Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204386
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8313204386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o.,

so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti odporcovi D. P., trvale bytom H. XXXX/X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO : 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov,
o zaplatenie 375,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Humenné Návrh na uplatnenie pohľadávky (na tlačive A) podľa

článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ktorým žiadal, aby súd vydal rozsudok proti
odporcovi o zaplatenie v záhlavi rozsudku uvedenej sumy s príslušenstvom s uvedením, že sa jedná o
konanie s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo navrhovateľa v ČR.

Navrhovateľ odôvodnil svoj nárok voči odporcovi v bode 8.1. tlačiva A tým, že je indosátorom, t.j.
nadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavilodporcanazmenkovúsumuuvedenúvzmenke,

pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSTI, s.r.o.
(indosant). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporca doposiaľ na zmenkovú sumu a úroky
zaplatil 0,00 eur. Zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu. V bode 8.2. tlačiva A uviedol ako
písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky originál zmenky, ďalej splnomocnenie pre pr. zástupcu,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a osvedčenie na registráciu na daň z pridanej hodnoty.

Z pripojených písomných listín podľa bodu 8.2.1., t.j. zo zmenky vyplýva, že bola vystavená odporcom
pre prvotného zmenkového veriteľa -indosanta a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR. Rovnako z tejto zmenky vyplýva, že miesto splatnosti bolo
dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR.

Z úplného výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 81616

súd zistil, že navrhovateľ má aktuálnu adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A v Českej republike a
aktuálnypredmetpodnikaniamá:výroba,obchodaslužbyneuvedenévprílohách1až3živnostenského
zákona a to s účinnosťou od 08.01.2013.Z aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom na doloženej zmenke vyplýva, že
predmetom činnosti spoločnosti je aj : poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Toto je súdu známe aj

z jeho činnosti.

Podľa článku 4., bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 : Ak sa súd alebo
tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané,
alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka

nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce
informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na
tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Po preštudovaní Návrhu na uplatnenie pohľadávky, t.j. tlačiva A, podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, tvrdení navrhovateľa v bode 8. Údaje o pohľadávke a doložených písomných dôkazov
v bode 8.2., súd následne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa tlačivom B podľa vyššie uvedeného
článku 4. bodu 4. na konkrétne doplnenie, resp. opravu konkrétnych časti - oddielov tlačiva A - Návrhu
na uplatnenie pohľadávky v lehote do 31.05.2013.

Konkrétne súd tlačivom B vyzval navrhovateľa, aby citujem : „V oddiele 8.1. je potrebné uviesť: Podľa
Smernice Rady č.93/13/EHS z 05.04.1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní,
či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa.
Z tohto dôvodu je potrebné, aby ste súdu uviedli konkrétny právny titul na základe ktorého bola zmenka

vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný) s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
účastníkmi konania. Len tak môže súd zistiť či sa jedná o spotrebiteľský alebo iný právny vzťah a teda
aké právo sa má na daný spor použiť, pričom to má význam aj na určenie miestnej a vecnej príslušnosti
súdu.
Voddiele8.2.1.jepotrebnézaslaťsúdu:PodľaSmerniceRadyč.93/13/EHSz05.04.1993jesúdpovinný

zúradnejpovinnostiskúmaťvkaždomkonaní,čisanejednáospotrebiteľskýprávnyvzťahatozaúčelom
zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je potrebné, aby ste vzhľadom na vyššie
uvedené zaslali súdu ako prílohu návrhu aj právny titul na základe ktorého bola zmenka vystavená a
vyplnená (zmluva alebo iný právny titul). Zároveň v tomto tlačive B bol navrhovateľ poučený, že ak návrh
nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými

v nariadení č. 861/2007/ES.“

Právny zástupca navrhovateľa reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp. opravu tlačiva A
odpoveďou v ktorej uviedol : a) že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej

zmenky.Navrhovateľpredložilsúduoriginálzmenky.Zmenkovéinformáciepreniesolnavrhovateľpresne
do návrhu a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť.
Navrhovateľ si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Navrhovateľ disponuje len
indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje
aktorébymoholnadrámceužvnávrhuuvedenéhosúduoznámiťalebopredložiť.Vzhľadomnauvedené

navrhovateľ nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ
zmenky a titul jej vzniku.
V bode b) odpovedí súdu navrhovateľ uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky ktorá vyjadruje
zmenkové nároky. Na preukázanie vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej zmenky.
Zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke ktorú

uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky. Doplnenie alebo oprava tlačiva
na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku.
Po c) uviedol, že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej republike, pretože sa jedná o drobný
spor, hoci sa týka zmenky.

Následne Okresný súd v súlade s článkom 4. bodu 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu rozhodol tak, že Návrh
navrhovateľa zamieta a to z dôvodov, že navrhovateľ aj napriek výzve súdu na tlačive B, tlačivo Návrhuna uplatnenie pohľadávky - A nedoplnil a neopravil v rámci určenej lehoty tak, ako ho na to vyzval súd.
Na bližšie odôvodnenie tohto svojho postupu súd uvádza následovne :

Konkrétnektomusúdudáva,žetakvsúčasnosti,akoajvčasevystaveniazmeniekobjektívneexistovalo
a existuje v rámci Európskej únie a jej členských štátov, tzv. spotrebiteľské právo, ktorého účelom je
predovšetkým zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením reálnej nielen formálnej rovnosti účastníkov,
čo sa týka ich práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch.
V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu

konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva a to za vyššie uvedeným účelom.
Ztohojezrejmé,žeajvtomtokonanípodľaNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je každý súd ex offo, t.j. z
úradnej povinnosti povinný skúmať, či sa i v týchto konaniach nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a

to bez ohľadu na to, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že sa uplatňuje právo
z cenného papiera, napríklad zo zmenky, ako je to v tomto prípade.

Keďže navrhovateľ k Návrhu na uplatnenie pohľadávky na tlačive A priložil v bode 8.2.1. písomné
dôkazy a to : originál zmenky, súd z tejto zmenky ako už bolo uvedené vyššie zistil, že táto zmenka

bola vystavená odporcom pre prvotného zmenkového veriteľa, ktorým bola obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR.

Z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, t.j. prvého zmenkového veriteľa a indosanta
vyplýva, že do predmetu jej činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Preto súd pri

ďalšom postupe musel aj v tomto konaní za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľské právne
vzťahy, vyzvať navrhovateľa na tlačive B na opravu, resp. doplnenie Návrhu, pričom súd v súlade s
článkom 4. bodu 4. uvedeného Nariadenia EÚ navrhovateľovi uviedol vyzval, ako má konkrétne doplniť,
resp. opraviť, konkrétne oddiely tlačiva A - Návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Aj napriek tomu navrhovateľ uvedenú výzvu súdu neakceptoval a uvedené skutočnosti v stanovenej

lehote neuviedol, tlačivo nedoplnil, ako aj nedoložil ani listinné dôkazy, na ktoré ho súd vyzval. Z tohto
dôvodu musel súd podľa článku 4. bodu 4. návrh na uplatnenie pohľadávky podaný navrhovateľom
zamietnuť.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojej odpovedi na túto žiadosť súdu na tlačive B udáva, že si uplatňuje výslovné

právo zo zmenky ako z cenného papiera a to ako ďalší zmenkový veriteľ - indosatár a teda, že nie
je povinný predkladať ( lebo ide o právo zo zmenky, t.j. z cenného papiera) akékoľvek iné doklady,
či uvádzať iné skutočnosti, lebo jeho právo vyplýva priamo z tejto zmenky ako cenného papiera, súd
takýto jeho právny názor neakceptoval. Tieto tvrdenia navrhovateľa sú totiž v rozpore so spotrebiteľským
právom.

Súd poukazuje na to, že aj toto konanie je sporovým konaním, kde má navrhovateľ okrem povinnosti
tvrdeniaajdôkaznúpovinnosťanavrhovateľvtomtokonanítútosvojupovinnosťnesplnil.Ztohtodôvodu
navrhovateľ nesie aj právnu zodpovednosť za tento svoj návrh.

Čo sa týka spotrebiteľského práva, na tento prípad je potrebné použiť právo európskej únie a to
hlavne : Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993,
ktorá bola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa a ktorá v článku 3 ods. 3 definuje čo sa považuje za
nekalú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pričom práve s ohľadom na článok 3 ods. 1 a 3 tejto
smernice vyplýva právo ba dokonca povinnosť súdu skúmať prípadnú nekalú podmienku vzhľadom na

cieľ stanovený v článku 6 smernice.
Ďalej sa použijú smernice : 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernica 2005/29/ES
o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj článok 47
Charty základných práv Európskej únie.
V nadväznosti na to sa použijú právne normy jednotlivých členských štátov na ochranu spotrebiteľa, v

SR napríklad § 52 Občianskeho zákonníka a nasledujúce, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon na
ochranu spotrebiteľa a iné. Tieto všetky právne normy tvoria spotrebiteľské právo, ktoré má kogentné
ustanovenia ( nie je možné ich zmeniť a to ani dohodou účastníkov) a vo vzťahu k iným odvetviam práva
má špeciálne postavenie, teda má prednosť.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). V prípade pochybnosti výkladu sa vykladá
právo vždycky v prospech spotrebiteľa. Dôkaznú povinnosť má stále navrhovateľ, t.j. dodávateľ.
Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné.
Podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a to § 17, odsek 3, § 24 sú zmenky
v spotrebiteľskom práve, ako zabezpečovací inštitút zakázané. Dohody o zmenkách v spotrebiteľských

vzťahoch však môžu byť považované aj pred týmto zákazom za absolútne neplatné a to pre rozpor s
dobrými mravmi, t.j. § 3 Občianskeho zákonníka, alebo ako neprijateľné zmluvné podmienky podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z európskych právnych noriem ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vyplýva
súdom vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktnú kontrolu

zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré
zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ v čl. 6 citovanej smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať sa, aby
spotrebiteľom neprijateľné klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez súdnu kontrolu
zabezpečiť reálna rovnosť práv a povinnosti účastníkov spotrebiteľských vzťahov.

Súd opätovne zdôrazňuje, že vždy majú prednosť osobitné - špeciálne ustanovenia právneho poriadku
na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu, tvoria spotrebiteľské právo a uplatňujú sa aj pred
ustanoveniami napríklad obchodného práva, či zákona o šekoch a zmenkách a inými právnymi normami.

Tým, že navrhovateľ ani po výzve súdu nedoplnil, resp. neopravil svoj Návrh na uplatnenie pohľadávky

a nedoložil dôkazy tak, ako bol vyzvaný a poučený, navrhovateľ spôsobil, že nie je objektívne možné
zistiť, či sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to naznačuje doložená zmenka
a jej prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. a teda súd nemôže posúdiť prípadné neprijateľné
podmienky, ktoré sú absolútne neplatné a nemôže zistiť, či sa nemali použiťpoužiť ustanovenia o
spotrebiteľskom práve. Tieto skutočnosti a tieto právne normy sú pritom všeobecne známe a musia byť

známe aj navrhovateľovi.

Súdu je zrejmé z vlastnej činnosti, že práve prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytuje
úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako absolútne neplatné.

Taktiež je potrebné uviesť, že podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve
vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má
v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy
sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie

o právnom a skutkovom stave.
V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSTI, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej
úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah.
V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.04.2013, pod č.2012/4165, Vec : Výzva - Porušenie
č.2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR
pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste EK sa dokonca výslovne
uvádzapráveobchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.(str.2,3,14listuEK),akoajužvyššieuvedené

rozhodnutie Súdneho Dvora z 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť.
Okrem iného sa vo výzve EK výslovne uvádza v bode 4. Iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej
justičnej kontrole ( str.5 listu EK), citujem : „ Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatívu k nemu,obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na
nekalých podmienkach.
Prvým príkladom je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju

nárokovanúsumu,hocitoprávnepredpisyospotrebiteľskýchúverochnedovoľujú,anapriekskutočnosti,
že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach.
Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.“

Uvedené právne úpravy sú kogentného charakteru a majú za následok nielen povinnosť pre súdy, ale

aj povinnosť pre navrhovateľa (čo je aj tento prípad) doložiť pri svojom Návrhu na začatie konania
všetky dôkazy a uviesť všetky skutočnosti, tak aby bolo možné posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský
alebo nespotrebiteľský vzťah. Ak je na to navrhovateľ vyzvaný súdom v súlade s uvedenou smernicou
a nariadením a uvedené nedostatky v lehote neodstráni (čo je aj tento prípad), súd nemá inú možnosť
len jeho návrh zamietnuť podľa článku 4. bodu 4. nariadenia.

Súdu je známe z jeho činnosti, že v rámci právnych vzťahov ktoré boli založené prvotným zmenkovým
veriteľom t.j. s POHOTOVOSŤOU, s.r.o. ako je uvedené aj v tomto prípade na zmenke doloženej
navrhovateľom vyplýva, že v týchto pohľadávkach sa jedná o úvery, resp. pôžičky poskytnuté veriteľom
a to POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ktorý je uvedený na zmenke ako prvý zmenkový veriteľ, kde sú uvedené
dohody o zabezpečení spotrebiteľského záväzku práve zmenkou. Preto má súd právo skúmať aj prvotný

právny vzťah a uvedenú dohodu o zmenke na základe ktorej bola zmenka vystavená, či sa nejedná o
nekalú praktiku, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o rozpor s dobrými mravmi, t.j. o absolútne
neplatné dojednanie, ktoré nepožíva právnu ochranu.

Súd tu poukazuje aj na nemecký rozsudok: Z 1965 podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na

iný subjekt, (čo je tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju previedol
na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre
spotrebiteľa, (čo je aj tento prípad, pretože to vyplýva z činnosti súdu ako aj zo samotnej zmenky
doloženej navrhovateľom, že prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. má v predmetnej činnosti
poskytovanie úverov), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ,

t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala
spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (POHOTOVOSŤ, s.r.o.)
o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých

časti pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po
vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej
zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov.

Súd teda aj v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, musel
postupovať v súlade s týmto nariadením ako aj so spotrebiteľským právom a preto v súlade s článkom 4.
bod 4. tohto nariadenia vyzval navrhovateľa na odstránenie, resp. doplnenie Návrhu a doloženie príloh
na tlačive B a keďže navrhovateľ uvedené v lehote nedoložil a neodstránil, súd nemal inú možnosť len

tento návrh na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ bol o tom poučený.

Podľa článku 19. Rozhodné procesné právo Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 : Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľabodu(26)preambulytohtoNariadenia:Akýkoľvekodkazvtomtonariadenínaopravnýprostriedok
by mal zahŕňať všetky možné opravné prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.
Podľa bodu (28) preambuly tohto Nariadenia : Kedykoľvek súd alebo tribunál určuje lehotu, dotknutá
strana by mala byť informovaná o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Z vyššie uvedeného čl. 19 je zrejme, že ak niečo nie je upravené v tomto Nariadení, použije sa
vnútroštátna úprava procesného práva, t.j. v tomto prípade zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok ( O.s.p. ).V Nariadení nie je uvedené akou formou rozhodnutia ( rozsudok, uznesenie ) rozhoduje súd, ak zamieta
Návrh podľa čl.4, bodu 4. a O.s.p. nepozná také zamietnutie návrhu a preto O.s.p. ani nestanovuje
formu rozhodnutia, akou sa má rozhodnúť. Najbližšie v O.s.p. je úprava podľa § 43, kde súd návrh na

začatie konania odmietne ( nie zamietne ), ak navrhovateľ ani v lehote stanovenej súdom neodstráni
vady návrhu, na čo ho súd vyzve uznesením. V takomto prípade sa rozhoduje o odmietnutí návrhu podľa
O.s.p. uznesením.

Kedže v Nariadení ani O.s.p nie je stanovená forma rozhodnutia pri zamietnutí návrhu podľa č.4, bodu

4 nariadenia, súd rozhodol rozsudkom podľa § 152 a nasledujúcich O.s.p. a vzhľadom na bod (26)
v preambule Nariadenia, pripustil voči rozsudku opravný prostriedok - odvolanie a to podľa § 201 a
nasledujúcich O.s.p.

O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka súd nerozhodoval, pretože v tomto štádiu konania
súd rozhodol o zamietnutí Návrhu na uplatnenie pohľadávky - tlačivo A podľa čl.4, bodu 4. nariadenia a

to pre neodstránenie nedostatkov Návrhu, po výzve súdu na tlačive B, tak ako je to vyššie špecifikované.
Podľa nariadenia sa odporcovi v tomto štádiu nedoručuje ani tlačivo A - Návrh na uplatnenie pohľadávky
zo strany navrhovateľa, ani tlačivo B - Výzva na odstránenie nedostatkov, ani odpoveď navrhovateľa a
ani rozhodnutie súdu o zamietnutí Návrhu.
Z tohto dôvodu v tomto štádiu konania v súlade s nariadením, súd nezasielal uvedené písomnosti ani

odporcoviaanivedľajšiemuúčastníkovi,ktorývstúpildokonanianajehostrane.UstanoveniaNariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 majú pritom stále prednosť pred vnútroštátnym
právom.

Analogicky je to však obdobné aj podľa vnútroštátneho práva podľa § 43 O.s.p. keď súd po

predchádzajúcej výzve na odstránenie vád podania v stanovenej lehote, toto odmietne, pretože
navrhovateľ nedostatky v lehote neodstránil. V tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí
podania nerozhoduje o trovách účastníkov.

Z vyššie uvedeného je aj zrejme, že v tomto štádiu rozhodovania, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi

účelne vynaložené trovy ešte ani nemohli vzniknúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.