Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212231392
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212231392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú Z. R., N.. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh
matky V.. F. R., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. N. L. Q. Č.. XX, za účasti otca V.. V. R., N..
XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho M. F. N. L. N. Č.. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C 109/2006 zo dňa 19.12.2006 v spojení s rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 35/2007 zo dňa 31.7.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany
otca na maloletú Z. R.Č., N.. XX.XX.XXXX, od 1.11.2012 do budúcna zo sumy 2.800 Sk, t.j. 92,95 €,

na 150 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej Z. za obdobie od 1.11.2012 do 30.6.2013 vo výške 396,40
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 2.11.2012 návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany
otca na maloletú na sumu 280 € mesačne, ktorý návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov maloletej
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C 109/2006 zo dňa 19.12.2006, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa3.2.2007aktorýmrozsudkombolamaloletánačasporozvodemanželstva
rodičov zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na ňu výživné vo výške 2.800 Sk,
t.j. 92,94 €, mesačne, pričom súd vychádzal z príjmu otca u vtedajšieho zamestnávateľa F. F., S. XX,

K., maloletá od 1.9.2012 nastúpila na 5. ročné štúdium na Z. X.D. Q. P. K. M. K., podstatne sa tým
zvýšili náklady na jej štúdium, za ktoré matka začala platiť ročne 83,50 €, za ISIC kartu 20 €, za
ZRPŠ 20 €, maloletá začala navštevovať bilingválne gymnázium, preto bolo potrebné zakúpiť učebnice,
slovníky, v hodnote 80 €, v auguste sa zúčastnila s novou školou letného kempu v Bardejove v celkovej
výške 80 €, podstatne sa zvýšili z dôvodu jej fyzického rastu náklady na ošatenie a hygienické potreby,
mesačne stravné v škole bolo vo výške 27 € plus mesačné náklady na cestovanie do školy, bola v tom
čase dispenzarizovaná v ambulancii čelustného ortopéda, nosila strojček v sume 80 €, v ortopedickej

ambulancii - pomôcky: korzet + ortopedické vložky, v rámci štúdia v mesiaci marec - apríl 2013 mala
absolvovať odbornú exkurziu v Londýne s približnými nákladmi 300 €.Keďžekonanímvovecirozvodumanželstvarodičovspojenéhoskonanímoúpravevýkonurodičovských
práv a povinností rodičov voči maloletej na čas po rozvode ich manželstva došlo k založeniu miestnej
príslušnosti Okresného súdu Košice I, ktorá takto založená príslušnosť v čase podania návrhu matkou

trvala, tunajší súd vo veci vyslovil dňa 6.11.2012 nepríslušnosť a postúpil vec Okresnému súdu Košice
I ako súdu príslušnému. Následne Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 21P 220/2012 zo dňa
14.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2013, preniesol svoju miestnu príslušnosť na
tunajší súd, ktorému spis postúpil dňa 13.2.2013.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.4.2013 s návrhom matky nesúhlasil,
navrhoval výživné zvýšiť mesačne na sumu 130 € mesačne, nesúhlasil so spätnou úpravou tohto
výživného a svoj nesúhlas odôvodňoval tým, že po rozvode mali uzavretú s matkou maloletej dohodu,
že o zvýšenie výživného nepožiada do 18. roku veku dcéry a jeho terajší príjem mu neumožňuje platiť
matkou navrhované výživné, pričom podľa možností sa snažil a snaží prispievať maloletej i ďalšími
formaminaúhradujejpotriebnapr.dobíjanímkreditu,finančnoupomocouprivýznamnejšíchudalostiach

počas roka.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 26.3.2013
navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť pre maloletú primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej,
s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Z. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu

Košice I sp. zn. 11C 109/2006 zo dňa 19.12.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8CoP 35/2007 zo dňa 31.7.2008, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 3.2.2007, v zmysle ktorých
otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Z. výživným po 2.800 Sk mesačne, t.j. 92,94 €, pri
stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal z príjmu matky 8.500 Sk (t.j. 282 €) mesačne a z príjmu
otca 17.400 Sk mesačne (t.j. 577,57 €), pričom maloletá bola žiačkou 3. ročníka základnej školy.

Otec maloletej je od 19.9.2011 zamestnancom F. B. B. W. F. P. T. B. T. A., kde jeho priemerný mesačný
čistý príjem od 1.1.2012 doposiaľ je 609 €.

Matka maloletej je zamestnankyňou R.-M. B. K. - A. a jej priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2012

doposiaľ je 541 €.

Matka spolu s maloletou bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky, kde maloletá
má vlastnú izbu kompletne zariadenú, úhrada za byt je mesačne 152,25 €, inkasné platby od 65 do 70 €
mesačne, ďalšie osoby v tomto byte nebývajú, matka okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemá, iný majetok okrem uvedeného 2-izbového bytu nevlastní, matka zároveň uhrádza za Antik 27 €
mesačne, za poistenie domácnosti 1,50 € mesačne, pričom je osobou zdravotne ťažko postihnutou s
diagnózou celiakia, čo si u nej vyžaduje zvýšené výdavky na špeciálne potraviny 100 € mesačne.

Maloletá je žiačkou 1. ročníka bilingválneho gymnázia, matka jej hradí školné 8,35 € mesačne, ZRPŠ

20 €, za obedy v školskej jedálni 27 € mesačne, na ISIC kartu jej dobíja mesačne po 2 €, za MHD
lístky jej vynakladá 10 € mesačne, na lieky pre maloletú vynakladá 20 € mesačne, zároveň maloletej
hradí stavebné sporenie 20 € mesačne, otec v mesiacoch december 2012, január, február, marec a
apríl 2013 uhradil maloletej kredit do mobilného telefónu po 12 € mesačne. Maloletá bola v minulosti
hodnotená taktiež ako osoba so zdravotným ťažkým postihnutím z dôvodu, okrem iného, predpísanej

bezlepkovej diéty, ktorý stav maloletej sa v súčasnosti stabilizoval, naďalej však má problémy s chrbticou
s čím súvisia výdavky na ortopedické pomôcky, ako matka uviedla aj v písomnom návrhu, pôvodne
matkou avízovaná exkurzia do Londýna bola školou zrušená ale študenti majú v septembri 2013 ísť do
Paríža, mimoškolským aktivitám sa maloletá nevenuje, t.č. maloletá zubný strojček ešte používa, ale
matka s týmto nemá zvýšené výdavky, na ortopedické vložky maloletej dopláca 3 € na pár.

Otec býva v ubytovni patriacej jeho terajšiemu zamestnávateľovi, za bývanie platí 50 € mesačne, ani
on okrem maloletej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, je spoluvlastníkom rodinného domu spolu so
svojim bratom v obci F., kde býva uvedený brat s ich matkou a iný majetok nevlastní. Otec uviedol, žeako dar maloletej k Vianociam 2012 jej zaslal 70 €. Spláca pôžičku, ktorú získal od nebankovej inštitúcie
po 80 € mesačne.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o

výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca
na maloletú, keďže dospel k záveru, že matkou podaný návrh bol dôvodný, je nepochybné, že od
ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov predovšetkým na
strane maloletej a to k zmenám odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ktorá zmenaspočíva v náraste jej odôvodnených potrieb v súvislosti ako s fyzickým, tak i psychickým vývojom, keďže
od ostatnej úpravy výživného uplynula doba viac ako 6 rokov, pričom uplynutie doby 3 rokov podľa
ustálenej súdnej praxe býva dôvodom pre zvýšenie výživného, k ďalším podstatným kvalifikovaným

zmenám pomerov na strane maloletej došlo v uvedenom období v tom, že maloletá medzičasom sa stala
žiačkou 2. stupňa základnej školy a od 1.9.2012 sa stala študentkou strednej školy pričom potrebami
maloletej sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i potreby, ktoré súvisia s
jej vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa
podieľať obaja rodičia. Na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti

voči dcére formou osobnej starostlivosti o ňu. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k
záveru, že k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov došlo aj na stranách rodičov u ktorých došlo
k nárastu príjmov, na strane matky o 259 € v priemere mesačne v čistom, na strane otca o v priemere
30 € mesačne, rodičia naďalej majú vyživovaciu povinnosť len voči tejto maloletej dcére. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že upravené výživné je primerané a otec ním mohol
a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti aj po

zohľadnení výšky jeho nákladov na bývanie, k splácaniu pôžičky na strane otca súd prihliadnuť nemohol,
keďže žiadne plnenia na strane povinného rodiča nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

VzhľadomnaspätnúúpravuvýživnéhodošlonastraneotcavočimaloletejZ.zaobdobieod1.11.2012do
30.6.2013 k vzniku dlžného výživného vo výške 396,40 € (t.j. rozdiel medzi súdom stanoveným výživným
150 € a pôvodne súdom určeným výživným 2.800 Sk, t.j. 92,95 €, čo je rozdiel 57,05 € za 8 mesiacov
sporného obdobia, čo je 456,40 € mínus 5 x 12 € čo sú preukázané príspevky otca na náklady na
mobilný telefón maloletej v spornom období v mesiacoch december 2012 až apríl 2013), ktoré dlžné

výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).