Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607010147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2607010147.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci obžalovanému W. S., pre trojnásobný
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm.c/ Trestného zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 16.10.2012 sp.zn. 1T/12/2007
na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného W. S. za vinného z trojnásobného trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov, trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171
odsek 1 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj z trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
v jednočinnom súbehu s trestnými činmi násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa §
197a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a obmedzovania
osobnej slobody podľa § 231 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
a to na tom skutkovom základe, že

1/ v dobe od 01.07.2001 do 31.05.2005 v I. a na iných miestach ako otec vôbec neprispieval na výživu
syna W. N., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo Zákona o rodine a bola deklarovaná
rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. 7Nc 2/98 zo dňa 01.06. 2000, ktorým
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa T. N., pričom vyživovaciu povinnosť si neplnil, lebo po tom,
ako dňom 01.06.2001 na základe vlastného rozhodnutia v skúšobnej dobe ukončil pracovný pomer u

zamestnávateľa SECURITON Servis, spol. s r. o. Bratislava, stal sa nezamestnaným evidovaným na
Úrade práce, a to až do 19.08. 2001, pričom evidencia bola skončená jeho vyradením pre nespoluprácu,
a keď sa opätovne dňa 01.11.2002 zamestnal u zamestnávateľa Security Full Sevis Plus, s. r. o.
Bratislava, pracovný pomer bez udania dôvodu v skúšobnej dobe dňa 31.01.2003 ukončil, potom nikde
nepracoval a ani úrad práce o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal a vyživovaciu povinnosť
neplnil ani po tom, čo sa dňa 01.10.2004 stal konateľom spoločnosti INKASO - EÚ, s. r. o. Senica,

čím za uvedené obdobie dlhuje T. N. na výživnom sumu 43.000,- Sk (1 427,34 Eur) a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, ktorý za neho plnil vyživovaciu povinnosť v dobe od
01.01.2005 do 30.04.2005 dlhuje sumu 5.000,- Sk (165,97 Eur) a skutku sa dopustil, hoci bol trestným
rozkazomOkresnéhosúduvSenicič.1T/52/04zodňa13.12.2004,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňom
01.02.2005 uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 odsek 1, odsek
3 Trestného zákona,2/ v dobe od 01.08. 2004 do 30.04.2005 v I. a na iných miestach ako otec vôbec neprispieval na
výživu syna W. S., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo Zákona o rodine a bola
mu stanovená rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. Nc434/00 zo dňa 10.05.2002 ktorým bol

zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky dieťaťa I. S., pričom vyživovaciu povinnosť si neplnil, lebo potom, ako ukončil
pracovný pomer bez udania dôvodu v skúšobnej dobe u zamestnávateľa Security Full Servis Plus, s. r. o.
Bratislava, nikde nepracoval a ani Úrad práce o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal a vyživovaciu
povinnosť neplnil ani potom, čo sa dňa 01.10.2004 stal konateľom spoločnosti INKASO - EÚ, s. r. o.

Senica, čím za uvedené obdobie dlhuje výživné jednak I. S. a jednak Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica vo výške 6. 000,- Sk (199,16 Eur) a skutku sa dopustil hoci bol trestným rozkazom
Okresného súdu v Senici sp. zn. 1T/52/04 zo dňa 13.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
01.02.2005 uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 odsek
1, odsek 3 Trestného zákona,

3/ v dobe od 01.5. 2005 do 30.11.2005 v I. a na iných miestach ako otec vôbec neprispieval na výživu
dcéry T. S., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo Zákona o rodine a bola deklarovaná
rozsudkom Okresného súdu v Senici č. 7P/170/01 zo dňa 15.11.2001, ktorým bol zaviazaný prispievať
na jej výživu sumou 300,- Sk mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
dieťaťa S. K., pričom vyživovaciu povinnosť si neplnil, hoci je konateľom spoločnosti INKASO - EÚ, s. r.

o. Senica, čím za uvedené obdobie dlhuje S. K. na výživnom sumu vo výške 2.100,- Sk (69,71 Eur) a
skutku sa dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu v Senici č. 1T/52/04 zo dňa 13.12.2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 01.02. 2005 uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona,

4/ dňa 23.04.2005 o 00.45 h v Senici po Sadovej ulici viedol osobné motorové vozidlo VW Golf, ev.
č. SI-150 AR, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Senica, pričom vozidlo viedol
napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Okresného dopravného
inšpektorátu v Skalici č. p.: ORP-P-301/DI-SK/2004 zo dňa 20.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.01.2005, mu bola uložená sankcia zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 4 mesiace,

5/ dňa 08.05.2005 asi o 15.30 h v I. na ulici R. pred domom č. XXXX pod hrozbou bezprostredného
násilia donútil nastúpiť do osobného motorového vozidla, ktorým k domu prišiel, svoju družku S. K., s
ktorou potom bez jej súhlasu išiel na T. ulicu v I. za W. D., pričom na prosby S. K., aby ju z vozidla pustil,
reagoval tak, že sa jej opätovne vyhrážal ujmou na zdraví, a preto táto zo strachu vo vozidle zotrvala, a to

až do opätovného príchodu vozidla pred dom č. XXXX na R. ulici v I., kde po vystúpení z vozidla, keď sa
snažila odísť, ju obžalovaný W. S. dobehol a znova sa jej vyhrážal ujmou na zdraví a fyzicky ju napadol
tak, že ju dvakrát udrel päsťou do tváre a raz päsťou do oblasti rebier, čím jej spôsobil pomliaždenie
mäkkých častí hlavy bez známok otrasu mozgu a pomliaždenie brušnej dutiny bez známok poškodenia
vnútrobrušných orgánov, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti od 09.05.2005

do 01.06.2005.

Za to túto trestnú činnosť mu súd I. stupňa podľa § 213 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov s použitím § 35 odsek 3 Trestného zákona a § 35 odsek 2 Trestného zákona,
§ 40 odsek 1, odsek 5 písm.c/ Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva)

roky nepodmienečne.

Podľa § 39a odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 odsek 3 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste v trestného rozkazu Okresného
súdu Senica sp.zn. 3T/50/2005 zo dňa 26.09.2005 právoplatný dňa 11.11. 2005 ohľadom obžalovaného
W. S., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Zároveň podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú S. K., nar. XX.XX. XXXX v K.,
bytom I., N. XXX/XX s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.Rozhodnutie o vine súd I. stupňa odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, keď vinu
obžalovaného mal preukázanú nielen výpoveďami poškodených a zástupcov Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, ktorý poskytoval náhradné výživné, ale aj ostatnými svedeckými výpoveďami a znaleckým

posudkom znalca z odboru zdravotníctva MUDr. K. N., znaleckým posudkom Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ Bratislava, ktorý skúmal zbraň obžalovaného s tým, že sa jedná síce o zbraň
streľby schopnú avšak v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive táto zbraň nepodlieha
povoľovaciemu konaniu ani evidenčnej ani ohlasovacej povinnosti.

Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, akým spôsobom sa tento vyporiadal s obranou
obžalovaného, najmä ohľadom plnenia vyživovacej povinnosti voči synovi W. S. (t.č. už plnoletý).

Čo sa týka rozhodovania o treste, súd I. stupňa zohľadnil kritériá uvedené v § 23 a 31 Trestného zákona
v znení zákona č. 140/1961 Zb. a jeho neskorších predpisov, pričom sa oboznámil s predchádzajúcimi
odsúdeniami obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Ako vyplýva z dôvodov jeho
odvolania, odvolaním napáda len výrok o treste, keď poukazuje na to, že uložený trest vo výmere 2
rokov považuje za neprimerane prísny vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré vykonal.
Z posledného výkonu trestu bol podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní
5 rokov. Od svojho prepustenia je v pravidelnom kontakte so svojimi deťmi, ktoré sa snaží finančne

podporovať. Má snahu adaptovať sa do bežného života, riadne sa zamestnať a nespáchať ďalšiu trestnú
činnosť. Ohľadom dlžného výživného má snahu sa dohodnúť s poškodenými na splátkovom kalendári.
Výkon uloženého nepodmienečného trestu nebude mať dobrý vplyv na jeho deti, naďalej nebude môcť
platiť výživné a naviac stratí akýkoľvek kontakt s rodinou. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a uložiť muť nový miernejší trest, ktorý nebude mať také ekonomické a sociálne

následky na jeho osobu ako aj na jeho deti.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Poškodená S. K. vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného poukázala na to, že tento naďalej neplatí

výživné na dcéru T. K., stále poberá na toto dieťa náhradné výživné. Obžalovaný sa s ňou ani raz
nepokúsil skontaktovať, jeho vyjadrenie o jeho dohode so splátkovým kalendárom na dlžné výživné je
nepravdivé.

Rovnako z vyjadrenia poškodených T. N. a I. S. vyplýva, že obžalovaný sa s týmito nedohodol na

žiadnom splátkovom kalendári a naďalej neplatí výživné na syna W. N., nar. XX.XX.XXXX ani na syna
W. S., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnu splátku na zaostalé výživné neposlal.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného vykonal krajský súd v jeho neprítomnosti podľa § 293
odsek 7 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný výslovne požiadal, aby sa odvolacie konanie konalo

v jeho neprítomnosti.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil skutkový stav veci,
túto správne a právne posúdil a správne rozhodol o vine obžalovaného. Napokon je potrebné poukázať
na to, že obžalovaný, v dôvodoch svojho odvolania, výrok o vine ani nenapadol. Odvolací súd nezistil

žiadne také chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rozsahu podaného odvolania krajský súd teda preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku a
dospel k záveru, že aj tento je správny a zákonný.

Vykonaným dokazovaním súd I. stupňa správne zistil, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestu, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Senica sp.zn. 3T/50/2005 zo dňa 26.09.2005. Pri ukladaní trestu správne vychádzalzo zásad uvedených v § 23 a § 31 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a jeho trestnú minulosť, prihliadol na zložitú životnú situáciu obžalovaného, v ktorej
sa nachádzal v čase spáchania jednotlivých skutkov a na jeho pomery a v zmysle § 40 odsek 1,

odsek 5 písm.c/ Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Takýmto postupom uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom
vzhľadom na rozsah trestnej činnosti obžalovaného považoval odvolací súd akékoľvek úvahy o ďalšom
možnom zmiernení trestu za vylúčené. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal uloženia miernejšieho trestu,
zrejme mal na mysli iný trest než trest nepodmienečný, čo však do úvahy neprichádzalo vzhľadom na

rozsah jeho trestnej činnosti, vzhľadom na skutočnosť, že ani len čiastočne neuhradil dlh na výživnom,
pričomzvyjadreniapoškodenýchjednoznačnevyplýva,žesnahaosplátkovýkalendár,ktorúobžalovaný
v písomných dôvodoch odvolania deklaroval, je len fiktívna.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.