Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713010043
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3713010043.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému I. U. pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len Tr.
zák.) prejednal na verejnom zasadnutí dňa 17. júla 2013 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v
Považskej Bystrici v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo

dňa 8. apríla 2013, sp. zn. 1T/14/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. apríla 2013, sp. zn. 1T/14/2013, bol
obžalovaný I. U. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, b/ Tr. zák. pod bodom 1 rozsudku a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ minimálne od roku 2010 až do 28.11.2011 v
spoločnom byte, ktorý obýval so svojou družkou B. F. a maloletými deťmi B., U. a C. U., pod vplyvom
alkoholických nápojov vyvolával sústavné konflikty, veľmi opĺzlo a vulgárne sa správal k svojej družke
- matke svojich detí, vyhrážal sa, že ich povyhadzuje z okna, družku aj fyzicky napádal, minimálne
dvakrát nedovolil deťom zhasnúť svetlo a museli spať pri zasvietenom svetle, z ktorého konania mala
dcéra B. U., nar. X.X.XXXX psychickú traumu a správanie sa otca voči členom rodiny veľmi zle znášala

a pôsobilo to na ňu trýznivo, a konanie obžalovaného pociťovala ako psychické utrpenie, pričom toto
konanie obžalovaného na iných členov rodiny, t.j. B. F., nar. XX.X.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX a mal.
C. U., nar. X.X.XXXX nepôsobilo takým spôsobom, že by mali z tohto nejakú traumu alebo fyzické alebo
psychické utrpenie; 2/ dňa 30.8.2012 potom, čo opäť začal 27.8.2012 konzumovať alkoholické nápoje
a to vo zvýšenej miere, po príchode domov sa začal vyhrážať svojej dcére B. U., nar. X.X.XXXX, že ju
zabije, napadol ju, hodil ju o skriňu, začal ju škrtiť, pričom svojim konaním vyvolal u poškodenej B. U.

strach a obavu o život a zdravie.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný I. U. odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr.
zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere tri roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
napadol odvolaním prokurátor v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výrokov o vine a treste.
V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor poukazoval na to, že okresný súd podľa jeho názoru

neadekvátne vyhodnotil vo veci vykonané dôkazy, z nich najmä svedecké výpovede B. F., B. U., C. U., U.
U. z prípravného konania i z hlavného pojednávania, ako aj zistenia a závery znalca z odvetvia klinickejpsychológie PhDr. Andreja Franeka i znalcov z odvetvia psychiatrie MUDr. Stanislava Hastíka a MUDr.
Kataríny Lonckovej, na ktoré pritom podrobne poukázal. Podľa prokurátora okresný súd nesprávne
vyhodnotil výpovede poškodených osôb a dôvody ich zmeneného obsahu, pričom skutočnosť, že

svedkyňa B. F. podala trestné oznámenie na svojho druha z obavy, že si jej najstaršia dcéra niečo spraví,
ak tak neurobí a tvrdenie maloletých U. a C. U., že ich na výpoveď nahovorila sestra B. U., považoval za
úplne absurdné. Podľa názoru prokurátora sa všetky poškodené osoby jednoznačne dohodli na zmene
tvrdenia a zatlačili do úzadia charakter konania obžalovaného, pričom zabudli na traumu, ktorú im svojím
správaním spôsoboval a rozhodli sa „obetovať“ v prospech matky aj za cenu svojho ďalšieho života s

tyranom. Podľa jeho názoru nie je možné, aby konanie obžalovaného, ktoré znášali toľko rokov a ktorým
trpeli, bolo pre poškodené zrazu prijateľné. Podľa prokurátora sa okresný súd v odôvodnení rozsudku
nevysporiadal s obsahom výpovedí poškodených B. F., B. U. C. U. a U. U., jednoznačne akceptoval
dôvody zmeny ich výpovedí tak, ako ich uviedli na hlavnom pojednávaní, pričom nebral do úvahy
vysvetlenie takýchto zmien znalcami z klinickej psychológie a psychiatrie. Ak sa raz páchateľ správa tak,
ako to uviedla poškodená B. U. a pokiaľ súd jej výpovedi uveril, ide podľa názoru prokurátora o naplnenie

zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby takým spôsobom, ako
bolo uvedené v podanej obžalobe. Okresný súd mal podľa názoru prokurátora jednoznačne právne
posúdiť vinu obžalovaného I. U., okrem správne posúdeného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., aj ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. v zhode s obžalobným

návrhom, teda vo vzťahu ku štyrom poškodeným osobám a vzhľadom na takto kvalifikované konanie
mal obžalovanému uložiť aj primeraný úhrnný trest odňatia slobody. Na základe uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, Tr. por. zrušil v celom
rozsahu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie
alebo aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná za vinného, okrem

správne posúdeného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., aj zo
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a obžalovanému uloží podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím §
37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. primeraný úhrnný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Obžalovaný I. U. sám i prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora i
na verejnom zasadnutí krajského súdu, ako i splnomocnenec poškodenej B. F., navrhli odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky

napadnutého rozsudku považovali za správne a zákonné, rovnako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14. júna
2013, na verejnom zasadnutí vykonanom dňa 17. júla 2013 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne
a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval nielen
obhajobné tvrdenia obžalovaného I. U., ale dostatočne podrobne a presvedčivo vysvetlil a odôvodnil

aj zmenu skutkových zistení vo vzťahu ku skutku pod bodom 1 napadnutého rozsudku oproti podanej
obžalobe. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd,
pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného
IvanaU.zospáchaniažalovanýchskutkovuvedenýchvovýrokunapadnutéhorozsudkupodbodmi1a2.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného I. U. ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby len podľa § 208 ods.
1 písm. a/, b/ Tr. zák. pod bodom 1 rozsudku a nie aj podľa ods. 2 písm. d/ § 208 Tr. zák., a tiež ajako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. pod bodom 2 rozsudku.
Okresný súd svoje zistenia a závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Podstatou konania páchateľa,

ktorým môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených
foriem sa ho dopustí, je vždy spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe alebo
osobe, ktorá je v jeho starostlivosti zaopatrovaná, dozore alebo výchove. „Týraním“ osoby v zmysle
uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší

stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti,
pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však
ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo
bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Vzhľadom na vykonané dôkazy, z nich najmä na výpovede
poškodených B. F., C. a U. U., ktoré z konania obžalovaného nemali žiadnu traumu, ani fyzické
či psychické utrpenie a ani nepociťovali ťažké príkorie, tiež na závery MUDr. Stanislava Hastíka a

MUDr. MUDr. Kataríny Lonckovej, znalcov z odvetvia psychiatrie, podľa ktorých konanie obžalovaného
u poškodenej B. F. nevyvolalo žiadne negatívne následky v jej správaní, prežívaní a nemalo vplyv na jej
zdravotný stav po psychickej stránke, ako aj na vyjadrenie PhDr. Andreja Franeka, znalca z odvetvia
klinickej psychológie na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, podľa ktorého vzhľadom na postoj
poškodených B. F., C. a U. U. i na skutočnosť, že každá osoba vníma takéto konanie (obžalovaného)

inak, nemožno vôbec jednoznačne určiť, či vo vzťahu k nim možno konanie obžalovaného považovať za
týranie, okresný súd správne zistil, že z konania obžalovaného mala psychickú traumu len poškodená
B. U., ktorá správanie obžalovaného voči členom rodiny veľmi zle znášala, pôsobilo to na ňu trýznivo a
konanie obžalovaného pociťovala ako psychické utrpenie, avšak konanie obžalovaného na iných členov
rodiny - B. F. C. a U. U. nepôsobilo takým spôsobom a tieto poškodené z konania obžalovaného nemali

žiadnu traumu, ani fyzické či psychické utrpenie a ani nepociťovali ťažké príkorie. V nadväznosti na
tento skutkový záver preto okresný súd konanie obžalovaného pod bodom 1 napadnutého rozsudku
vecne správne právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby len podľa § 208 ods.
1 písm. a/, b/ Tr. zák. a nie aj podľa ods. 2 písm. d/ § 208 Tr. zák. ako navrhoval prokurátor v podanej
obžalobe.Odvolacísúddospelpretonielenkrovnakýmskutkovýmzisteniam,aleajkrovnakýmprávnym

záverom ako okresný súd, ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, a preto
odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom okresného súdu,
s ktorými sa ten dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné
a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými

sa stotožnil.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, nepochybil ani vo výroku o úhrnnom
nepodmienečnom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, pokiaľ obžalovanému I.. U. podľa

§ 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
a § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na
výkon ktorého obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanému vo výmere 3 roky podľa trestnej sadzby stanovenej v § 208 ods. 1 Tr. zák. a po jej

zvýšení v zmysle prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí od 3 rokov až na 10 rokov a osem mesiacov
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Vzhľadom na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011 - 85 z 28.11.2012 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky dňa 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 pritom slová uvedené v ustanovení § 41 ods. 2
Tr. zák. v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej
sadzby odňatia slobody“ stratili dňom 21. decembra 2012 nielen účinnosť, ale po uplynutí šiestich
mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov, t. j od 21.6.2013 aj platnosť, preto vo výroku o

treste napadnutého rozsudku nebolo potrebné osobitne citovať ustanovenie § 41 ods. 2, veta prvá Tr.
zák., ani predmetný nález ústavného súdu. Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku vo vzťahu k týmto výrokom, preto neakceptoval ani v tomto smere odvolacie
námietky prokurátora. So zreteľom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že okresný súdrozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie
prokurátora v neprospech obžalovaného I. U. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.