje tomu,
že k vyplateniu peňazí malo prísť 01.07.2005, pričom podľa výpovede poškodeného X. k samotnému
odovzdaniu sumy 688.000,- Sk za kúpu jednoizbového bytu prišlo hneď po vybratí peňazí z banky
t.j. 20.06.2005. Taktiež výpoveď poškodeného o spôsobe odovzdania peňazí je spochybňovaná aj
výpoveďou svedka Q. P., ktorý poprel, že by na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Slezáka bola prítomnáaj obžalovaná, nakoľko s poškodeným X. jednal len I. E.. K samotnému podpisu poškodeného X. na
pokladničnom doklade je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku, z ktorého sa s určitosťou
nedalo preukázať, že by podpis X. na pokladničnom doklade vypísala obžalovaná, konštatuje sa v
ňom len vysoká pravdepodobnosť, avšak nie je možné z tohto dôkazu vychádzať pri ustálení viny
obžalovanej, nakoľko znaleckým skúmaním nebolo s určitosťou vylúčené, že by pokladničný doklad ako
i podpis vypísal sám poškodený X.. Tieto, ako i ďalšie okolnosti na ktoré v dôvodoch napadnutého
rozsudku okresný súd poukazuje okresný súd vyhodnotil správne, keď skonštatoval, že bolo síce
preukázané, že skutky uvedené v obžalobe sa skutočne stali a vykazujú znaky trestného činu, v
konečnom dôsledku za tieto skutky už boli právoplatne odsúdení svedkovia I. E. ako i Q. P., avšak vo
vzťahu k obžalovanej nebolo možné vysloviť spoľahlivý a jednoznačný záver o jej vine, nakoľko neboli
odstránené viaceré rozpory vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, najmä zo vzájomne si odporujúcich
výpovedí obžalovanej, svedkov a poškodených, pričom tvrdenia poškodených nebolo možné z dôvodu
viacerých nepresností a protichodných faktov považovať za vierohodné, čím vznikli pochybnosti o vine
obžalovanej, a preto postup okresného súdu v zmysle § 285 písm.c/ Trestného poriadku považoval
krajský súd za správny a zákonný. Pokiaľ krajský prokurátor poukázal na ďalšie trestné stíhania
obžalovanej krajský súd ne tieto neprihliadol s poukazom na základnú zásadu prezumpcie neviny
uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, pričom však nespochybnil fakt, že sú vo veci indície, ktoré
nasvedčujú nezákonnému konaniu obžalovanej, ktoré však nepostačujú na vyslovenie jednoznačných
záverov o vine obžalovanej a to práve na vyššie uvedené skutočnosti.
V ďalšom krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody I. stupňového rozhodnutia, ktoré
si v plnom rozsahu osvojuje.
Nakoľko okresný súd postupoval v zmysle § 285 písm.c/ Trestného poriadku, správne rozhodol aj vo
výroku o náhrade škody, kedy poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach
občianskoprávnych a z uvedeného dôvodu preto krajský súd odvolanie opatrovníka poškodeného V. X.
- Q. S., v súlade s ustanovením § 316 odsek 1 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.