Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209690
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412209690.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky P. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. XX, XXX XX O., zastúpenej KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom
Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi GYNARUB, s. r. o., Stará Kremnička 300,
965 01 Stará Kremnička, IČO: 36 860 115, zastúpeného JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, bytom Stará
Kremnička301,96501StaráKremnička,ourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruanáhradu

mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cpr/2/2012-35
zo dňa 24. 09. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd v plnom rozsahu zamietol návrh o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.
10. 2008 na dobu neurčitú v pozícii zdravotná sestra - pôrodná asistentka s úväzkom 1,0. V dôsledku
organizačných zmien u odporcu zo dňa 28. 03. 2012 bola táto „pracovná pozícia zrušená, resp. úväzok
bol znížený na 0,5 a bolo vytvorené nové pracovné miesto administratívny pracovník s úväzkom 0,5“,
ktoré odporca ponúkol navrhovateľke. Po odmietnutí ponuky navrhovateľkou odporca s ňou dňa 30. 03.
2012 skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka

práce(ďalej len„ZP“)zdôvodunadbytočnosti.Výpoveďnavrhovateľkaprevzalaosobnenapracoviskua
následne odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní (23. 07. 2012), s čím odporca nesúhlasil.
Preto sa domáhala svojho nároku súdnou cestou. Prvostupňový súd nepovažoval návrh navrhovateľky
za dôvodný. Predmetnú výpoveď skúmal z hľadiska § 61 a § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Považoval za
preukázané, že „v zmysle rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 28. 03. 2012 s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, znížiť pokles tržieb a zlepšiť ekonomické výsledky bolo nutné prijať

ekonomické opatrenia. Preto zrušil pracovné miesto sestry - pôrodnej asistentky s úväzkom 1,0, resp.
znížil úväzok sestry na 0,5 a vytvoril nové pracovné miesto administratívny pracovník s úväzkom 0,5.
Na zrušené pracovné miesto iného zamestnanca neprijal“. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a keďže odporcovi
žiadne trovy konania nevznikli, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a
návrhu v plnom rozsahu vyhovieť aj s priznaním náhrady trov konania (vrátane trov odvolacieho konania)
alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s . p.), na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Organizačná zmena a následné

skončenie pracovného pomeru výpoveďou od odporcu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP obchádza zákon.
Ona pracovala u odporcu v súlade s § 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč. 364/2005 Z. z., ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne
a v spolupráci s lekárom a rozsah práce pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou
samostatne a v spolupráci s lekárom, v ktorom je uvedená náplň a rozsah práce pôrodnej asistencie

poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne. Pokiaľ odporca rozhodol o organizačných zmenách
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce tak, že s účinnosťou k 01. 04. 2012 zrušil jedno pracovné
miesto sestry - pôrodnej asistentky s úväzkom 1,0, resp. znížil úväzok sestry - pôrodnej asistentky
na úväzok 0,5 a vytvoril súčasne nové pracovné miesto s úväzkom 0,5 na výkon administratívnych
prác, týmto konaním porušil aj ustanovenia Výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

09812/2008-OL z 10. 09. 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-
technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (ďalej len „Výnos“). V jeho Prílohe
č. 1, oddiel 1-Ambulancia, II. Ambulancia špecializovanej ambulantnej starostlivosti A. Gynekologická
ambulancia, bod 1 sa uvádza, že personálne zabezpečenie ambulancie tvoria lekár so špecializáciou
v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo v počte 1 a pôrodná asistentka alebo pôrodná
asistentka so špecializáciou pôrodná asistencia a starostlivosť o ženu v rodine

a komunite v počte 1. Pre garantovanie zákonnej požiadavky personálneho zabezpečenia ordinácie
odporcu nemôže postačovať pôrodná asistentka zamestnaná len na polovičný úväzok. Okrem toho
odporca porušil aj § 226 ods. 1 ZP, podľa ktorého zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb len výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a

dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Okresný súd nedospel k jednoznačnému záveru,
v akom pracovnoprávnom vzťahu sú u odporcu dve zdravotné sestry na polovičný úväzok, pretože
ani sám odporca túto otázku jednoznačne nevysvetlil na pojednávaniach. Tiež poukázala na to, že je

právne bezvýznamné, či odporca je súkromným alebo verejným zdravotníckym zariadením, pretože
zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že by súkromní poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti mali mať iné postavenie ako verejní.
Okrem toho odporca svojím rozhodnutím len predstieral prijatie organizačných zmien a jeho skutočné
zámery boli iné, a preto v dôsledku tejto organizačnej zmeny výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP

je neplatná pre rozpor s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení (ďalej
len „OZ“).
Súčasne poukázala aj na to, že s účinnosťou od 01. 04. 2012 bol prijatý zákon č. 62/2012
Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, ktorým sa dopĺňa zákon č.
553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľom bola ustanovená
povinnosť zvýšiť odo dňa účinnosti tohto zákona mzdy sestier a pôrodných asistentiek v pracovnom
pomere na zákonnú výšku. Tento zákon sa stal účinný štyri kalendárne dni po tom, ako odporca vydal
rozhodnutie o organizačnej zmene (organizačná zmena nadobudla účinnosť spolu s účinnosťou
zákona). Vykonanie organizačnej zmeny fakticky znamenalo, že namiesto zvýšenia mzdy navrhovateľky

vo vzťahu k celému jej úväzku malo dôjsť k rozdeleniu jej úväzku na polovičný úväzok pôrodnej
asistentky, na ktorý by sa minimálne mzdové nároky v zmysle zákona, avšak vzhľadom na rozsah
úväzku obmedzene vzťahovali, a na polovičný úväzok administratívnej pracovníčky, na ktorú sa zákon
o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek nevzťahuje. Ak by navrhovateľka
prijala ponúkanú prácu od odporcu, pristúpila by na podstatné zhoršenie mzdových podmienok, ktoré

jej v tom čase boli garantované zákonom.
Na podporu svojich argumentov navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22Cdo 1712/2004, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R
90/1967, R 94/1968, uverejnené v komentovanom Zákonníku práce: Barancová, H: Zákonník práce.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck: 2011, str. 458.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.

1 písm. h/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
z nasledovných dôvodov:Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP v znení účinnom ku dňu 30. 03. 2012 zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo

o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách. Podľa odseku 2 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo
z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá
možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté

ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Existencia niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 ZP je jednou zo základných
podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď len z taxatívnych dôvodov, uvedených v tomto ustanovení; ich okruh nemožno meniť a ani
niektorý vylúčiť. Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť
vždy uvedený v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je
neplatná bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V
písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia, ale aj

uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Podmienkou použitia výpovedného dôvodu pre organizačné zmeny u zamestnávateľa je prijatie
(existencia) organizačnej zmeny nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody

tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané
zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať v dôsledku vnútorných
organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením
celkového počtu zamestnancov, môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa nie

je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie
je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie
uzavieral pri organizačných zmenách nové pracovné pomery a tým zvyšoval počet zamestnancov a
súčasne, aby mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku
pracovnej činnosti. Zamestnávateľ tiež nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým

zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa
stalaprezamestnávateľanadbytočná,vykonávaviacerozamestnancov,ovýberezamestnanca,ktorýsa
stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie
preskúmavať. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho
technickéhovybaveniaaleboinýmiorganizačnýmizmenamialebomusísúvisieťsrozhodnutímoznížení

stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce.
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/, nesmie
počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať
na toto pracovné miesto iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 ZP v znení do 31. 08. 2012).

Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolateľky v odvolaní a rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil
na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

V prejednávanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že navrhovateľka u odporcu pracovala na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 10. 2008 v pozícii zdravotná sestra - pôrodná asistentka s

úväzkom 1,0 na dobu neurčitú. V dôsledku organizačných zmien u odporcu zo dňa
28. 03. 2012 po odmietnutí ponuky nového pracovného miesta s pracovným úväzkom 0,5 odporca s
navrhovateľkou dňa 30. 03. 2012 skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.
Z dôkazov, zadovážených v spise nevyplýva jednoznačný rozsah organizačných zmien u odporcu, keď
na jednej strane „bolo zrušené pracovné miesto sestry s úväzkom 1,0, resp. bol znížený úväzok sestry

na 0,5 a na druhej strane bolo vytvorené nové pracovné miesto administratívny pracovník s úväzkom
0,5“ (viď čl. 21 spisu). Prvostupňový súd si len osvojil tieto tvrdenia, obsiahnuté v listinných dokladoch
a uvádzané odporcom na pojednávaniach, rozporom v nich sa vôbec nezaoberal. Pre posúdenie
rozsahu organizačných zmien ako aj nevyhnutnosti skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkouokresný súd v ďalšom konaní zistí, či bolo miesto sestry s úväzkom 1,0 zrušené, ak áno, či pracujú v
riadnom pracovnom pomere u odporcu aj iné sestry - pôrodné asistentky (ak áno, koľko a na základe
akých pracovných alebo iných zmlúv) v zmysle Prílohy č. 1 k výnosu č. 09812/2008-OL s patričnou

špecializáciou,kuktorýmtvrdeniamzabezpečíajdôkazy.Pokiaľbolúväzoksestryuodporculenznížený
na 0,5, zistí a následne vyhodnotí, akým spôsobom odporca zabezpečuje plnohodnotnú starostlivosť o
pacientov v súlade s vyššie uvedeným výnosom (čl. 32 spisu). Pokiaľ ďalšie osoby u odporcu pracujú v
zmysle§226ods.1ZP,musíokresnýsúdvyhodnotiť,čibolauodporcuvôbecprijatáorganizačnázmena
(rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 28. 03. 2012 na č. l. 21-22 je formálny

výstup, ale nemusí znamenať skutočnú organizačnú zmenu) a v prípade kladnej odpovede na túto
otázku skúmať, aký bol skutočný cieľ organizačnej zmeny, keď navrhovateľka tvrdí, že zamestnávateľ
sledoval iba obídenie zákona č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných
asistentiek.
Zo spisu tiež jednoznačne nevyplýva skutočnosť, či po dni 31. 03. 2012 bola odporcom prijatá na
zrušené miesto nová zamestnankyňa, čo by bolo v rozpore so zákonnou úpravou (§ 61 ods. 3 ZP).

Okresný súd len konštatuje (str. 5 rozsudku - čl. 39 spisu), že odporca neprijal na zrušené pracovné
miesto ďalšieho iného zamestnanca. V ďalšom konaní je potrebné, aby súd túto skutočnosť riadne
preveril. Pokiaľ bude dokazovaním zistené, že nové miesto bolo vytvorené, je potrebné presne zistiť
jeho náplň tak, aby bolo možné ju konfrontovať s pôvodnou pracovnou náplňou navrhovateľky (v
súlade s § 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 364/2005 Z. z.). Len tak bude

okresný súd schopný zistiť a vyhodnotiť, či navrhovateľka sa pre odporcu skutočne stala nadbytočnou
vzhľadom na jej odbornosť a špecializáciu a či existovala príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou zamestnanca. Potom v súvislosti s tvrdením navrhovateľky v odvolaní prvostupňový
súd posúdi, či odporca svojím rozhodnutím len predstieral prijatie organizačných zmien, pričom jeho
skutočné zámery boli iné a následne vyhodnotí prípadný rozpor (organizačných zmien) so zákonom a

jeho ne/platnosť (§1 ods. 4 ZP). Prihliadne pri tom aj na dôležitosť skladby zamestnancov z hľadiska
profesie a kvalifikácie pre zamestnávateľa.
Prijatie zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek,
ktorým bola zamestnávateľom stanovená povinnosť zvýšiť odo dňa 1.4.2012 mzdy sestier a pôrodných
asistentiek v pracovnom pomere na zákonnú výšku podľa názoru odvolacieho súdu môže mať vplyv

na posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania. Zákon nadobudol
účinnosť krátko (4 dni) po prijatí rozhodnutia odporcu o organizačnej zmene (organizačná zmena
nadobudla účinnosť tiež 1.4.2012), čo by v prípade prijatia ponuky práce 0,5 úväzku pôrodnej asistentky
a 0,5 úväzku administratívny pracovník reálne znamenalo zníženie mzdy navrhovateľky namiesto
zvýšenia mzdy vo vzťahu k celému jej úväzku tak, ako to namieta v odvolaní.

So zreteľom na uvedené, s názorom okresného súdu o tom, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný,
zatiaľ nemožno súhlasiť. Okresný súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu
a preto nemohol vec ani správne právne posúdiť, čo viedlo odvolací súd k zrušeniu jeho rozhodnutia.
Odvolací súd sa v podstate stotožnil s dôvodmi odvolania navrhovateľky, ktorými poukazovala na to,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Právneposúdenieveciodvolacímsúdomjevpodstatezhodnéscitovanoujudikatúrouvodvolaní.V
zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok zrušil a s odkazom na § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a dôkazy opätovne
vyhodnotí.

Odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách
prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Záverom odvolací súd poukazuje na viaceré procesné pochybenia prvostupňového súdu, ktoré je

potrebné napraviť v ďalšom konaní (v zápisniciach o výsluchu účastníkov chýbajú údaje o osobách,
ktoré boli na pojednávaní prítomné, napr. právnym zástupcom navrhovateľky je advokátska spoločnosť
a nie je uvedené, kto za ňu dňa 13. 09. 2012 a 24. 09. 2012 konal, kto bol právnym zástupcom odporcu
dňa 13. 09. 2012, keď odporca ani právneho zástupcu nemá, chýbajú zákonné poučenia, nie je zrejmé,
kedy ide o výpoveď účastníka, ktorá je dôkazným prostriedkom a kedy o vyjadrenie právneho resp.

splnomocneného zástupcu, plná moc od splnomocneného zástupcu odporcu je zo dňa 15.09.2012,
pričom už v zápisnici z 1. pojednávania zo dňa 13.09.2012 je zaprotokolované vyjadrenie právneho nie
splnomocneného zástupcu odporcu).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.