Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707010021

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8707010021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom 16. mája 2013 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. H. L. z r u š u j e rozsudok
Okresného súdu Poprad z 15. decembra 2011 sp. zn. 4T/5/2007 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. H. L., rod. L., nar. XX. N. XXXX v L., okr. E. U. H., trvale bytom ulica G. XXXX/XX, D.,

je vinná, že

2. apríla 2006 v D. v bytovom dome č. XXXX/XX na ul. A., okolo 23:00 hod. a pred týmto domom počas

predvádzania hliadkou OO PZ Poprad za účelom zistenia totožnosti jej osoby a podania vysvetlenia v
súvislosti s rušením nočného kľudu v uvedenom bytovom dome fyzicky napadla ppráp. A. A. tak, že
ho udrela do pravej strany tváre, strkala do neho rukami, snažila sa mu vytrhnúť a pred bytovkou pri
služobnom motorovom vozidle mu vykrútila a poškriabala palec ľavej ruky, práp. C. R. pri služobnom
motorovom vozidle udrela dlaňou do ľavej strany tváre a týmto konaním spôsobila ppráp. A. A. bolestivé
vytočenie palca ľavej ruky s opuchom, drobné poškriabanie palca ľavej ruky a prsta pravej ruky bez
práceneschopnosti,

teda

- použila násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

čím spáchala

- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

za to jej ukladá

podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom z 15. decembra 2011 sp. zn. 4T/5/2007 uznal obž. H. L. vinnou z prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že 2.

apríla 2006 v D. v bytovom dome č. XXXX/XX na ul. A., okolo 23:00 hod. a pred týmto domom počas
predvádzania hliadkou OO PZ Poprad za účelom zistenia totožnosti jej osoby a podania vysvetlenia v
súvislosti s rušením nočného kľudu v uvedenom bytovom dome fyzicky napadla ppráp. A. A. tak, že ho
udrela do pravej strany tváre, strkala do neho rukami, snažila sa mu vytrhnúť, vzoprela sa váhou svojho
tela a nohami a pred bytovkou pri služobnom motorovom vozidle mu vykrútila a poškriabala palec ľavej
ruky, prsta pravej ruky a práp. C. R. pri služobnom motorovom vozidle udrela dlaňou do ľavej strany

tváre a týmto konaním spôsobila ppráp. A. A. bolestivé vybočenie palca ľavej ruky s opuchom, drobné
poškriabanie palca ľavej ruky a prsta pravej ruky bez práceneschopnosti.

Za to jej okresný súd uložil podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j), § 37 písm. f) a § 38
ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a)

Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil na jeden rok.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podala proti nemu obž. H. L. ústne do zápisnice odvolanie, rozsah
ktorého vymedzila tak, že toto smeruje proti výrokom o vine a treste. V dodatočne, prostredníctvom
obhajcu, predložených dôvodoch namieta, že vôbec nebolo preukázané, aby napadla príslušníkov

Policajného zboru a to v úmysle pôsobiť na ich právomoci ako verejných činiteľov. Za incident, ktorý
sa stal, nesú podľa nej zodpovednosť príslušníci Policajného zboru, ktorí nezvládli danú situáciu a
napadli ju, pričom ona sa iba bránila. Tvrdí, že žiaden zo svedkov nepotvrdil ich verziu, naopak svedkyňa
M. L. vypovedala, že nevidela žiaden útok voči policajtom. Vyslovila tiež názor, že pokiaľ sa niečoho
dopustila, tak to bol len výsledok jej obrany voči neoprávnenému zákroku policajtov, za ktorý bola v

rozkaznom konaní Obvodného úradu Poprad potrestaná pokutou. Nie je preto podľa nej možné za to isté
konanie vyvodiť aj trestnoprávnu zodpovednosť. Napokon namieta, že aj keby mala niekomu spôsobiť
zranenia,čopopiera,tietomohlibyťspôsobenéibaznedbanlivostiatotojejkonanienemožnovžiadnom
prípadepovažovaťzatrestnýčin.Podanéodvolanieodôvodnilaobžalovanáajpriamo,pričomnapadnutý
rozsudok považuje za omyl, keďže ani doplnením dokazovania sa podľa nej nepotvrdila taká závažnosť

jej konania, ktorá by odôvodňovala posúdiť ho ako prečin útoku na verejného činiteľa. Poukazuje tiež na
bližšie nešpecifikované rozpory vo výpovediach svedkov ppráp. A. A. a ppráp. C. R. a výpovede očitých
svedkov C. G. a A. I., ktorí fyzický útok na policajtov nevideli. V podstate z týchto dôvodov navrhla, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ju oslobodil.
Z písomného vyjadrenia prokurátorky príslušnej okresnej prokuratúry k odvolaniu obžalovanej vyplýva,

že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, vydaný v súlade so zisteným skutkovým
stavom. Má za to, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne a jasne vysporiadal so
všetkými vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami, vrátane tých, o ktoré opiera svoje odvolanie
obžalovaná. K námietke obžalovanej, že už bola za svoje konanie postihnutá Obvodným úradom
Poprad uviedla, že sa nejedná o totožné konanie, za ktoré je obžalovaná súdená, a okresný súd sa

s touto skutočnosťou vysporiadal, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že sa jednalo o postih
za konanie, ktorého sa obžalovaná dopustila spolu s dcérou a ktoré predchádzalo zákroku policajnej
hliadky. Pokiaľ ide o trest, tento považuje za dostatočný a zákonný a preto navrhla, aby krajský súd
odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou osobou
podaného odvolania preskúmal v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume zistil, že podané odvolanie je čiastočne
dôvodné, ale z iných, než namietaných dôvodov.

V prvom rade treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými
podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Okresnýsúdvrámcizákonnevedeného
konania, až na jednu nižšie uvedenú výnimku, vykonal dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre jehorozhodnutie, tieto jednotlivo i v ich súhrne náležite vyhodnotil a v zásade dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom.

Procesná chyba v postupe okresného súdu spočíva v tom, že 23. augusta 2011 vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obž. H. L., ktorá ale nebola o tejto možnosti riadne poučená. Navyše,
obhajca ustanovený obžalovanej sa nechal pri tomto úkone zastúpiť iným advokátom, napriek tomu,
že obžalovaná s takýmto zastúpením už skôr, ale i následne výslovne nesúhlasila. Z tohto dôvodu v
poradí druhá výpoveď pošk. A. A. pred okresným súdom nebola získaná zákonným spôsobom a nie je

procesne použiteľná.

Aj bez prihliadnutia k tejto svedeckej výpovedi možno však na základe procesne použiteľných výpovedí
poškodených policajtov, svedkov C. G. a A. I., ale aj listinných dôkazov, najmä správy Mestskej polície
Poprad, lekárskych správ a v končenom dôsledku i na podklade výpovedí samotnej obžalovane a
jej dcéry bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti vyvodiť skutkový záver, že obžalovaná a jej dcéra v

inkriminovaný večer rušili svoje okolie hlasnou hudbou, po privolaní policajnej hliadky sa k tejto, ale i
k susedom, správali vulgárne a agresívne, odmietli upustiť od tohto svojho konania a na výzvu hliadky
sa odmietli legitimovať. Za takejto situácie postupovala hliadka plne v súlade s § 17 ods. 1 zákona
NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom k 2. aprílu 2006, keď obžalovanú
a jej dcéru vyzvala, aby sa s ňou dostavili na príslušné obvodné oddelenie. Keďže obe tejto výzve

bezdôvodne nevyhoveli, poškodení policajti v súlade s odsekom 2 zmieneného ustanovenia prikročili k
ich predvedeniu a vzhľadom na pasívny odpor zo strany dcéry obžalovanej a aktívny odpor zo strany
odvolateľky tak urobili za použitia donucovacích prostriedkov.

Nemôže preto obstáť základná námietka odvolateľky a síce, že sa len bránila neoprávnenému zásahu

policajtov. Osobitne pritom treba poukázať na to, že svedok A. I., na rozdiel od obžalovanej, popísal
správanie hliadky ako vysoko korektné.

Pokiaľ ide o naplnenie znakov objektívnej stránky žalovaného trestného činu, treba uviesť, že aktívny
odpor obžalovanej spočíval v tom, že pri predvádzaní rozhadzovala rukami (svedok C. G. to popísal tak,

že lietali ruky a nemožno preto prisvedčiť námietke odvolateľky, že tento svedok žiaden útok nevidel),
strkala do pošk. A. A., pritom ho poškriabala na prstoch pravej ruky, udrela ho rukou do tváre a keď
otváral dvere, tak mu vykrútila prst ľavej ruky a keď mu prišiel na pomoc pošk. C. R., tak aj tohto udrela
rukou do tváre. O intenzite obžalovanou takto kladeného odporu svedčí aj rozsah zranení, ktoré pri
predvádzaní utrpela.

Takéto úmyselné konanie obžalovanej je nesporne fyzickým násilím, ktorého cieľom bolo zabrániť
policajnej hliadke, aby ju predviedla a teda obžalovaná ním pôsobila na výkon právomoci verejného
činiteľa.

K rozporu medzi hlásením o použití donucovacích prostriedkov a následným záznamom, čo bol jeden
z dôvodov zrušenia predchádzajúceho rozsudku, treba uviesť, že podľa odvolacieho súdu jeho príčinu
dostatočne vysvetlil svedok C. R.. Ten totiž uviedol, že kým záznam spisoval on, hlásenie spisoval A.
A., pričom on (C. R.) ho podrobnejšie nekontroloval aj z dôvodu, že nebol svedkom celého konania
obžalovanej, keďže v tom čase predvádzal jej dcéru M. L..

Vo vzťahu k posúdeniu závažnosti konania obžalovanej považuje krajský súd za potrebné najprv
vo všeobecnej rovine poznamenať, že jedným zo základných predpokladov efektívneho plnenia úloh
Policajnéhozboru,kuktorýmpatrívprvomradeochranaživotaazdravia,osobnejslobodyabezpečnosti
osôb, ich majetku a verejného poriadku, je rešpektovanie policajtov pri výkone ich oprávnení. Tí pritom

nesmú mať obavu, že v prípade, ak ich výzvy nebudú dobrovoľne splnené a pristúpia k donúteniu,
budú fyzicky, resp. inak napádaní (nikto by sa určite nerád dostal do situácie, v ktorej by potreboval
pomoc polície, avšak policajt by zo strachu pred útokmi voči jeho osobe nezasiahol buď vôbec alebo
nie dostatočne účinne). Preto je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné poskytovať policajtom, ktorí sú
pri plnení svojich úloh každodenne vystavení rôznym formám útokov, trestno-právnu ochranu aj voči

fyzickým útokom relatívne nižšej intenzity.

Ztýchtodôvodovdospelkrajskýsúdkzáveru,žezávažnosťkonaniaobžalovanejjevyššianežnepatrná.Nedôvodnou je napokon i námietka obžalovanej, že už bola za konanie, ktoré je predmetom trestného
stíhania, priestupkovo postihnutá, keďže z rozkazu Obvodného úradu Poprad z 2. júna 2006, sp. zn.
PR: 288/2006-KD vyplýva, že tomu tak nie je, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na svoje

predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci z 24. marca 2009, sp. zn. 3To/3/2009.

Pokiaľ krajský súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine, bolo to jedine z toho dôvodu, že
považoval za potrebné napraviť jeho nejasnosť spôsobenú zjavne chybnou formuláciou skutkovej vety
„... a poškriabala palec ľavej ruky, prsta pravej ruky... „ a zároveň vypustiť z popisu skutku konanie

spočívajúce v tom, že obžalovaná sa vzoprela váhou svojho tela a nohami, keďže takéto konanie
predvádzanej osoby nemožno považovať za aktívny odpor, ale iba za prejav jej pasívneho odporu.

K výroku o treste, vo vzťahu ku ktorému obžalovaná nevzniesla žiadne konkrétne námietky, krajský súd
uvádza, že pokiaľ ide o jeho druh a výmeru, rozhodol okresný súd správne. Pochybil ale, keď ako na
poľahčujúcu okolnosť prihliadol na to, že obžalovaná viedla riadny život, keďže predtým spáchala trestný

čin. Zároveň nebolo spoľahlivo preukázané, aby predvádzanie obžalovanej, pri ktorom sa trestného činu
dopustila, bolo realizované pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami a vzhľadom na nočnú
dobu, kedy bol skutok spáchaný a dĺžku jeho trvania, ani skutočnosť, že časť útoku sa odohrala na ulici
pred bytovým domom, neodôvodňuje záver, že tento trestný čin spáchala verejne v zmysle priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. f) Tr. zákona.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.