Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612010332
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2612010332.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána
Jarábka a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému U. P., stíhaného pre obzvlášť
nebezpečný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici pod

sp.zn. 2T/146/2012 zo dňa 02.05.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa
z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Senici pod sp. zn. 2T/146/2012 zo dňa 02.05.2013 tento (okresný
súd) uznal obžalovaného U. P. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, ktorej trestnej činnosti sa
mal dopustiť na skutkovom základe, že

najmenej od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2012 v Z. a X. od doteraz neustálenej osoby
nakupoval nezistené množstvá pervitínu, ktoré dovážal do F. a následne ich rozdelené do papierových
skladačiek na rôznych miestach v F. predával U. U., X. K., Z. G. a ďalším neustáleným osobám
až do 06.08.2012, kedy o 16.25 hod. v F. na ulici E. pred rodinným domom č. XXX vydal polícii
3 kusy zatavených plastových injekčných striekačiek so zrezanými modrými piestami a znaleckým

posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že zatavené plastové
striekačky obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti 2278 mg a o priemernej koncentrácii 78,8
% hmotnostného, čo predstavuje 45 až 180 obvykle jednorazových dávok drogy a metamfetamín je v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu okresný súd uložil:

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno c/, j/, l/, n/ Trestného zákona, § 38
odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona uložil tomuto (obžalovanému) aj ochranné
protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona tiež tomuto (obžalovanému) nariadil, že po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody je povinný:

a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách,
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že k ustálenému skutkovému stavu veci dospel na
základe dokazovania, v rámci ktorého vyslúchol obžalovaného, svedkov: X. K., Z. G., Y. M., L. I.,

U. M., prečítal výpovede svedka: U. U., vykonal znalecké dokazovanie prečítaním posudku z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria znalcov MUDr. Y. U. a MUDr. W. K. s tým, že osobne vypočul na
hlavnom pojednávaní znalkyňu MUDr. Y. U., ďalej oboznámil znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava,
odbor kriminalistická chémia, odvetvie kriminalistická toxikológia, ku ktorému vypočul znalca mjr. Ing. U.
M., v neposlednom rade oboznámil ostatné v spise nachádzajúce sa listinné dôkazy, ako i posudky a

odpis z registra trestov na obžalovaného.

Ako je ďalej zrejmé z tohto (odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa) skutkový stav mal preukázaný na
základe dôkazov, ktoré mali byť realizované (vykonávané) zákonným spôsobom. Prvotne tento (súd
I. stupňa) poukázal na výpoveď obžalovaného U. P., ktorý od počiatku spáchanie trestnej činnosti

priznával, pričom na tomto (priznaní) zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Popísal podrobne ako
nadobúdal drogy, ktoré aj predával konkrétnym osobám. Priznal tiež, že sám drogu užíval niekoľko
rokov, prevažne to bol pervitín alebo marihuana. Z osôb ktorým predával pervítín , konkrétne uvádzal
U. U., X. K., X. G., ako aj ďalšie osoby.

Týmto uvedenú drogu (pervitín) papierové skladačky predával za 10 euro. Konope nepredával.

Svedkovia vypočúvaní na hlavnom pojednávaní (X. K., Z. G., U. U.) vo svojich výpovediach potvrdili
skutočnosti uvádzané samotným obžalovaným, že od tohto (obžalovaného) kupovali pervitín, a to za 10
euro za skladačku s tým, že tak robili 2 až 3-krát týždenne.

Zo záveru znaleckého posudku odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria vypracovaného znalcami
MUDr. Y. U. a MUDr. W. K. tento (okresný súd) mal za preukázané, že obžalovaný v čase spáchania
skutku netrpel a ani netrpí v súčasnosti žiadnou duševnou poruchou, ktorá by znižovala jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania trestnej činnosti vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho

konania pre spoločnosť a vedel a mohol ovládať svoje konanie. Súčasne znalci u tohto (obžalovaného)
konštatovali že je závislý od amfetamínov (pervitín), cannabinoidov (marihuana) a táto závislosť je u
neho plne rozvinutá. Zistený bol aj abusus alkoholu v rozvinutej fáze. Samotná osobnosť obžalovaného
v dôsledku drogovej závislosti je depravovaná, t. j. negatívne zmenená v charaktere vyšších citoch,
záujmoch sociabilite a vo vôľovom potenciály.

Súd I. stupňa v rámci podaného odôvodnenia osobitne sa zaoberal obhajobou obžalovanou smerujúcou
k zákroku príslušníkov policajného zboru (Y. M. a L. I.).

Podľa výpovede týchto (príslušníkov kriminálnej polície OR PZ Senica Y. M., L. I.), títo v priebehu leta

roku 2012 získali informácie, že obžalovaný U. P. by mal v F. a v okolí predávať pervitín. Začiatkom
augusta roku 2012 sa potom dozvedeli, že U. P. odišiel do Z. strieborným taxíkom zn. Hyundai kupovať
pervitín. Rozhodli sa preto počkať na benzínovej pumpe Slovnaft pri výpadovke v Senici, či sa bude
vracať späť. Nevedeli kedy sa bude vracať, ale po určitej dobe okolo nich prešlo strieborné vozidlo zn.
Hyundai s označením TAXI. Keďže ho nemali možnosť zastaviť, nedovoľovala to situácia na ceste, tak

išli za ním. Na E. ulici vodič taxíka zastavil a oni zastavili za ním, dovtedy nevedeli, že taxík zastaví na
E. ulici, ale zastavilo tam uvedené vozidlo. Svedok L. I. išiel k vodičovi taxíka a jeho kolega Y. M. išiel za
spolujazdcom, ako sa neskôr ukázalo spolujazdec v striebornom taxíku zn. Hyundai bol obžalovaný U.
P.. Počul, keď M. povedal, že je podozrenie, že spolujazdec vo vozidle Hyundai, ktorým bol obžalovanýmá pri sebe psychotropné látky a vyzval tohto, aby počkal na mieste kým príde vyšetrovateľ, ktorý sa
dostavilvpriebehu20minút.BoltovyšetrovateľN.,ktorýnáslednevyzvalobžalovaného,abydobrovoľne
vydal omamné a psychotropné látky, ktoré má u seba, čo obžalovaný uposlúchol a dobrovoľne drogy,

ktoré mal u seba ( jednalo sa o tri zatavené striekačky s bielou kryštalickou látkou) vydal dobrovoľne
vyšetrovateľovi. Túto skutočnosť v neposlednom rade potvrdil aj šofér - taxikár strieborného vozidla zn.
Hyundai U. M..

Činnosť príslušníkov kriminálnej polície súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku hodnotí ako činnosť

realizovanú podľa príslušných ustanovení zákona o Policajnom zbore č. 171/93 Z.z., kde sú uvedené
základné úlohy policajného zboru, definovaná služobná činnosť policajta, služobný zákrok, povinnosť
vykonať služobný zákrok podľa § 2 citovaného zákona. Podľa odseku 2 písmeno b/ uvedeného zákona
polícia odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, ďalej v § 8 citovaného zákona je definovaná
služobná činnosť policajta, kde je v odseku 3 uvedené, že „služobnou činnosťou“ sa rozumie činnosť
policajta spojená s plnením úloha podľa zákona Národnej rady SR č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore,

v znení neskorších predpisov, alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

V § 9 je charakterizovaný služobný zákrok a povinnosť policajta vykonať služobný zákrok, pričom z
odseku 3 citovaného zákona vyplýva, že „služobným zákrokom je podľa zákona o Policajnom zbore
ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do

základných práv a slobôd osoby“.

Rovnako sa I. stupňový súd v odôvodnení rozsudku zaoberal ďalšou procesnou námietkou
obžalovaného smerujúcou k nezákonnosti prípravného konania spočívajúcej v tom, že obhajcovi
obžalovaného nebolo doručené uznesenie o pribratí znaleckého ústavu KEU PZ Bratislava do konania,

a to v zmysle uznesenia ČVS: ORP-251/OVK-SE-2012 zo dňa 06.08.2012. Sám (okresný súd) túto
skutočnosť preveroval, pričom zistil, že tak obhajcovi, ako obvinenému nebolo príslušné uznesenie o
pribratí znaleckého ústavu KEU PZ do konania doručované. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko
vyslovenévrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Tdo/25/2011zodňa16.08.2011,zktoréhovyplýva,
že práva obhajoby sú vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu zabezpečené zákonným spôsobom po

vznesení obvinenia vrátane postupom v súdnom konaní, ktorý umožňuje účasť obvineného na vykonaní
dotknutého dôkazu v potrebnej miere.

Okresný súd samotného znalca KEU PZ Bratislava mjr. Ing. U. M. na hlavnom pojednávaní k
samotnému posudku vypočul. Aj touto skutočnosťou mal za preukázané, že postupoval zákonne

súladným spôsobom. Napokon poukázal na skutočnosť, že v priebehu celého dokazovania na
hlavnom pojednávaní zo strany obžalovaného, resp. obhajcu nebola uvedená skutočnosť (o nedoručení
uznesenia o pribratí znaleckého ústavu KEU PZ do konania ), namietané.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie spôsobom nachádzajúcim sa v popise odôvodnenia rozsudku súdu

I. stupňa, dospel tento k záveru, že trestná činnosť obžalovaného U. P. bola preukázaná v rozsahu
popísanom v skutku, nachádzajúcom sa vo výrokovej časti tohto (rozsudku súdu I. stupňa).

Rovnako tak mal súd I. stupňa za preukázaný aj závažnejší spôsob konania tohto (obžalovaného) v
zmysle § 138 písmeno j/ Trestného zákona, keďže spáchal čin na viacerých osobách.

Pri samotnom rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného tomuto (obžalovanému) súd I. stupňa
primárne zohľadňoval viacero poľahčujúcich okolností, a to v zmysle § 36 písmeno c/, j/, l/ a n/ Trestného
zákona. Prihliadol tiež na pohnútku, ako i samotnú skutočnosť, že sám obžalovaný mal byť osobou
drogovo závislou, ktoré komplexne vyhodnotil, ako okolnosti odpodstatňujúce zmiernenie trestu pod

dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Pre výkon samotného uloženého trestu (v trvaní 6 šesť rokov) odňatia slobody tento (okresný súd)
zaradil obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a to postupujúc v zmysel § 48 odsek
4 Trestného zákona, podľa ktorého zákonného ustanovenia je možné zaradiť páchateľa do ústavu s

miernejším stupňom stráženia, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
páchateľa za to, že v ústave na výkon testu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.V neposlednom rade súd rozhodol o uloženom ochrannom opatrení (ochrannej liečbe, ochrannom
dohľade), ako aj o primeraných povinnostiach v zmysle ustanovenia § 77 odsek 1 Trestného zákona.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podali odvolanie tak obžalovaný U. P., ako i okresný prokurátor, pričom
obaja odvolatelia podané odvolanie v zákonnej lehote odôvodnili.

Obžalovaný U. P. v odôvodnení odvolania doloženého prostredníctvom obhajcu napáda rozsudok súdu
I. stupňa v celom rozsahu.

Poukazuje na nezákonnosť postupu orgánov polície pri zabezpečovaní dôkazov. V konkrétnosti namieta
postup príslušníkov kriminálnej polície (L. I. a Y. M.). Má za to, že cieľom policajných orgánov v
počiatočnom štádiu trestného konania v čase vykonávania úkonov prostredníctvom týchto (príslušníkov
kriminálnej polície J. I. a D. M.) nebolo vykonať služobný zákrok, ale zabezpečiť dôkaz pre účely
trestného konania, čím svojou činnosťou obchádzali ustanovenia Trestného poriadku.

V prípade, ak tieto policajné orgány disponovali informáciou o páchaní trestného činu mohli preto
postupovať výlučne podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, čo neurobili a čo je potrebné
považovať za zákonne nesúladný postup. V tejto súvislosti poukázal na závery z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/37/2011, 3Toš/7/2008 a 2Tdo/28/2012.

V zmysle právnych úvah a záverov naznačených v týchto rozhodnutiach s poukazom na konkrétne
okolnosti prípadu zastáva stanovisko, že policajti nemohli postupovať podľa zákona č. 171/93 Z. z.
Naopak, mali striktne postupovať podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a na sledovanie
podozrivého motorového vozidla, v ktorom sa nachádzal aj podozrivý, (čo bolo zistené po zastavení

vozidla), mali mať na takýto úkon zabezpečený príslušný hoc aj dodatočne udelený súhlas v zmysle §
113 odsek 7 Trestného poriadku.

Na podporu svojej argumentácii v tejto časti poukázal aj na stanovisko trestného odboru Generálnej
prokuratúry SR k prípadu U. P. Ďalej na uznesenia Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 5To/135/2011 zo

dňa 06.12.2011, ako i uznesenie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6To/37/2012 zo dňa 04.10.2012.
V neposlednom rade príslušné právne závery sú zrejmé aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
3Tdo/35/2010 zo dňa 18.05.2011, ktoré rozhodnutia doložil k podanému odvolaniu.

Za procesne nepoužiteľný považuje postup, v rámci ktorého po pribratí do konania znaleckého ústavu

KEUPZpríslušnéuznesenievyšetrovateľanebolodoručenétomuto(obžalovanému),anijehoobhajcovi,
ktorý postup je v rozpore so stanoviskom vyslovením v rozhodnutí Najvyššieho SR pod sp. zn.
4Tz/9/2006. Obdobne v tejto súvislosti poukázal n aj na právne závery vyslovené v rozhodnutí Krajského
súdu v Trnave pod sp. zn. 6To/9/2011 a 6To/79/2012.

V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica pod sp.
zn. 2T/146/2012 zo dňa 02.05.2013 podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku zrušil
a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor v dôvodoch podaného odvolania napáda rozsudok súdu I. stupňa, čo do výroku
o treste. Nesúhlasí s postupom tohto (súdu I. stupňa), ukladajúceho obžalovanému U. P. trest odňatia
slobody pod spodnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, a to s poukazom na existenciu štyroch
poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 písmeno c/, j/, l/ a n/ Trestného zákona.

Pokiaľ súd I. stupňa, ako poľahčujúcu okolnosť uvádza, že obžalovaný mal spáchať trestný čin v
súvislosti negatívnymi dôsledkami svojej choroby, odvolateľ poukázal, že túto ( závislosť) na omamných
látkach, resp. alkohole si spôsobil sám. Naviac mal viacero možností, aby sa z uvedenej závislosti aj
dobrovoľne liečil, čo neurobil.

Ďalšie poľahčujúce okolnosti v podobe priznania sa obžalovaného, napomáhania orgánom činným v
trestnom konaní pri jej objasňovaní, ako aj doterajšiu jeho bezúhonnosť v zmysle odvolateľa (okresného
prokurátora) nemožno považovať za mimoriadne okolnosti prípadu opodstatňujúce ukladanie trestu pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.V kontexte ukladaného trestu tiež namieta postup súdu I. stupňa zaraďujúceho obžalovaného pre výkon
trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného

zákona. Zdôrazňuje skutočnosť, že sa mal obžalovaný U. P. dopustiť závažnej trestnej činnosti, pri ktorej
viacerým osobám odpredával nie ľahké drogy, ale pervitín, hoci mal na základe vlastnej skúsenosti
vedomosť o tom, aké dôsledky môže mať jeho činnosť na zdravie osôb, ktorým drogu predával.

V konečnom dôsledku preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu v

Senici pod sp. zn. 2T/146/2012 zo dňa 02.05.2013 vo výroku o trestu a uložil tomuto (obžalovanému)
nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 172 odsek 2 Trestného
zákona a pre výkon trestu ho zradil do ústavu na výkon testu s maximálnym stupňom stráženia.
Samotné rozhodnutie o vine, ochrannom opatrení a uložení ochranného dohľadu, považuje za zákonné
a opodstatnené.

Na podklade podaných a odôvodnených opravných prostriedkov (odvolaní) odvolací súd postupoval
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pokiaľ bol tento (postup konania) napádaný, pričom dospel k záveru, že dôvodným je len
odvolanie podané obžalovaným U. P..

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 113 odsek 1 Trestného poriadku sledovaním osoby a veci ďalej len („sledovanie“) sa rozumie
získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby, alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným

spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno
dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Podľa § 113 odsek 5 Trestného poriadku príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na
základe písomnej žiadosti policajta, alebo príslušného orgánu policajného zboru a v konaní pred súdom

na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a
tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí
ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac 6 mesiacov. Ten kto vydal príkaz na
sledovanie môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších 6 mesiacov, a to aj opakovane.
Ak sledovanie trvá dlhšie ako 12 mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v

prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.

Podľa § 113 odsek 7 Trestného poriadku, ak vec neznesenie odklad a písomný príkaz nemožno získať
vopred sledovanie možno začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt, alebo
príslušný útvar policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu.

Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť, a takto získané informácie nemožno
použiť, musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

Podľa § 142 odsek 3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu
možno podať sťažnosť pre vecné dôvody, alebo pre osobu znalca.

Podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa§2odsek 9Trestnéhoporiadkukaždý,protikomusavedietrestnékonaniemáprávonaobhajobu.

Podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci, a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného
zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné
vyjadrenie, previerka výpovede, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus ...

Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 9 Trestného poriadku je zásadou ústavnou
(článok 50 odsek 3 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochranne ľudských práv a základných
slobôd, článok 6 odsek 3 písmeno b/ a c/) a vzťahujú sa na celé trestné konanie.

V kontexte vyššie citovaného, podľa názoru odvolacieho súdu orgány prípravného konania
nepostupovali zákonne súladným spôsobom, keď uznesenie o pribratí do konania znaleckého

ústavu kriminalistického a expertízneho ústavu pod č. TPZ-KEU-BA-EXP-2012/11098 nedoručili osobe
obvinenej, resp. jeho obhajcovi. Došlo týmto k porušeniu práva obvineného (obžalovaného na obhajobu)
v zmysle ustanovenia § 2 odsek 7 a 9 Trestného poriadku. Právne úvahy priamo reflektujúce
príslušné skutočnosti sú obsahom rozhodnutia rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Tz/9/2006
(publikovaný v časopise zo Súdnej praxe pod č. 5/2006).

V zmysle tohto (publikovaného rozhodnutia), ktoré napokon doložil k argumentácii aj samotný
obžalovaný dôkaz, získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú
nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.

Skutočnosti v tomto rozhodnutí naznačené v kontexte posudzovaného prípadu jednoznačne indikujú
záver, že skutočnosti získané práve z príslušného znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho
ústavu nebolo možné vo veci zohľadňovať, ako procesné dôkazy. Napokon v tejto súvislosti sa vo
viacerých rozhodnutiach vyjadril aj tunajší odvolací súd, pričom samotné rozhodnutia konkretizuje v
podanom odvolaní aj obžalovaný.

Obdobne nie nepodstatnou sa z pohľadu odvolacieho súdu javí byť aj argumentácia obžalovaného
prezentovaná vo vzťahu k nezákonnosti postupu príslušníkov policajného zboru (L. I. a Y. M.),
vykonávajúcich prvotné úkony aj v smere sledovania podozrivého motorového vozidla značky Hyundai.
Z výpovede týchto (príslušníkov kriminálnej polície) je zrejmé, že bezprostredne pred vykonaním

služobného zákroku proti podozrivému, neskôr obvinenému U. P. disponovali informáciami, že tento
chodí nakupovať drogy a následne tieto predáva. Keďže takúto informáciu mali aj čase vykonávania
služobného zákroku, rozhodli sa, že príslušné motorové vozidlo, na ktorom sa mal pohybovať podozrivý
(neskôr obvinený) budú monitorovať. Po čase (monitorovania) v okamihu, keď motorové vozidlo
striebornej farby značky Hyundai okolo nich prechádzalo, začali toto (motorové vozidlo) sledovať, a to

až do doby pokiaľ nezastavilo asi štyri ulice - na E. ulici. V týchto miestach po vystúpení spolujazdca
skonštatovali, že sa jedná o podozrivú osobu s tým, že následne privolali na miesto vyšetrovateľa,
ktorý sa aj dostavil a u menovaného (podozrivého U. P.), vykonal úkon v podobe vyzvania na vydanie
omamnej, resp. psychotropnej látky, čo tento (U. P.) aj dobrovoľne urobil.

Poukazujúc na právne závery nachádzajúce sa v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
2Tdo/37/2011, 3Toš/7/2008, 2Tdo/28/2012, ako aj úvahy nachádzajúce sa v uzneseniach tunajšieho
krajského súdu pod sp. zn. 5To/135/2011 a 6To/37/2012, podľa názoru odvolacieho súdu podporujú
argumentáciu obhajoby v tom, že v prípade realizovaného úkonu príslušníkmi kriminálnej polície L. I.
a Y. M., malo byť postupované v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku (§ 113 Trestného

poriadku).

Je nepochybné, že pred samotným zákrokom, resp. vykonaním úkonov týchto príslušníkov policajného
zboru, títo disponovali informáciou o osobe podozrivej z páchania drogovej trestnej činnosti. Rovnako
tak je zrejmé, že v čase vykonávania zákroku tento bol realizovaný v smere zabezpečenia dôkazu pre

trestné konanie. Bolo treba tak, ako je uvedené a naznačené v citovaných rozhodnutiach postupovať
v súlade s Trestným poriadkom, a teda na sledovanie motorového vozidla, v ktorom sa nachádzala aj
osoba obvineného aj keď v čase samotného sledovania nemalo byť isté, či sa v tomto vozidle nachádza,
potrebnévkaždomprípadezabezpečiťsúhlaspríslušnéhoprokurátoravydaný,čoajdodatočnevzmysle§ 113 odsek 7 Trestného poriadku. K uvedenej situácii však nedošlo, čím je potrebné takto realizovaný
úkon rovnako, ako v prípade nedoručenia uznesenia o pribratí znaleckého posudku kriminalistického a
expertízneho ústavu obvinenému a obhajcovi považovať za dôkaz procesne nepoužiteľný.

V súvislosti s vykonávaním prvotných úkonov, s ohľadom na právnu argumentáciu nachádzajúcu sa
v napadnutom rozsudku súdu I. stupňa, tunajší odvolací súd poznamenáva, že v zmysle príslušnej
zákonnej dikcie (ustanovenia § 113 odsek 1 Trestného poriadku) sa nevyžaduje, aby v prípade
realizovaného úkonu (sledovania osoby a veci) sa takýto úkon realizoval v dlhšom časovom období.

Zákon v príslušnom ustanovení ( § 113 odsek 5 Trestného poriadku) uvádza len maximálnu možnú dobu
s tým, že sa má vykonávať v dobe do 6 (šesť) mesiacov. Zabezpečenie príslušného príkazu (v danom
prípade prokurátora) je v kontexte posudzovaného prípadu potrebné chápať, ako garanciu ochrany
základných práv a slobôd realizovaných v prípade, že dochádza k ich obmedzeniu, resp. narušeniu
spôsobom naznačením v ustanovení § 113 Trestného poriadku.

Zisťujúc vyššie naznačené skutočnosti, o ktoré napokon aj obžalovaný opiera svoju obhajobu, tunajší
odvolací súd musel napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Úlohou tohto (súdu I. stupňa) bude preto, po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie,
opätovne sa touto zaoberať v kontexte verifikácie, resp. ozrejmenia legality dôkazov podporujúcich
skutkové zistenia nachádzajúce sa v obžalobe okresného prokurátora.

Pri samotnom rozhodovaní (o zavinení, resp. o prípadnom treste) bude možné prihliadať len na dôkazy,
ktoré boli realizované zákonne súladným spôsobom. V prípade, že takéto (procesné použiteľné dôkazy)
vo veci absentujú, bude namieste, aby tiež tento (súd I. stupňa) rozhodoval vo veci príslušným zákonným
spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.