Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106222066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2106222066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľky: F. B.,
rodená R., narodená XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária
Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcom: 1. Spolok Facultas Nova,
Trnava, Kollárova č. 10, IČO: 37 839 705, 2. Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta Trnavskej
univerzity v Trnave, Hornopotočná 23, Trnava, IČO: 31 825 249, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie
bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
7. novembra 2011, č.k. 18C/95/2011-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti sponzorskej zmluvy
p o t v d r z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o plnenie vo vzťahu k
odporcovi 2 m e n í tak, že odporca 2 je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.327,46 Eur (40.000,- Sk)
s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 5.1.2007 do zaplatenia, v ostatnej zamietajúcej časti
rozsudok p o t v r d z u j e .

Odporcom 1a 2 sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
vyslovenia neplatnosti sponzorskej zmluvy uzavretej s odporcom 1 dňa 9.9.2003 a voči odporcom 1
a 2 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 80.000,- Sk s 13% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 40.000,- Sk od 7.9.2003 do zaplatenia a sumy 40.000,- Sk od 19.10.2004 do
zaplatenia a ktorým si zároveň uplatnila i náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., §
37 ods. 1 a § 39 OZ vecne tým, že v danom prípade z vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že napadnutý právny úkon nie je neplatným úkonom a teda nárok navrhovateľky nie je
dôvodný. Zdôraznil, že v pozvánke na prijímacie konanie bola navrhovateľka oboznámená s projektom
sponzorovaného diaľkového päťročného štúdia a to na základe zmluvy o spolupráci uzavretej so
Spolkom Facultas Nova, ktorý mal zaisťovať rozvoj fakulty, technickú a materiálnu stránku štúdia.
Navrhovateľka úspešne absolvovala prijímacie pohovory a následne rozhodnutím dekana bola prijatá

na štúdium a zároveň obdržala informácie predbežného charakteru o spôsobe zaistenia rozvoja fakulty,
technickej a materiálnej stránky externého štúdia formou sponzorstva. Navrhovateľka bola oboznámená
s výškou príspevku v čl. 4 ods. 2 napadnutej zmluvy, kde bolo jednoznačne dohodnuté, že zo samotného
poskytnutia sponzorského príspevku nevyplývajú žiadne nároky, ktoré by poskytovateľovi zabezpečiliúspešné pokračovanie v štúdiu, alebo jeho ukončenie. Zdôraznil, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy išlo o
ofertu, ktorú navrhovateľka mohla i nemusela prijať. Po preštudovaní, napokon navrhovateľka zmluvu
riadne podpísala, vyhlásila, že zmluvu podpísala dobrovoľne, čím vyjadrila svoju vôľu participovať a

napĺňať dohodnutý zmluvný vzťah, čo podporila aj skutočnosť zaplatenia dohodnutého plnenia. Až
7.9.2006podalanavrhovateľkažalobunaurčenieneplatnostisponzorskejzmluvy,keďzrejmezjejstrany
došlo k prehodnoteniu jej konania v roku 2003, kedy zmluvu podpísala slobodne a vážne, nenapadla
jej platnosť ani ustanovenie zmluvy, ale v ďalšom poukazovala na nezákonnosť zmluvy, ktorou mala
zaplatiť sponzorský príspevok, pričom v jej ponímaní ide o úhradu za školné, ktoré v tom čase v zmysle

platnej legislatívy nebolo prípustné a vzniesla aj pochybnosť ohľadne dobromyseľnosti plniť z jej strany,
keď síce zmluvu podpísala a mohlo sa jej konanie javiť ako slobodné a vážne. Tri roky po podpise zmluvy
poukázala na to, že sa cítila pod tlakom či zmluvu podpísať, nakoľko dokladom o zaplatení sa mala
preukázať už pri zápise. Iní študenti to vraj tiež tak cítili, cítili tlak zo strany vysokých funkcionárov školy,
ktorí mali na nich vyvíjať psychický nátlak, aby sponzorskú zmluvu podpísali. Navrhovateľka považuje
teda sponzorskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože obchádza Zákon o vysokých školách, keď škole

poukázaný sponzorský dar považuje za školné i napriek tomu, že zmluva tento pojem nespomína ani
v jednom svojom ustanovení, so svojim účelom smerovala podľa navrhovateľky k tomu, aby uhradila
školné, čím protizákonne platila za svoje vzdelanie, ktoré malo byť bezplatné.

Súd prvého stupňa posudzujúc vec z hľadiska ustanovení § 39 OZ a jeho aplikácie na jednotlivé

ustanovenia zmluvy dospel k záveru, že posudzovanú zmluvu nemožno považovať za neplatnú.
Odporcovia 1 a navrhovateľka predmetnými úkonmi zrealizovali externé štúdium práva za vopred
stanovených a dohodnutých podmienok, čo nie je v rozpore s článkom 42 ods. 2 Ústavy SR, ktorá
garantuje bezplatné štúdium len na základných a stredných školách. Pri vysokých školách len podľa
schopností občana a možností spoločnosti. Odporcovia v tomto konaní však vytvorili priestor na

umožnenieprístupuexternýchštudentovkrealizáciiichprávanavzdelanie,ktorénarozdielodštudentov
dennej formy je realizované formou sústredení a konzultácií v prenajatých nebytových priestoroch.
Zrejmým účelom tejto nepomenovanej sponzorskej zmluvy tak, ako vyplýva z jej kompletného znenia,
bolo nie, ako tvrdí navrhovateľka, poberať od externých študentov školné, ale navrhnúť im darovanie
sponzorského príspevku za účelom zaistenia rozvoja fakulty z technickej a materiálnej stránky externého

štúdia, ktorý bol v rámci možností fakulty primeraný na adekvátne zabezpečenie diaľkového štúdia.
Zo strany odporcov nešlo o žiaden akt svojvôle smerujúci k obohateniu sa na úkor navrhovateľky, ale
o poskytnutie alternatívy vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu 2, pre riešenie zabezpečenia
špeciálnej formy výučby, ktorá by pravdepodobne bez poskytnutia sponzorských príspevkov nemusela
byť ani realizovateľná, čím by zo strany odporcu 2 došlo k porušeniu článku 42 ods. 1 Ústavy SR.

Najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorá súd viedla k záveru, že sponzorská zmluva uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom 1 dňa 9.9.2003, pričom v osobe odporcu 1 išlo o občianske združenie,
ktoré bolo založené na podporu a rozvoj vzdelávania, najmä na podporu právnickej fakulty, pričom
išlo v prvom rade o výstavbu fakulty, zariadenie právnickej knižnice, ktorá bola pre chod fakulty
potrebná a organizovanie vzdelávacích seminárov tak na národnej, aj medzinárodnej úrovni a podpore

edičnej činnosti fakulty, ktorá sa nepodieľala na samotnom poskytovaní vysokoškolského štúdia nie
je neplatná, bolo samotné argumentovanie navrhovateľky ohľadne školného, na ktorého zaplatenie
mala byť odporcami nabádaná. Poukazujúc na gramatický výklad pojmu školné zrejme navrhovateľka
vidí paralelu so sponzorským darom, ktorý sa študenti zaviazali fakulte odviesť, keď v princípe išlo o
príspevok, ktorý nebol presne definovaný, teda mohli sa pod ním rozumieť aj poplatky, ktoré by sa aspoň

čiastočne stotožňovali s poplatkami, resp. príspevkami za štúdium s jedným podstatným rozdielom, a to
tým, že školné je zo strany vysokých škôl nárokovateľnou sumou, ktorej nezaplatenie zo strany študenta,
malo za následok trest v podobe pokarhania či podmienečného vylúčenia, alebo dokonca vylúčenia
nepodmienečného. V rámci historického výkladu pojmu školné okrem iného je potrebné vnímať ako
podmienku, bez ktorej pokiaľ nedôjde k splneniu zaplatením, nie je možné bez ďalších obmedzení v

štúdiu pokračovať, na rozdiel od sponzorského príspevku, ktorého nezaplatenie v zmluve v dohodnutej
forme nijakým spôsobom a v žiadnom ustanovení sponzorskej zmluvy nedeklarovalo nemožnosť
pokračovať v štúdiu, viažuce sa na samotné nezaplatenie zmluvy, teda zaplatenie, resp. nezaplatenie,
tohto sponzorského príspevku nebolo ničím podmienené. Rovnako ako zaplatenie sponzorského
príspevku študentom nijako negarantovalo postup do vyššieho ročníka, prípadne úspešné ukončenie

štúdia. V konaní nebolo preukázané, že by nedošlo k zapísaniu študenta do ročníka pre nezaplatenie
sumy dohodnutej v sponzorskej zmluve. Naopak, nebolo sporné, že niektorí študenti sponzorský
príspevok nezaplatili a školu riadne ukončili. Potom nie je možné hovoriť o tom, že by nezaplateniepríspevku bolo sankcionované vylúčením zo školy, prípadne iným spôsobom, ktorý mal za následok i
neúspešné absolvovanie štúdia.

S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa posúdil ustanovenia sponzorskej zmluvy za ustanovenia
neodporujúce zákonom, nepriečiace sa dobrým mravom, dokonca ani zákon neobchádzajúce, keďže
žiadne ustanovenie nepodmieňovalo zápis do školy, resp. zotrvanie v štúdiu zaplatením sponzorského
príspevku, naopak, sponzorská zmluva dávala možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či študent bude
s takouto formou daru súhlasiť alebo nie, pričom jeho nezaplatenie nebude mať pre jeho štúdium

žiadne následky. Samotný fakt, že navrhovateľka si zrejme ustanovenia zmluvy vysvetľovala tak, že
nezaplatenie sponzorského daru bude mať za následok jej nepripustenie k štúdiu, resp. zabráneniu jeho
dokončenia, nemohlo mať za následok neplatnosť takto uzavretej zmluvy, keď interpretačné otázky
jednotlivých ustanovení zmluvy je potrebné si ujasniť predtým, než jednotlivec uskutoční prejav vôle
smerujúci k súhlasu s danou zmluvou tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Záverom konštatoval, že
zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neplatná, keďže spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti

s poukazom na § 34 OZ, ku ktorým patrí podmienka prípustnosti, podmienka, že nešlo o právny úkon
„contra lege“, že úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a zmluva nie je v rozpore s
dobrými mravmi a teda vzhľadom na vyriešenie tejto predmetnej otázky v neprospech navrhovateľky,
nebolo možné žalobe vyhovieť ani v nadväznom výroku týkajúcom sa bezdôvodného obohatenia.
Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 O.s.p., konštatujúc, že odporcovia,

ktorí mali v konaní úspech, si náhradu trov konania neuplatnili a preto im súd náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka a
namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež, že súd pri

rozhodovaní vo veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázala na ustanovenie článku 42 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo na bezplatné
vysokoškolské vzdelanie podľa schopností občana a možností spoločnosti. Ďalej na § 92 ods. 3 Zákona
o vysokých školách, zák. č. 131/2002 Z.z., podľa ktorého študenti v študijnom programe prvého stupňa,
v študijnom programe druhého stupňa, alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 zákona, ktorí

neprekročili štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatia. Ďalej zdôraznil,
že v ustanoveniach § 92 ods. 6 až ods. 16 Zákona o vysokých školách sa taxatívne vymedzuje,
ktoré poplatky spojené so štúdiom môže verejná vysoká škola od študentov požadovať. Napadnutou
sponzorskou zmluvou Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave prostredníctvom odporcu v 1. rade
a spolu s odporcom v 2. rade obchádza Zákon o vysokých školách, ktorého ustanovenia o školnom a

poplatkoch spojených so štúdiom presne definujú úkony, za ktoré je vysoká škola oprávnená poplatky
(platby) od študentov vyberať. Navrhovateľka je názoru, že v zmysle platnej právnej úpravy v danom
čase i s prihliadnutím na uvedené výnimky, vysokoškolské štúdium je bezplatné. Ďalej poukázala na
ustanovenie § 16 ods. 3 Zákona o vysokých školách, na jeho ďalšie ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že tento zákon nepozná termín sponzorský príspevok, ani sponzorský príspevok študenta. Keďže

termín sponzorský príspevok nie je priamo definovaný v Zákone o vysokých školách, je nutné za
sponzorský príspevok považovať obsahový význam uvedeného termínu vyplývajúci zo sponzorskej
zmluvy, tzn. suma uhrádzaná študentom, ktorá sa použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov
na organizačno-technické zabezpečenie päťročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo.
Informácia odporcu v 1. rade o diaľkovom štúdiu zo dňa 25.6.2003 stanovuje podmienky financovania

diaľkového štúdia v rozpore s platnou právnou úpravou, tzn. že odporca v 1. rade so študentom
uzavrie zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo a realizácia uvedenej zmluvy má zabezpečiť
prevádzkovanieštúdiaštudenta, stým,žeštudentposkytnesponzorskýpríspevokaprvúsplátkuúhrady
najneskôr do 9.9.2003 a reálne vykonanie tejto platby preukáže pri zápise do prvého ročníka. Z tohto
textu nevyplýva žiadna možnosť študenta vybrať si, či bude môcť študovať aj bezplatne a na zápise

do prvého ročníka splnenie tejto povinnosti odporca v 2. rade aj od študentov vyžadoval. Nie je logické
ani inak pochopiteľné, prečo odporcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že ide o darovanie a jeho realizáciou by
sa mali študenti preukazovať zaplatením sponzorského príspevku pri zápise. Takýmto konaním vyvíjali
odporcovia v 1. a v 2. rade tlak na študentov, aby zaplatili sponzorské príspevky. V ďalšom v odvolaní
poukázal na obsah výsluchov svedkov Mgr. M. C., F. B., ktoré jednoznačne preukázali, že počas štúdia

na Právnickej fakulte dochádzalo k nátlakovému konaniu zo strany vedenia fakulty za účelom platenia
príspevkov a neraz i k porušovaniu rovnoprávneho postavenia študentov a to nerovnakým prístupom k
študentom, ktorí zaplatili, tzv. sponzorský príspevok a k študentom, ktorí príspevok nezaplatili. Poukázal
na to, že v zmysle § 6 ods. 1 písm. l) Zákona o vysokých školách sa „školným“ rozumie výška príspevkuštudenta na úhradu časti nákladov na štúdium. Pri opätovnom porovnaní s termínom“ sponzorský
príspevok“ je absolútne zrejmé, že uvedené platby študentov sledujú ten istý účel. Zdôraznil, že školné je
možné vyberať od študenta len na základe a v súlade so Zákonom o vysokých školách. Nie je teda nutné

konštatovať, že tvrdenia odporcov v 1. a 2. rade, že sponzorský príspevok v podstate nie je školným,
je zavádzajúce a účelové, nakoľko uvedené pojmy sa čo do obsahu zhodujú, rozdielny je len ich názov
a sledujú taktiež rovnaký účel. V danej súvislosti poukázal na čl. 43 ods. 2 písm. c) štatútu Právnickej
fakulty Trnavskej univerzity, kde je jasne uvedená povinnosť študenta uhrádzať školné a poplatky
spojené so štúdiom, ako aj na to, že Najvyšší kontrolný úrad SR informoval na svojej internetovej stránke

o záveroch vykonanej kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom na
Trnavskej univerzite a konštatoval, že na jednej fakulte bolo zistené organizovanie a poskytovanie
externého štúdia iným subjektom, ktorý nemal na to oprávnenie. Hlavné poslanie vysokej školy bolo
realizované prostredníctvom občianskeho združenia, čím bolo umožnené, aby občianske združenie
získavalo, rozdeľovalo a používalo finančné prostriedky získané od študentov za externé štúdium a
tým bolo porušené ustanovenie Zákona o vysokých školách. Aj napriek uvedenému súd prvého stupňa

zastáva názor, že napádaná zmluva nie je v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádza, nie je
v rozpore ani s dobrými mravmi. S uvedeným názorom nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť,
pretože sa opiera o tú skutočnosť, že v žiadnom relevantnom dokumente sa nevyskytuje pojem
„školné“. Zdôraznil, že odporcovia ako skúsené osoby z oblasti vysokého školstva mali vedomosť, že
vyberanie školného je v rozpore so zákonom a tak je len prirodzené, že poplatky vyberané od študentov

nenazvali školným, ale použili inú terminológiu. Oba inštitúty majú v danom konkrétnom prípade rovnaký
obsah a sledujú ten istý účel a sú v tomto ponímaní i významovo zhodné. Školným sa rozumie
výška príspevku študenta na úhradu časti nákladov na štúdium, sponzorský príspevok zo sponzorskej
zmluvy, tzn. suma uhrádzaná študentom, ktorá sa použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na
organizačno-technické zabezpečenie 5-ročného diaľkového magisterského štúdia. Opätovne poukázal

na previazanosť poskytovania sponzorského príspevku a úhrady časti nákladov na štúdium, ktorá je
zrejmá aj z článku 6 ods. 2 sponzorskej zmluvy, keď z určitých dôvodov hodných osobitného zreteľa na
strane študenta sa pripúšťa vrátenie primeranej časti úhrady, čo pri darovacej zmluvy aj z týchto dôvodov
možné nie je. Súd túto otázku nesprávne právne posúdil, keď ju vyriešil v neprospech navrhovateľky,
kde zásadne rozlišoval pojmy školné a darovanie formou sponzorského príspevku a vyhodnotil postup

účastníkov ako postup v súlade so zákonom. Zdôraznil, že aj odvolací súd v tomto konaní vo svojom
rozhodnutípripustilmožnosťinéhoprávnehovýkladuprezentovanéhonavrhovateľkou,kdesponzorskou
zmluvou odporcovia obchádzali príslušné ustanovenie Zákona o vysokých školách, podľa ktorého sa
školné neplatí. Zdôraznil, že uvedený spôsob organizácie a financovanie štúdia je v hrubom rozpore
so zákonom. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 33/1975 zdôraznil, že v článku 3 ods.

5 sponzorskej zmluvy nezaplatením príslušnej ročnej úhrady v určenom termíne, nastáva „zánik tohto
zmluvného vzťahu“. Termín na zaplatenie druhej splátky bol 31.8.2004 a navrhovateľka splátku uhradila
až 19.10.2004, čím nastal zánik zmluvy a aj na základe tohto právneho dôvodu je odporca v 1. a v 2. rade
povinný vydať navrhovateľke druhú splátku vo výške 40.000,- Sk aj s príslušenstvom ako bezdôvodné
obohatenie a s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal v odôvodnení rozsudku.

Opätovne zdôrazňoval ustanovenia o bezdôvodnom obohatením, majúc za to, že keď navrhovateľka
odporcovi v 1. rade na základe neplatnej zmluvy zaplatila sponzorský príspevok vo výške 2 x
40.000,- Sk a konanie odporcu nie je možné považovať za dobromyseľné, odporca v 1. rade spolu
s odporcom v 2. rade ako konečným prijímateľom príspevku je povinný navrhovateľke vydať popri
bezdôvodnom obohatení vo výške 80.000,- Sk aj úžitky, tzn. úroky z omeškania. Pokiaľ v priebehu

konania bola vznesená námietka premlčania, zdôraznil, že pri bezdôvodnom obohatení v čiastke
40.000,- Sk zaplatenej navrhovateľkou 7.9.2003, navrhovateľka platila túto čiastku v čase, keď nemala
vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. O tejto skutočnosti na základe konania odporcov 1 a
2 dozvedela až v priebehu roku 2005, ako to prezentovala už v samotnom konaní, kedy sa na takéto
konanie vysokých škôl poukazovalo v médiách Ministerstvom školstva SR ako na konanie v rozpore

so zákonom. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť aj
skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Preto nemohla
začať plynúť v tomto prípade, tzv. subjektívna premlčacia doba pred uplatnením práva navrhovateľky
od 7.9.2003. Pri synalagmatických plneniach z neplatnej alebo zrušenej zmluvy súd prihliadne na

námietku premlčania iba vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Použijúc názor
Najvyššieho súdu SR vyslovený v danej veci, bezprávnosť spočíva v tom, že sa vynucuje niečo, čo sa
týmto spôsobom vynucovať nesmie. Bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon
sa vynucuje. Teda samotná okolnosť, že došlo k urobeniu právneho úkonu, ešte nemusí znamenať, žedotknutý účastník tohto úkonu vykonal úkon slobodne. Navrhovateľka sa v konaní jasne vyjadrila, že
úkon uzavretie sponzorskej zmluvy slobodne rozhodne nevykonala. Súd sa taktiež nevysporiadal ani s
námietkou navrhovateľky týkajúcej sa predmetu sponzorskej zmluvy. Darovanie spojené s poskytnutím

sponzorského príspevku použitého na rozvoj fakulty a úhradu nákladov na organizačno-technické
zaistenie päťročného diaľkového štúdia podmienkami samotného darovania sponzorského príspevku,
postavením účastníkov zmluvy i časovými okolnosťami zaplatenia sponzorského príspevku, keď podľa
čl. 5 sponzorskej zmluvy nezaplatením príslušnej ročnej úhrady v určenom termíne, nastáva zánik
tohto zmluvného vzťahu. Na základe uvedených dôvodov potom navrhol, aby odvolací súd predmetný

rozsudok zmenil, návrhu v plnom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľke i náhradu trov konania a
právnemu zástupcovi navrhovateľky náhradu trov právneho zastúpenia.

Odporcovia 1 a 2 odvolanie nepodali. Odporca 1 sa k doručenému odvolaniu ani nevyjadril.

Odporca 2 sa po doručení odvolania navrhovateľky k nemu vyjadril písomne a navrhol napadnutý

rozsudok ako vo výroku vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Vyjadril názor, že je nutné rozlišovať
medzi školným a darovaním formou sponzorskej zmluvy, preto je zo strany navrhovateľky účelové
a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázané dávať do rovnosti dobrovoľne poskytnuté darované
prostriedky sponzorského daru na základe dobrovoľne uzavretej sponzorskej zmluvy so školným tak,
ako to navrhovateľka uvádza vo svojom odvolaní. Zdôraznil, že o žiadne vyberanie príspevkov na

úhradu nákladov na štúdium alebo obdobných plnení, ktoré by malo charakter školného, od študentov
treťou osobou v prospech verejnej vysokej školy sa nejednalo. Potvrdzujú to i závery z vykonaného
dokazovania. V odvolaní ide len o účelové úvahy a tvrdenia špekulatívneho charakteru navrhovateľky,
nezakladajúce sa na zistených a preukázaných skutkových okolnostiach, ktoré nemajú žiadnu oporu vo
vykonanom dokazovaní. V časti žaloby týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia odporcami 1 a

2, odporca 2 zastáva názor, že skutočnosti uvádzané v odvolaní boli predmetom náležite vykonaného
podrobného dokazovania pred súdmi oboch stupňov. Navrhovateľka žiadne iné relevantné dôkazy,
ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť, nepredložila. Navrhovateľka v predmetnom odvolaní opakuje
skutočnosti a dôvody uvádzané už vo svojom návrhu, ako aj pri podaniach v rámci uplatňovania
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Odporca v 2. rade preto trvá a pridržiava sa všetkých

svojich písomných vyjadrení a ústnych prednesov na pojednávaní pred súdmi oboch stupňov. Z doteraz
predložených a vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nebola žiadnym priamym ani nepriamym spôsobom nútená k jej uzatvoreniu, pričom odporca v 1. rade
žiadnym spôsobom nesankcionoval i prípadné neuzatvorenie zmluvy ani nezaplatenie sponzorského
príspevku. Tvrdenia navrhovateľky o údajných tlakoch zo strany odporcu 2 na študentov, neboli v

predmetnom konaní preukázané. Svedkyne uvádzali vo svojich tvrdeniach len svoje subjektívne pocity
a dojmy, pričom z uvedených nevierohodných výpovedí nie je možné vyvodiť akýkoľvek nátlak na
študentov ani súvis a previazanosť úhrady sponzorského príspevku so štúdiom. Práve opak je pravdou,
keďže i študenti, ktorí nezaplatili sponzorský príspevok študovali, pokračovali v ďalšom štúdiu a štúdium
ukončili. Svedkyňa Mgr. M. C. uviedla skutočnosti, ktoré boli predmetom iného súdneho konania, ktoré

viedlaakonavrhovateľkasodporcomv2.radevkonanívedenompredKrajskýmsúdomvTrnavepodsp.
zn. 14S 32/2004 v správnom súdnictve, pričom konanie bolo v časti zastavené a vo zvyšku bol žalobný
návrh navrhovateľky zamietnutý, rovnako ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom obe
rozhodnutia sú právoplatné. Svedkyňa F. B. uviedla, že ju nikto v priebehu štúdia nenútil k podpísaniu
sponzorskej zmluvy.

Článok 3 odsek 5 zmluvy pojednáva o skutočnosti, ktorá na základe nezaplatenia sponzorského
príspevku v čase uzatvorenej zmluvy, pričom týmto jediným následkom je zánik tohto zmluvného vzťahu.
V článku 6 odsek 1 sponzorskej zmluvy boli zmluvnými stranami dobrovoľne dohodnuté podmienky
pre zanechanie štúdia alebo pri vylúčení zo štúdia. Podľa ustanovenia 2 ods. 3 OZ v platnom znení,

účastníci občiansko-právnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne
od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od
neho nemožno odchýliť. Zmluvná voľnosť sa podľa citovaného ustanovenia predovšetkým vzťahuje na
úpravuvzájomnýchprávapovinnostízmluvnýchstrántak,akotoboloivprípadetejtoplatneuzatvorenej
sponzorskej zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žiadnym spôsobom nedošlo zo strany odporcov v 1. a v 2.

rade k obchádzaniu zákona. Takýto miešaný typ zmluvy, aký bol uzatvorený medzi navrhovateľkou a
odporcom v 1. rade, zákon nevylučuje. Príslušné články zmluvy umožňovali a ponúkli vždy alternatívne
riešenia pre poskytovateľov, t.j. poskytnúť sponzorský príspevok a zmluvu uzatvoriť alebo sponzorský
príspevok neposkytnúť, zmluvu neuzatvoriť a po zápise v každom ďalšom kalendárnom roku študovaťštudijný odbor, na ktorý bol študent v rámci prijímacieho konania prijatý bez uzatvorenia zmluvy. Išlo
teda i v danom prípade o alternatívu, umožňujúcu slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle zo
strany poskytovateľa na základe jeho slobodného, dobrovoľného uváženia rozhodnutia, pričom podľa

článku 4 odsek 1 sponzorskej zmluvy išlo o ofertu na uzavretie zmluvy. Tomu zodpovedá i konštrukcia
ustanovenia cit. ust. článku 4 odsek 1 sponzorskej zmluvy zo dňa 9.9.2003, pričom z právneho hľadiska
ide o zákonom dovolenú odkladaciu podmienku v zmysle § 36 ods. 2 OZ v platnom znení. Táto
odkladacia podmienka bola splnená poukázaním prvej ročnej úhrady navrhovateľkou v sume 40.000,-
Sk na účet prijímateľa - odporcu v 1. rade dňa 8.9.2003. Preto nemožno hovoriť o obchádzaní zákona

alebo o tej skutočnosti, že sa zmluva prieči dobrým mravom, nakoľko uvedené tvrdenia sa nezakladajú
na pravde a nie sú preukázané. Len jednostrannou aplikáciou § 3 ods. 1 OZ, pri ktorej by sa
nevzala na zreteľ celá označená situácia, len úzky a účelový partikulárny záujem navrhovateľky a ňou
uvádzaných okolností, by mohlo dôjsť k oslabeniu princípu záruk bezpečnosti a stability občiansko-
právnychúkonov.Predmetnásponzorskázmluvajezmluvouzmiešanou,ktoráobsahujeprvkydarovacej
zmluvy, ako i zmluvy nepomenovanej inominátnej, čo jasne deklaruje obsah zmluvy, pričom spĺňa

zákonné kritérium, že svojim obsahom a účelom neodporuje Občianskemu zákonníku, ani inému
zákonu. Tomuto zodpovedá i modalita dohodnutých zmluvných podmienok upravených najmä v článku
3 a ďalších sponzorskej zmluvy, účelovým vymedzením použitia poskytnutého sponzorského príspevku
prijímateľom, t.j. odporcom v 1. rade. To, že termín sponzorský príspevok nie je definovaný v Zákone
o vysokých školách však neznamená a nevylučuje možnosť uzatvárať zmluvné vzťahy na základe tak

typových, ako i inominátnych zmlúv, prípadne ich kombináciou tak, ako tomu bolo i v danom prípade.
Kým o dare na svoju činnosť prijatú od odporcu v 1. rade ako od dovolenej aktivity verejných škôl
pojednáva platný zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, v § 16a ods. 2 v spojení s § 23 ods. 2 písm. h) cit. zákona a článok 47
ods. 1 štatútu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, o školnom nie je ani zmienka ani žiadny

iný relevantný dôkaz, v žiadnych dokumentoch a dokladoch, ani v sponzorskej zmluve zo dňa 9.9.2003,
ktorá bola platne uzatvorená medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľkou, podľa ustanovení § 51 v
spojení s § 628 a nasl. OZ. Predmetná sponzorská zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza,
ani sa neprieči dobrým mravom.

I keď nebolo z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom preukázané, a z ničoho nevyplýva a
nie je možné ani vyvodiť, že by uvedená sponzorská zmluva bola absolútne neplatným úkonom,
je nutné konštatovať, že časť navrhovateľkou uplatňovaného nároku, t.j. ročnej splátky v sume
40.000,- Sk uhradenej navrhovateľkou dňa 7.9.2003 by bola v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy
a následného vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ v znení neskorších

predpisov premlčaná, pričom odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Dôvody uvedené
navrhovateľkou v problematike týkajúcej sa premlčania sumy 40.000,- Sk z titulu bezdôvodného
obohatenia pre prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu sú irelevantné, nakoľko subjektívna
dvojročná premlčacia lehota začala plynúť dňom vkladu finančných prostriedkov na účet odporcu v 1.
rade, teda 7.9.2003, kedy navrhovateľka poznala a boli jej uvedeným dátumom preukázateľne známe

všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré Občiansky zákonník v § 107 ods. 1 pre naplnenie tohto inštitútu
predpokladá. Nejednalo sa v danom prípade o vzájomný synalagmatický právny úkon. Je len účelovým
a nepreukázateľným tvrdením navrhovateľky, že sa o tom dozvedela až v priebehu roku 2005. Len
všeobecná, neurčitá a presným časovým úsekom a skutkovo nešpecifikovaná, nepreukázaná údajná
prezentácia v médiách nie je a nemôže byť skutočnosťou preukazujúcom vedomosť navrhovateľky o

údajnom bezdôvodnom obohatení, ku ktorému však zo strany odporcov ani nedošlo, nakoľko predmetná
sponzorská zmluva bola platne uzatvorená.

Pokiaľ by i došlo k zániku sponzorskej zmluvy zo dňa 9.9.2003 podľa čl. 3 ods. 5 predmetnej zmluvy
darovaná a navrhovateľkou poukázaná suma 19.10.2004 na účet odporcu v 1. rade s uvedením

variabilného symbolu zo strany darcu, nie je bezdôvodným obohatením, ale darom navrhovateľky
odporcovi v 1. rade na základe reálne uzatvorenej darovacej zmluvy, pričom sa nevyžaduje ani písomná
forma. Pri uvedenej platbe je potrebné konštatovať, že uvedenú sumu poukázala navrhovateľka dňom
19.10.2004 dobrovoľne, na základe svojej slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôle.
Súdna prax reálne uzavretú darovaciu zmluvu považuje za úhradu peňazí z účtu darcu na účet

obdarovaného v peňažnom ústave. Záverom zdôraznil, že informácia odporcu 1 listom zo dňa 25.6.2003
adresovanom navrhovateľke má charakter informatívny, pričom záväzný charakter má sponzorská
zmluva. Procedurálny postup dokazovania pred prvostupňovým súdom sa uskutočnil v súlade s § 120
a nasl. O.s.p., bol zavŕšený vyhlásením uznesenia prvostupňového súdu na pojednávaní, ktorým súdvyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Žiadne iné návrhy na dokazovanie neboli
navrhovateľkou uplatňované.

Záverom zdôraznil, že zmluva uzavretá s navrhovateľkou je zmluvou inominátnou, označená ako
sponzorská zmluva, bola platne uzatvorená v zmysle platného právneho poriadku SR, zákonu sa
svojim obsahom ani účelom neprieči, neodporuje mu, žiadnym spôsobom ho neobchádza, neprieči
sa dobrým mravom, pričom na strane odporcov 1 a 2 nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie na
úkor navrhovateľky, ktoré by boli odporcovia povinní navrhovateľke vydať. Nejedná sa v žiadnom

prípade o neplatný právny úkon. Pri poskytovaní sponzorského príspevku išlo zo strany navrhovateľky
ako poskytovateľa dobrovoľne poskytnutého sponzorského príspevku, len o dohodnuté plnenie podľa
príslušných ustanovení dobrovoľne a slobodne uzatvorenej sponzorskej zmluvy.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie navrhovateľky

má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.),a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania (§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p.), po nariadenom odvolacom pojednávaní, na
ktorom zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a toto dokazovanie doplnil opätovným

výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. l O.s.p.), dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok prvostupňového
súdu je správny, čo do zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti zmluvy, proti odporcovi l a vo vzťahu k
odporcovi 2 v časti 40.000,- Sk s úrokom z omeškania od 7.9.2003 a v ostatnej napadnutej zamietajúcej
časti nie je vecne správny.

Predmetom konania je návrh na určenie neplatnosti sponzorskej zmluvy, na základe ktorej
navrhovateľka zaplatila odporcovi v 1. rade v prospech odporcu v 2. rade 40.000,- Sk na školský
rok 2003/ 2004 a 40.000,- Sk za školský rok 2004 /2005 ako aj návrh aj na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré mali predstavovať uvedené platby, pričom si uplatnila i príslušenstvo v podobe úrokov

z omeškania.

Z vykonaného dokazovania po skutkovej stránke bolo zistené, že dňa 26.2.2003 doručila navrhovateľka
na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity prihlášku na diaľkové štúdium. Dňa 15.4.2003 jej bola zo
strany Právnickej fakulty zaslaná pozvánka na prijímaciu skúšku - diaľkové štúdium, kde jej bolo

oznámené, že Právnická fakulta vypracovala pre akademický rok 2003/2004 projekt sponzorovaného
diaľkového 5-ročného štúdia magisterského študijného programu a to na základe zmluvy o spolupráci
uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý zaistí technickú a materiálnu stránku štúdia. Dňa 25.6.2003
bolo navrhovateľke zaslané rozhodnutie o prijatí na vysokoškolské diaľkové štúdium magisterského
študijného programu (č.l. 37), ako aj písomná informácia o diaľkovom štúdiu (č.l. 38), kde Spolok

Facultas Nova prijatým uchádzačom o diaľkové štúdium oznamuje, že Právnická fakulta s cieľom
riadne zabezpečiť 5-ročné diaľkové štúdium uzavrela zmluvu o spolupráci so Spolkom Facultas Nova,
ktorý technicky zaisťuje priebeh diaľkového štúdia s magisterským študijným programom. Tento spolok
uzavrie so študentom diaľkového štúdia zmluvu, ktorej účelom je finančné sponzorstvo a študent
diaľkového štúdia poskytuje finančný sponzorský príspevok v ročných splátkach po 40.000,- Sk, pričom

prvú splátku uhradí najneskôr do 9.9.2003. Preukázanie uhradenia príspevku študent diaľkového štúdia
preukáže pri zápise. Ako vyplýva z vkladu hotovosti dňa 7.9.2003 zaplatila navrhovateľka na účet
odporcu v 1. rade sumu 40.000,- Sk (č.l. 10) a dňa 9.9.2003 uzavrela navrhovateľka s odporcom 1
sponzorskú zmluvu podľa § 51 OZ v spojitosti s § 628 a nasl. OZ, predmetom ktorej je darovanie spojené
s poskytnutím sponzorského príspevku, ktorý prijímateľ na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s

Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave použije na rozvoj fakulty a na úhradu nákladov na
organizačno-technické zaistenie 5-ročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. V prípade
akposkytovateľzanecháštúdium, alebobybolzoštúdiavylúčený,nemáprávnynároknavrátenieročnej
úhrady sponzorského príspevku pripadajúci na príslušný akademický rok. Medzi účastníkmi nebolosporné, že navrhovateľka absolvovala prvý ročník magisterského diaľkového štúdia práva a v druhom
ročníku taktiež zaplatila sumu 40.000,- Sk dňa 19.10.2004 (č.l. 9) tiež vkladom hotovosti na bankový
účet odporcu v 1. rade. Navrhovateľka štúdium nedokončila na základe vylúčenia zo štúdia rozhodnutím

dekana Právnickej fakulty zo dňa 19.10.2005 v dôsledku nesplnenia požiadaviek, ktoré vyplývajú zo
študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy, potvrdeným rozhodnutím rektora univerzity
zo dňa 14.12.2005.

Dňa 7.9.2006 podala navrhovateľka žalobu na určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného

obohatenia 80.000 Sk s príslušenstvom (č.l. 3).

Predmetom konania bola teda určovacia žaloba o neplatnosť sponzorskej zmluvy v zmysle § 80 O.s.p.,
následne vydanie bezdôvodného obohatenia 2 x 40.000,- Sk, pričom návrh smeruje proti odporcom v
1. a v 2.rade. Súd prvého stupňa rozhodol o všetkých nárokoch navrhovateľky rozsudkom s jedným
výrokom, ktorým v spojení s odôvodnením rozsudku návrh v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka určenia neplatnosti sponzorskej zmluvy uzavretej dňa 9.9.2003 medzi navrhovateľkou a
odporcom 1 podľa § 80 písm. c) O.s.p., treba pripomenúť, že návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Otázkou danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa

súd prvého stupňa a dospel k záveru, že je daný záujem na tomto určení, preto navrhovateľka sa
návrhom zároveň domáha aj plnenia a to vydania bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 27. apríla 2011, č.k. 24Co/309/2010-227,
poukázal na to, že naliehavý právny záujem na takomto určení jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto

určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p., nemôže byť spravidla opodstatnený tam, kde
možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p., (R 17/72). Takto je tomu i v danom
prípade, keď predmetom konania je okrem určovacieho návrhu i návrh na plnenie na základe neplatnej
zmluvy, pričom tvrdenú neplatnosť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi musí súd posúdiť ex offo ako

otázku predbežnú, a preto na návrhu o určenie neplatnosti zmluvy, v tomto prípade nie daný právny
záujem. Pokiaľ súd návrh v tejto jeho časti zamietol, keď vychádzal pri rozhodnutí z iných právnych
záverov a vec nesprávne právne posúdil, je jeho rozhodnutie i napriek tomu vo výroku vecne správne.

Zmluva o spolupráci bola uzavretá medzi Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave a Spolkom

Facultas Nova dňa 26.2.2002 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 51 Občianskeho
zákonníka a § 23 ods. 1 písm. f) Zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z.z.

Odporca 1 bol riadne zaregistrovaný (č.l. 43) ako spolok na Ministerstve vnútra SR (§ 7 ods. 1 zák.
č. 83/90 Zb.) dňa 18.11.1999 a podľa čl. 2 ods. 1 Stanov spolku (č.l. 41) jeho hlavným cieľom je

podpora regionálneho a celoštátneho rozvoja slovenskej právnej vzdelanosti na morálnych princípoch
kresťanstva. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. b) Stanov spolku, príjmami spolku sú dary a sponzorské príspevky
od právnických alebo fyzických osôb.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona a stanov je teda zrejmé, že predmetnú zmluvu o spolupráci

zo dňa 26.6.2002 uzavreli dve právnické osoby, ktoré mali právnu subjektivitu a uzavreli, tzv.
nepomenovanú (inominátnu) zmluvu, ktorú slovenský právny poriadok umožňuje. Nie je vylúčená ani
možnosť kombinácii zákonom upravenej typickej zmluvy, so zmluvou atypickou, nepomenovanou. Aj z
rozsudku NS SR, sp. zn. 5Cdo/39/03 vyplýva, že nepomenovaná zmluva je rovnako záväzná ako zmluva
pomenovaná, ak je uzavretá v súlade s právom, t.j. neodporuje obsahu a účelu zákona.

Odporca 1 (Spolok Facultas Nova) potom uzavrel s navrhovateľkou dňa 9.9.2003 zmluvu označenú ako
„ Sponzorská zmluva“ (č.l. 8), s odkazom na § 51 Obč. zák. (nepomenované zmluvy) a § 628 Obč.
zák. (darovacia zmluva), pričom plnenie z nej podľa vopred dohodnutých podmienok bolo plnením pre
odporcu 2.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným posúdiť, či bolo v súlade so zákonom vyberanie príspevku
na úhradu nákladov na štúdium, alebo obdobného plnenia od navrhovateľky ako študentky odporcom 1
pre odporcu 2, ktorá je verejnou vysokou školou, teda či podľa výkladu ustanovení obsahu sponzorskejzmluvy, poskytnutý sponzorský príspevok poskytnutý navrhovateľkou v súvislosti so štúdiom, nie je
školným.

Súd prvého stupňa posúdil ustanovenia sponzorskej zmluvy za ustanovenia neodporujúce zákonom,
nepriečiace sa dobrým mravom, dokonca ani zákon neobchádzajúce, keďže žiadne ustanovenie
nepodmieňovalo zápis do školy, resp. zotrvanie v štúdiu zaplatením sponzorského príspevku, naopak,
sponzorská zmluva dávala možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť, či študent bude s takouto formou daru
súhlasiť alebo nie, pričom jeho nezaplatenie nebude mať pre jeho štúdium žiadne následky. Uzavrel že

zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je neplatná, keďže spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti
s poukazom na § 34 OZ, ku ktorým patrí podmienka prípustnosti, podmienka, že nešlo o právny úkon
„contra lege“, že úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a zmluva nie je v rozpore s
dobrými mravmi a teda vzhľadom na vyriešenie tejto predmetnej otázky v neprospech navrhovateľky
nebolomožnéžalobevyhovieťanivnadväznomvýrokutýkajúcomsabezdôvodnéhoobohatenia,pričom
otázkou premlčania v dôsledku vznesenej námietky premlčania odporcom 2 a ďalšími námietkami

navrhovateľky sa vôbec nezaoberal.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bolo vykonané v dostatočnom rozsahu na zistenie
skutkového stavu, súd prvého stupňa vo veci aplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia,
avšak vykonané dokazovanie nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom o

platnosti právneho úkonu.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Platnými právnymi úkonmi sú také prejavy vôle, ktoré majú všetky zákonom predpísané náležitosti, ku
ktorým patrí aj podmienka dovolenosti daného prejavu. O neplatný právny úkon ide, ak právny úkon
nemá zákonom požadované náležitosti vôle a prejavu, konkrétne, ak nebol urobený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje s ohľadom na okolnosti

daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom
môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka, ktorá predstavuje psychické donútenie

takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne,
ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu
nastali. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a
existujúce vecné nedostatky, spočívajúce v neurčitom vyjadrení nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla.

Vychádzajúc z ust. § 39 OZ, zákon neplatnosťou sankcionuje právne úkony „contra legem, in fraudem
a contra bonos moros“, tzn. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri právnych úkonoch, ktoré obsahom, alebo účelom odporujú zákonu (contra legem) ide hlavne o
prípady, kedy je právny úkon výslovne zakázaný, tzn. je v rozpore so zákazom obsiahnutým v zákone.
Obchádzaniezákonaobsahomaleboúčelomurobenéhoprávneho úkonuspravidlaznamená,žeprávny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje tencieľ, aby zákon dodržaný nebol. Takéto úkony predstavujú postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Na tomto spočíva druhá
skutková podstata nedovolenosti právneho konania vyjadrená v § 39 OZ, tzn. nedovolenosť právneho

konania obchádzajúceho zákon, ide o konanie „in fraudem legis“.

Za zákonom nedefinované dobré mravy je možné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré boli v historickom vývoji osvedčené určitou dávkou nemennosti, vystihujú
podstatné historické tendencie, ktoré rešpektuje rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu noriem

základných. Inak povedané za priečenie sa dobrým mravom je možné považovať také konanie, ktoré je
v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne
vzťahov a konania medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré samy o sebe povahu právnych noriem nemajú.

V čase uzavretia zmluvy navrhovateľky s odporcom 1 (dňa 9.9.2003), bol už účinný zák. č. 131/2002 Z.z,

ktorý neukladal žiadnu povinnosť platenia úhrady nákladov spojených s externý štúdiom, hoci termín
školné už tento zákon používa.

Odporca 2 po obdržaní prihlášky navrhovateľky na vysokoškolské štúdium na Právnickú fakultu TTU,
formou diaľkového štúdia, zaslal navrhovateľke pozvánku na prijímacie skúšky, v ktorej hneď v úvodnej

časti jej oznámil, že Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, vychádzajúc z Vášho záujmu
o univerzitnú prípravu na právnické povolanie, vypracovala pre akademický rok 2003/2004 projekt
sponzorovaného diaľkového päťročného štúdia magisterského študijného programu a to na základe
zmluvy o spolupráci uzavretej so Spolkom Facultas Nova, ktorý zaistí technickú a materiálnu stránku
štúdia.

Zároveň s rozhodnutím o prijatí na zvolené štúdium v školskom roku 2003/2004 odporca 2 v prílohe
k oznámeniu zaslal navrhovateľke informáciu Spolku Facultas Nova (odporcu 1) o diaľkovom štúdiu,
podľa ktorej zmluvy o spolupráci“ Spolok Facultas Nova technicky zaisťuje priebeh diaľkového štúdia
s magisterským študijným programom. Štúdium odborne a personálne garantuje Právnická fakulta

Trnavskej univerzity. Spolok Facultas Nova uzavrie so študentom diaľkového štúdia zmluvu, ktorej
účelom je finančné sponzorstvo. Realizácia tejto zmluvy, umožní prevádzkovať uvedené štúdium
a podporovať rozvoj fakulty. Študent diaľkového štúdia poskytne finančný sponzorský príspevok v
ročných splátkach po 40.000,- Sk (slovom štyridsaťtisíc; Sk), pričom prvú splátku uhradí najneskôr do
9. septembra 2003.Finančný sponzorský príspevok s uvedením Vášho mena a priezviska zasielajte

na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. B., a.s., K., O. ul. č. X, prostredníctvom poštovej poukážky,
bankovej poukážky alebo bezhotovostným bankovým prevodom. Ak študent diaľkového štúdia finančný
sponzorský príspevok uhradil, reálne vykonanie tejto úhrady preukáže pri zápise“.

Podľa čl. 2 napadnutej sponzorskej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1 ako prijímateľom sponzorského

príspevku a navrhovateľkou a poskytovateľkou sponzorského príspevku, zmluvné strany túto zmluvu
uzavreli s odkazom na ust. § 51 v spojení s § 628 Občianskeho zákonníka.

V § 628 OZ, upravená darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorého charakteristickým znakom
je predovšetkým jeho bezodplatnosť a dobrovoľnosť, čo okrem iného znamená i to, že darca nemá

právnu povinnosť poskytnúť obdarovanému príslušné majetkové plnenie a za poskytnuté plnenie
obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi akékoľvek iné plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu.

Predmetom napadnutej sponzorskej zmluvy je darovanie spojené s poskytnutím sponzorského
príspevku, ktorý prijímateľ na základe zmluvy o spolupráci uzavretej s Právnickou fakultou Trnavskej

univerzity v Trnave (ďalej len „fakulta“) použije na rozvoj fakulty a na hradu nákladov na organizačno-
technické zaistenie päťročného diaľkového magisterského štúdia v odbore právo. Podľa čl.3 zmluvy
poskytovateľ sponzorský príspevok poskytne v ročných úhradách po 40.000,- Sk (slovom štyridsaťtisíc;
Sk).Študentvprvomročníkuštúdiauhradísumuuvedenúvčlánku3odsek2,najneskôrdo9.septembra
2003 a v každom ďalšom kalendárnom roku sumu v rovnakej výške najneskôr do 31.augusta. Finančná

úhrada sa nevracia, ak k ukončeniu štúdia dôjde zo strany študenta spôsobom stanoveným zákonom
o vysokých školách. Nezaplatením príslušnej ročnej úhrady v určenom termíne nastáva zánik tohto
zmluvného vzťahu.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval sponzorskú zmluvu za neplatnú a to z dôvodu, že
nebola zo strany navrhovateľky urobená slobodne a obchádza zákon. Navrhovateľka pred prijatím na
štúdium, čo bolo rozhodnutím odporkyne zo dňa 25.6.2003, nebola informovaná o financovaní štúdia.

Toto sa dozvedela až po doručení listu zo dňa 25.6.2001, kde jej bola odporcom 1 poskytnutá informácia
o diaľkovom štúdiu, vrátane uzavretia zmluvy o finančnom sponzorstve na zaistenie umožnenia
prevádzkovania tohto štúdia a podpory rozvoja fakulty.

Obsah tohto listu možno považovať za nátlakový, keďže z jeho obsahu je zrejmé, že nedával možnosť

výberu či študent zaplatí finančný príspevok, alebo nie. Dával iba možnosť výberu spôsobu úhrady
finančného príspevku, termín úhrady bol v liste tiež striktne uvedený s tým, že pri zápise sa preukáže
vykonanie úhrady. Zo znenia listu nevyplýva možnosť finančný príspevok neuhradiť, poprípade sa v
ňom neuvádza, čo by sa stalo v prípade neuhradenia finančného príspevku. Po takomto liste, ktorý inú
možnosť ako úhradu finančného príspevku nepripúšťa, ba z jeho obsahu vyplynulo, že podmienkou
zápisu je preukázanie vykonania úhrady, bola navrhovateľke ako študentke predložená sponzorská

zmluva, kde v čl. 3 ods. 5 je uvedené, že nezaplatením príslušnej splátky v určenom termíne nastáva
zánik tohto zmluvného vzťahu, čo navrhovateľka si mohla vysvetliť ako zánik možnosti jej ďalšieho
štúdia.

Takžečasovápostupnosťjednotlivýchúkonovalistín,tedanajskôrrozhodnutieoprijatí,listofinancovaní

štúdia a podmienkach úhrady finančného príspevku, následne sponzorská zmluva, ktorá v čl. 3 ods.
obsahovala zjavný nátlak, keď takáto formulácia, spájajúca nezaplatenie príslušnej ročnej splátky so
zánikom vzťahu spája zmluvný vzťah darovania so vzťahom štúdia a tiež vzájomné postavenie medzi
navrhovateľkou ako darkyňou a odporcom 1 ako vyberateľom príspevku pre odporcu 2 so zreteľom na
ich vzájomné ďalšie postavenie vysoká škola a študent a celkový obsah jednotlivých listinných dôkazov

preukazujú, že bol na navrhovateľku vytvorený nátlak v tom, že z uvedených listín pre navrhovateľku
ako pre budúcu študentku vyplynul záver o podmienka štúdia - zaplatenie finančného príspevku a
podpis sponzorskej zmluvy. Skutočnosť, na ktorú poukazoval odporca, že študovali a doštudovali tí, čo
nezaplatili finančný príspevok, je v danom prípade irelevantná, pretože z výsluchu svedkov vyplynulo,
že išlo len o ojedinelé prípady.

Ďalej, pokiaľ sa týka sponzorskej zmluvy, jej podstatou bolo darovanie finančných prostriedkov
navrhovateľkou pre odporcu 2 ako sponzorského príspevku, tak odvolací súd mal tiež za to, že táto
obchádza zákon. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne daruje, alebo sľubuje obdarovanému, takže
mu dar prenecháva bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, takže darca by sa mal rozhodnúť, čo

a ako mu podaruje. V danom prípade však obdarovaný určil, čo a v akom rozsahu a tiež to, kto mu dar
poskytne. Uvedená zmluva je teda atypická, keďže obdarovaný si výslovne určil výšku daru, dokonca
splatnosť darovanej sumy, pričom jednotlivé splátky viazal ku každému roku štúdia. Ak by uvedený
dar bol ako sponzorský, opäť sa tu jedná o atypickosť a to v tom, že sponzorom by mala byť osoba,
ktorá má finančné prostriedky na to, aby niečo, resp. niekoho podporila. V danej veci však sponzorský

dar poskytovali študenti bez toho, že by boli zrejmé ich osobné a majetkové pomery a všetci študenti,
teda bez ohľadu na ich osobné a majetkové pomery v rovnakej výške s rovnakými podmienkami. Podľa
názoru odvolacieho súdu za takýchto podmienok nie je možné hovoriť o sponzorskom dare, keď niektorí
zo sponzorov - študentov bol bez akéhokoľvek príjmu.

Odporca 2, pre ktorého prijal sponzorský príspevok odporca 1, keďže v zmysle zákona nemal možnosť
vyberať školné a podľa jeho vyjadrenia potrebovala finančné prostriedky na zabezpečenie externého
štúdia, túto skutočnosť sa snažil obísť uzavretím sponzorských zmlúv so študentmi pod názvom
darovanie sponzorského príspevku, čo v podstate znamená darovanie finančných prostriedkov, ktorého
vo svojej podstate spĺňajú účel a význam školného, ktorého vyberanie nemali odporcovia povolené,

preto ich postup treba považovať za obchádzanie zákona.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd dospel k záveru, že sponzorská zmluva,
na základe ktorej poskytla navrhovateľka odporcovi 1 plnenie pre odporcu 2, je neplatná z dôvodu,
že nebola urobená slobodne a bola urobená pod nátlakom a takisto obchádza zákon, preto plnenie

poskytnuté na jej podklade je bezdôvodným obohatením z neplatného právneho úkonu, ktoré musí
vydať ten, kto ho obdržal, tzn. v danom prípade odporca 2, keďže medzi účastníkmi nebolo sporným, že
odporca 2 bol ten, ktorý sponzorský príspevok od navrhovateľky dostal. Vzhľadom na takýto stav veci vo
veci plnenia-vydaniabezdôvodnéhoobohatenianastraneodporcu1 ideosubjekt,ktorýnebol pasívnelegitimovaný v konaní, pretože plnenie od navrhovateľky prevzal s tým, že adresátom a prijímateľom
sponzorského príspevku bol odporca 2. Preto bolo dôvodným návrh proti odporcovi 1 zamietnuť.

V konaní zo strany odporcu 2 bola vznesená námietka premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť.
Navrhovateľka sponzorský príspevok na školský rok 2003/2004 zaplatila vkladom hotovosti na bankový
účet dňa 7.9.2003 v sume 40.000,- Sk. Návrh o vydanie bezdôvodného obohatenie bol súdu doručený
7.9.2006. V zmysle vyššie citovaného ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniuaktosanajehoúkorobohatil.Zuvedenéhovyplýva,ženávrhvčasti40.000,-Sk,t.j.vrátenia,
sumu 40.000,- Sk zaplateného ako sponzorský príspevok na rok 2003/2004, bol podaný po uplynutý
2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, preto s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania bolo
dôvodným proti odporcovi 2 návrh v tejto časti zamietnuť.
Dôvodným zostal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré navrhovateľka zaplatila v druhom
ročníku štúdia v sume 40.000,- Sk dňa 19.10.2004.

Odvolací súd potom v súlade s ust. § 220 O.s.p., zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti a odporcovi 2 uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.327,76 Eur ako bezdôvodné
obohatenie v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. Odporca 2 sa so svojim plnením dostal do omeškania, čo
má za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami
a povinnosťami. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z

tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Do 31.12.2008 sa zákonná výška
úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková
sadzba NBS). Súd preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania, a to
vo výške 9,5% v súlade s § 3, § 4 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. s účinnosťou od 5.1.2007, teda deň
po obdržaní návrhu na začatie konania a v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.
V zmysle § 224 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na
súde prvého stupňa.

O trovách konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 224 ods. 1 a 2 O.s.p.

Navrhovateľka mala v konaní úspech čiastočný (pomerný) a to vo výške cca 50% a odporca mal v konaní
úspech tiež čiastočný cca 50%. Takže pomer úspechu v podiele 1 k 1 je úspechom rovnakým, preto
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.