Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810210180
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8810210180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. W.
č. XX, zast. JUDr. Martinom Jalčom, advokátom, AK Komenského 8, 066 01 Humenné, proti žalovaným:
1. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX P. B. O., zast. Mgr. Františkom Chocholom,
advokátom, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. N. U., rod. X., nar. X.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/X, XXX XX P. B. O., zast. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX P. B. O., o zaplatenie
22 042 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C
275/2010-152 zo dňa 19. 3. 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. N e p r i p ú š ť a sa zmena návrhu.

II. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že každý zo žalovaných je
povinný zaplatiť žalobcovi po 3.983,36 Eur s 7,5% úrokom p.a. za obdobie od 6. 11. 2008 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti rozsudok v zamietavom výroku potvrdzuje.

III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť štátu spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške
27,29 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Krajského súdu v Prešove.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je žaloba o vrátenie nesplatenej časti pôžičky podľa zmluvy o pôžičke z 5.5.2008,
ktorá podľa žalobcu mala byť poskytnutá žalovaným bezúročne vo výške 1.240.000,-Sk (v starej mene)
so splatnosťou do 5.11.2008. Predmetom konania sú aj úroky z omeškania a zmluvná pokuta 5%
mesačne z nesplatenej časti pôžičky.

Obrana žalovaných spočívala v tom, že uznávajú nárok len v rozsahu pôžičky vo výške jej reálneho
poskytnutia a že sú obeťami rozmáhajúcich sa praktík požičiavania peňazí, v rámci ktorých sa úroky z
pochybných dôvodov neuvádzajú a v listine sa uvedie výška pôžičky zahŕňajúca už aj úroky. Namietali
neprimeranosť zmluvnej pokuty.

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,prvostupňový súd“) žalobe vyhovel len čiastočne s
odôvodnením, že v skutočnosti sa pôžička poskytla len vo výške 1,000.000,- Sk a sumou 240.000,-

Sk sa obchádzali úroky za poskytnutie pôžičky. Zmluvnú pokutu pre jej neprimeranosť (60% ročne) a
okolnosti pôžičky vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.Presne výrok napadnutého rozsudku znie: „Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7
037,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008
zo sumy 13 091,44 Eur, za obdobie od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 Eur, za obdobie od

18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy 10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 Eur,
za obdobie od 14.7.2009 do 17.9.2009 zo sumy 8 262,64 Eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009
zo sumy 7 762,64 Eur, za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 Eur, za obdobie od
1.2.2010 do 28.2.2010 zo sumy 7 287,64 Eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64
Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7 037,64 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7,50 % ročne za obdobie od 6.11.2008 do 31.12.2008 zo sumy 13 091,44 Eur, za obdobie
od 4.12.2008 do 17.6.2009 zo sumy 12 012,64 Eur, za obdobie od 18.6.2009 do 30.6.2009 zo sumy
10 762,64, za obdobie od 1.7.2009 do 13.7.2009 zo sumy 9 262,64 Eur, za obdobie od 14.7.2009 do
17.9.2009 zo sumy 8 262,64 Eur, za obdobie od 18.9.2009 do 31.12.2009 zo sumy 7 762,64 Eur, za

obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 zo sumy 7 512,64 Eur, za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 zo sumy
7 287,64 Eur, za obdobie od 1.3.2010 do zaplatenia zo sumy 7 037,64 Eur a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania“.

Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Poukázal na listinu o pôžičke,
ktorá potvrdzuje jeho tvrdenia o skutočnej výške pôžičky. Výšku zmluvnej pokuty určili samotní žalovaní,

ktorá narástla len v dôsledku dlhodobého nesplácania pôžičky a ktorú mal súd možnosť zmoderovať.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“ ) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, zopakoval dokazovanie, doplnil ho o výsluchy svedkýň notárky JUDr. N. X., bývalej
družky žalobcu Mgr. B. W. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 OZ).

Odvolací súd poukazuje na pochybnosti o bezúročnosti pôžičky. Pochybnosti vyplývajú najmä z dôvodu

pomerne vysokej výšky pôžičky a nie je obvyklé, aby si navzájom cudzie osoby požičiavali tak vysoké
sumy bez úrokov, najmä ak prostriedky sa vyberú z banky, ktorá poskytuje úroky. Pochybnosti umocnili
tiež poznatky z rozmáhajúcej sa praxe požičiavania peňazí údajne bez úrokov a obeťou sa stali aj
žalovaní vo vzťahu k takmer identickej zmluve o pôžičke od O. Z., ktorý takto poskytuje peniaze
opakovane. Rovnako pochybnosti vyplynuli aj z výpovede notárky X., ktorá takéto zmluvy o pôžičke už

máakovzoradoktorýchsalendopisujevýškapôžičky.Takútopraxvnímaodvolacísúdakospoločensky
nebezpečnú a až v možnej kolízii s trestným právom.

Berúc do úvahy dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) však nebolo dôvodné
prijať záver, že by posudzovaná zmluva o pôžičke bola úročená. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení

navrhli výsluch notárky X., ktorá neuviedla žiadne skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalovaných. Listina
o pôžičke síce nemá silu (dôkaznú) verejnej listiny, no je jedným z dôkazov na preukázanie výšky
pôžičky.

Podľa zmluvy o pôžičke z 5.5.2008 žalobca poskytol žalovaným pôžičku 1.240.000,-Sk. Žalovaný

presvedčivo vypovedal o zdroji týchto prostriedkoch, ktoré nadobudol prácou v zahraničí. Jeho
argumenty nespochybnila nijako ani bývalá družka, ktorú odvolací súd vypočul z dôvodu, že pôžička
sa poskytovala, keď ešte žili spolu a tak vysoká suma by nemala uniknúť pozornosti osoby žijúcej v
spoločnej domácnosti.

Žalobca logicky vysvetlil aj dôvody, prečo nežiadal úroky. Žalovaný mu mal za to vyhotoviť eurookná
a žalobca aj preukázal stavbu, na ktorej sa to malo vykonať. Pri výške pôžičky bola táto argumentácia
pochopiteľná a výrazne zrelativizovala argumentáciu žalovaných.Pochybnosti vniesli tvrdenia o rozmáhajúcom sa požičiavaní peňazí s utajením úrokov napríklad
pochybné požičiavanie peňazí O. Z., ktorého dal ako typ žalovanému žalobca. Žalobca však vysvetlil,
že pôžička žalovaným bola jeho jediná.

Žalobca pôžičku preukázal listinou a ani iné dôkazy neboli tak silné, aby mal dôvod odvolací súd
žalobcovi neveriť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 657
OZ o doplatení (vrátení) pôžičky do jej výšky podľa listiny o pôžičke, t.j. o doplatení sporných
7.966,72 (240.000,-Sk). Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil rozsudok v rozsahu suspenzívneho

odkladného účinku odvolania (§ 206 O.s.p.) a uložil žalovaným zaplatiť rovnodielne uvedenú sumu
ako doplatok do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov. Odvolací súd priznal aj zákonný úrok z
omeškania vo výške, ktorá vyplývala z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v čase vzniku omeškania.
Výsledky vykonaného dokazovania umožňovali zmenu rozsudku, pretože skutkový stav bol spoľahlivo
zistený, vykonali sa navrhnuté dôkazy a žiadne iné dôkazy odvolací súd nepovažoval za dôkazy
spôsobilé spochybniť skutkové závery o výške poskytnutých peňažných prostriedkov.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti
zmluvnej pokuty 5% mesačne, ktorej korešponduje 60% úrok per anum (ročne; 5x12). Len v súvislosti
s odvolacími dôvodmi a na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozsudku odvolací súd dopĺňa.

Odvolací súd nielen v predmetnej veci opakovane judikoval, že tak vysoká zmluvná pokuta za
žiadnych okolností nie je v demokratickej spoločnosti akceptovateľná. Odvolaciemu súdu sú známe
aj odlišné názory z aplikačnej praxe podporujúce dokonca vyššie sankcie s odôvodnením, že takýto
zabezpečovací prostriedok slúži na vyvinutie tlaku na dlžníka, aby plnil svoj dlh.

Odvolací súd musí konštatovať, že aj podstatne nižšia sankcia by naplnila cieľ sledovaný žalobcom.
Odvolacísúd dokonca jetohonázoru,ženeprimeranevysokásankcia nepôsobístimulačne,alenaopak
likvidačneademotivujúco. Aajvpredmetnejvecisatopotvrdilo,žeaksadlžníkprehnanezadlží arôzne
sankcie sú najčastejším dôvodom, tak dlžník rezignuje, pretože dlh narastie do neúnosnej výšky. Na
otázku odvolacieho súdu, z akých dôvodov žalovaný nevrátil pôžičku aspoň do výšky uznanej pôžičky

uviedol, že pri extrémnej pohľadávke už stráca ratio splácanie, ak nastupuje hrozba výkonu záložného
práva na extremnu pohľadávku. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca navrhol rozšírenie žaloby v
odvolacom konaní o zmluvnú pokutu voči žalovaným voči každému o 32.434,-Eur teda spolu o 64.868,-
Eur.

Žalovaný nepoprel pôžičku a vysvetlil súdu, aké je neúnosné pri extrémnom navýšení zvládnuť celkové
zadlženie podnikateľa a žalovaný nie je prvý prípad celkového zrútenia plnenia záväzkov. Nemalou
mierou k tomu prispievajú práve tak konštruované zmluvné pokuty. Pritom nemožno prehliadať pomerne
silné zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný vlastne
mohol po 30 dňoch od splatností pohľadávky pristúpiť k výkonu záložného práva aj bez súdneho

procesu (§ 151 ods. 1 OZ). Odvolací súd preto nechápe argumenty žalobcu o tlaku na žalovaného,
ktoré skôr vyznievajú o využití neprimeranej sankcie na neprimeraný nárast pohľadávky než ako tlak na
dlžníka, ktorý nemôže byť viacej ovplyvnený, ako sa to stalo záložným právom. Zabezpečenie zmluvnou
pôžičkou,akosatostalovpredmetnejveci,jeužzhľadiskahodnotovéhoporiadkuvrozporesmorálnymi
pravidlami, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané.

Odvolací súd už v minulosti judikoval a vyjadril názor, že konštrukcia zmluvnej pokuty v percentuálnych
bodoch s formulkou ,,do zaplatenia“ je o obchádzaní zákonného pravidla o zákonných sankčných
úrokoch. Vlastne sa zmluvnou pokutou zmarí cieľ sledovaný zákonom vyjadrený v zákonnej limitácii
vyjadrenej v § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.

Zmluvná pokuta vyjadrená v percentuálnych bodoch ,,do zaplatenia“ je odvolacím súdom vnímaná
značne kriticky a to práve z dôvodu obchádzania konštrukcie zákonných úrokov z omeškania, a preto
absolútne neplatná (§ 39 OZ pre obchádzanie zákona). Ak by totiž úroky z omeškania prevyšovali
zákonný limit, išlo by o nedovolený právny úkon. Predmetná konštrukcia zmluvnej pokuty takéto

nedovolené sankcionovania zjavne obchádza.Obchádzaním zákona je stav, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995).

Aj vo vzťahu účastníkov konania sa použila konštrukcia, o ktorej možno dôvodne použiť záver o
obchádzaní zákona. Predmetná zmluvná pokuta je preto nielen zjavne neproporcionálna a absolútne
neplatná pre jej neprimeranú výšku pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ), ale aj pre obchádzanie
zákona s cieľom dosiahnuť obídenie zakázaného stavu pravidlom inak zákonom dovoleným, ale ktoré

vo svojich dôsledkoch sleduje cieľ spoločnosťou neželaný.

K odvolacej námietke žalobcu o moderácii zmluvnej pokuty (§ 545a OZ) odvolací súd poznamenáva, že
k moderácii možno v zásade pristúpiť pri platnej zmluvnej pokute. Inými slovami neplatnú (absolútne)
zmluvnú pokutu (ktorej niet) nie je dôvod znižovať.

Odvolací súd nepripustil zmenu návrhu (o rozšírenie) na zaplatenie ďalšej sumy o 64.868,-Eur (§ 95
O.s.p.). Extrémna požiadavka žalobcu sa prieči verejnému poriadku a odvolací súd apriori odmieta
ochranu takýmto extrémom najmä ak už išlo o odvolacie konanie a výsledky doterajšieho konania
nedávali podklad pre konanie o zmenenom návrhu.

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti zmluvnej pokuty a ako vecne správny
rozsudok o zamietnutí žaloby o zmluvnú pokutu a rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nebol žiadny dôvod neaplikovať zásadu rozhodovania o trovách konania vychádzajúcu z pomeru
úspechu a neúspechu. Berúc do úvahy, že žalobca bol v podstate z dôvodu neprimeranej zmluvnej
pokuty viac neúspešný ako úspešný, preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania. V odvolacom konaní vznikli štátu trovy rovnajúce sa vyplatenému svedočnému
svedkyni Mgr. B. W. súd. Išlo o dôkaz v záujme objasnenia tvrdení žalovaných spochybňujúcich výšku
pôžičky za stavu pomerne slabej dôkaznej pozície, a preto považuje odvolací súd za spravodlivé, aby
znášali tieto trovy žalovaní (§ 148 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.