Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/162/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209793
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5710209793.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Astrová č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária Máčaj
a Novák, s. r. o., IČO: 35 940 875, Karpatská 18, 811 05 Bratislava proti povinnej: D. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. R. XX/XX, Y., o vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 17Er/4024/2010-11 z 02.02.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin, č. k. 17Er/4024/2010-11 z 02.02.2011, potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 zákona č. 244/2002
Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen"zákonorozhodcovskomkonaní")vnadväznostinaustanovenia

Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon o
spotrebiteľských úveroch") a smernice Rady č. 93/13/EHS zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a
dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Exekučný súd, rovnako ako

rozhodca vyhodnotil, že zmluva o úvere bol uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná sa
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa musia aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. V zmysle
čl. 11.2 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vznikajú zo
ZmluvyaObchodnýchpodmienokbudúriešenédohodou.Vprípadenedosiahnutiadohody,klientprijíma
návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti so zmluvou
a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných

podmienok, v rozhodcovskom konaní pred STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/b (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Podľa okresného súdu dojednaná rozhodcovská
doložka bola neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky a

následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na smernicu č. 93/13/
EHS). Záver o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky možno vyvodiť aj zo stanoviska Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. júna 2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyöfri
bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a

ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Tedapodľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným
na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ
sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci na základe vopred stanoveného rozsahu

rozhodcovskej doložky nielen že nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd
zvolený oprávneným. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je možné
vyhodnotiť aj v exekučnom konaní, bola vyjadrená Súdnym dvorom v rozsudku C-40/058 Asturcom
Telecomunicaciones SL zo dňa 6. 10. 2009, podľa ktorého vnútroštátny súd ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď

potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať
ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je tomu tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľajehovnútroštátnehoprávavyplývajúscieľomzabezpečiť,aby
spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Slovenskýprávnyporiadoknielenžeumožňuje,alepriamo

zákonom ukladá (v tomto prípade v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podané odvolanie
odôvodnil tým, že že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a že účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z ustanovení § 159 ods. 1, § 161 ods. 1, § 251 ods. 1 O. s. p., § 35 a § 44 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekučného poriadku vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j.
spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Pri splnení podmienky právoplatnosti a uplynutia lehoty na

plnenie sú rozhodcovské rozsudky vykonateľné rovnako akorozsudky všeobecných súdov. Oprávnený
je toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní), podľa ustanovení § 159 Občianskeho súdneho poriadku doručený rozsudok,
ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný; výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Teda je tu prekážka“res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2
odsek 2 zákona č. 460/ 1992 Z. z., Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojím konaním išiel nad rámec
zákona. Nakoľko súd nerešpektujúc ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. a ustanovenie § 40 a
nasl. zákona č. 244/2002 Z. z., teda právne predpisy ako aj práva tak povinného ako aj oprávneného,
rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ďalej reagoval na tvrdenie
okresného súdu, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy, t.j. dňa 20.09.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) Z ustanovenia § 52 ods. 1 občianskeho zákonníka vyplýva,
že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa vzťahujú jednak na konkrétne zmluvné typy (kúpna
zmluva, zmluva o dielo), no zároveň sa ich ustanoveniami musia riadiť ďalšie zmluvné typy upravené

v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, pokiaľ sú odplatné a za predpokladu, že zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej
len demonštratívne uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd
teda, keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú

aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nie je oprávnený skúmať platnosť jednotlivých
ustanovení Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 3647225607 uzavretej
dňa 05.01.2007, nakoľko tá bola uzavretá v súlade so zákonom, dlžník sa nedovolával jej neplatnostiani jej jednotlivých ustanovení, ani nenapadol rozhodcovský rozsudok. Zároveň oprávnený poukázal na
dôvodovú správu k prijatému ustanoveniu, podľa ktorej „cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo

výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom

konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť
celej rozhodcovskej doložky." Uvedená zmena bola do nášho poriadku implementovaná na základe
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Priposudzovaní povahy rozhodcovskej doložky sa pritom prihliada najmä na ustanovenie
prílohy smernice, bod 1, písm. q). Podľa oprávneného rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v

súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa ZRK nie je v zmysle smernice (Príloha,
bod 1, písm. q)) nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Súd má pritom povinnosť vykladať
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine
von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein - Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo uvedená smernica

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené
aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C- 244/98 Océano Grupo Editorial SA.
Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98),
José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98).
V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatoval povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení

národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať
ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne
spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od
spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky spory vzniknuté zo zmluvy alebo s ňou súvisiace, v prípade,

ak nebudú vyriešené dohodou zmluvných strán, boli riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským
súdom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., v podľa jeho vnútorných predpisov s tým, že toto rozhodnutie bude pre obe
zmluvné strany konečné a záväzné. Spotrebiteľ nemal inú možnosť a viac-menej „musel súhlasiť" so
všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,vktorýchjerozhodcovskádoložkazakomponovaná.Vzhľadom

na vyššie uvedené predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej
zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi
bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb.o ochrane spotrebiteľa (v nadväznosti na smernicu

č. 93/13/ EHS). Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno
konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva
právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu
alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky
„nekalosti" teda spĺňa už (len) dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy

je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. Ak pôžička
bola poskytnutá na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať ako celok vrátane
všeobecných obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky, alebo ju odmietnuť
ako celok.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu
právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje

ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda
môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak

odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného
výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti;
spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj
procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva
a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do

rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Je potrebné uviesť, že problematika spotrebiteľských zmlúv nebola ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy
o úvere (22. 5. 2007) upravená len v § 52 a nasl. Obč. zák. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú/boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Uvedené vymedzenie presne zodpovedá charakteru a obsahu posudzovanej zmluvy o úvere. Nadväzne
je neopodstatnená námietka odvolateľa, že na zmluvu o úvere medzi ním a povinnou sa nevzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach; tie sa totiž vzťahujú na

všetky spotrebiteľské zmluvy bez ohľadu na to, čo je bezprostredným právnym základom konkrétneho
vzťahu.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke v prejednávanej veci je zaradené do obchodných podmienok
pre úver (bod 11.2.), ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Z uvedeného je

nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy
nemohla nijakým relevantným spôsobom ovplyvniť jej obsah.
Občiansky zákonník definuje neprijateľnú podmienku ako zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy v neprospech
spotrebiteľa. Výpočet neprijateľných podmienok v § 53 ods. 3 Obč. zák. je (a vždy bol) len

demonštratívny/príkladmý. Neprijateľnou podmienkou teda nemusia byť výlučne podmienky výslovne
uvedené v označenom zákonnom ustanovení. Naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa uvedenú všeobecnú charakteristiku podľa § 53 ods. 1
Obč. zák. v tomto smere je potrebné plne súhlasiť so súvisiacim konštatovaním okresného súdu.
Rozhodcovská doložka v súdenej veci jednoznačne spĺňa rozoberanú charakteristiku neprijateľnej

podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky spory vzniknuté zo zmluvy
o úvere alebo s ňou súvisiace, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom fakticky určeným oprávneným.
Záver o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť aj zo stanoviska
Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 4. júna 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyöfri

bod 40. Súdny dvor totiž konštatuje, že "vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá".Podľa stanoviska Súdneho dvora teda spĺňa všetky podmienky "nekalosti" už dojednanie, že príslušným
na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd dodávateľa (a nie všeobecný súd
spotrebiteľa). V súdenej veci na základe vopred stanoveného rozsahu rozhodcovskej doložky nielenže

(vôbec) nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd fakticky určený oprávneným,
pričom miesto konania bolo vzdialené viac ako 200 km od miesta pobytu povinnej.

Zároveň odvolací súd v súvislosti s rozhodcovskou doložkou poukázal aj na to, že pokiaľ niekto uzatvára
rozhodcovskú doložku, robí (mal by tak robiť) s vedomím, že sa nielen môže domáhať svojho práva na

rozhodcovskom súde, ale že sa domáhať svojho práva na tomto súde môže aj druhá zmluvná strana
voči nemu. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom spravidla vykazuje odlišné znaky v porovnaní
s konaním pred súdom všeobecným, a to predovšetkým z hľadiska prostriedkov realizácie procesných
práv účastníkov (konanie sa riadi vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, je spravidla neverejné,
rozhodcovský súd rozhoduje bez pojednávania, bez prítomnosti účastníkov, len na základe písomných
podaní, a podobne). Preto pokiaľ sa spotrebiteľ v rámci rozhodcovskej doložky zaviaže k riešeniu sporov

výlučne v rozhodcovskom konaní, uvedené zmluvné dojednanie musí byť výsledkom jeho slobodnej
(individuálne prejavenej) vôle, ktorá podmienka v prejednávanej veci splnená nebola.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.